Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/72/2019 Identifikačné číslo spisu: 7816207097 Dátum vydania rozhodnutia: 27.01.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Bajánková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 61aods.

2 Exekučného poriadku a v nesprávnom právnom závere o tom, že povinný v exekúcii nerešpektoval všeobecný zákaz exekútora na nakladanie s majetkom, a preto prevod, ktorý uskutočnil v rámci exekúcie, je absolútne neplatným právnym úkonom, čo je v rozpore s nálezom Ústavného súdu III. ÚS 51/2014 a III. ÚS 20/08 a rozhodnutím NS SR z 25.

1. 2008 sp. zn. 4Cdo/107/
2. Podľa posledne uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR skutočnosť, že povinný porušil zákaz nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii, ktorý uložil súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie nemá za následok neplatnosť právneho úkonu povinného, ktorý tento zákaz porušil, ale vznik práva oprávneného odporovať tomuto právnemu úkonu povinného v zmysle § 42a a 42b OZ a domáhať sa určenia, že ide o právny úkon, ktorý je voči oprávnenému neúčinný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom krajského súdu je v rozpore aj s nálezmi Ústavného súdu SR III. ÚS 51/2014 a III. ÚS 20/08, v zmysle ktorých exekučné konanie vedené súdnym exekútorom, hoci na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti, na ktoré bolo predtým zriadené zmluvné záložné právo, nemal súhlas prednostného záložného veriteľa, čím nebolo vyhovené požiadavkám ustanoveným v § 151h ods.

§ 61aods.

2 Exekučného poriadku. Z listu vlastníctva č. XXX k. ú. S. vyplývalo, že k nehnuteľnosti, ku ktorým sa dovolatelia domáhajú vlastníckeho práva, a ktoré boli predmetom exekučného konania bolo zmluvou o zriadení záložného práva č. R III 340/92 zriadené záložné právo v prospech Slovenskej štátnej sporiteľni v Rožňave. Exekútor viedol exekúciu a vykonal dražbu predmetných nehnuteľností a udelil príklep žalovanému, ktorý nebol záložným veriteľom, bez toho, aby mal súhlas prednostného záložného veriteľa. Exekútor porušil ust. § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávnený je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s výkonom rozhodnutia alebo s exekúciou súhlasí, ako aj ust. § 61a ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí. Dovolatelia poukázali aj na skutočnosť, že žalovaný nevydražil v dražbe totožnú nehnuteľnosť, teda rodinný dom súp. číslo XXX ako dom dokončený, skolaudovaný, ale nadobudol rozostavanú stavbu a súdy svoje rozhodnutia náležite neodôvodnili, ale odkázali len na zdôvodnenie rozhodnutia rozsudku OS Rožňava 10C/13/

1. Záverom dovolatelia žiadali zrušiť rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.10.2018 č. k.: 11Co/57/2018-103 a vec vrátiť Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.
2. K dovolaniu dovolateľov sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 10.04.
3. Žalobcami podané dovolanie navrhol Najvyššiemu súdu SR odmietnuť podľa ust. § 447 písm. c) CSP eventuálne zamietnuť podľa ust. § 448 CSP a priznať mu nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu považoval za vecne správny a správne odôvodnený. Poukázal na skutočnosť, že dovolanie je obsahovo takmer totožné s odvolaním žalobcov. Žalovaný reagoval aj na novú námietku dovolateľov týkajúcu sa údajnej nezákonnosti exekučného konania predajom sporných nehnuteľností bez súhlasu záložných veriteľov. Podľa žalovaného táto námietka nezakladá dovolací dôvod, bola vznesená po vyhlásení uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým sa dokazovanie skončilo, a dovolací súd by na ňu nemal podľa názoru žalovaného prihliadať. Navyše otázku zákonnosti priebehu exekúcie nebolo možné riešiť v tomto konaní, pretože patrí do právomoci exekučného súdu. Žalobcovia naviac neboli nositeľmi práva namietať neprípustnosť exekúcie za záložných veriteľov.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 424 CSP), a to oprávneným subjektom (§ 427 CSP), zastúpeným podľa § 429 ods. 1 CSP skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti, pričom zistil, že dovolanie je potrebné zamietnuť.
5. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
6. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
7. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
8. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
9. V uvedenom prípade vyvodzoval dovolateľ výslovne prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP a po preskúmaní obsahu dovolania dovolacím súdom tento konštatuje, že z obsahu podaného dovolania možno vyvodiť prípustnosť aj podľa ust. § 420 písm. f/ CSP.
10. Prípustnosť dovolania podľa ust. § 420 písm. f/ CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) možno vyvodiť z argumentácie dovolateľov, ktorí sa nestotožnili s odôvodneniami rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu, že žalovaný nevydražil v dražbe totožnú nehnuteľnosť, teda rodinný dom súp. číslo XXX ako dom dokončený, skolaudovaný, ale nadobudol rozostavanú stavbu a súdy svoje rozhodnutia náležite neodôvodnili, ale odkázali len na zdôvodnenie rozhodnutia rozsudku OS Rožňava 10C/13/
12. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v bode 13 na túto odvolaciu námietku uviedol, že súd prvej inštancie podrobne opísal postupnosť právnych skutočností a nimi vyvolaných zmien zápisu v katastri nehnuteľností, na podklade ktorých podľa odvolacieho súdu možno jeho záver o totožnosti vydraženej a spornej stavby považovať za plne opodstatnený. Zo správy Katastrálneho odboru Okresného úradu Rožňava nevyplýva a čo je ešte podstatnejšie žalobcovia netvrdili existenciu inej, do úvahy prichádzajúcej a v právnych úkonoch zameniteľnej stavby, z čoho možno nad akúkoľvek pochybnosť vyvodiť, že žalobcovia vo svojej podstate nespochybňujú totožnosť stavby v jej materiálnom chápaní, ale len spôsob jej formálneho označovania.
13. Preskúmaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu v tejto časti dovolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu spĺňa podľa názoru dovolacieho súdu všetky zákonné kritériá v zmysle ustanovenia § 393 CSP. V reakcii na dovolacie argumenty dovolateľov dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, pričom to rozhodne nie je tento prípad. Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu vyplýva, že prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP. Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam, ktoré zostali sporné, alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05). Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06).
14. Dovolatelia uplatnili dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. V zmysle § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Dovolatelia uviedli, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom krajského súdu je v rozpore s nálezmi Ústavného súdu SR III. ÚS 51/2014 a III. ÚS 20/08, v zmysle ktorých exekučné konanie vedené súdnym exekútorom, hoci na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti, na ktoré bolo predtým zriadené zmluvné záložné právo, nemal súhlas prednostného záložného veriteľa, čím nebolo vyhovené požiadavkám ustanoveným v § 151h ods.

§ 61aods.

2 Exekučného poriadku. Exekútor viedol exekúciu a vykonal dražbu predmetných nehnuteľností a udelil príklep žalovanému, ktorý nebol záložným veriteľom, bez toho, aby mal súhlas prednostného záložného veriteľa. Exekútor tak porušil ust. § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy ak oprávnený je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s výkonom rozhodnutia alebo s exekúciou súhlasí, ako aj ust. § 61a ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí.

1. Dovolací súd uvádza, že aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom).
2. K dovolateľmi nastolenej otázke dovolací súd uvádza, že riešenie problematiky vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti, na ktorej bolo predtým zriadené zmluvné záložné právo, bez súhlasu prednostného záložného veriteľa, nie je možné považovať za otázku, od ktorej by záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo založené na tejto otázke, odvolací súd ako ani súd prvej inštancie sa touto problematikou v odôvodnení svojich rozsudkov nezaoberali, nebola predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Odvolací súd založil svoje rozhodnutie na právnej konštrukcii, že v danom prípade takto stratil udelením príklepu na dražbe žalovanému vlastnícke právo k nehnuteľnostiam N. B. N.. Zaniklo tým mimo iných tiež jeho právo disponovať s nehnuteľnosťami a splnenie jeho právnej povinnosti (účinne) previesť nehnuteľnosti na žalobcov, vyplývajúcej z kúpnej zmluvy zo dňa 9.10.2008 sa tak stalo právne nemožným. Následkom toho podľa názoru odvolacieho súdu, záväzky z tejto kúpnej zmluvy, pokiaľ by mala byť posúdená ako platná, i tak zanikli podľa ust. § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka a povolenie vkladu vlastníckeho práva na jej základe v katastri nehnuteľností v prospech žalobcov, by nevyhnutne muselo byť v konečnom dôsledku ponímané ako nesprávne. Na podklade týchto úvah odvolací súd považoval za celkom správnu myšlienkovú konštrukciu súdu prvej inštancie o právnej bezvýznamnosti pre rozhodnutie o žalobe žalobcami nastolenej otázky platnosti ich nadobúdacieho titulu.
3. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nie je možné konštatovať odklon od dovolateľmi uvedených rozhodnutí - a to nálezov Ústavného súdu SR III. ÚS 51/2014 a III. ÚS 20/08, nakoľko nimi prejednávaná problematika (súhlas záložného veriteľa na predaj zálohu v exekučnom konaní ako podmienka vedenia exekučného konania na záloh a zriadenia exekučného záložného práva na záloh) nebola predmetom prieskumu odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie nebolo založené na záveroch uvedených v dvoch vyššie zmienených nálezoch. Z uvedeného dôvodu preto dovolanie dovolateľa podľa ustanovenia § 448 zamietol.
4. Dovolací súd rozhodol o trovách dovolacieho konania podľa ustanovenia § 255 ods.1 CSP. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal plný úspech vo veci, dovolací súd mu tak priznal voči žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.
5. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
6. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok