Obsah (13)

§ 190§ 60§ 30§ 137§ 676§ 3§ 440§ 67§ 58§ 139§ 663§ 461§ 168

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Sžk/38/2020 Identifikačné číslo spisu: 4019200379 Dátum vydania rozhodnutia: 25.02.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:202

§ 190zákona č.

162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/014055-2 zo dňa

2. 2019 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu Mesto Nitra (ďalej aj len ,,prvostupňový orgán“) č. 113/2018-013-Re zo dňa
4. 2018 (ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový orgán zastavil konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby.
5. Žalobca podal dňa
7. 2017 na prvostupňový orgán žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby: 1 ks - obojstranná reklamná stavba typu billboard, najväčšia plocha reklamnej stavby - 5,1 x 2,4 m, p. č. 142/1 reg. „E“, k. ú. S., popri G., a to po dobu platnosti nájomnej zmluvy. K žiadosti pripojil rozhodnutie Mesta Nitra č. 13 597/2014-009-La zo dňa 29.01.2015 o dočasnom povolení uvedeného reklamného zariadenia.
8. Žalobca na základe výzvy svoju žiadosť dňa
10. 2018 doplnil o informatívnu kópiu listu vlastníctva, písomné splnomocnenie, doklad o úhrade správneho poplatku v sume 60,- eur a nájomnú zmluvu na dobu určitú uzavretú s prenajímateľom Mesto Nitra a nájomcom - žalobca č. 35/2001 SMM z
12. 2001 vrátane Dodatku č. 2 č.j. 353/2015/OM zo dňa
14. 2015 o zmene doby dočasného prenájmu pozemku do 31.12.
15. Mesto Nitra, Mestský úrad, odboru majetku na základe výzvy oznámilo, že žalobca, ako nájomca ani po výzve Mesta Nitra ako prenajímateľa neodstránil v určenej lehote reklamné zariadenie (do
17. 2018) a preto Mesto Nitra v procesnom postavení žalobcu, dňa
19. 2018 podalo žalobu na vypratanie nehnuteľnosti na Okresný súd Nitra (sp. zn. 12C/9/2018), v zmysle upozornenia v oznámení o ukončení platnosti nájomnej zmluvy zo dňa
21. 2017, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa
23. 2017, a v ktorom bol upovedomený, že nebude možné predĺžiť nájomnú zmluvu s odkazom na Územný plán Mesta Nitra a VZN Mesta Nitra č. 3/
24. Prvostupňový orgán vyzval účastníkov konania, aby sa oboznámili s podkladmi pre vydanie rozhodnutia a vyjadrili sa k nim, pričom títo účastníci sa s podkladmi rozhodnutia oboznámiť neprišli a ani sa k nim nevyjadrili. Prvostupňový orgán následne vydal rozhodnutie č. 113/2018-007-Re zo dňa
26. 2018, ktorým

§ 60ods.

2 písm. c) 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej aj len ,,stavebný zákon“) zastavil konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/025558-2 zo dňa

2. 2018 zrušil toto rozhodnutie a vrátil ho prvostupňovému orgánu na nové rozhodnutie z dôvodu, že prvostupňový orgán uviedol nesprávne ustanovenie stavebného zákona, keďže správne mal zastaviť konanie

§ 60ods.

2 písm. b) stavebného zákona a svoje rozhodnutie odôvodniť. Prvostupňový orgán následne dňa 23. 11. 2018 vydal rozhodnutie č. 113/2018-013-Re, ktorým

§ 60ods.

2 písm. b) stavebného zákona zastavil konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby z dôvodu, že žalobca ako stavebník doložil Nájomnú zmluvu č. 35/2001 SMM zo dňa

2. 2001 uzavretú s prenajímateľom - Mestom Nitra na dobu neurčitú a Dodatok č. 2 k Nájomnej zmluve uzavretý dňa
4. 2015, pričom z čl. 2 bodu 3 uvedeného dodatku vyplýva, že pôvodné znenie článku II. DOBA NÁJMU sa nahrádza nasledovným znením: „Táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to odo dňa účinnosti tejto zmluvy do
6. 2017.” Iný doklad, ktorým by stavebník preukázal iné právo k pozemku ,na ktorom sú umiestnené predmetné reklamné stavby, nepredložil.
7. Krajský súd konštatoval, že konanie o predĺžení platnosti povolenia reklamných zariadení predstavuje rozhodovací procesný postup, výsledkom ktorého je rozhodnutie o predĺžení platnosti povolenia reklamných zariadení alebo rozhodnutie o zastavení konania

§ 60

stavebného zákona, ak žiadateľ nepredložil požadované a zákonom deklarované doklady na posúdenie jeho žiadosti o predĺžení platnosti povolenia reklamných zariadení. Poukázal na znenie dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu,

ktorej zastavenie konania

odseku 2 nie je totožné so zastavením konania

§ 30zákona č.

71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej aj len ,,správny poriadok“) a stavebný úrad je oprávnený, ale aj povinný, bez predchádzajúceho vyzvania stavebníka zastaviť konanie, ak sú dané dôvody taxatívne vymedzené v tomto odseku, t. j. v prípade, keď stavebník predloží na stavebné konanie takú dokumentáciu, ktorú vo vlastnom mene alebo v mene firmy vypracovala osoba bez oprávnenia na projektovú činnosť, alebo keď stavebník nepreukázal vlastnícke alebo iné právo k pozemku, prípadne k stavbe, ktoré ho oprávňuje uskutočniť stavbu na nehnuteľnosti. 5. Krajský súd uviedol, že stavebný zákon pozná pojem „zmena doby trvania reklamnej stavby“ (§ 67 ods. 4) a ak stavebník reklamné stavby, ako jestvujúce reklamné zariadenia, ktoré už komplexne povolené boli, mieni naďalej užívať, má možnosť požiadať príslušný stavebný úrad o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím doby jej trvania, čo žalobca urobil, avšak na výzvu stavebného úradu nedoplnil svoju žiadosť o doklad preukazujúci iné právo k pozemku (nová nájomná zmluva alebo listom vlastníctva k pozemku). V tejto súvislosti konštatoval, že možnosť postupu

§ 137

stavebného zákona (existencia občianskoprávnych a iných námietok), na ktorú žalobca poukazoval, považuje za neopodstatnenú, pretože vlastnícky vzťah k pozemku bol preukázaný výpisom z listu vlastníctva a vyjadrením prenajímateľa pozemku, na ktorom je umiestnené reklamné zariadenie, o skončení nájomného vzťahu so žalobcom, pričom stavebný úrad posudzoval, či žalobca vie preukázať iné právo k pozemku. 6. Krajský súd považoval za neopodstatnený argument žalobcu, že Mesto Nitra podalo žalobu o vypratanie nehnuteľnosti

§ 676ods.

2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj len ,,OZ“), pričom ani jeden zo správnych orgánov nezistil, či iniciované konanie prebieha, aké otázky s vplyvom na správne konanie sa v ňom riešia a pod. a teda prvostupňový orgán sa nevysporiadal ani s jednou občianskoprávnou námietkou, ktorú vznieslo Mesto Nitra. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že žalobca podal neúplnú žiadosť, ktorú na výzvu správneho orgánu nedoplnil doklad preukazujúci právo k pozemku, na ktorom sú predmetné reklamné stavby a preto stavebný úrad bol, ešte pred posúdením samotnej žiadosti povinný zastaviť konanie v zmysle § 60 ods. 2 písm. b) stavebného zákona. Ďalej konštatoval, že podanie občianskoprávnej žaloby je dôsledok jeho správania a nerešpektovania dvojstranných právnych úkonov, účastníkom ktorých bol sám a samotného zákona v oblasti súkromnoprávnej sfére (upozornenie, že predložená nájomná zmluva v znení dodatku č. 2 ho oprávňovala užívať pozemok, na ktorom sú predmetné reklamné stavby iba do

2. 2017).
3. K námietke o predĺžení nájmu do
5. 2018 v štádiu, keď stavebný úrad posudzuje len doklady, ktoré stavebníka oprávňujú predĺžiť dobu trvania reklamnej stavby, krajský súd uviedol, že táto nemá oporu v stavebnom zákone a poukázal na to, že Mesto Nitra podaním žaloby na vypratanie nehnuteľnosti na súd v stanovenej lehote splnilo zákonnú podmienku (§ 676 ods. 2 OZ), na základe ktorej bola predmetná nájomná zmluva ukončená (žalobca nerešpektoval zmluvné podmienky a výzvu vlastníka pozemku na uvoľnenie pozemku).
6. Krajský súd považoval za neopodstatnenú taktiež námietku, v rámci ktorej žalobca žalovanému vytkol, že ešte dňa
8. 2019, teda pred vydaním druhostupňového rozhodnutia, previedol vlastnícke právo k reklamným stavbám na právneho nástupcu, ktorým je S. U. Trento TN, Talianska republika, ktorý mal byť účastníkom konania a je opomenutým účastníkom konania. K tomuto krajský súd uviedol, že z administratívneho spisu nevyplýva takýto postup žalobcu a k odvolaniu nedoložil kúpnu zmluvu zo dňa
10. 2019, ktorou previedol vlastnícke právo k reklamným stavbám na uvedeného právneho nástupcu. Hoci kúpnu zmluvu priložil ako prílohu k správnej žalobe, nie je možné zistiť, či ide o originál, za akým účelom bola spísaná, či ide o právny úkon medzi podnikateľmi, nakoľko kupujúci je identifikovaný ako fyzická osoba, bez jeho bližšej špecifikácie, bez overenia podpisov účastníkov zmluvy. Krajský súd ďalej uviedol, že pri takto opísanom zmenenom stave žalobca v žalobe neuvádzal a nezdôvodnil, prečo žalovanému nevrátil žalobou napadnuté rozhodnutie, ak sa už necítil účastníkom administratívneho konania a podal správnu žalobu na tunajší súd o preskúmanie tohto rozhodnutia.
11. K námietke zaujatosti zamestnancov prvostupňového orgánu, o ktorej nebolo rozhodnuté, a ktorú žalobca namietal i v odvolaní a žalovaný sa s ňou nevysporiadal, krajský súd konštatoval, že zistil a mal za preukázané, že žalobca v tomto konaní nepodal žiadnu námietku zaujatosti voči zamestnancom prvostupňového orgánu, pričom žalobca ju nešpecifikoval dátumom prípisu, ani voči ktorým zamestnancom mala smerovať. Za nedôvodnú námietku považoval krajský súd i tvrdenie žalobcu, že o porušení zásad spravodlivého konania najmä porušenie povinností správneho orgánu

§ 3ods.

1, 2, 4, 5 správneho poriadku v spojení s § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku, keďže z administratívneho spisu jasne vyplývalo, že prvostupňový orgán písomne vyzval žalobcu na možnosť oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie a žalobca písomne oznámil, že tohto práva sa vzdáva. 10. Žalobca ako sťažovateľ podal v zastúpení advokátom, včas kasačnú sťažnosť z dôvodu

§ 440ods.

1 písm. f),

1. g)a
2. h)SSP a navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vráti prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Sťažovateľ poukázal na odôvodnenie krajského súdu v bude 43 napadnutého rozsudku, týkajúceho sa toho, že správne orgány nenahrádzajú činnosť civilných súdov a namietal, že krajský súd nesprávne aplikoval § 137 stavebného zákona, ako aj článok 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR.

názoru sťažovateľa žalovaný neaplikáciou § 137 stavebného zákona totiž nahradil činnosť všeobecného súdu svojou činnosťou a tak prejudikoval rozhodnutie civilného súdu občianskoprávnej otázke. Ďalej namietal, že správne orgány neposudzovali ani to, že by tu otázka sporu o akejkoľvek občianskoprávnej námietke bola a bez ohľadu na obsah spisu o takej otázke rozhodli, čo je zrejmé aj z ich odôvodnení. V tejto súvislosti poukázal na to, že správne orgány posudzovali aplikáciu § 676 ods. 2 OZ. S poukazom na bod 44 odôvodnenia napadnutého rozsudku sťažovateľ namietal, že nerozumie ako sa má jeho právny názor pokúšať obísť bližšie nešpecifikovanej ustanovenia stavebného zákona a vylúčenia dotknutých orgánov a ich negatívnych stanovísk v predmetnom konaní, keďže predovšetkým poukazoval na doslovné znenie § 137 stavebného zákona a teda určite nechcel obchádzať žiadne relevantné ustanovenia stavebného zákona. S poukazom na odôvodnenie krajského súdu v bodoch 46 až 48 namietal, že pre neho ako pre priemerného adresáta toto odôvodnenie nie je zrozumiteľné. 11. Z vyššie uvedených dôvodov nenesie

sťažovateľa odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu kvalitu presvedčivého odôvodnenia predpokladanú zákonom a aj rozhodovacou praxou kasačného súdu v podobe vzniku možnosti pochopenia dôvodov rozhodnutia priemerným adresátom, ktorým je aj sťažovateľ. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ poukázal na právo na spravodlivý proces, ktoré obsahuje aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatneným nárokom a s obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04). Sťažovateľ uviedol, že hoci odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku strany, ktorá nastolila, napadnutý rozsudok krajského súdu tieto predpoklady zákonnosti nespĺňa. Pokiaľ ide o neakceptovanie námietky týkajúcej sa prevodu vlastníckeho pravá k reklamným stavbám na právneho nástupcu, sťažovateľ namieta, že mu nie je zrejmé, akým spôsobom mal vrátiť napadnuté rozhodnutie žalovanému, čo konštatoval krajský súd. Ďalej namietal, že kúpna zmluva je zo dňa 11.02.2019, pričom odvolanie je zo dňa 21.12.2018 a preto kúpna zmluva bola pripojená až k žalobe. Sťažovateľ uviedol, že nerozumie otázkam nastoleným krajským súdom týkajúcim sa samotnej zmluvy, nie je mu zrejmé, aký môžu mať tieto otázky vplyv na rozhodnutie, ale ani z akého dôvodu má zmluva mať overené podpisy, keď v danom prípade sa nezapisuje právo k reklamným stavbám do katastra nehnuteľností. K otázke namietanej predpojatosti sťažovateľ uviedol, že táto námietka bola vo všeobecnosti podaná ešte pred podaním žiadosti na prvostupňový orgán v tejto veci a smerovala voči všetkým konaniam ktoré sú prejednávané na prvostupňovom orgáne. Sťažovateľ v tejto súvislosti namietal, že v prípade zamestnancov obce zabezpečujúcich činnosť stavebného úradu ide o zamestnancov obce, ktorí zabezpečujú činnosti Útvaru hlavného architekta mesta Nitra, pričom táto skutočnosť vyplynula až neskôr v iných konaniach.

sťažovateľa tento konflikt záujmov mali riešiť správne orgány úradnej povinnosti. Sťažovateľ s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/3/2011 namietal, že krajský súd sa odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.

1. Žalovaný, ani ďalší účastník sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 14.

§ 67ods.

4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „stavebný zákon“), ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie. 15.

§ 58ods.

1, 2 stavebného zákona, žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby. Stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo

§ 139ods.

1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo

§ 139ods.

1 pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene. 16.

§ 139ods.

1 stavebného zákona, pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa

povahy prípadu rozumie

1. a)užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu,
2. b)právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou,
3. c)právo vyplývajúce z iných právnych predpisov,
4. d)užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu. 17.

§ 60ods.

2 stavebného zákona, stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník

1. a)nepredložil dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou,
2. b)nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie

§ 58ods.

2 až 4, c) nedoplnil žiadosť v určenej lehote

odseku 1,

1. d)neuviedol v určenej lehote predloženú dokumentáciu do súladu s podmienkami územného rozhodnutia,
2. e)vzal žiadosť o stavebné povolenie späť,
3. f)začal uskutočňovať stavbu predtým, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť. 18.

§ 137ods.

1 až 4 stavebného zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie

tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej správy. Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke

odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka

povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší. Stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci. V konaní, pri ktorom stavebný úrad nariaďuje vo verejnom záujme opatrenia

tohto zákona, a ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, urobí si sám úsudok o námietke, pri ktorej nedošlo k dohode, a vo veci rozhodne. 19.

§ 663zákona č.

40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj len ,,OZ“) v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 20.

§ 676ods.

1, 2 OZ, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. 21. Kasačný súd považuje za kľúčové pre rozhodnutie vo veci posúdenie otázky, či bolo zákonným postupom, keď prvostupňový orgán

§ 60ods.

2 písm. b) stavebného zákona zastavil konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby z dôvodu, že sťažovateľ ako stavebník nepreukázal dokladmi vlastníctvo resp. iné právo k pozemku, na ktorom boli umiestnené predmetné reklamné stavby, a to bez toho, aby aplikoval § 137 stavebného zákona.

1. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj predložený administratívny spis žalovaného a prvostupňového správneho orgánu konštatuje, že sa v plnej miere stotožňuje s odôvodnením kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku krajského súdu a na jeho odôvodnenie v plnom rozsahu odkazuje. Z uvedených dôvodov opakované skutkové a právne závery krajského súdu explicitne nezdôvodňuje. Naviac, kasačný súd udáva, že krajský súd sa so všetkými relevantnými žalobnými bodmi, riadne vysporiadal a podrobne až vyčerpávajúco zdôvodnil svoje rozhodnutie, pričom racionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové aj právne závery.
2. Kasačný súd k aplikácii § 137 stavebného zákona uvádza, že v konaniach upravených v stavebnom zákone sa môžu vyskytnúť tzv. občianskoprávne a iné námietky, o ktorých prináleží rozhodovať súdu. Pôjde predovšetkým o námietky týkajúce sa vlastníckych a užívacích práv k pozemkom a stavbám. Cieľom tohto ustanovenia je o.i. chrániť vlastnícke a užívacie práva oprávnených subjektov - t.j. vlastníkov pozemkov a osôb, ktoré majú užívacie práva k týmto pozemkom. V tejto súvislosti je však potrebné vziať do úvahy rozhodujúce skutkové okolnosti, ktorými je v prvom rade dostatočne jasné a presné určenie konca prenájmu pozemku, na ktorom sa nachádzala dotknutá reklamná stavba, pričom

nájomnej zmluvy č. 35/2001 SMM zo dňa

2. 2001 v spojení s dodatkom č. 2 zo dňa
4. 2015 bola predmetná zmluva uzavretá na dobu určitú a to do
7. Ďalšou skutkovou okolnosťou bolo, že sťažovateľ bol prenajímateľom vopred upozornený na koniec nájomnej zmluvy resp. neskôr vyzvaný na odstránenie reklamnej stavby. Sťažovateľ nepreukázal vlastnícke alebo iné právo k pozemku, keďže nepredložil ani novú nájomnú zmluvu ani výpis z listu vlastníctva. Práve naopak, výpisom z listu vlastníctva a vyjadrením prenajímateľa pozemku o skončení nájmu, bol preukázaný vlastnícky vzťah Mesta Nitra k pozemku a vyvrátené ,,iné právo k pozemku“ zo strany sťažovateľa. Okrem uvedeného vlastník pozemku podal žalobu na vypratanie nehnuteľnosti v zmysle § 676 ods. 2 OZ, takže je zrejmé, že doba nájmu sa taktiež zo zákona nepredĺžila.
8. Pri aplikácii § 137 stavebného zákona stavebný úrad musí dôsledne vyhodnotiť charakter námietok, či ide skutočne o občianskoprávne námietky alebo námietky územno-technického, prípadne stavebnotechnického charakteru, ktoré sú upravené inými právnymi predpismi. Kasačný súd však zdôrazňuje, že nemožno akceptovať, aby akákoľvek otázka, ktorá môže mať presah do občianskoprávnej oblasti, a ktorú si účastník v konaní

stavebného práva uplatní, automaticky a bez prihliadnutia na jej obsah zakladala zákonný dôvod na postup

§ 137stavebného zákona.

Obsahom námietky sťažovateľa, ktorá mala občianskoprávny presah nebolo domáhanie sa ochrany vlastníctva, ale namietané predĺženie doby nájmu, čo však, ako správne konštatoval aj krajský súd v napadnutom rozsudku nemalo oporu v zákone a teda kasačný súd s ohľadom na skutkové okolnosti uvedené nepovažuje za tzv. predbežnú otázku, pri ktorej by bolo potrebné aplikovať § 137 stavebného zákona. Kasačný súd v tejto súvislosti konštatuje, že judikatúra (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/23/2013 zo dňa z 30. apríla 2014) pripúšťa, že správny orgán v stavebnom konaní v rámci svojej rozhodovacej právomoci je oprávnený a aj povinný riešiť aj otázky, ktoré patria do pôsobnosti iných orgánov (t.j. iného správneho orgánu alebo súdu), ak to zákon priamo nevylučuje, vychádzajúc i zo zásady zákonnosti a hospodárnosti konania. Keďže v tomto prípade však

kasačného súdu ani nejde o predbežnú otázku, tak ani jej prípadný občianskoprávny presah z nej nečiní občianskoprávnu námietku resp. inú námietku, pri ktorej by mali príslušné správne orgány postupovať

§137stavebného zákona.

Povinnosťou príslušného stavebného úradu je vždy posúdiť charakter a obsah nastolenej otázky, a na základe toho posúdiť svoju kompetenciu, či je oprávnený sám si ju vyhodnotiť, alebo či je potrebné aplikovať § 137 stavebného zákona.

1. Námietku sťažovateľa o zmätočnom a nejasnom odôvodnení rozhodnutia krajského súdu kasačný súd považuje za nedôvodnú, keďže krajský súd, aj s odvolaním sa na skutkové zistenia dostatočne ozrejmil právne závery, aj spolu s citáciou relevantných právnych predpisov.
2. Kasačný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že námietky sťažovateľa obsiahnuté v kasačnej sťažnosti tak neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, ani rozhodnutí správnych orgánov a preto tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedené tak kasačnú sťažnosť zamieta ako nedôvodnú

§ 461SSP.

27. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu

§ 168v spojení s § 467 ods.

1 SSP nepriznal, žalovanému ich náhrada nevyplýva zo zákona a ďalším účastníkom náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 169 SSP, keďže im nevznikli trovy v súvislosti s plnením povinnosti.

1. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:
2. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.