1 písm. a/ C. s. p.). 2.
1 a 2 C. s. p. konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje
okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. 3.
p. súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania. 4.
1 a 2 C. s. p. ak súd postupom
a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. Ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 5. Najvyšší súd ako súd spoločne nadriadený obom krajským súdom uvedeným pod 1. zhora prejednal vec bez pojednávania (§ 438 ods. 1 a § 177 ods. 1 a contrario C. s. p.) a dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením mu sporu nie je dôvodný. 6.
p. na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak a
rovnakého zákona na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 7.
1 C. s. p. na konanie v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach je príslušný
p. konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je konanie, v ktorom súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky nezávisle od okolností konkrétneho prípadu. 9.
p. žalobu
p. môže proti dodávateľovi podať iba právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu
osobitného predpisu. 10.
3 C. s. p. ak súd určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky alebo určí, že obchodná praktika je nekalá, zakáže žalovanému používať túto zmluvnú podmienku alebo zmluvnú podmienku s rovnakým významom vo všetkých spotrebiteľských zmluvách alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou alebo žalovanému zakáže používať nekalú obchodnú praktiku.
p. ako kauzálne príslušný jeden z tam uvedených troch krajských súdov. Je totiž zjavné, že pri vstupe kohokoľvek do právnych vzťahov so žalovanou má nezanedbateľný význam to, že táto pri svojej činnosti používa označenia a výrazy spôsobilé vyvolať dojem, že je prevádzkovateľkou verejného zoznamu ustanoveného zákonom (§ 27 a nasl. Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), hoci v skutočnosti tu má ísť o iný (komerčný) produkt poskytovaný na zmluvnej báze žalovanou ako dodávateľkou iným osobám v postavení spotrebiteľov. V prípade kauzálnej príslušnosti ide o príslušnosť len niektorých zákonom ustanovených súdov na prejednanie vecí určitého druhu. Kauzálne príslušný súd v týchto prípadoch plní aj úlohu miestne príslušného súdu vo všetkých veciach spadajúcich do obvodu, pre ktorý je určená jeho kauzálna príslušnosť. Keďže Civilný sporový poriadok nemá žiadne špeciálne ustanovenia,
ktorých by sa určil kauzálne príslušný súd v prípade, ak nie je zároveň aj miestne príslušným súdom (o aký prípad ide aj u kauzálnej príslušnosti určených krajských súdov v sporoch z abstraktnej kontroly spotrebiteľských zmlúv), určujúcim bude, do obvodu ktorého kauzálne príslušného súdu (obvodu krajského súdu) spadá inak miestne príslušný súd. Kauzálna príslušnosť v takomto prípade nahradí miestnu príslušnosť a z tohto dôvodu treba vychádzať najskôr z ustanovení C. s. p. upravujúcich miestnu príslušnosť súdov a následne určiť, či takto určený miestne príslušný súd je vo veci súčasne aj kauzálne príslušným, prípadne do obvodu ktorého kauzálne príslušného súdu takto určený miestne príslušný súd spadá.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.