Obsah (7)

§ 337§ 5§ 387§ 396§ 11§ 421§ 21

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/241/2018 Identifikačné číslo spisu: 7616216014 Dátum vydania rozhodnutia: 25.02.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Bajánková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 337ods.

1 CSP o tom, že zrušenie neodkladného opatrenia by prichádzalo do úvahy len v prípade žaloby podanej zo strany navrhovateľa dražby, ktorej by bolo vyhovené. V danej veci o takúto žalobu nešlo. 1.4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie

úspešnosti v spore. Žalovaní boli v konaní úspešní, a teda im vznikol nárok na náhradu trov konania. Okresný súd v konaní nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by náhrada trov konania žalovaným nemala byť priznaná, preto priznal žalovaným v

1. a
2. rade vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaní v
3. a
4. rade v konaní boli úspešní, trovy konania im nevznikli, preto im okresný súd náhradu trov konania nepriznal. O výške trov konania priznaných žalovaným v
5. a
6. rade bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.
7. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom zo dňa
8. júla 2018 sp. zn. 5Co/475/2017 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (prvý výrok), potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie (druhý výrok) a rozhodol, že stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (tretí výrok). 2.
9. V dôvodovej časti rozsudku odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku rozviedol, prečo žalobu zamietol a prečo bolo nariadené neodkladné opatrenie (ďalej len „NO“) uznesením sp. zn. 2C/247/2016 zo dňa
10. júla 2017 o povinnosti dražobníka zdržať sa výkonu záložného práva. V konaní neboli porušené právne predpisy, z dokladov predložených žalovaným je zrejmé, že v nich označil oboch podielových spoluvlastníkov dražených nehnuteľností. Malou chybičkou bolo, že došlo k zverejneniu o dražbe v Obchodnom vestníku na internete aj v regionálnych novinách, predmet dražby bol označený v súlade so zákonom, ale nebolo preukázané zverejnenie oznámenia o dražbe na úradnej tabuli obce. To ale neznamená neplatnosť dražby. Nedošlo k ujme na právach žalobcu, keďže informácia o vykonaní dražby bola zverejnená na draženej nehnuteľnosti aj v regionálnych novinách. Súd prvej inštancie

odvolacieho súdu žalobu správne a zákonne zamietol. Nebolo preukázané, že by zmluva o zriadení záložného práva bola neplatná ako tvrdil žalobca, lebo v riešenom spore záložný dlžník ako spotrebiteľ a záložca boli dve rozdielne osoby. Predchodkyňa žalobcu a žalovanej 4/ uzatvorila s predchodcom žalovaného 1/ ako záložným veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva, platnosť ktorej nebola namietaná a ani preukázaná, resp. nikto to netvrdil. Žalobca ako nástupca pôvodného záložcu pri nadobudnutí predmetných nehnuteľností vedel o existencii záložného práva. 2.2. Odvolací súd tiež uviedol, že žaloba bola podaná spoločne proti všetkým nerozlučným spoločníkom a námietka ohľadne aktívnej a pasívnej legitimácie je neopodstatnená. Pre rozlíšenie, či ide o procesné spoločenstvo samostatné alebo o procesné spoločenstvo nerozlučné, je určujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva. V konaní o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva nerozlučnosť spoločenstva účastníkov konania z právnej povahy dobrovoľnej dražby, z predpokladov určenia jej neplatnosti súdom, z dôsledkov, ktoré z určenia neplatnosti dražby vyplývajú pre právne vzťahy týchto osôb a aj z toho, že účinok rozhodnutia o žalobe sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv a povinností sa výsledok dražby týka. Preto aj označený navrhovateľ (žalobca) bol účastníkom dražby, lebo dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby konanej na základe návrhu navrhovateľa (účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podania a spĺňa podmienky

§ 5ods.

1 zákona o dobrovoľných dražbách, pričom dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti (§ 6 ods. 1 veta prvá cit. zák.). Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil

§ 387CSP.

2.3. O trovách konania rozhodol

§ 396CSP.

Uviedol, že neúspešnému žalobcovi trovy konania nepatria a odvolací súd ani jednej zo strán nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Úspešným žalovaným síce trovy vznikli, ale v odvolacom konaní neboli vynaložené účelne.

1. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca aj žalovaná 4/ (ďalej aj „dovolateľ, resp. dovolatelia“) dovolanie, v ktorom žiadali, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu v časti, v ktorej potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 3.
2. Prípustnosť dovolania dovolatelia odôvodnili poukazom na ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a) event. b) CSP. 3.
3. Dovolatelia uviedli, že dôvodom potvrdenia rozsudku okresného súdu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bolo konštatovanie odvolacieho súdu, že nedodržanie povinnosti oznámenia o dražbe na úradnej tabuli obce je len „malou chybičkou“.

dovolateľov však nedošlo k splneniu oznamovacej povinnosti

§ 11ods.

4 zákona o dobrovoľných dražbách, pričom porušenie ustanovení tohto zákona malo za následok neplatnosť dražby. Dovolatelia poukázali na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že nie každé porušenie povinnosti automaticky znamená neplatnosť dražby, avšak boli názoru, že porušenie oznamovacej povinnosti nie je iba zanedbateľnou a formálnou chybou. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia neuviedol presvedčivé argumenty a jasné dôvody, prečo takéto porušenie nemalo dopad na práva dovolateľov. Svoju argumentáciu podporili poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

1. novembra 2015 sp. zn. 7Cdo/481/
2. Uviedli, že odvolací súd aplikoval generálnu klauzulu z vyššie citovaného rozhodnutia bez porovnania veci po skutkovej stránke. V prejednávanej veci nebolo namietané nedoručenie oznámenia o dobrovoľnej dražbe, ale nedodržanie oznamovacej povinnosti. Odvolací súd sa tak neriadil uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nakoľko nesplnenie povinností

§ 11ods.

4 zákona o dobrovoľných dražbách je ďaleko závažnejším porušením, čomu malo korešpondovať určenie neplatnosti dražby. Veľmi strohé odôvodnenie odvolacieho súdu v tejto časti znamená, že sa riadne nevysporiadal s podstatnými námietkami dovolateľov a porušil ich právo na spravodlivý proces.

1. Žalovaný 3/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, dovolanie považuje za nedôvodné, a preto navrhuje jeho zamietnutie a priznanie trov dovolacieho konania.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podali v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strany sporu zastúpené v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v neprospech ktorých bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). 6.

§ 421ods.

1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

1. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
2. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
3. c)je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 7. Vychádzajúc z obsahu podaného dovolania (§ 124 CSP) možno ustáliť, že právnou otázkou, ktorou bola

žalobcu založená prípustnosť ním podaného dovolania bolo posúdenie, či porušenie povinnosti dražobníka zverejniť najmenej 15 dní vopred oznámenie o dražbe, ak je jej predmetom byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, na úradnej tabuli obce, na území ktorej sa predmet dražby nachádza, je takým porušením zákona o dražbách, v prípade ktorého môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.

1. Dovolateľ tvrdil, že sa odvolací súd pri riešení uvedenej právnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorý v rozsudku zo dňa
2. novembra 2015 sp. zn. 7Cdo/481/2014 pri posudzovaní otázky, či nedoručenie oznámenia o dražbe správcovi dane z nehnuteľností (t. j. tretej osobe, pozn. dovolacieho súdu) zakladá vo vzťahu k žalobcom (vlastníkom predmetu dražby) neplatnosť dražby vyslovil, že dostatočným dôvodom na určenie neplatnosti dražby nie je akékoľvek porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, ale relevantným je len také jeho porušenie, ktorým je osoba dotknutá na svojich právach. V prejednávanom spore dovolací súd takýto odklon súdu prvej inštancie nezistil. Po prvé, predmetom konania nebolo skúmanie dopadu porušenia povinnosti uloženej dražobníkovi voči správcovi dane z nehnuteľností na neplatnosť dražby. Po druhé, odvolací súd práve vychádzajúc z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky skúmal, či je porušenie povinnosti dražobníka zverejniť oznámenie o dražbe na úradnej tabuli obce, na území ktorej sa predmet dražby nachádza, porušením zákona zakladajúcim neplatnosť dražby. 9.

§ 11ods.

4 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách účinného ku dňu 26.07.2016 (dátum konania dobrovoľnej dražby) ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej tabuli v časti určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť. 10.

§ 21ods.

2 veta prvá zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách účinného ku dňu 26.07.2016 v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.

1. Jednou z podmienok úspešného vykonania dobrovoľnej dražby je dostatočné informovanie o jej uskutočnení. Povinnosť zverejniť konanie dražby na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa dražená nehnuteľnosť nachádza, je daná v § 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách od počiatku účinnosti (01.01.2003) tejto právnej úpravy (porovnaj pôvodné znenie zákona: „Uverejnenie spôsobom v mieste obvyklým je pri dražbách nehnuteľností vždy aj uverejnenie na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza“). K zásadnej novelizácii tohto ustanovenia na jeho takmer dnešnú podobu (s výnimkou textu alebo na elektronickej úradnej tabuli ) došlo zákonom č. 568/2007 Z. z., účinným od 01.01.
2. Ako vyplýva z dôvodovej správy k tejto právnej norme, navrhované ustanovenie predstavuje snahu o posilnenie prvkov publicity a zvýšenie transparentnosti dražieb. Dovolací súd zdôrazňuje, že dobrovoľná dražba nemusí slúžiť len na uspokojenie záložného veriteľa z predmetu zálohu, ale môže umožniť aj vlastníkovi predať predmet dražby rýchlo a efektívne za čo najvýhodnejšiu cenu. Preto je dôležité zabezpečiť na dražbe čo najväčší počet účastníkov dražby (potencionálnych kupujúcich), a tým zabezpečiť čo najvyššiu cenu vydraženia. Dosiahnutie tohto cieľa predpokladá dostatočné zverejnenie dražby, preto zákonodarca v § 11 ods. 4 postupne rozširoval taxatívny výpočet spôsobov zverejnenia dražby bytu resp. domu. Zverejnenie oznámenia o dražbe na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, zvyšuje informovanosť jej obyvateľov aj návštevníkov o existencii bytu, resp. domu, ku ktorému je možné nadobudnúť vlastníctvo v dražbe a o podmienkach dražby, čo má vplyv na ich prípadné rozhodnutie uchádzať sa riadne a včas o vydraženie nehnuteľnosti. Dovolací súd preto dospel k záveru, že porušenie povinnosti dražobníka zverejniť najmenej 15 dní vopred oznámenie o dražbe, ak je jej predmetom byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, na úradnej tabuli obce, na území ktorej sa predmet dražby nachádza, je takým porušením zákona o dražbách, v prípade ktorého môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Žalobca ako jeden z pôvodných podielových spoluvlastníkov predmetu dražby takouto osobou je, pretože nezverejnenie oznámenia o dražbe na úradnej tabuli obce znižuje možnosť reálneho dosiahnutia vyššie uvedeného účelu dražby.
3. Z uvedeného vyplýva, že dovolanie z dôvodu uvedeného v § 421 ods. 1 písm. b) CSP je prípustné aj dôvodné, dovolací súd preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec odvolaciemu súdu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).
4. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
5. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
6. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok