1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2019/2151/VAL zo dňa
ktorého je miera funkčnej poruchy žalobcu 50 %
Prílohy č. 3 bod IV. 6 písm. c) k zákonu č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 447/2008 Z.z.“), a preto v zmysle § 2 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. považoval žalobcu za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, z ktorého pre žalobcu vyplývajú sociálne dôsledky v oblasti mobility a orientácie.
komplexného posudku žalobca nemá výrazne obmedzenú pohybovú schopnosť v dôsledku narušenia duševných funkcií, pohybuje sa samostatne, bez opornej pomôcky, je schopný v sprievode inej fyzickej osoby premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, nemá duševné poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania, pre ktoré by nebol schopný prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo nemá ťažké poruchy zvieračov, pre ktoré by nebol schopný prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb, a preto nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom
6 písm. a),
tohto posudku žalobca potrebuje pomoc inej fyzickej osoby pri styku so spoločenským prostredím, pri vybavovaní úradných záležitostí a sprístupnení informácií, ktorú je možné zabezpečiť prostredníctvom sprievodcu, pričom kompenzácia nebola navrhnutá. V oblasti sebaobsluhy je
posudku obmedzená schopnosť vykonávať úkony sebaobsluhy v dôsledku narušenia duševných funkcií, pričom bol stanovený druhý stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby
prílohy č. 3 k zák. č. 448/2008 Z.z., ale žalobca nespĺňa podmienky stanovené v § 14 ods. 4 zák. č. 447/2008 Z.z., a preto sa kompenzácia nenavrhovala. Ďalej sa v posudku konštatuje, že žalobca nemá sociálne dôsledky vyplývajúce z ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré by bolo možné kompenzovať v zmysle zák. č. 447/2008 Z.z., a preto peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa nenavrhoval.
komplexného posudku ďalej pri zdravotnom postihnutí žalobcu nevznikajú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré je možné kompenzovať v zmysle zák. č. 447/2008 Z.z., a preto sa nenavrhla žiadna forma kompenzácie. Záverom prvostupňový orgán skonštatoval, že z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia je žalobca odkázaný na sprievodcu pri zabezpečovaní pohybu, orientácie alebo komunikácie so spoločenským prostredím, nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá zdravotné postihnutie na účely parkovacieho preukazu. Podkladom pre vypracovanie komplexného posudku žalobcu bol lekársky posudok zo dňa
ktorého je miera funkčnej poruchy žalobcu 50 %
prílohy č. 3, časti IV. ods. 6 písm. c) k zák. č. 447/2008 Z.z. a z tohto dôvodu sa v zmysle § 2 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nebol mu navrhnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Prvostupňový orgán poukázal na § 22 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z.,
ktorého možno fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je
komplexného posudku vypracovaného
1 odkázaná na osobnú asistenciu, poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu, a poukázal aj na § 20 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z., a to konkrétne na účel osobnej asistencie. Vychádzajúc z komplexného posudku uzavrel, že bolo zistené, že v súčasnosti nie je žalobca odkázaný na osobnú asistenciu, nemá výrazne obmedzenú pohybovú schopnosť, pohybuje sa samostatne, bez opornej pomôcky, ale má sťaženú schopnosť komunikácie so spoločenským prostredím v dôsledku narušenia duševných funkcií pri kontakte so spoločenským prostredím, ktorú je možné zabezpečiť prostredníctvom sprievodcu. Žalobca nemá žiadne pracovno-vzdelávacie ani voľnočasové aktivity, zdržiava sa v domácom prostredí a jeho stav je na liečbe kompenzovaný a stabilizovaný. 4. Dňa 15. februára 2019 bol žalovaným vypracovaný lekársky posudok žalobcu,
ktorého ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. K jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
č. 447/2008 Z.z. žalovaný uviedol, že podkladom pre zhodnotenie zdravotného stavu žalobcu sú lekárske nálezy, ktoré mu boli predložené. Z predloženej zdravotnej dokumentácie vyplýva, že pre stanovenie miery funkčnej poruchy sú rozhodujúce psychické problémy žalobcu zhodnotené ako paranoidná schizofrénia.
aktuálneho odborného vyšetrenia pretrvávajú nepriaznivé povahové vlastnosti, bez floridných psychotických príznakov, ale bez známok dekompenzácie, zúženie záujmov, relatívna sociálna izolácia, mínusová symptomatika je aktuálne redukovaná. Nemá preukázané prejavy poruchy komunikácie, poruchy zmyslov (zrak, sluch). Pri uvedenom zdravotnom stave je možnosť kompenzácie stavu s odkázanosťou na sprievodcu maximálna. V predložených lekárskych nálezoch nie je objektívne preukázaná závažnejšia porucha mobility. Osobná asistencia, vychádzajúc z predložených lekárskych nálezov nie je indikovaná. Následne dňa 20. februára 2019 bol vypracovaný nový komplexný posudok žalobcu,
ktorého bola opätovne stanovená miera jeho funkčnej poruchy vo výške 50 % pre ochorenie zaradené do skupiny IV. ods. 6 písm. c) Prílohy č. 3 zák. č. 447/2008 Z.z., preto sa žalobca považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
tohto komplexného posudku žalobcovi vyplývajú z ťažkého zdravotného postihnutia nasledovné sociálne dôsledky. V oblasti mobility a orientácie nemá výrazne obmedzenú pohybovú schopnosť, v dôsledku narušenia duševných funkcií má narušenú orientačnú schopnosť, pohybuje sa samostatne, bez opornej pomôcky, nemá ťažkú poruchu mobility, je schopný v sprievode inej fyzickej osoby premiestniť sa k vozidlám verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do nich, udržať sa v nich počas jazdy, vystupovať z nich, nemá duševnú poruchu z často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania, ani ťažkú poruchu zvieračov, kde je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, kompenzácia sa nenavrhuje a potrebuje pomoc inej osoby pri kontakte so spoločenským prostredím, ktorú je možné zabezpečiť prostredníctvom sprievodcu, kompenzácia sa nenavrhuje. V oblasti komunikácie komplexný posudok skonštatoval narušenú schopnosť komunikácie so spoločenským prostredím, v dôsledku narušenia duševných funkcií a potrebu pomoci inej osoby pri kontakte so spoločenským prostredím, ktorú je možné zabezpečiť prostredníctvom sprievodcu, kompenzácia sa nenavrhuje. Žalobca nemá
tohto posudku sociálne dôsledky vyplývajúce z ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré by bolo možné kompenzovať v zmysle zák. č. 447/2008 Z.z., a preto sa peňažný príspevok na osobnú asistenciu nenavrhoval. Žalobca je z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia odkázaný na sprievodcu a nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V odôvodnení komplexného posudku žalovaný poukázal na predchádzajúci komplexný posudok a jeho podklady, na závery jednotlivých vyšetrení žalobcu a skonštatoval, že lekár žalovaného nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu, preto v súlade s § 11 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z.z. vykonal posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. Uviedol, že
aktuálneho vyšetrenia pretrvávajú nepriaznivé povahové zvláštnosti bez floridných psychotických príznakov, ale bez známok dekompenzácie. Prítomný je zúžený záujmový okruh, relatívna sociálna izolácia, mínusová symptomatika je aktuálne mierne redukovaná. Nie sú preukázané prejavy poruchy komunikácie alebo poruchy zmyslov. Pri uvedenom zdravotnom postihnutí je možné kompenzovať stav maximálne odkázanosťou na sprievodcu. V predložených odborných nálezoch nie je objektívne preukázaná závažnejšia porucha mobility. Pridružené ochorenia nedosahujú vyššie percento miery funkčnej poruchy. Pri dokumentovanom stupni a prejavoch postihnutia osobná asistencia nie je indikovaná. Podkladom pre tento posudkový záver žalovaného bolo šetrenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia dňa 10. januára 2019, z ktorého vyplýva, že žalobca býva v byte v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorí sú starobní dôchodcovia, pričom žalobca je invalidný dôchodca. Pohybuje sa samostatne bez ortopedickej pomôcky, užíva lieky, po ktorých nevládze, je slabý a zdôrazňuje, že je stále unavený, čo označil za svoj najväčší problém. Nemá pohybové obmedzenie, preto je pri väčšine sebaobslužných úkonov samostatný, pri vstávaní a líhaní a polohovaní je samostatný i osobnú hygienu vykonáva samostatne, vlasy mu umýva otec. Matka žalobcu uviedla, že sa zvládne osprchovať samostatne, ale sprchovanie je nedôsledné. Pri česaní a holení je samostatný, ale holí sa málo, nakoľko mu to dlho trvá a býva potom unavený. Nechty si ostrihá samostatne. Pri úkonoch vyprázdňovania je samostatný, má počas celého týždňa zabezpečené obedy, po ktoré si chodí samostatne, bez sprievodcu, do domova dôchodcov. Žalobca je schopný pripravenú stravu si naservírovať a najesť sa samostatne. Má problémy s pamäťou a zabúda. Potrebné je na neho dohliadať pri užívaní liekov, pretože zabudne, že má lieky užiť alebo sa môže stať, že ich užije väčšie množstvo. Pre tento účel si vedie záznam, kde si poznačí, že ich užil. Na správne užívanie liekov dohliada matka, ktorá má však zdravotné problémy. Žalobca chodí samostatne na nákup každý druhý deň a ako uviedla matka, neupratuje si izbu, ktorú obýva a matka mu zo zdravotných dôvodov nevládze izbu upratovať. V domácom prostredí sa posudzovaný žalobca dokáže orientovať, ale
uvedenia má ťažkosti v cudzom prostredí, napríklad u lekára, kde sa cíti pod stresom a nedokáže v rýchlosti povedať, čo mu je a aké má ťažkosti. Nedokáže si zavolať napríklad taxislužbu, pretože má problém pohotovo uviesť potrebné informácie. Na odborné vyšetrenie ho sprevádza otec alebo matka, ktorá ale pre svoje zdravotné ťažkosti už nevládze poskytovať synovi takúto pomoc. Jedenkrát mesačne žalobca navštevuje psychiatrický stacionár na 3 hodiny, pretože dlhšie nevydrží. Vždy sa rozprávajú, čo za celý mesiac zažili. Okrem toho navštevuje aj knižnicu, kam cestuje verejnou hromadnou dopravou bez sprievodcu. V prípade, že otec ide k známemu na návštevu, odprevadí syna do stacionára. Osobnú asistenciu si žalobca a jeho rodičia predstavujú ako dohľad a sprievod na nákupy, k lekárom a na aktivity. Pri šetrení sociálnych dôsledkov matka uviedla, že osobná asistencia pre žalobcu by bola vhodná na jeden rok, aby mohol absolvovať potrebné vyšetrenia a dal sa po zdravotnej stránke do poriadku. Žalobca uviedol, že v súčasnosti nemá okrem návštevy stacionára a knižnice ďalšie aktivity, nakoľko býva veľmi unavený. Kultúrne podujatia nenavštevuje, pretože ich nemá s kým absolvovať a nevydržal by dlho sedieť. Večer si chodieva po užití liekov ľahnúť a oddychuje. Má problémy so spánkom. Matka uviedla, že chce, aby sa žalobca začlenil do spoločnosti a aby ho osobný asistent naučil samostatne fungovať. Záverom komplexného posudku žalovaný skonštatoval, že odbornými nálezmi, ako aj šetrením sociálnych dôsledkov nebolo preukázané, že žalobca by nebol schopný samostatne rozhodovať o svojich potrebách. Ako však uviedol, vzhľadom k únavovému syndrómu nie je schopný sa integrovať do spoločenského diania, pri spoločenských aktivitách sa cíti neistý. Pri uvedenej ťažkosti je vhodný sprievodca. 5. Krajský súd ďalej uviedol, že
obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaný dospel k záveru, že žalobcovi nepatrí peňažný príspevok na osobnú asistenciu, lebo na základe predložených odborných nálezov a šetrenia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu možno konštatovať, že aj napriek pretrvávajúcim ťažkostiam nie je odkázaný na osobnú asistenciu, pretože nemá závažne narušenú schopnosť sebaobsluhy, a preto peňažný príspevok na osobnú asistenciu v komplexnom posudku nebol navrhnutý ako forma kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a bolo dôvodné napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdiť. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tiež uviedol, že pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia postupoval nezávisle na zistení, hodnotení a stanovisku prvostupňového orgánu a posúdil ho samostatne po právnej a skutkovej stránke. Podkladom napadnutého rozhodnutia žalovaného bol komplexný posudok žalovaného z 20. februára 2019,
záverov ktorého: „Odbornými nálezmi ako aj šetrením sociálnych dôsledkov nebolo preukázané, že by posudzovaný (žalobca) nebol schopný samostatne rozhodovať o svojich potrebách. Ako však uviedol, vzhľadom k únavovému syndrómu nie je schopný sa integrovať do spoločenského diania, pri spoločenských aktivitách sa cíti neistý. Pre uvedené ťažkosti je vhodný sprievodca. Zdravotný stav je na liečbe kompenzovaný. Na uvedenom základe možno konštatovať, že žalobca nemá preukázaný taký zdravotný stav, pre ktorý by bolo nutné kompenzovať zdravotné postihnutie osobnou asistenciou, preto sa peňažný príspevok na osobnú asistenciu nenavrhuje“. 6. Krajský súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, nakoľko v rámci konania o žiadosti žalobcu o poskytovanie príspevku na osobnú starostlivosť neboli zadovážené také podklady, a to najmä komplexný posudok, z obsahu ktorých by bolo možné dospieť k rozhodným skutkovým a následne aj právnym záverom potrebným pre riadne posúdenie veci, ktoré sú
zákona obligatórnou náležitosťou komplexného posudku, ktorý je bezprostredným podkladom rozhodnutia o peňažnom príspevku na kompenzáciu. 7. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd poukázal na ust. § 22 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z.,
ktorého možno fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu len v prípade, ak je
komplexného posudku na osobnú asistenciu odkázaná.
6 zák. č. 447/2008 Z.z. je komplexný posudok podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu. Komplexný posudok poskytuje konajúcemu príslušnému orgánu rozhodujúce skutkové zistenia o posudzovanej fyzickej osobe, t.j. žalobcovi, ohľadom miery funkčnej poruchy, vyjadrenia, o tom, či ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, o sociálnych dôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, obsahuje návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu a vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu alebo na individuálnu prepravu, termín opätovného posúdenia zdravotného stavu a odôvodnenie. Žalovaný, resp. prvostupňový orgán ako orgán oprávnený o žiadosti žalobcu o priznanie príspevku na osobnú asistenciu rozhodnúť, je na účely vydania uvedeného rozhodnutia povinný zákonom stanovený podklad rozhodnutia vyhodnotiť nielen zo stránky zákonnosti jeho obstarania, ale aj z hľadiska obsahovej spôsobilosti plniť túto funkciu (podkladu rozhodnutia), pretože má rozhodujúci vplyv na obsah rozhodnutia o priznaní alebo nepriznaní peňažného príspevku, ktoré je na ňom v podstate založené. Pokiaľ komplexný posudok neobsahuje zákonom predpísané obsahové náležitosti alebo mu zjavne nepredchádzal zákonom predpokladaný postup, nie je možné ho konajúcim orgánom verejnej správy použiť ako podklad na vydanie svojho rozhodnutia o peňažnom príspevku na kompenzáciu. 8. Komplexný posudok žalovaného z 20. februára 2019 vychádzal z lekárskeho posudku z 15. februára 2019 a z posudkového záveru žalovaného týkajúceho sa šetrenia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný si na účely konania o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu - pri preskúmaní ktorého, ako sám uviedol, postupoval nezávisle na zistení, hodnotení a stanovisku prvostupňového orgánu a posúdil ho samostatne po právnej a skutkovej stránke - zabezpečil nový lekársky posudok žalobcu a vykonal tiež opätovne sociálnu posudkovú činnosť, ktoré úkony boli podkladmi komplexného posudku, prostredníctvom ktorého zisťoval skutkový stav veci a na ktorého základe rozhodol. Žalovaný pritom však opomenul, že sociálnou posudkovou činnosťou
č. 447/2008 Z.z. je posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
1 až 9 zák. č. 447/2008 Z.z. Súčasťou spisu žalovaného je záznam z
ktorého z ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu vyplývajú sociálne dôsledky v oblasti mobility a orientácie, a to hoci nemá výrazne obmedzenú pohybovú schopnosť a je schopný v sprievode inej fyzickej osoby sa premiestniť vozidlám verejnej hromadnej dopravy, v ktorej sa dokáže bez ďalších problémov premiestňovať, v dôsledku narušenia duševných funkcií má narušenú orientačnú schopnosť a potrebuje pomoc inej osoby pri kontakte so spoločenským prostredím, ktorú je možné zabezpečiť prostredníctvom sprievodcu - kompenzácia sa nenavrhovala, ďalej v oblasti komunikácie má žalobca narušenú schopnosť komunikácie so spoločenským prostredím v dôsledku narušenia duševných funkcií a potrebuje pomoc inej osoby pri kontakte so spoločenským prostredím, ktorú je možné zabezpečiť prostredníctvom sprievodcu - kompenzácia sa nenavrhovala, v oblasti zvýšených výdavkov žalobca nemá sociálne dôsledky a v oblasti sebaobsluhy bola zistená obmedzená schopnosť vykonávať úkony sebaobsluhy v dôsledku narušenia duševných funkcií - bol stanovený II. stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby
Prílohy č. 3 k zák. č. 448/2008 Z.z. V posudkovom závere ďalej žalovaný skonštatoval, že žalobca nemá sociálne dôsledky vyplývajúce z ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré by bolo možné kompenzovať a peňažný príspevok na osobnú asistenciu nenavrhoval. Obsahom posudkového záveru je ďalej opis zisťovania
záznamu z
1 zák. č. 447/2008 Z.z. posudzujú. Predmetný záznam obsahuje opis pomerov, v akých žalobca žije, zmienky o jeho zdravotných problémoch, opis jeho bežných činností, zvládanie alebo problémy pri samostatnom zvládaní niektorých činností a jeho požiadavky a názory. Neobsahuje však nič, čo by z hľadiska obsahu bolo možné považovať za posúdenie. Za výsledok určitého posudzovania možno považovať len tú časť obsahu posudkového záveru, kde žalovaný uzavrel, že „odbornými nálezmi, ako aj šetrením sociálnych dôsledkov nebolo preukázané, že žalobca je neschopný samostatne rozhodovať o svojich potrebách, že (ako mal sám uviesť) vzhľadom k únavovému syndrómu nie je schopný sa integrovať do spoločenského diania, pri spoločenských aktivitách sa cíti neistý. Pre uvedené ťažkosti je vhodný sprievodca. Zdravotný stav je na liečbe kompenzovaný.“ Na základe uvedeného žalovaný skonštatoval, že „žalobca nemá preukázaný taký zdravotný stav, pre ktorý by bolo nutné kompenzovať zdravotné postihnutie osobnou asistenciou, a preto sa peňažný príspevok na osobnú asistenciu nenavrhuje“. 11. Sociálna posudková činnosť je zákonom výslovne determinovaná ako činnosť posudzovacia. Z obsahu uvedeného záznamu a posudkového záveru nie je možné zistiť, ako boli posúdené a vyhodnotené všetky rozhodujúce okolnosti vyplývajúce z § 13 ods. 1 až 8 zák. č. 447/2008 Z.z. Opis životných podmienok a spôsobu života žalobcu ani neodôvodnené konštatovania žalovaného k niektorým z uvedených okolností si nemožno zamieňať s posúdením všetkých rozhodných okolností, na posúdenie ktorých bol žalovaný povinný a ktoré posúdenie v jeho postupe pred vydaním komplexného posudku a napadnutého rozhodnutia, ale aj v ich obsahu, absentuje. Povinnosť posúdenia všetkých skutočností uvedených v § 13 ods. 1 spôsobom uvedeným v nasledujúcich odsekoch totiž pre žalovaného znamenala povinnosť urobiť si a prejaviť svoj úsudok o všetkých týchto skutočnostiach v rozsahu § 13 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., zhodnotiť ich v potrebných kontextoch, teda dospieť k určitým odôvodneným záverom, ktoré prosté konštatovania nenahrádzajú. Súčasne absentuje najdôležitejšia zložka sociálnej posudkovej činnosti, ktorou je posudkový záver
9 zák. č. 447/2008 Z.z. hodnotiaci všetky sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach. Posudkový záver žalovaného obsahuje výsledok určitého posúdenia, z ktorého vyplýva, že žalobca na základe odborných nálezov a šetrenia nie je neschopný samostatne rozhodovať o svojich potrebách a vzhľadom k únavovému syndrómu nie je schopný sa integrovať do spoločenského diania. Všetok ďalší obsah uvedenej časti posudkového záveru predstavujú konštatovania bez uvedenia úvah žalovaného o zistených skutočnostiach a ich hodnotení na účely posúdenia odkázanosti žalobcu na pomoc inej osoby a rozhodnutia o peňažnom príspevku na osobnú asistenciu, t.j. bez ich posudzovania. Posudkový záver z 18. februára 2019 tak obsahuje nanajvýš čiastočné, avšak nedostatočné „posúdenie“ individuálnych predpokladov žalobcu, pričom posúdenie ďalších aspektov
1 písm.
1 a § 55 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. podkladom rozhodnutia o peňažnom príspevku na osobnú asistenciu, na základe posudkového záveru
9 zák. č. 447/2008 Z.z., niet pochýb o tom, že posudkový záver a jemu predchádzajúce posudzovanie sú relevantnými otázkami, majúcimi pre vypracovanie komplexného posudku a následné vydanie rozhodnutia o peňažnom príspevku podstatný význam. Bez reálneho dôsledného posúdenia individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, posúdenia jej rodinného prostredia a iného prostredia si nemožno predstaviť skutočné, objektívne a najmä so zákonom konformné posúdenie dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu a jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a tým na peňažný príspevok na asistenciu. Pokiaľ zodpovedanie všetkých týchto otázok z komplexného posudku z
2 zák. č. 447/2008 Z.z. cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v ods. 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.
2 zák. č. 447/2008 Z.z. účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia. Z postupu a rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu je zreteľné, že v konaní o žiadosti žalobcu o poskytovanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu nepostupovali v súlade s účelom a významom zákona. Esenciálnym účelom osobnej asistencie je dosiahnutie aktivizácie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, podpora jej sociálneho začlenenia a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Nepriznanie kompenzácie pre údajný nezáujem žalobcu, čo je v absolútnom protiklade s obsahom správnej žaloby, kde sa domáha osobnej asistencie práve preto, aby sa mohol aspoň čiastočne zapojiť do života, a pre jeho nepriaznivým zdravotným stavom spôsobenú apatiu a nezvládanie samostatného začlenenia sa žalobcu do života spoločnosti
žalovaného: „vzhľadom k únavovému syndrómu nie je schopný sa integrovať do spoločenského diania, pri spoločenských aktivitách sa cíti neistý. Pre uvedené ťažkosti je vhodný sprievodca.“ - popiera zmysel a účel existencie žalovaného a prvostupňového orgánu, pretože odôvodniť nepriznanie kompenzácie existenciou skutočností, pre ktorých odstránenie zákon jej priznanie predpokladá, hraničí s účelovou svojvôľou. Žalovaný uvedenému vyjadreniu žalobcu nevenoval žiadnu pozornosť, dokonca ho odsunul do úzadia takým spôsobom, že sa v rozhodujúcich aktoch, t.j. posudkový záver, komplexný posudok, napadnuté rozhodnutie, o ňom ani nezmienil, napriek tomu, že žalobca takýto záujem prejavil. Vzhľadom na to žalovaný rezignoval na účel a zmysel zákona, ktorý nemôže byť zachovaný ani vyslovením odkázanosti na sprievodcu, pokiaľ z celkovej situácie žalobcu, a to najmä rodinnej, t.j. vek a choroby rodičov, čo v rozpore s § 13 ods. 1 písm.
napadnutého rozhodnutia žalovaný dospel k záveru, že žalobcovi nepatrí peňažný príspevok na osobnú asistenciu, pretože z predložených odborných nálezov a šetrenia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu možno konštatovať, že aj napriek pretrvávajúcim ťažkostiam nie je odkázaný na osobnú asistenciu, pretože nemá závažne narušenú schopnosť sebaobsluhy, a preto peňažný príspevok na osobnú asistenciu v komplexnom posudku nebol navrhnutý ako forma kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a bolo dôvodné napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdiť. Posudkový záver a komplexný posudok síce hovoria, že v oblasti sebaobsluhy žalobca nemá narušenú schopnosť sebaobsluhy, avšak súčasne
komplexného posudku žalobcovi plynú z ťažkého zdravotného postihnutia sociálne dôsledky v oblasti mobility, orientácie (má narušenú orientačnú schopnosť, k vozidlám verejnej hromadnej dopravy je schopný sa premiestniť len v sprievode inej fyzickej osoby) a komunikácie (z dôvodu narušenej schopnosti komunikácie potrebuje pomoc pri kontakte so spoločenským prostredím). Práve tieto skutočnosti osvedčujúce odkázanosť žalobcu na pomoc inej fyzickej osoby, ktorá odkázanosť medzi žalobcom a žalovaným v konaní sporná nebola, predstavujú
1, 3 v nadväznosti na body 13.,
1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. II. Kasačná sťažnosť 16. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote s poukazom na § 440 ods. 1 písm.
č. 447/2008 Z.z., sú v ňom zhodnotené všetky zákonom stanovené oblasti posúdenia, t.j. oblasť mobility a orientácie, oblasť komunikácie, oblasť zvýšených výdavkov a oblasť sebaobsluhy. Žalovaný, ako odvolací orgán verejnej správy sa mohol v odvolacom konaní zaoberať iba predmetom prejednávanej veci, t.j. skúmať sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu v súvislosti s odkázanosťou na osobnú asistenciu.
1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadné zistené vady odstráni. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný sa nemohol zaoberať posudzovaním tých skutočností, ktoré neboli predmetom odvolacieho konania.
3 zák. č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe číslo 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v § 20 ods.
prvej vety § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, z čoho vyplýva, že správny orgán je povinný zistiť objektívne skutočný stav veci a nemôže vykonávať sociálnu posudkovú činnosť tendenčne zameranú v prospech účastníka konania, ani nemá povinnosť za neho vyhľadávať dôkazy na podporu jeho vyjadrení. Napriek tomu pri posúdení odkázanosti žalobcu na osobnú asistenciu žalovaný objektívne vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach skutočnosti zistené tak lekárskou posudkovou činnosťou, ako aj sociálnou posudkovou činnosťou. Keďže obidve oblasti posudkovej činnosti vzájomne súvisia, ich závery musia byť v súlade a tak tomu je aj v prípade žalobcu. 18. Posudkový záver žalovaného v prípade žalobcu obsahuje všetky obsahové náležitosti uvedené v § 13 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z.z. a teda nie je v rozpore s citovaným ustanovením zákona. 19.
názoru žalovaného úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu nie je posudzovať vhodnosť navrhnutých kompenzácií. Skutočnosť, že v komplexnom posudku žalovaný skonštatoval, že potrebnú pomoc v oblasti mobility a orientácie a v oblasti komunikácie môže žalobcovi poskytnúť sprievodca dokazuje, že žalovaný sa zaoberal aj posúdením toho, v akom rozsahu žalobca potrebuje pomoc inej osoby v týchto oblastiach. Sprievodcu pritom môže vykonávať ktorákoľvek spôsobilá fyzická osoba bez toho, aby musela byť uzatvorená formálna zmluva o poskytovaní pomoci. 20. Povinnosťou správneho orgánu, ktorý rozhoduje vo veciach kompenzácií nie je vyhľadávať účastníkom konania sprievodcov rovnako, ako im nevyhľadáva ani osobných asistentov, či osoby, ktoré by mohli vykonávať opatrovanie. Úlohou týchto orgánov je navrhnúť formy kompenzácie a v prípade, že sú splnené všetky zákonné podmienky, rozhodovať o ich priznaní a vykonávať ďalšie činnosti v súlade s oprávneniami uvedenými v § 51 a § 52 zák. č. 447/2008 Z.z. V komplexnom posudku sa uvádzajú všetky skutočnosti zistené v domácom prostredí žalobcu a zároveň aj vyhodnotenia, pričom žalovaný rešpektoval vyjadrenia samotného účastníka konania. 21.
1 zák. č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby alebo na pomoc psa so špeciálnym výcvikom pri zabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím. Odkázanosť na sprievodcu u žalobcu ponechal žalovaný, pretože túto formu kompenzácie považoval za dostatočnú pri preukázanom stupni jeho postihnutia. Pri posudzovaní odkázanosti žalobcu na osobnú asistenciu žalovaný vyhodnocoval všetky zadovážené dôkazy, každý jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a svoj záver vyjadril jasne a logicky ho odôvodnil. K uvedenej skutočnosti žalovaný uviedol, že žalobca sa sám pohybuje vo vonkajšom prostredí, t.j. chodí na nákupy, do knižnice, do stacionára, MHD a po obedy, čo uviedol pri sociálnom zisťovaní. Výsledok posudkového záveru je jasne definovaný a vychádza z komplexného zhodnotenia tak zdravotných hľadísk, ako aj zo skutočností uvedených pri šetrení v domácom prostredí, pričom boli posudzované všetky atribúty uvedené v § 13 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. Práve posúdením a zhodnotením všetkých predpokladov, t.j. individuálnych predpokladov žalobcu, jeho rodinného prostredia, ako aj prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie žalobcu do spoločnosti, došiel žalovaný k záveru, že žalobca nie je odkázaný na osobnú asistenciu, pretože je samostatný pri všetkých činnostiach uvedených v prílohe č. 4 zák. č. 447/2008 Z.z., pomoc inej FO, ktorú príležitostne potrebuje v súvislosti s uvádzanými problémami pri komunikácii a pri orientácii môže poskytnúť ktorákoľvek spôsobilá fyzická osoba, napr. rodič, sused, priateľ atď. Odkázanosť na sprievodcu nemožno stotožňovať s odkázanosťou na osobnú asistenciu. Príslušný správny orgán nemá kompetencie ani povinnosť hľadať sprievodcu fyzickým osobám s ŤZP, ktoré sú na sprievodcu odkázané. Nakoľko žalobca nemá obmedzenú právnu spôsobilosť, je teda potrebné považovať ho za plne spôsobilého a zodpovedného aj vo vzťahu k vyhľadávaniu osôb schopných a ochotným mu poskytnúť potrebnú príležitostnú pomoc. 22. K námietkam krajského súdu, že žalovaný sa nezaoberal vyjadrením žalobcu, že s osobným asistentom by sa chcel viac zapojiť do spoločenskej činnosti, žalovaný uviedol, že takéto želanie vyslovila jeho matka. Žalobca neprejavil takýto záujem, práve naopak, vyjadril sa, že sa takýchto aktivít nezúčastňuje, pretože má únavový syndróm a pri žiadnej z aktivít dlhšie nevydrží. Aj
odborného vyšetrenia má zúžený záujmový okruh, nemá spoločenské aktivity, čo uviedol aj pri samotnom šetrení. Žalobca neprejavil záujem ani o pracovné aktivity napriek tomu, že jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45 % a poberá invalidný dôchodok zodpovedajúci „čiastočnej invalidite”.
názoru žalovaného mal nariadiť pojednávanie z dôvodu ustanoveného v § 107 ods. 1 písm. d) SSP, najmä ak žalovanému vytýka nedostatočne zistený skutočný stav veci. Žalovaný, ako druhý účastník súdneho konania sa nemal možnosť vyjadriť ešte pred rozhodnutím k skutočnostiam, pre ktoré krajský súd rozhodnutie zrušil, čím došlo k zjavnému narušeniu jedného zo základných princípov konania pred správnym súdom, a to rovnosti účastníkov v konaní pred súdom. Pri prítomnosti právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní by sporné otázky boli vysvetlené a mohli ovplyvniť výsledok súdneho prieskumu.
ktorého „Úkony osobnej asistencie sú tak primárne úkonmi osobnej pomoci fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri vykonávaní rozličných druhov činností ním samotným tak, aby sa reálne mohla presadiť idea jeho vlastného rozhodovania a ovplyvňovania životných okolností.” V prípade žalobcu z jeho vlastných vyjadrení, uvedených napokon aj v žalobe vyplýva, že nie je schopný sa integrovať do spoločnosti kvôli únavovému syndrómu. Toto tvrdenie žalobcu potvrdzujú aj predložené odborné nálezy. Z uvedeného jasne vyplýva, že v prípade žalobcu by nemohol byť dosiahnutý účel osobnej asistencie uvedený v § 20 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. Na tomto závere by nič nezmenilo ani doplnenie posudkového záveru v zmysle požiadaviek, vyjadrených v napadnutom rozsudku krajského súdu, pretože odkázanosť žalobcu na osobnú asistenciu nebola navrhnutá ani v lekárskom posudku, v ktorom bol objektívne zhodnotený zdravotný stav žalobcu. Z tohto hľadiska zrušenie rozhodnutia žalovaného a jeho vrátenie na nové rozhodnutie nemožno považovať za hospodárne.
1 SSP. III. Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti
názoru žalobcu je dôležitou skutočnosťou, že si nedokáže sám zavolať sanitku, taxík, pretože má problém pohotovo uviesť potrebné informácie. Žalobca má ďalšie problémy súvisiace s chôdzou, nakoľko nevládze chodiť, má pocit zdrevenených nôh a veľmi ťažko sa pohybuje, ako keby nohy ťahal za sebou. Na odborné vyšetrenia žalobcu sprevádza otec alebo matka, ide o osoby vyššieho veku, matka žalobcu má svoje zdravotné problémy, užíva neurologické lieky. Vzhľadom na uvedené, matka už nevládze poskytovať žalobcovi požadovanú pomoc a sprevádzať ho na ďalších vyšetreniach. Žalobca sa dožaduje osobného asistenta, nakoľko by mu bolo umožnené viac sa zapájať do spoločenského diania, pričom svoju vôľu o väčšiu integráciu i prejavil.
1 SSP v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednohlasne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP) dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti žalovaného nemožno priznať úspech.
SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu. 39.
SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 40. Kasačný súd v prvom rade upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 177 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 44. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. 45.
čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 46.
čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
názoru kasačného súdu rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu.
1 SSP len v určitých prípadoch,
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.