1 Trestného zákona a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného M. L. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Trnava (ďalej aj „okresný súd") rozsudkom z 9. apríla 2019, sp. zn. 1T/94/2018, v bode I. uznal obvineného M. L. (v spoločnom konaní s V.I. H.) za vinného z prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla spolupáchateľstvom
zák.") k § 216 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty spolupáchateľstvom
zák. k § 219 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe v ňom uvedenom s tým, že v presne nezistenom čase v dobe približne od 01.00 hod. do 05.00 hod. dňa
1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere tri roky, na výkon ktorého bol
2 písm. b) Tr zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu bola
1 Trestného poriadku („Tr. por.") uložená povinnosť spoločne a nerozdielne (s V. H.) nahradiť poškodenému J. W. škodu vo výške 1.585,80 € s tým, že poškodený bol
2 Tr. por. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces. V bode II. rozsudku okresného súdu bol obvinený M. L.
c) Tr. por. oslobodený spod obžaloby pre skutok právne posúdený ako prečin krádeže
2 písm. a) Tr. zák. na tam uvedenom skutkovom základe, pretože nebolo dokázané, že spáchal skutok, pričom poškodená N. N. bola
3 Tr. por. odkázaná s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Proti rozsudku okresného súdu (jeho odsudzujúcej časti) podali odvolania obvinení M. L. a V. H., na základe ktorých Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd") rozsudkom z 27. júna 2019, sp. zn. 5To/64/2019,
1 písm. f), ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok okresného súdu v bode I. vo výroku o náhrade škody a
3 Tr. por. a § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného J. W. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Rozsudok krajského súdu prevzal obvinený L. 23. septembra 2019 a jeho obhajkyňa 20. septembra 2019. Proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie obvinený Š. L. vo svoj prospech prostredníctvom obhajcu Mgr. Ing. Juraja Trokana podaním z 31. augusta 2020 urobeným elektronickými prostriedkami, doručeným na okresný súd v ten istý deň (č. l. 1197 - 1202). Dovolateľ navrhol, aby dovolací súd vyslovil, že v konaní došlo k porušeniu zákona a napadnuté rozhodnutia zrušil s výnimkou výroku okresného súdu o oslobodení spod obžaloby s tým, že dovolanie podáva z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), g),
1 písm. b) a skutok oľutovať, najmä vo vzťahu ku skutku, keď hlavné pojednávanie bolo vedené za 2 skutky a k týmto skutkom spoločne obvinený nebol ochotný urobiť vyhlásenie o vine, keďže zo skutku 2 sa od začiatku cítil byť nevinný, avšak vinu zo skutku 1 pociťoval a vo svojej výpovedi aj opísal priebeh skutku tak, ako bol opísaný v obžalobe, resp. v rozsudku, teda viny za tento skutok si bol vedomý, avšak nemal možnosť robiť spomínané vyhlásenie o vine (len vo vzťahu k tomuto skutku) a až do skončenia hlavého pojednávania bolo konanie vedené pre inú právnu kvalifikáciu a preto aj forma prejavu ľútosti musí byť posudzovaná zásadne odlišne v závislosti od konkrétnej právnej kvalifikácie; dovolateľ tiež namietol, že už počas konania nahradil poškodenému škodu a to, že náhrada škody bola poskytnutá treťou osobou, nemôže zakladať záver súdu o tom, že nedošlo k náhrade škody dovolateľovým pričinením a aj táto skutočnosť bola súdmi vyhodnotená nesprávne. Podaním z
c) Tr. por., pretože nie sú splnené dôvody dovolania
por., pričom vyjadrenie obsahovalo aj stanovisko k jednotlivým uplatneným dovolacím námietkam. K zmene právnej kvalifikácie prokurátor poukázal, že súd nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe a v prípade, že skutok pri zachovaní jeho totožnosti súd kvalifikuje rozdielne od obžaloby ako iný trestný čin, nie je porušené právo na obhajobu. K namietanej nezákonnosti výpovede svedka W. I. prokurátor uviedol, že nie je žiadna zákonná prekážka, ktorá by ho neumožňovala vypočuť ako svedka v prejednávanej veci, pričom výpoveď tohto svedka bola iba jedným z väčšieho množstva dôkazov, ktoré obvineného usvedčovali. K námietke zaujatosti prokurátor poukázal na dotknutú zápisnicu z hlavného pojednávania a odôvodnenie rozsudku okresného súdu, ktorý podrobne, zrozumiteľne a preskúmateľne vysvetlil svoj postup pri námietke zaujatosti a žiadosti o delegáciu veci obvineného V. H. s tým, že vyhodnotenie podania a postup súdu považuje za legitímny v intenciách dotknutých ustanovení Trestného poriadku. K namietaniu poľahčujúcich okolností prokurátor uviedol, že obvinený nevyužil právo urobiť vyhlásenie
1 Tr. por. s tým, že obžalovaný nepriznal spáchanie skutku a neoľutoval ho ani v záverečnej reči a poslednom slove a u obvineného neboli splnené zákonné podmienky na priznanie namietaných poľahčujúcich okolností s tým, že škodu zaplatila matka spoluobvineného V. H.. Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd") na rozhodnutie o podanom dovolaní 9. decembra 2020, pričom 30. decembra 2020 bolo za spisom zaslané vyššie uvedené doplnenie dovolania obvineného z 23. decembra 2020, ktoré zaslal na vyjadrenie príslušnej okresnej prokuratúre priamo dovolací súd a táto sa k doplneniu dovolania nevyjadrila.
1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
1 písm. g) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
1 písm. h) Tr. por. dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
4 Tr. por. dôvody
odseku 1 písm.
odseku 3 nemožno použiť na podanie dovolania, ak ho podala osoba uvedená v § 369 ods. 2
5 Tr. por. dôvody
odseku 1 písm. i) a
odseku 3 nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.
3 Tr. por. v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.
c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por.) predbežne preskúmal dovolanie obvineného spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
c) Tr. por., pretože nie sú splnené dôvody dovolania
1 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia na úrovni riadneho opravného prostriedku. Dovolanie, preto možno podať iba proti niektorým druhom súdnych rozhodnutí vydaných v trestnom konaní (sú výslovne uvedené v § 368 ods. 2 Tr. por., pričom minister spravodlivosti môže podať dovolanie aj proti rozhodnutiam uvedeným v § 371 ods. 2 Tr. por.), a to iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por. a dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 2 Tr. por.), pričom dovolací súd je viazaný uplatnenými vecnými dôvodmi dovolania (dovolateľom vytýkanými chybami) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, resp. z iných, dovolateľom neuvedených dôvodov (§ 374 Tr. por., § 385 Tr. por.). Dovolací súd pri náprave namietaných pochybení preskúmava v zásade tie nedostatky, ktoré boli preskúmavané už v odvolacom konaní a neboli napravené odvolacím súdom ako aj pochybenia spôsobené odvolacím súdom. Tomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky (§ 372 ods. 1 Tr. por.) a povinnosť obsahovo namietať skutočnosti známe v pôvodnom konaní zakladajúce niektoré z dovolacích dôvodov najneskôr v odvolacom konaní (§ 371 ods. 4 Tr. por.). Obsah konkrétne uplatnených vytýkaných chýb a tvrdení, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, by mal vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
1 Tr. por. Ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pričom v skutočnosti obsahuje argumenty a tvrdenia stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu alebo iného dovolacieho dôvodu
1 Tr. por., ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c) Tr. por. odmietnuť. V prípade dovolacích námietok obvineného M. L. tieto nenapĺňajú žiadny z uplatnených dovolacích dôvodov ani iný dovolací dôvod
1 Tr. por. K zmene právnej kvalifikácie dovolací súd uvádza, že
3 Tr. por. súd nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe. V prejednávanej veci bol dotknutý skutok v obžalobe posúdený ako prečin krádeže spolupáchateľstvom
zák. k § 212 ods. 1 Tr. zák. a prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty spolupáchateľstvom
zák. k § 219 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd po vykonanom dokazovaní v rozsudku upravil právne posúdenie tohto skutku spôsobom vyššie uvedeným, t. j. namiesto prvého z prečinov bola vina preukázaná ohľadom prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla spolupáchateľstvom
zák. k § 216 ods. 1 Tr. zák. s príslušnou úpravou skutkovej vety v súlade s vykonaným dokazovaním a zachovaním totožnosti skutku s odôvodnením, že vykonaným dokazovaním nebol bez pochybností obvineným preukázaný úmysel spáchať krádež dotknutého motorového vozidla. Prečin
1 Tr. zák. a prečin
1 Tr. zák. sú trestné činy rovnako závažné a v prípade oboch je zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody až na dva roky, takže nebol nutný ani postup
2 Tr. por. (uznať obžalovaného za vinného z trestného činu
prísnejšieho ustanovenia zákona, ako
ktorého posudzovala skutok obžaloba, môže súd len vtedy, ak obžalovaného na možnosť tohto prísnejšieho posudzovania skutku upozornil skôr, ako súd vyhlásil dokazovanie za skončené). Obvineného tvrdenie, že daným postupom súdu bolo porušené jeho právo na obhajobu, pretože išlo o kvalitatívne úplne odlišné trestné činy sa nezakladá na pravde z dvoch zásadných dôvodov. V prípade trestného činu krádeže aj trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla ide o trestné činy proti majetku, ktoré druhovo chránia ten istý objekt - vlastnícke právo a s ním súvisiace oprávnenia. Pokiaľ obvinený tvrdí, že sa nemal možnosť brániť proti trestnému činu, z ktorého bol uznaný vinným, tak dovolací súd poukazuje, že okresný súd zmenil právnu kvalifikáciu skutku z prečinu krádeže na prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla aj na základe vyjadrení samotného obvineného L., ktorý vo výpovedi na hlavnom pojednávaní a v záverečnej reči (s poukázaním na vyjadrenie svojej obhajkyne) uvádzal, že na dotknutom motorovom vozidle sa chcel len odviesť, nechcel ho predať, resp. že sa nepodarilo preukázať úmysel obvineného si motorové vozidlo prisvojiť a obvinený motorové vozidlo len používal, chcel sa odviesť. Obvinený mal možnosť uplatniť svoje právo sa vyjadriť k zmenenej právnej kvalifikácii v odvolacom konaní. Z uvedeného vyplýva, že právo na obhajobu nebolo u obvineného porušené a tobôž nie zásadným spôsobom a nebol splnený dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. Pokiaľ obvinený poukazuje na nezákonnosť výpovede svedka W. I., tak k takému záveru dovolací súd nedospel. Treba uviesť, že v čase vykonania hlavného pojednávania nebol W. I. v prejednávanej veci obžalovaný a pokiaľ nie je osoba v tej istej veci obžalovaným (hoci by mala byť účastná na spáchaní skutku), nie je možné, aby bolo procesné postavenie takej osoby iné ako svedka. Napríklad dokonca aj v situácii, keď je obžaloba podaná na viaceré osoby a niektorá z nich sa stane právoplatne odsúdenou na základe vydania trestného rozkazu v danej veci, tak už ohľadom ostatých pôvodne spoluobvinených, v prípade ktorých trestný rozkaz nenadobudol právoplatnosť v dôsledku podania odporu proti nemu, následne na hlavnom pojednávaní už vystupuje právoplatne odsúdená osoba v procesnom postavení svedka, hoci pôvodne bola v danej veci na neho podaná tá istá obžaloba ako na spoluobvinených. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade uvádzaného svedka je nesprávne tvrdenie, že by išlo o dôkaz, ktorý nebol vykonaný zákonným spôsobom, a teda nebol splnený dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. Navyše pre úplnosť treba uviesť, že z meritórnych rozhodnutí je zrejmé, že vina bola dovolateľovi preukázaná aj na základe ďalších zabezpečených dôkazov vrátane výpovede samotného dovolateľa a v prípade uvedeného svedka nešlo o jediný usvedčujúci dôkaz. V prípade dovolacej námietky, že v pôvodnom konaní nekonal súd o námietke zaujatosti vrátane návrhu na odňatie a prikázanie veci, dovolací súd uvádza, že o uvedenej námietke, ktorá by spadala pod dovolací dôvod
1 písm. e) Tr. por. (vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania) nemožno konať s poukazom na § 371 ods. 4 Tr. por., keďže dovolateľ takú okolnosť známu už v pôvodnom konaní nenamietal najneskôr v konaní pred odvolacím súdom. V tomto ohľade dovolací súd uvádza, že námietku zaujatosti a návrh na odňatie a prikázanie veci podal iba spoluobvinený V. H., čo vyplýva z jej obsahu (č. l. 910) a je to zrejmé aj z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní z 9. apríla 2019 (č. l. 912, 917), na ktorom bola táto písomnosť predložená, ako aj z obsahu rozsudku okresného súdu (strana 19). Navyše treba uviesť, že okresný súd sa týmto podaním riadne zaoberal a zákonným spôsobom vysporiadal a predovšetkým, že obsahom uvedeného podania bol namietaný vzťah obvineného H. k určitej osobe, avšak nie dovolateľa. Pokiaľ dovolateľ namietal, že mu nebolo umožnené urobiť vyhlásenie
1 písm. b) Tr. por. a skutok oľutovať, tak uvedené sa nezakladá na pravde, keďže dovolateľ
zápisnice o hlavnom pojednávaní z 19. februára 2019 túto možnosť po riadnom predošlom poučení nevyužil a uviedol, že nechce urobiť žiadne vyhlásenie (vyhlásenie sa pritom robí ku každému skutku obžaloby osobitne, čo vyplývalo aj z poučenia, č. l. 741-742) a tiež nič nebránilo, aby dovolateľ prejavil ľútosť nad svojím konaním, či už počas výpovede, alebo v záverečnej reči či v poslednom slove. Pokiaľ dovolateľ namieta, že mu boli nesprávne určené poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, tak taká námietka je z pohľadu dovolacích dôvodov irelevantná, keďže
ustálenej súdnej praxe otázka zisťovania, resp. zhodnotenia existencie poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je otázkou skutkovou, ktorá je vylúčená z preskúmania dovolacieho súdu v prípade, že tento koná na podklade dovolania obvineného
1 Tr. por. a iba v prípade, že súd vo výroku napadnutého rozhodnutia konštatuje danosť niektorej takejto okolnosti, či už poľahčujúcej alebo priťažujúcej, ale v rozpore s tým ju nezoberie do úvahy pri úprave trestnej sadzby pri ukladaní trestu tak, ako to ustanovuje § 38 ods. 2 až 4 Tr. zák., ide o skutočnosť, ktorá za splnenia podmienky uvedenej v § 371 ods. 5 Tr. por. môže znamenať naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. ako nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia (R 18/2015). Uvedené nie je tento prípad, keďže z napadnutých meritórnych rozhodnutí vyplýva, že u obvineného pri prevažovaní pomeru priťažujúcich okolností sa zvyšovala dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu z rozdielu jej hornej a dolnej hranice, teda s použitím § 38 ods. 4 Tr. zák. Keďže obvinený spáchal dva prečiny, bol mu aj správne ukladaný úhrnný trest
1 Tr. zák. Uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere tri roky je pritom uložený v upravenej trestnej sadzby najprísnejšieho z dotknutých trestných činov (prečin
1 Tr. zák. so zákonom ustanovenou trestnou sadzbou trestu odňatia slobody jeden rok až päť rokov, ktorá na základe § 38 ods. 4 Tr. zák. bola upravená na dva roky a štyri mesiace až päť rokov). Z uvedeného je zrejmé, že námietky dovolateľa nenaplnili ani dovolacie dôvody
1 písm.
1 Tr. por., a preto na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného
c) Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.