1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva
januára 2021 v Bratislave, o dovolaniach obvinených O. R. a Y. X. proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 10. októbra 2019, sp. zn. 4T/96/2019, takto rozhodol:
d) Trestného poriadku dovolania obvinených O. R. a Y. X. odmieta. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej tiež „okresný súd" alebo „súd prvého stupňa") z 10. októbra 2019, sp. zn. 4T/96/2019 boli obvinení O. R. a Y. X. (ďalej tiež „obvinení alebo dovolatelia") uznaní vinnými zo zločinu lúpeže
1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona formou spolupáchateľstva
Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva
364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona formou spolupáchateľstva
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že : - dňa 11.01.2019 v čase okolo 20.05 h v meste B. Z. na ulici Z. X., v blízkosti objektu so súpisným číslom 2, po predchádzajúcej dohode a spoločným konaním na chodníku prepadli poškodenú Z. X., narodenú XX.XX.XXXX v B. Z. trvale bytom B. Z., Z. X. č. XXXX/XX tak, že obžalovaný Y. X. poškodenú zozadu rukami sotil, v dôsledku čoho poškodená spadla na zem, pričom obžalovaný O. R. jej násilím vytrhol z jej pravej ruky koženkovú kabelku čiernej farby, v ktorej poškodená mala okrem svojich osobných dokladov koženú peňaženku oranžovej farby, obsahom ktorej bola finančná hotovosť v celkovej výške 330,00 €, platobné karty vydané k jej osobným účtom vedeným v O., a. s. a v U., a. s., rôzne zákaznícke karty na meno poškodenej, následne obžalovaní z miesta činu ušli na doposiaľ neznáme miesto, čím svojím konaním spôsobili poškodenej Z. X., narodenej 06.05.1953 v B. Z., trvale bytom B. Z., Z. X. č. XXXX/XX, škodu na odcudzenej hotovosti 330,00 €, kde s odcudzenými platobnými kartami k neoprávneným výberom ani k pokusu o výber nedošlo, s tým, že poškodená Z. X. pri páde utrpela hematóm pri pravom bedrovom zhybe, pričom tohto skutku sa dopustili napriek tomu, že obžalovaný O. R. bol odsúdený - rozsudkom Okresného súdu Topoľčany spisovej značky 2T 100/2009 zo dňa 20.01.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.01.2010, pre zločin vydierania
odsek l, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 2 roky, výkon tohto trestu mu bol nariadený 28.06.2012 do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a dňa 13.09.2012 bol zmenený na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, následne dňa 27.11.2013 bol zmenený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, - rozsudkom Okresného súdu Partizánske spisovej značky 2T 98/2011 zo dňa 18.10.2011 v nadväznosti na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne spisovej značky 2To 122/11 zo dňa 19.01.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.01.2012, pre zločin lúpeže
odsek l Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne a pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon testu s minimálnym stupňom stráženia, dňa 13.09.2012 bol zmenený na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a následne dňa 27.11.2013 na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 05.l1.2016, a obžalovaný Y. X. bol odsúdený - rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky spisovej značky 1T 34/2011 zo dňa 04.05.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.05.2011, pre zločin vydierania
odsek l, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky so skúšobnou dobou 2 (dva) roky, ale dňa 13.11.2012 mu bol nariadený výkon tohto trestu so zaradením do ústavu na výkon trestu pre mladistvých, dňa 13.11.2014 bol zmenený na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a vykonal ho v ústave na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia dňa 25.04.2017, - rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky spisovej značky 3T 150/2012 zo dňa 27.09.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.09.2012, bol odsúdený pre zločin lúpeže
odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 38 odsek 5 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov nepodmienečne a pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu pre mladistvých, dňa 13.11.2014 bol zmenený na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a vykonal ho dňa 25.04.2015, - rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky spisovej značky 2T 50/2014 zo dňa 11.12.2014 v nadväznosti na uznesenie Krajského súdu v Nitre spisovej značky 4To 43/2015 zo dňa 21.05.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.05.2015, bol odsúdený pre zločin krádeže
odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona a iné, za čo mu bol uložený úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 42 mesiacov nepodmienečne a pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odsek 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste uložený obvinenému mladistvému Y. X. skorším rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky spisovej značky 3T/150/2012 z 27.09.2012, právoplatným dňa 27.09.2012 a skorším rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky spisovej značky 3T 167/2012 z 25.10.2012, právoplatným dňa 25.10.2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Za to okresný súd
2 Trestného zákona s použitím § 47 ods. 2 Trestného zákona, uložil obom obvineným trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov, pre výkon ktorého ich
2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a
2 s poukazom § 78 ods. 1 Trestného zákona im uložil aj ochranný dohľad v trvaní 2 rokov. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podali, v zákonom stanovenej lehote, obvinený O. R., prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Martina Kanása, advokáta so sídlom v Nitre, Školská č. 3, a obvinený Y. X., prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Claude Trelaja, advokáta so sídlom v Nových Zámkoch, M.R. Štefánika č. 30, vo svoj prospech dovolania, a to z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. h), písm. i) Trestného poriadku a obvinený Y. X. aj písm. c) citovaného ustanovenia. V písomných dôvodoch podaného dovolania obvinený O. R. namietal, že v prejednávanej veci mu bol ukladaný výnimočný trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov za použitia ustanovenia § 47 ods. 2 Trestného zákona, na aplikáciu ktorého však,
jeho názoru, neboli splnené zákonom stanovené podmienky, pretože prvým jeho odsudzujúcim rozsudkom, a to Okresného súdu Topoľčany z 20. januára 2010, sp. zn. 2T/100/2009 mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov so skúšobnou dobou na dva roky, teda nie nepodmienečný trest odňatia slobody, ako to vyžaduje ustanovenie § 47 ods. 2 Trestného zákona. V podanom dovolaní obvinený O. R. ďalej poukázal na skutočnosť, že ku skutku sa priznal, urobil vyhlásenie o vine a ani nepodal odvolanie voči rozsudku, ktorý v súčasnosti napáda dovolaním. Namietal, že
znaleckého posudku č. 15/2019 vypracovaného znalcom z odvetvia psychológie Mgr. Zabákom je možná jeho resocializácia, ako aj náprava pri rozvíjaní pracovných návykov a kompetencií, ktoré mu môžu vytvoriť predpoklady pre zvýšenú sebaúctu a spoločensky optimálne spôsoby pre uspokojovanie vlastných potrieb, obdobne tak znalec z odvetvia psychológie MUDr. Štefák uviedol, že pre jeho (obvineného) nápravu je postačujúci aj trest nižšej výmery ako 25 rokov a uloženie trestu nižšej výmery by malo veľký význam pre jeho začlenenie do spoločnosti. Na podklade uvedeného dospel obvinený O. R. k záveru, že Okresný súd nesprávne aplikoval hmotnoprávne ustanovenie zákona a nesprávne právne posúdil zistený skutkový stav v dôsledku čoho mu nesprávne uložil výnimočný trest vo výmere 25 rokov. V podstate na základe vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že postupom okresného súdu bol porušený zákon v neprospech obvineného a aby napadnutý rozsudok zrušil. Obvinený Y. X. v ním podanom dovolaní namietal, že v jeho prípade neboli splnené zákonné podmienky pre uloženie trestu odňatia slobody na podklade takzvanej zásady „trikrát a dosť" v zmysle § 47 ods. 2 Trestného zákona, pretože rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo 4. mája 2011, sp. zn. 1T 34/2011, mu za zločin vydierania
1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov so skúšobnou dobou na dva roky, čo znamená, že absentuje podmienka plynúca z už spomínaného ustanovenia § 47 ods. 2 Trestného zákona spočívajúca v požiadavke predchádzajúceho potrestania nepodmienečným trestom odňatia slobody. Obvinený Y. X. v podanom dovolaní ďalej namietal, že uloženie trestu na najnižšej možnej hranici vo výške 20 rokov, by bolo dostatočným trestom na jeho nápravu a takýto trest by zároveň zaisťoval účinnú ochranu spoločnosti, keďže skutky spáchal ako mladistvý, konal nerozvážne a neuvedomelo, nepoznal zákony a nevedel čoho sa dopúšťa, teraz už vie, že by sa ich nedopustil, pričom aj znalec z odvetvia psychiatrie MUDr. Štefák uviedol, že je ešte vo vývoji a uloženie trestu odňatia slobody na 25 rokov by pôsobilo naňho negatívne a obdobne tak aj znalec z odvetia psychológie Mgr. Zabák pripustil možnosť jeho resocializácie vo vhodnom resocializačnom prostredí. Z uvedených dôvodov považoval obvinený Y. X. uložený trest odňatia slobody za nesprávny a nezákonný, navyše ku skutku sa priznal a vyhlásil aj svoju vinu. V tejto súvislosti ešte namietal, že so spoluobvineným O. R. mali rovnakého obhajcu, hoci
jeho názoru mal mať samostatne vlastného obhajcu, z tohto dôvodu ani nepodal voči výške trestu odvolanie, hoci ho podať chcel. Vyjadril názor, že okresný súd použil nesprávnu kvalifikáciu hmotnoprávneho ustanovenia zákona a tak nesprávne právne posúdil zistený skutkový stav a následne aplikoval ustanovenie o uložení trestu odňatia slobody na doživotie. Z vyššie uvedených dôvodov obvinený Y. X. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že postupom okresného súdu bol z dovolacích dôvodov
1 písm. c),
2 Trestného zákona, prokurátor uviedol, že obvinenému O. R. bol síce rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (správne Topoľčany - poznámka dovolacieho súdu) z
2 Trestného zákona nie je
názoru prokurátora, povaha odsúdenia, ale povaha potrestania, pričom
7 Trestného zákona, sa potrestaným rozumie ten odsúdený, ktorý celkom alebo sčasti vykonal súdom uložený trest. V dôsledku nariadenia výkonu trestu pôvodne uloženého ako trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu sa obvinení,
názoru prokurátora, stali potrestanými nepodmienečným trestom odňatia slobody, preto podmienky pre uloženie trestu
2 Trestného zákona boli u oboch obvinených splnené. Pokiaľ obvinení argumentovali tým, že na ich nápravu by postačoval aj miernejší trest, prokurátor dospel k záveru, že pre uloženie zníženého trestu odňatia slobody neboli splnené zákonné podmienky. Vo vzťahu k námietkam obvineného Y. X. prokurátor ešte uviedol, že naposledy spomínaný obvinený bol v základnom trestnom konaní riadne zastúpený obhajcom a len skutočnosť, že mal so spoluobvineným O. R. rovnakého obhajcu, respektíve že sa vzdal práva podať riadny opravný prostriedok, nie je porušením jeho práva na obhajobu. V podstate na základe vyššie uvedených dôvodov prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolania obvinených O. R. a Y. X.
d) Trestného poriadku prípadne
c) Trestného poriadku odmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaniach posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie dovolaní a zistil, že dovolania O. R. a Y. X., boli podane´ prostredníctvom obhajcov (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku) na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), a že dovolania oboch obvinených spĺňajú obligatórne obsahove´ náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku). Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že vyššie uvedené dovolania je potrebne´ na neverejnom zasadnutí odmietnuť
d) Trestného poriadku, pretože obvinení O. R. a Y. X. pred podaním dovolania nevyužili svoje zákonné právo podať odvolanie (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku). Z predloženého spisu je zrejmé, že obaja obvinení boli napadnutým rozsudkom okresného súdu odsúdení potom, čo na hlavnom pojednávaní 26. septembra 2019 urobili vyhlásenie o vine
1 písm. b) Trestného poriadku. Za takejto situácie potom Trestný poriadok vychádzajúc z jeho ustanovení § 257 ods. 5, § 307 ods. 1 písm. b), § 369 ods. 1 a ods. 2 neoprávňuje obvineného podať odvolanie a ani dovolanie, čo do výroku o vine [dovolanie z dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku je síce proti výroku o vine prípustné, avšak oprávnenou osobou na jeho podanie je len minister spravodlivosti, a to prípadne aj na podnet obvineného (primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka") pod číslom 12/2017)], ale len čo do výroku o treste, prípadne iného výroku, ktorý sa ho priamo týka. Z predložených dovolaní je zrejmé, že námietky obvinených smerujú čo do výroku o treste.
1 Trestného poriadku, oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.
d) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak nie sú splnené podmienky dovolania
alebo § 373 ani po postupe
1. Podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku obvineným je popri inom viazané aj na povinnosť riadneho využitia opravných prostriedkov (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku), pričom obvinení O. R. a Y. X. sa v základnom konaní vzdali práva podať opravný prostriedok, teda odvolania. Za daných okolností sa potom obvinení nemôžu účinne domáhať ochrany svojich práv podaním dovolania, pretože v základnom trestnom konaní rezignovali na tie svoje práva, z ktorých vychádza ich oprávnenie podať dovolanie. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že v posudzovanom prípade boli dovolania podané proti rozsudku okresného súdu bez toho, aby obvinení predtým využili svoje právo podať proti nemu odvolanie, a preto dovolací súd podané dovolania na neverejnom zasadnutí, bez meritórneho preskúmania veci,
d) Trestného poriadku odmietol. Nad rámec uvedeného už len pre úplnosť najvyšší súd dodáva, že
ustálenej súdnej praxe (primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 49/2014) ak došlo k nariadeniu výkonu podmienečného trestu odňatia slobody
4 alebo § 52 ods. 1 Trestného zákona, považuje sa tento trest, výkon ktorého bol pôvodne podmienečne odložený, za nepodmienečný, preto skutočnosť, že trest, od uloženia ktorého sa odvíja použitie ustanovenia § 47 ods. 2 Trestného zákona, bol pôvodne uložený ako trest podmienečný, avšak následne došlo k jeho „premene" na trest nepodmienečný, aplikácii uvedeného ustanovenia § 47 ods. 2 Trestného zákona nebráni. A vzhľadom na to, že
3 Trestného poriadku ak je obvinených niekoľko, ustanoví sa tým, ktorých záujmy si v trestnom konaní neodporujú, spravidla spoločný obhajca, pričom záujmy obvinených v prejednávanej veci už len z dôvodu, že obaja sa k spáchaniu trestnej činnosti priznali, neodporujú, k porušeniu práva na obhajobu tým, že obvinení mali spoločného obhajcu nemohlo dôjsť. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.