Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Obdo/32/2020 Identifikačné číslo spisu: 5617207404 Dátum vydania rozhodnutia: 27.01.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Katarína Pramuková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:

§ 420písm.

f/ C. s. p., ktorá spočíva v zúžení rozsahu odvolacieho prieskumu len na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a d/ C. s. p. a tým spôsobené nevysporiadanie sa s námietkou nevykonania navrhnutých dôkazov (dovolateľ neuviedol, ktoré konkrétne navrhnuté dôkazy súdy nižšej inštancie nevykonali, pozn. dovolacieho súdu). Dovolací súd dáva dovolateľovi do pozornosti, že námietku nevykonania určitých dôkazov nie je možné preskúmavať v dovolacom konaní, nakoľko obsahovo sa nejedná o vadu zmätočnosti uvedenú v ustanovení § 420 písm. f/ C. s. p. (k tomu viď 3Obdo/58/2019). Napriek uvedenému dovolací súd poukazuje na bod 50 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom odvolací súd dospel k názoru, že námietku žalovaného o nepreskúmateľností rozsudku súdu prvej inštancie pre neúplnosť dôvodov, možno podriadiť pod § 365 ods. 1 písm. b/, d/ C. s. p. a zároveň, že žalovaný za naplnenie nesprávneho procesného postupu považoval to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal so všetkými dôkazmi a tvrdeniami uplatnenými v rámci obrany voči žalobe a v rovine priznania žalovanej sumy žalobcovi napadnutým rozsudkom. Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd neopomenul námietku nevykonania navrhnutých dôkazov, s ktorou sa vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia. 6.1 Najvyšší súd rovnako poukazuje na bod 61 odôvodnenia dotknutého rozhodnutia, v ktorom odvolací súd zdôrazňuje, že pre rozhodnutie sporu je určujúce vykonané dokazovanie a z neho vyvodené skutkové a právne závery. Vo vzťahu ku kľúčovej námietke zhodnotenia dôkazného bremena odvolací súd poukazuje na znenie Zmluvy o NFP a s ňou súvisiacich dokumentov. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, keď súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o povinnosti žalovaného vrátiť nenávratný finančný príspevok poskytnutý žalovanému na základe Zmluvy o NFP z dôvodu, zˇe zˇalovany´ porusˇil povinnosti podlˇa čl. 2 ods. 3 zmluvy o NFP v spojení s článkom 2 ods. 1 všeobecných zmluvných podmienok, článku 8 ods. 1 všeobecných zmluvných podmienok, článku 6 ods. 1 a 3 písm. c/ zmluvy o NFP a článku 14 ods. 1 písm. d/ a i/ všeobecných zmluvných podmienok v spojení s článkom 16 ods. 5 všeobecných zmluvných podmienok. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutočnosť, že žalobcovo odstúpenie od zmluvy dňa

1. januára 2017 bolo platné a žalobcovi vznikol nárok na vrátenie finančných prostriedkov. 6.2 Odvolací súd sa s námietkou nevykonania navrhnutých dôkazov dostatočne vysporiadal v bodoch 62 až 69 odôvodnenia, v ktorých okrem iného zdôvodnil prečo a z akého dôvodu považuje dôkazy navrhnuté žalovaným za neopodstatnené a z toho dôvodu neboli vykonané. 6.3 V nadväznosti na uvedené dovolací súd konštatuje, že odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovaného, a preto námietka nevykonania dôkazov je námietkou iba účelovou a neopodstatnenou. 6.4 Z obsahu dovolania je zrejmé, že žalovaný ním vyjadruje len svoj nesúhlas s neúspechom v spore. Už v uznesení z
2. apríla 2019, sp. zn. 3Obdo/2/2019 dovolací súd skonštatoval, že „prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. nezakladá všeobecná nespokojnosť dovolateľa s rozhodnutím odvolacieho súdu (prípadne aj súdu prvej inštancie), ktoré vyznelo v jeho neprospech. Na zdôraznenie uvedeného dovolací súd dáva do pozornosti, že právo na spravodlivý súdny proces neznamená právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).“ Uvedený záver je plne aktuálny aj v rozhodovanej veci.
3. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie tým, že si osvojil tvrdenie žalobcu o porušení zmluvy zo strany žalovaného len na základe nikým nepodpísanej listiny (dovolateľ mal zrejme na mysli Správu z Kontroly na mieste a záznam z administratívnej kontroly, pozn. dovolacieho súdu), a pritom návrhy dôkazov žalovanému odmietol a takýto procesný postup odvolací súd vyhodnotil za zákonný, dovolací súd uvádza, že z hľadiska prípustnosti dovolania je existencia vady zmätočnosti zaťažujúca konanie pred súdom prvej inštancie významná iba vtedy, ak zároveň zaťažuje konanie aj pred súdom odvolacím, alebo vtedy, ak bola vada zmätočnosti včas (t. j. v lehote na podanie odvolania) namietaná v odvolacom konaní, pričom tento nedostatok odvolací súd neodstránil. Pritom platí, že podmienka prípustnosti dovolania nie je splnená s poukazom na judikát č. R 39/1993, ak strana následne mohla uplatniť svoj vplyv na výsledok konania napr. tým, že mohla podať proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktoré jej bolo riadne doručené, odvolanie (rovnako aj 3Obdo/4/2018, 3Obdo/17/2018, 3Obdo/17/2019, 3Obdo/59/2019 a 3Obdo/37/2020). 7.1 Osobitne platí, že pokiaľ strana sporu prípadnú nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie a jej procesné dôsledky vôbec nenamieta v rámci konania o riadnom opravnom prostriedku (naviac v situácii, keď je kvalifikovane zastúpená advokátom), nevníma túto nesprávnosť, resp. jej dôsledky ako ujmu (podstatnú ujmu) na svojich procesných právach [k tomu viď obdobne aj rozhodnutie ESĽP zo
4. decembra 2010 vo veci Holub proti Českej republike (sťažnosť č. 24880/05)]. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ dovolateľ namieta vo svojom mimoriadnom opravnom prostriedku procesné pochybenia súdu prvej inštancie, tieto môžu byť predmetom dovolacieho prieskumu jedine v situácii, ak ich výslovne vytýkal vo včas podanom odvolaní a odvolací súd vo svojom rozhodnutí tieto pochybenia neodstránil. Pokiaľ určité nedostatky súdu prvej inštancie strana namietala prvýkrát až v podanom dovolaní, tieto nemožno preskúmavať v dovolacom konaní, keďže odstraňovanie prípadných nedostatkov v procesnom postupe súdu prvej inštancie patrí do právomoci odvolacieho (a nie dovolacieho) súdu. Rovnako tak je potrebné uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok sa podáva proti rozhodnutiu odvolacieho súdu a ako nedostatok v postupe odvolacieho súdu nemožno v dovolaní namietať niečo, čo nebolo predmetom odvolacieho konania. Odvolací súd je pri svojom rozhodovaní viazaný odvolacími dôvodmi, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania, a ako vadu konania pred odvolacím súdom nemôže strana sporu v dovolaní namietať niečo, čo nebolo predmetom odvolacieho prieskumu vzhľadom na obsahovú a kvalitatívnu stránku jej odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie.
5. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje, že konanie pred odvolacím súdom (a ani pred súdom prvej inštancie) nebolo postihnuté namietanou vadou

§ 420písm.

f/ C. s. p.

1. V časti, v ktorej malo byť dovolanie žalovaného prípustné podľa ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p., dovolací súd uvádza, že v tejto časti je podané dovolanie absolútne neprejednateľné. 9.1 Už v rozsudku z
2. novembra 2016, sp. zn. 3Obdo/61/2016 vo veci rozhodujúci senát dovolacieho súdu skonštatoval, že rozsah dovolacieho prieskumu je vymedzený konkrétnou argumentáciou dovolateľa, v čom podľa jeho názoru odvolací súd spornú otázku nesprávne právne posúdil a akým spôsobom ju posúdiť mal. Povinnosťou dovolateľa je zo zákonných ustanovení, prípadne z judikatúry určiť právny záver, ktorého (ne)správnosť v súvislosti s právnymi závermi odvolacieho súdu má preskúmať dovolací súd. Práve povinnosť právneho zastúpenia dovolateľa má zamedziť takýto postup a zároveň povinné právne zastúpenie má zabezpečiť, aby dovolateľ jednotlivé dovolacie dôvody presne uviedol a jednoznačne tým stanovil rozsah dovolacieho prieskumu. 9.2 Vychádzajúc z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., potom je povinný v dovolaní výslovne uviesť právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne, konkretizovať, ako mal odvolací súd právnu otázku správne vyriešiť a zároveň musí špecifikovať ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa mal podľa jeho názoru odvolací súd pri svojom rozhodovaní odkloniť (k tomu viď R 83/2018). Ak dovolanie nespĺňa predmetné podmienky, dovolací dôvod podľa § 432 C. s. p. nie je vymedzený spôsobom predpokladaným v ustanovení § 432 ods. 2 C. s. p. čo predstavuje zákonný dôvod pre odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. f/ C. s. p.
3. Dovolací súd konštatuje, že dovolanie žalovaného v časti, v ktorej namietal nesprávne právne posúdenie, predmetné náležitosti neobsahuje. 10.1 Jednak dovolateľ neuviedol ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, od ktorej sa mal odvolací súd pri svojom rozhodovaní odkloniť. 10.2 Oveľa väčším nedostatkom, ktorý spôsobuje neprejednateľnosť dovolania je, že dovolateľ neuviedol právnu otázku, ktorú mal dovolací súd vo svojom rozhodnutí meritórne posudzovať, a túto nie je možné zistiť ani z obsahu podaného dovolania. Rovnako tak žalovaný neuviedol právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne a ani nekonkretizoval, ako mal odvolací súd právnu otázku významnú pre rozhodnutie predmetného sporu správne vyriešiť. Dovolateľ - hoci je zastúpený advokátom - tak rezignoval na splnenie zákonnej povinnosti vyplývajúcej mu z ustanovenia § 432 ods. 2 C. s. p. 10.3 Z uvedeného dôvodu dovolací súd dospel k záveru, že žalovaný nevymedzil dovolací dôvod podľa § 432 C. s. p. spôsobom predpokladaným v ustanovení § 432 ods. 2 C. s. p., v dôsledku čoho je vylúčené uskutočnenie dovolacieho prieskumu v časti právnych záverov vyslovených krajským súdom (prípadne aj súdom prvej inštancie).
4. Vzhľadom k tomu, že konanie pred odvolacím súdom nebolo poznačené namietanou vadou

§ 420písm.

f/ C. s. p. (viď bod 6.,

1. a
2. vyššie) pri súčasnom nevymedzení dovolacieho dôvodu podľa § 432 C. s. p. spôsobom predpokladaným v ustanovení § 432 ods. 2 C. s. p. (viď bod
3. a
4. vyššie), najvyšší súd dovolanie žalovaného odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
5. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v dovolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevnikli (k tomu viď judikát č. R 72/2018).
6. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
7. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.