← Slovensko

daňové veci

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Sžfk/17/2020 Identifikačné číslo spisu: 4018200428 Dátum vydania rozhodnutia: 25.11.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Jaroslava Fúrová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:4018200428.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a Mgr. Petra Melichera v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu) : FORA - STAV,s.r.o., Hledíkova 3, Šurany, IČO: 36 673 749, zastúpeného JUDr. Romanom Foltínom, advokátom, Školská 3, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná

  1. Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100820097/2018 zo dňa 25.04.2018, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/110/2018-138 zo dňa
  2. 07.2019, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa z a m i e t a . Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a . Odôvodnenie O d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
  3. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa § 190 Zákona č. 162/2015 Z.z. správny súdny poriadok (SSP) zamietol žalobu, ktorá smerovala voči rozhodnutiu žalovaného č.100820097/2018 zo dňa 25.04.2018, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 102462348/2017 zo dňa 27.11.2017, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 4.800,-Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013 (daň vyrubená v daňovom priznaní podanom dňa 25.11.2013 v sume 360,86 Eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume 5.160,86 Eur, rozdiel dane v sume 4.800,-Eur).
  4. Rozhodnutia daňových orgánov vychádzali z nasledovného skutkového základu: Žalobca si uplatnil nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie október 2013, uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške 4800,- euro z prijatej dodávateľskej faktúry č. 20130805 zo dňa 2.
  5. 2013, ktorej predmetom bolo dodanie služby - podnájom motorových vodidiel od dodávateľa ANTO CAR, s.r.o (ďalej aj len ,,dodávateľ“). Predmetom faktúry bol podnájom motorového vozidla zn. BMW 740d xDrive, ev. č.: X. XXXBD (správne malo byť uvedené X. XXXDJ) a motorového vozidla zn. AUDI A7 ev. č.: J. XXXEH“, na základe exkluzívnej podnájomnej zmluvy zo dňa
  7. 2013 a dodatku č. 1 zo dňa
  11. V predloženom administratívnom spise sa nachádza dožiadanie správcu dane (Daňový úrad Nitra pobočka Nové Zámky) zo dňa
  13. 2014 zaslané miestne príslušnému Daňovému úradu Trnava o preverenie skutočností u daňového subjektu ANTO CAR, s.r.o., a to z dôvodu, že správca dane vykonáva v spoločnosti FORA - STAV, s.r.o. daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013, pričom spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. mala byť v uvedenom zdaňovacom období dodávateľom spoločnosti FORA - STAV, s.r.o. podľa predložených faktúr.
  14. Súčasťou spisu je i zmluva o podnájme dopravného prostriedku č. 221 zo dňa
  16. 2012 uzavretá medzi podnájomcom (ANTO CAR, s.r.o.) a nájomcom (FORA - STAV, s.r.o. - žalobca), predmetom ktorej bolo motorové vozidlo BMW 740d xDrieve s evidenčným číslom X. XXXBD, ktoré podnájomca odovzdá nájomcovi v deň podpísania podnájomnej zmluvy, ďalej exkluzívna zmluva o podnájme dopravného prostriedku zo dňa
  18. 2013 uzavretá medzi nájomcom (ANTO CAR, s.r.o.) a podnájomcom (žalobca), ktorou nájomca prenecháva podnájomcovi k dočasnému užívaniu tieto osobné motorové vozidlá: BMW 740d xDrive s evidenčným číslom X. XXXDJ a BMW 740d xDrive s evidenčným číslom X. XXXBD za sumu 24.000,- eur mesačne bez DPH, s 20 % DPH spolu 28.800,- eur, exkluzívna zmluva o podnájme dopravného prostriedku dodatok č. 1 zo dňa
  20. 2013 uzavretý medzi tými istým subjektmi, ktorým došlo k zmene predmetu nájmu motorového vozidla, a to tak, že osobné motorové vozidlo BMW 740d xDrive s evidenčným číslom X. XXXBD sa nahrádza novým motorovým vozidlom AUDI A7 DS 214EH. Taktiež bol predložený dodatok č. 2 k exkluzívnej zmluve o nájme dopravného prostriedku uzavretý dňa
  22. 2013, dodatok č. 3 k exkluzívnej zmluve o nájme dopravného prostriedku uzavretý dňa
  24. 2013 a dohoda o ukončení exkluzívnej zmluvy o podnájme dopravného prostriedku zo dňa
  27. Predložená bola i faktúra č. 20130805 zo dňa
  29. 2013 na sumu 28.800,- eur (základ dane 24.000,- eur + daň z pridanej hodnoty 4.800,- eur) vystavená dodávateľom, t. j. spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa s predmetom fakturácie: podnájom BMW 740d xDrieve X. XXXBD, podnájom AUDI A7 DS 214EH.
  30. Daňový úrad Trnava, pobočka Galanta, v podaní zo dňa
  32. 2014 oznámil správcovi dane, že v spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. vykonal miestne zisťovanie, pričom na adrese sídla sa nachádza rodinný dom, ale jej konateľa na adrese sídla spoločnosti nezastihli, a preto bol uvedený daňový subjekt písomne požiadaný o zapožičanie dokladov. Napriek tomu, že zásielka bola doručená dňa
  34. 2014, doklady neboli predložené. Následne správca dane zaslal predvolanie na ústne pojednávanie konateľovi spoločnosti H., ktorý si zásielku prevzal, ale na pojednávanie sa nedostavil, a to ani na opakované predvolanie. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť zmenila od
  36. 2014 obchodné meno (na BOGAL, s.r.o.), sídlo (do Michaloviec) i konateľa. Ďalej dožiadaný daňový úrad oznámil, že motorové vozidlá, ktoré boli predmetom šetrenia správcu dane, nie sú priznané v daňovom priznaní na dani z motorových vozidiel za rok
  38. Na základe oznámenia správcu dane zo dňa
  40. 2014 (doručeného konateľovi žalobcu dňa
  42. 2014) sa dňa
  44. 2014 začala u žalobcu daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2013, máj 2013, jún 2013, júl 2013, august 2013, september 2013, október 2013 a december
  46. Správcovi dane bolo na základe jeho dožiadania v podaní zo dňa
  48. 2014 oznámené, že držiteľom, budúcim držiteľom a vlastníkom motorového vozidla s evidenčným číslom X. XXXDJ je spoločnosť CAESAR CAR s.r.o., vlastníkom je spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby s.r.o., držiteľom, budúcim držiteľom a vlastníkom motorového vozidla s evidenčným číslom X. XXXBD je PREMIUM Support s. r. o., vlastníkom je spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby s.r.o., držiteľom, budúcim držiteľom a vlastníkom motorového vozidla s evidenčným číslom X. XXXBD Y. T. K., vlastníkom je T. K..
  49. Dňa
  51. 2014 bola spísaná zápisnica so splnomocneným zástupcom žalobcu, ktorý predložil správcovi dane tam uvedené listiny pre účely vykonania daňovej kontroly.
  52. Daňový úrad Košice, pobočka Michalovce, v podaní zo dňa
  54. 2014 (na základe dožiadania správcu dane zo dňa
  56. 2014) oznámil, že daňový subjekt BOGAL, s.r.o. (právny nástupca ANTO CAR, s.r.o.) sa na adrese sídla spoločnosti nezdržiava, so správcom dane nekomunikuje, zásielky nepreberá. V súvislosti s iným konaním bolo vykonané miestne zisťovanie dňa
  58. 2014, pri ktorom bolo zistené, že na adrese sídla spoločnosti sa nenachádza sídlo daňového subjektu, ani poštová schránka, ani označenie názvu daňového subjektu. Správca bytového domu DOMSPRÁV s.r.o. byty, teplo a iné služby potvrdil, že nemá vedomosť o tom, že na adrese vedenej ako sídlo spoločnosti mala spoločnosť BOGAL, s.r.o. prenajaté priestory pre účely podnikania.
  59. Správca dane predvolal na výsluch svedka H. (na termín
  61. 2014), ktorý si predvolanie prevzal, ale sa nedostavil. Tiež bol predvolaný ako svedok S. R. z Rumunska (na termín
  63. 2014), ktorý sa na výsluch nedostavil. Právny zástupca žalobcu bol o termíne výsluchu týchto svedkov upovedomený.
  64. Výzvou zo dňa
  66. 2014 správca dane vyzval H. (bývalého konateľa spoločnosti ANTO CAR, s.r.o.), aby predložil doklady, a to potvrdenie o odovzdaní dokladov a zápisnicu z valného zhromaždenia o prevode obchodného podielu. Zásielka sa vrátila správcovi dane ako neprevzatá v odbernej lehote. Opakovanú výzva zo dňa
  68. 2014 si H. O. prevzal a doklady predložil dňa
  72. Dňa
  74. 2015 spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní so svedkyňou T. K. (za účasti konateľa žalobcu a splnomocneného zástupcu žalobcu), ktorá uviedla, že nevykonávala podnikateľskú činnosť, je vlastníkom motorového vozidla CITROEN C4 PICASSO s evidenčným číslom X. XXXBD od marca 2011 a toto používala celý rok 2013 na súkromné účely. Spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. nepozná, nikdy s uvedenou spoločnosťou neuzavrela žiadnu zmluvu a uvedené vozidlo nedala nikomu do nájmu. Uvedenej spoločnosti nedala ani súhlas na používanie tohto vozidla.
  75. V podaní zo dňa
  77. 2015 bolo správcovi dane oznámené, že držiteľom motorového vozidla BMW 740d x Drive s evidenčným číslom BL 424DJ je od
  79. 2012 spoločnosť CAESAR CAR s.r.o. a vlastníkom je od
  81. 2012 spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. Správca dane spísal dňa
  83. 2015 zápisnicu o ústnom pojednávaní so svedkom Y.. P. T., predsedom predstavenstva spoločnosti CAESAR CAR a. s., ktorého spoločnosť sa zaoberá požičiavaním osobných motorových vozidiel. Svedok potvrdil, že spoločnosť je vlastníkom vozidla BMW 740 x Drive s evidenčným číslom BL 424DJ, ktoré vozidlo bolo pridelené členke dozornej rady L. G. na používanie na služobné a osobné účely. Daň z motorového vozidla za rok 2013 za uvedené vozidlo spoločnosť priznala a odviedla. V podaní zo dňa
  85. 2015 svedok oznámil, že spoločnosť CAESAR CAR a. s. nemala uzavretú žiadnu zmluvu o prenájme vozidla so spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o., ani so žiadnou inou spoločnosťou a motorové vozidlo neslúžilo na prenájom.
  86. Rozhodnutím správcu dane zo dňa
  88. 2015 (žalobcovi doručené
  90. 2015) bola daňová kontrola prerušená od
  92. 2015 z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, a to až do doby, kým správca dane neobdrží požadované informácie. Správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií rumunskej daňovej správe za účelom získania informácií ohľadne osoby S. R.. Odpoveď bola správcovi dane doručená dňa
  94. 2015 a vyplýva z nej, že nemohla byť vykonaná kontrola, lebo S. R. sa na adrese, na ktorej má hlásený pobyt, nezdržiava, nebolo ho možné kontaktovať na inej adrese a daňová správa nemá iné informácie o iných adresách, alebo inú možnosť jeho kontaktovania.
  95. V oznámení zo dňa
  97. 2015 (doručenom splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa
  99. 2015) správca dane žalobcovi oznámil, že dňa
  101. 2015 pominuli dôvody, pre ktorá bola kontrola prerušená. S konateľom žalobcu bola dňa
  103. 2015 spísaná zápisnici o ústnom pojednávaní, na ktorom objasnil obsah plnomocenstva vystaveného Y.. G. K., a to tak, že tento je oprávnený zastupovať spoločnosť FORA - STAV, s.r.o. pri daňovej kontrole, nie jej konateľa.
  104. V podaní zo dňa
  106. 2015 správca dane oboznámil žalobcu s vyššie uvedeným priebehom a predbežnými výsledkami daňovej kontroly, s tým, že za zdaňovacie obdobie október 2013 mu nepriznal právo na odpočítanie dane uplatnené v podanom riadnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty z prijatej dodávateľskej faktúry za podnájom motorových vozidiel od dodávateľa ANTO CAR, s.r.o. na základe faktúry č. 20130805 s dátumom dodania
  109. Poukázal na to, že svedok H. potvrdil uzavretie zmlúv o podnájme, ako i vystavenie faktúry za prenájom vozidiel s evidenčnými číslami X. XXXBD (podľa správcu dane správne malo byť BL 424DJ) a DS 214EH, avšak nevedel predložiť relevantné doklady o dodaní služieb. Správca dane konštatoval, že nebolo preukázané dodanie služby v zmysle predloženej faktúry a žalobca si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Zároveň žalobcu vyzval, aby v prípade, ak má dôkazy týkajúce sa predbežných výsledkov daňovej kontroly tieto predložil v určenej lehote. Žalobca na toto podanie, ktoré bolo doručené jeho právnemu zástupcovi dňa
  111. 2015, žiadnym spôsobom nereagoval.
  112. Dňa
  114. 2015 spísal správca dane protokol z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie apríl, máj, jún, júl, august, október a december 2013, ktorý bol doručený (spolu s výzvou zo dňa
  116. 2015 na vyjadrenie sa k nemu) právnemu zástupcovi žalobcu dňa
  118. 2015, kedy sa skončila daňová kontrola.
  119. V administratívnom spise sa nachádza i podanie správcu dane zo dňa
  121. 2015, v ktorom k elektronickému podaniu zo dňa
  123. 2015 (ktoré sa v spise nenachádza), oznámil žalobcovi, že jeho podnet na vylúčenie kontrolórov je irelevantný, keďže v súčasnosti neprebieha žiadna daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie november 2013 a za zdaňovacie obdobie apríl - október, december 2013, preto nie je možné vylúčiť zamestnancov správcu dane z daňovej kontroly. Zároveň mu oznámil, že zamestnanec N.. L. L. bol na základe vlastného podnetu vylúčený z daňového konania po daňovej kontrole, okrem iného i za zdaňovacie obdobie apríl 2013 - október 2013 a december
  125. Podaním zo dňa
  127. 2015 bol žalobca vyzvaný, aby predložil zoznam svedkov, ktorých žiada vypočuť, bližšiu identifikáciu svedkov, a to najmä meno, priezvisko, adresu, a splnil si tým povinnosť vyplývajúcu z ust. § 24 daňového poriadku.
  128. Cestou dožiadaného Daňového úradu Košice požiadal správca dane o predloženie písomností spoločnosti BOGAL, s.r.o., a to všetkých účtovných dokladov, zoznamov a evidencií získaných počas miestnych zisťovaní v spoločnosti BOGAL, s.r.o. na dani z pridanej hodnoty za preverované zdaňovacie obdobie január až december 2013, vrátane zápisníc z miestnych zisťovaní.
  129. Správca dane požiadal Daňový úrad Bratislava o preverenie požadovaných skutočností u daňového subjektu CAESAR CAR a. s., a to, kto bol v roku 2013 oprávnený podpisovať zmluvy, či mal uvedený subjekt v roku 2013 v obchodnom majetku motorové vozidlo BMW 740d x Drive s evidenčným číslom X., kto ho používal a o predloženie účtovných dokladov k vozidlu za rok
  130. Daňový úrad Bratislava v podaní zo dňa
  132. 2015 (na základe dožiadania správcu dane zo dňa
  134. 2015) zaslal správcovi dane zápisnicu z ústneho pojednávania zo dňa
  136. 2015 s N.. T. U. splnomocnenou zástupkyňou (podpredseda predstavenstva) spoločnosti CAESAR CAR a. s., ktorá uviedla, že v roku 2013 bol oprávnený podpisovať zmluvy s obchodnými partnermi X.. L. L., vozidlo BMW 740d x Drive s evidenčným č. X. mala spoločnosť v majetku do mája 2014, využívala ho prevažne členka dozornej rady L. G. na pracovné aktivity spoločnosti, nikdy nebolo prenajímané inej osobe. Na žiadosť správcu dane zaslal daňový subjekt CAESAR CAR a. s. splnomocnenie vystavené dňa
  138. 2013 na užívanie vozidla BMW 740d, evidenčné číslo X. XXXDJ na služobné účely a na všetky úkony s tým súvisiace pre Petru Radovú.
  139. Následne správca dane výzvou zo dňa
  141. 2015 vyzval spoločnosť BOGAL, s.r.o. na predloženie dokladov potrebných pre účely vyrubovacieho konania u žalobcu, a to zmlúv uzatvorených v roku 2013 so spoločnosťou AMT INVEST, s.r.o. Zásielka sa vrátila s tým, že adresát je neznámy.
  142. Správca dane spísal zápisnice o ústnom pojednávaní dňa
  144. 2016 so svedkami, ktorí boli vypočutí za prítomnosti konateľa žalobcu alebo splnomocneného zástupcu žalobcu: - T.. J. G. (v roku 2013 výrobný riaditeľ žalobcu), ktorý potvrdil, že v roku 2013 sa užívali vozidlá, i zn. AUDI A7, S8, A8, BMW radu 7, evidenčné čísla si nepamätal, ale boli to označenia Bratislava, Dunajská Streda, Zvolen a iné, pričom boli užívané pre služobné účely; - N.. I. X. (zamestnankyňa žalobcu v pozícii projektový manažér) uviedla, že konatelia mali v prenájme vozidlá, a to BMW, AUDI, evidenčné čísla uviesť nevedela, boli to bratislavské, zvolenské a dunajskostredské evidenčné čísla, všetky vozidlá užívala spoločnosť na podnikateľské účely; - Q. G. (zamestnankyňa spoločnosti ADVERTA SLOVAKIA, s.r.o.) uviedla, že konateľmi spoločnosti ADVERTA SLOVAKIA, s.r.o. sú N. a N. - jej syn (konatelia totožní ako u žalobcu) a vozidlá zn. BMW a AUDI s evidenčnými číslami začínajúcimi na BL, ZV, DS, resp. aj GA sa používali na podnikateľské účely žalobcu, evidenčné čísla nevedela uviesť; - Y. X. (živnostník, ktorý pre žalobcu vykonáva grafické práce) potvrdil, že konatelia žalobcu využívali autá zn. BMW a AUDI, evidenčné čísla si nepamätal; - Y. T. (konateľ iných spoločností) potvrdil, že konatelia žalobcu mali požičané BMW 7-čkového radu s bratislavským evidenčným číslom, ktoré nevedel uviesť, L. G. jazdil i na vozidle AUDI A
  146. Svedkyňa L. G.Á. (vypočutá dňa
  148. 2016 v neprítomnosti žalobcu, ktorý bol o termíne výsluchu upovedomený) uviedla, že bola členkou dozornej rady v spoločnosti CAESAR CAR a. s.. Potvrdila, že v roku 2013 mala k dispozícii motorové vozidlo zn. BMW 740d s evidenčným číslom BL 424DJ a používala ho viac-menej na súkromné účely. Vozidlo využíval i jej priateľ Y. A., ale nevedela, na aký účel. Auto bývalo zaparkované v Zálesí, kde bývala. Ona ho nedala do nájmu, ale jej priateľ ho v roku 2013 požičal H. O. na dlhšiu dobu. Všetky veci s tým spojené riešil priateľ, jej z toho príjem neplynul.
  149. Svedok N.. N. L.g (obchodný partner žalobcu, vypočutý dňa
  151. 2016 v prítomnosti konateľa žalobcu) potvrdil, že konateľ žalobcu prišiel na obchodnú návštevu na BMW 7-čkového radu, neskôr na AUDI, evidenčné čísla nevedel uviesť.
  152. T.. T. J. (projektový manažér spoločnosti ADVERTA SLOVAKIA, s.r.o., ktorej konateľmi sú tie isté osoby, ako u žalobcu, bol vypočutý
  154. 2016 za prítomnosti konateľa žalobcu) si pamätal, že konatelia spoločnosti používali vozidlá zn. BMW alebo zn. AUDI, evidenčné čísla nevedel uviesť.
  155. Daňový úrad Bratislava na žiadosť správcu dane zo dňa
  157. 2016 o preverenie skutočností, dňa
  159. 2016 vypočul a spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní so svedkom Mgr. I. X.V., splnomocneným zástupcom spoločnosti PREMIUM Support s. r. o., ktorý uviedol, že v roku 2013 konal za spoločnosť T. J., ako i on na základe plnej moci. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa
  161. 2015 bola spoločnosť zrušená bez likvidácie. V majetku bolo vozidlo zn. BMW 740d x Drive s evidenčným číslom X. XXXBD, mali ho od leasingovej spoločnosti Volkswagen finančné služby, a. s., všetky vozidlá boli používané na prenájom, ale kto ho v roku 2013 užíval, nevedel uviesť. Vozidlo bolo v majetku spoločnosti a účtované v účtovníctve. Za rok 2013 nepodali daňové priznanie na dani z motorových vozidiel a daň neuhradili. Technické preukazy boli odovzdané Daňovému úradu Bratislava v roku
  162. Svedok nevedel uviesť, či spoločnosť mala uzavretú zmluvu o nájme motorového vozidla s evidenčným číslom X. XXXBD U. spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o.
  163. V podaní zo dňa
  165. 2016 bol žalobca oboznámený s priebehom a výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní, teda s výpoveďami vyššie uvedených svedkov a s tým, že toto dokazovanie nemá vplyv na skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly. Dňa
  167. 2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľmi žalobcu a právnym zástupcom žalobcu, ktorí boli oboznámení s výsledkami doplneného dokazovania.
  168. Dňa
  170. 2016 vypočul správca dane za účasti konateľa žalobcu ďalších navrhnutých svedkov: - Z. Š. (zamestnankyňa spoločnosti ADVERTA SLOVAKIA, s.r.o., v ktorej sú totožní konatelia, ako u žalobcu) v prítomnosti konateľa žalobcu potvrdila, že videla odstavené autá zn. BMW a AUDI, evidenčné čísla nevedela uviesť, ale začínali sa na BL, GA, DS, ZV, vozidlá používali ich konatelia; - T. Ď. (externá účtovníčka žalobcu) v prítomnosti konateľa žalobcu potvrdila, že autá typu BMW a AUDI boli v prenájme, evidenčné čísla nevedela uviesť, autá používali najmä konatelia, a to denne a na podnikateľské účely.
  171. Dňa
  173. 2017 bola za účasti konateľa žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkyňou Ľ. Z. (zamestnankyňa spoločnosti ADVERTA SLOVAKIA, s.r.o.), ktorá mala vedomosť o používaní vozidiel zn. BMW a AUDI konateľmi žalobcu, a to denne. Ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní bola spísaná dňa
  175. 2017 so svedkom N.. T.. Y. T. (za účasti konateľa žalobcu), ktorý je v obchodnom vzťahu so žalobcom a tento svedok potvrdil užívanie vozidiel zn. BMW a AUDI konateľmi žalobcu, evidenčné čísla nevedel uviesť.
  176. Dňa
  178. 2017 bola opakovane vypočutá L. G. (za účasti konateľa žalobcu a právneho zástupcu žalobcu), ktorá uviedla, že bola v dozornej rade spoločnosti CAESAR CAR a. s., a to do
  181. Potvrdila, že v roku 2013 mala na súkromné účely k dispozícii BMW s evidenčným číslom X. XXXDJ, ako i to, že v roku 2013 nedala vozidlo do nájmu, ale ho dala do užívania svojmu priateľovi Y. A.. Jej priateľ bol vo väzbe, v súčasnosti je na neznámom mieste, pod ochranou NAKA. Asi 2-3 krát odniesla hotovosť L. L. od Y. A., nevedela, za čo to bolo. Bolo jej povedané, že je to splátka. Spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. nepozná, z počutia pozná meno H. O.. Jej priateľ bol konateľom spoločnosti MIRA CAR s.r.o. a predával autá. Od priateľa má informáciu, že auto posunul ďalej H. O..
  182. Svedok L. L. (člen predstavenstva spoločnosti CAESAR CAR a. s. v roku 2013) bol vypočutý dňa
  184. 2017 za účasti konateľa žalobcu a právneho zástupcu žalobcu. Uviedol, že spoločnosť MIRA CAR s.r.o. bola akcionárom CAESAR CAR a. s. a zároveň sprostredkovateľom pre leasingovú spoločnosť Volkswagen. Spoločnosť CAESAR CAR a. s. v roku 2013 neprenajímala vozidlá, ktoré mala zaradená v obchodnom majetku. Zápožičky boli jedine do spoločností, ktoré mali zhodného majiteľa so spoločnosťou CAESAR CAR a. s. V roku 2013 nebolo prenajaté vozidlo BMW s evidenčným číslom X. XXXDJ. Potvrdil, že mu L. doniesla hotovosť v roku 2013 asi dvakrát, ale to bola splátka za leasing vozidla, ktoré mali, nesúvisela so spoločnosťou CAESAR CAR a. s. H. O. spoznal, keď ako nový majiteľ prevzal spoločnosť MIRA CAR s.r.o.
  185. Dňa
  187. 2017 bol vypočutý Jozef Walzer (chránený svedok za prítomnosti konateľa žalobcu a právneho zástupcu žalobcu), ktorý uviedol, že bol spoluzakladateľom spoločnosti CEASAR CAR a. s. a jeho spoločnosť MIRA CAR s.r.o. tam vlastnila 30 % podiel. Potvrdil, že v roku 2013 mal k dispozícii vozidlo BMW s evidenčným číslom X. XXXDJ, dal mu ho do užívania pán L. a pán T.. Papiere o tom, že auto môže používať, podpisovala L. G., jeho družka. Vozidlo užívali na súkromné i služobné účely. Dal ho do užívania H. ktorý mu platil 1.000,- eur. Nikto ho neoprávnil, aby dal uvedené vozidlo do nájmu. Oni platili splátky za auto a za to ho mohli používať. Tvrdil, že obchodoval so spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o.
  188. Správca dane žiadal Prezídium Policajného zboru NAKA Bratislava o zapožičanie dokladov spoločnosti MIRA CAR, s.r.o. V podaní zo dňa
  190. 2017 mu bolo oznámené, že Prezídium Policajného zboru NAKA Bratislava nimi nedisponuje. V podaní zo dňa
  192. 2017 bol žalobca oboznámený s priebehom a výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní a dňa
  194. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so žalobcom a jeho právnym zástupcom, na ktorom boli prerokované pripomienky žalobcu a správca dane opätovne oznámil, že žalobca si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúr vystavených spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. a nepreukázal svoje tvrdenia.
  195. V podaní zo dňa
  197. 2017 bolo správcovi dane opätovne oznámené, že vlastníkom motorového vozidla CITROEN C4 PICASSO s evidenčným číslom X. XXXBD je od
  199. 2011 T. K., držiteľom motorového vozidla AUDI A7 s evidenčným číslom DS 214EH bola od
  201. 2013 do
  203. 2014 spoločnosť STAVBA TRADE s.r.o., vlastníkom bola od
  205. 2012 spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. Dňa
  207. 2017 bola spísaná ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu a právnym zástupcom žalobcu o nazeraní do spisu daňovej kontroly a o tom, že boli telefónom vyhotovené fotografie niektorých, tam uvedených, listín.
  208. Správca dane vydal dňa
  210. 2017 rozhodnutie č. 102462348/2017, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 4.800,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013 (daň vyrubená v daňovom priznaní podanom dňa
  212. 2013 v sume 360,86 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume 5.160,86 eur, rozdiel dane v sume 4.800,- eur). Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie zo dňa
  216. Žalovaný rozhodnutím č. 10020097/2018 zo dňa
  218. 2018 potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa
  221. V odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne popísal skutkový stav, ako vyplýva z popísaného priebehu administratívneho konania. Uviedol, že žalobca si za zdaňovacie obdobie október 2013 uplatnil právo na odpočítanie dane z prijatej dodávateľskej faktúry č. 20130805 zo dňa
  223. 2013 v celkovej sume 28.800,- eur, z toho daň z pridanej hodnoty v sume 4.800,- eur za dodanie služby - prenájom motorových vodidiel od dodávateľa ANTO CAR, s.r.o. Následne poukázal na výsledky vykonaného dokazovania v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania.
  224. K námietkam žalobcu uviedol, že nie je pochybnosť o tom, že spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. bola v kontrolovanom období registrovaná v obchodnom registri a vykonávala podnikateľskú činnosť, ani o tom, že žalobca využíval v súvislosti s vykonávaním podnikateľskej činnosti motorové vozidlá, ale v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že používal motorové vozidlá, ktoré mu poskytla formou prenájmu spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. Žalobca predložil správcovi dane ako dôkaz preukazujúci právo na odpočítanie dane dodávateľskú faktúru vystavenú spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. a uzavreté zmluvy o nájme dopravného prostriedku. Správca dane vykonal dokazovanie, ktorého cieľom bolo preverenie reálneho dodania služby deklarovanej na predloženej faktúre u jeho dodávateľa, pretože dôkazná povinnosť na strane obchodného partnera je jednou z podstatných skutočností, ktorá má vplyv na preukázanie dodania plnení deklarovaných na dokladoch. V prípade reálneho uskutočnenia obchodného prípadu musia jeho uskutočnenie preukázať obaja obchodní partneri. Dodávateľská spoločnosť, ktorú v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia zastupoval jej konateľ H., na výzvy správcu dane na preukázanie uskutočnenia dodania služby predložením účtovných dokladov nereagovala, a teda dodanie služby žiadnym, správcom dane overiteľným, spôsobom nepreukázala. Dodávateľ nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktorými by vznik daňovej povinnosti preukázal. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, t. j. predložení dokladov s predpísaným obsahom. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň iba z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Právo na odpočítanie dane vzniká platiteľovi dane vtedy, ak existuje priama a bezprostredná súvislosť medzi prijatým plnením na vstupe a plnením na výstupe.
  225. K namietaným odmietnutým dôkazom žalovaný uviedol, že správca dane požiadal v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania miestne príslušného správcu dane spoločnosti BOGAL, s.r.o. (do
  227. 2014 ANTO CAR, s.r.o.) o poskytnutie listinných dôkazov získaných počas vykonaných miestnych zisťovaní v spoločnosti BOGAL, s.r.o. za zdaňovacie obdobie január až december
  228. V odpovedi, prílohou ktorej boli získané listinné dôkazy, sa nenachádzali dôkazy, ktoré by mali vplyv na skutočnosti zistené v kontrolovanom zdaňovacom období. K namietaným svedeckým výpovediam uviedol, že svedkovia vo svojich výpovediach potvrdili, že videli motorové vozidlá, ktoré mali byť poskytnuté do užívania žalobcovi spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. Vyjadrenia svedkov však nepreukazujú tvrdenú skutočnosť, že motorové vozidlá poskytla žalobcovi do užívania na základe zmluvy o nájme motorových vozidiel spoločnosť ANTO CAR, s.r.o.
  229. Žalobca namietal i procesné pochybenia pri vykonávaní dokazovania formou dožiadania, keď žalobca, resp. jeho zástupca neboli o konaní svedeckých výpovedí upovedomení a nemali možnosť sa ich zúčastniť. Išlo o výpoveď zástupcu spoločnosti PRIEMIUM Support s. r.o. T.. I. X. a výpoveď zástupkyne spoločnosti CAESAR CAR a. s. T.. K uvedeným námietkam zaujal žalovaný stanovisko, v ktorom zdôraznil, že svedkovia boli vypočutí dožiadaným daňovým úradom. T.. I. X.V. na ústnom pojednávaní pred príslušným správcom dane potvrdil, že spoločnosť PRIEMIUM Support s. r. o. vlastnila motorové vozidlo BMW 740d x Drive s evidenčným číslom X. a k ostatným preverovaným skutočnostiam sa vyjadriť nevedel. Zároveň uviedol, že spoločnosť bola dňa
  231. 2015 zrušená bez likvidácie a dňa
  233. 2016 bola vymazaná z obchodného registra. Išlo teda o všeobecné vyjadrenia o činnosti spoločnosti ako takej, o jej obchodnom majetku, o evidencii vozidiel. Tiež v prípade spoločnosti CAESAR CAR a. s. vykonal miestne príslušný správca dane ústne pojednávanie s N.. T. U., ktorá potvrdila, že motorové vozidlo BMW 740d x Drive s evidenčným číslom X. bolo do mája 2014 vo vlastníctve spoločnosti a bolo poskytnuté do užívania L.. Správca dane uskutočnil svedeckú výpoveď s predsedom predstavenstva spoločnosti CAESAR CAR a. s. Y.. P. T. a členom predstavenstva X.. L. L. a dve svedecké výpovede s L. G., ktorých sa splnomocnený zástupca žalobcu zúčastnil a svedkom i kládol otázky.
  234. Žalovaný sa vyjadril i k námietke žalobcu, že dňa
  236. 2015 predložil správcovi dane žiadosť, v ktorej v zmysle § 60 daňového poriadku žiadal o zmenu zamestnancov správcu dane vykonávajúcich daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnickej osoby z dôvodu, že vykonávajú kontrolnú činnosť jednostranným a zaujatým spôsobom. V tejto súvislosti uviedol, že najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec správcu dane v podaní zo dňa
  238. 2015 oznámil žalobcovi, že jeho žiadosť je irelevantná, pretože v danom prípade už bola daňová kontrola ukončená. N. bol z daňového konania po vykonanej daňovej kontrole vylúčený na základe vlastného podnetu, ktoré vylúčenie nemá vplyv na zákonnosť vykonaného dokazovania.
  239. Žalobca predložil správcovi dane v priebehu vyrubovacieho konania knihu jázd jedného motorového vozidla (typu BMW s evidenčným číslom X. XXXBD) ako dôkaz, že motorové vozidlá využíval v roku 2013 na podnikateľské účely. Spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. nepredložila žiadny dôkaz o tom, že motorové vozidlá žalobcovi skutočne prenajala.
  240. Motorové vozidlo typu BMW 740d xDrive s evidenčným číslom X. XXXDJ mala v kontrolovanom zdaňovacom období zaradené v majetku spoločnosť CAESAR CAR a. s., pričom predseda predstavenstva uvedenej spoločnosti uviedol, že spoločnosť ho dala do užívania členke dozornej rady L. G. a vozidlo nebolo predmetom prenájmu. Svedkyňa L. G. potvrdila, že vozidlo poskytla na užívanie svojmu priateľovi a ten následne ďalším osobám. Svedok Y.. P. T. predložil správcovi dane doklady preukazujúce, že vozidlo bolo využívané na služobné a súkromné účely členkou dozornej rady L. G.. Skutočnosť, že nemal ďalšie vedomosti o tom, ako členka dozornej rady vozidlo využívala, nie je dôvodom na spochybnenie výpovede svedka.
  241. Správca dane bol povinný žalobcom predložené dôkazy posúdiť a vyhodnotiť, akú dôkaznú silu im prizná. Tvrdenie, že sa svedok viezol na pracovnú cestu jedným z motorových vozidiel, ktoré bolo predmetom kontroly, nie je dôkazom, že spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. poskytla žalobcovi tieto motorové vozidlá a že ich žalobca využíval na podnikateľské účely, pretože daňový subjekt toto nepreukázal. Svedecká výpoveď bez predloženia dôkazov, ktoré by tvrdenie svedka preukazovali, nemá pre daňové konanie vypovedaciu schopnosť.
  242. K ďalším námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že správca dane na žiadosť žalobcu pripravil a predložil mu všetky písomnosti a doklady týkajúce sa vykonávaných daňových kontrol v časovej postupnosti, do ktorých mohol nazrieť. Súčasťou predložených písomnosti nemohli byť písomnosti získané správcom dane v rámci vykonaného dokazovania, ktoré sa týkali iných daňových subjektov. V závere svojho rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly v súlade so základnými zásadami správy daní a podľa všeobecne záväzných právnych predpisov.
  243. Správny súd ďalej uviedol, že medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie citovaných ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013 pri ním tvrdenej dodávke služieb podľa faktúry č. 20130805 zo dňa
  245. 2013 od dodávateľa ANTO CAR, s.r.o. s predmetom fakturácie podnájom motorových vozidiel (BMW 740d xDrieve, s evidenčným číslom X. XXXBD a podnájom AUDI A7, s evidenčným číslom DS 214EH) celkovo v sume 28.800,- eur, z toho základ dane 24.000,- eur a daň z pridanej hodnoty v sume 4.800,- eur.
  246. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na faktúre zo dňa
  248. 2013 vystavenej dodávateľom, t. j. spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa. Z ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade preukázaných dodávok služieb, ktoré mu mal dodať ním deklarovaný vyššie uvedený dodávateľ. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov od žalobcu a jeho bezprostredného dodávateľa, výsluchom bývalého konateľa deklarovaného dodávateľa služieb a svedkov (zamestnancov žalobcu, jeho obchodných partnerov, resp. i ďalších osôb), pričom s týmito zisteniami správcu dane bola žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt oboznámený a mal možnosť sa k nim vyjadriť.
  249. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúru č. 20130805 zo dňa
  251. 2013 za podnájom motorových vozidiel v nej špecifikovaných, vystavenú spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa v mesiaci september 2013, ku ktorej pripojil zmluvu o podnájme dopravného prostriedku č. 221 a exkluzívnu zmluvu o podnájme dopravného prostriedku v znení jej dodatkov. Predloženie tejto faktúry a zmlúv je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, teda skutočnej realizácie služby dodávateľským subjektom, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne dodávateľom uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené.
  252. Z predloženého administratívneho spisu správcu dane je zrejmé, že v priebehu daňovej kontroly u žalobcu, ktorá sa týkala zdaňovacieho obdobia november 2013 došlo dňa
  254. 2014 k prevodu obchodného podielu u dodávateľa žalobcu, t.j. spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. (a následne k zmene názvu spoločnosti na BOGAL, s.r.o., k zmene sídla z Galanty do Michaloviec, k zmene spoločníka a konateľa z H. na nového spoločníka a konateľa S. R. s bydliskom v Rumunsku), pričom túto skutočnosť správcovi dane oznámil dožiadaný správca dane, t. j. Daňový úrad Trnava, pobočka Galanta v podaní zo dňa
  256. 2014 na základe dožiadania správcu dane zo dňa
  258. 2014 o preverenie skutočností v spoločnosti ANTO CAR, s.r.o.
  259. Následne správca dane požiadal o preverenie spoločnosti BOGAL, s.r.o. (nástupca spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. od
  261. 2014) Daňový úrad Košice, pobočka Michalovce, ktorý správcovi dane oznámil, že daňový subjekt BOGAL, s.r.o. je nekontaktný, na adrese svojho sídla zásielky nepreberá a miestnym zisťovaním na uvedenom sídle spoločnosti bolo zistené, že na adrese sídla sa nenachádza, nenachádza sa tam ani poštová schránka s jeho označením. Správca bytového domu DOMSPRÁV s.r.o. byty, teplo a iné služby potvrdil, že nemá vedomosť, že na adrese sídla spoločnosti by mala spoločnosť BOGAL, s.r.o. sídlo, resp. prenajaté priestory pre účely podnikania. Ďalej bolo zistené, že uvedená spoločnosť podala posledné daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb v roku 2012 a k dani z pridanej hodnoty za marec
  263. Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti s deklarovanou dodávkou služieb spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa v zdaňovacom období september 2013, správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, pričom v rámci daňovej kontroly zdaňovacieho obdobia október 2013 predvolal na pojednávanie (na deň
  265. 2014) i bývalého konateľa spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. H. O., ktorý mal bezprostredne spolupracovať so žalobcom.
  266. Ako vyplýva z rozhodnutia správcu dane a žalovaného, dňa
  268. 2014 správca dane vypočul bývalého konateľa spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. (konateľ v čase realizovania obchodov so žalobcom) H., ktorý síce potvrdil obchody so žalobcom, ako i uzavretie zmlúv o nájme dopravného prostriedku, ale kópie zmlúv nemal k dispozícii, lebo ich odovzdal novému konateľovi, ktorého meno uviesť nevedel a nemal na neho žiadny kontakt. Svedok potvrdil vystavenie faktúry č. 20130805 zo dňa
  270. 2013 za prenájom motorových vozidiel i to, že spoločnosť uvedené vozidlá prenajímala žalobcovi, ale nevedel predložiť relevantné dôkazy o dodaní uvedených služieb. Na výzvu správcu dane svedok predložil zápisnicu z valného zhromaždenia spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. zo dňa
  272. 2014, zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa
  274. 2014 a odovzdávací protokol dokumentácie spoločnosti zo dňa
  278. Správcovi dane sa nepodarilo zabezpečiť potrebné dôkazy ani od súčasného konateľa spoločnosti BOGAL, s.r.o. S. S., ktorý sa na predvolanie správcu dane nedostavil. Správca dane následne požiadal formou medzinárodnej výmeny informácií o pomoc rumunskú daňovú správcu, ktorá potvrdila, že na uvedenej adrese má S. R. bydlisko, ale v súčasnosti sa tam nezdržiava. Iná adresa, na ktorej by bol zastihnutý, nebola známa.
  279. V kontrolovanom zdaňovacom období, t. j. v októbri 2013 bol konateľom spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. H. O., ktorého sa správcovi dane podarilo vypočuť až potom, čo tento previedol svoj obchodný podiel. Správne poukazoval správca dane vo svojom rozhodnutí na skutočnosť, že konateľa spoločnosti chcel vypočuť už v priebehu daňovej kontroly zdaňovacieho obdobia november 2013 cestou dožiadaného Daňového úradu Trnava, pobočka Galanta, ale tento sa výsluchu vyhýbal, na predvolanie nereagoval a pojednávania sa nezúčastnil. Dôvodne potom správca dane získal pochybnosti o reálnom dodaní služieb žalobcovi na základe predloženej faktúry zo dňa
  282. I napriek tomu, že svedok H. O. v čase, kedy už nebol konateľom spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. potvrdil vystavenie faktúry pre žalobcu za sledované zdaňovacie obdobie (október 2013), nemohol správca dane na uvedené tvrdenia bez predloženia relevantných dôkazov od deklarovaného dodávateľa prihliadnuť a považovať ich za preukázané. Doklady sa mali nachádzať u nového konateľa spoločnosti BOGAL, s.r.o., ktorý však bol nekontaktný a tiež nebolo možné preveriť spoločnosť BOGAL, s.r.o. (nástupca spoločnosti ANTO CAR, s.r.o.) v sídle spoločnosti, pretože dožiadaný daňový úrad zistil, že spoločnosť je na adrese sídla neznáma.
  283. Zo strany deklarovaného dodávateľa žalobcu sa tak správcovi dane nepodarilo zabezpečiť žiadne dôkazy o reálnosti dodania služieb tak, ako boli uvedené na faktúre, na základe ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období október
  284. S poukazom na vyjadrenia bývalého konateľa spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. a predložené listinné doklady, je i podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie správcu dane a žalovaného o tom, že dodanie služieb (prenajatie vozidiel) žalobcovi podľa predloženej faktúry zo strany spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Dodanie služieb nepreukázali ani konateľ spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., ani právny nástupca uvedenej spoločnosti, t. j. spoločnosť BOGAL, s.r.o., ktorá bola pre správcu dane nekontaktná. Svedkovia, ktorí boli vypočutí správcom dane, sa vyjadrili len k tomu, že konatelia žalobcu používali vozidlá zn. BMW a AUDI, nevedeli uviesť ich evidenčné čísla, a ich výpoveď je z hľadiska dôkaznej sily bez právneho významu, pretože svedkovia nevedeli potvrdiť, či boli uvedené vozidlá predmetom nájmu od spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. Výpovede svedkov o tom, že spoločnosť žalobcu využívala, resp. jej konatelia využívali motorové vozidlá určitej značky, bez uvedenia evidenčného čísla, nemajú žiadnu vypovedaciu hodnotu. K tvrdeniam žalobcu o tom, že svedok nemá povinnosť preukazovať skutočnosti, o ktorých vypovedá, listinnými alebo inými dôkazmi, správny súd uvádza, že s takýmto tvrdením možno súhlasiť. Je potrebné poukázať na ust. § 26 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda na povinnosť každého, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, tieto na výzvu správcu dane vydať alebo zapožičať. Pokiaľ si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodania služby, musel mať správca dane jednoznačne preukázané, že na strane dodávateľa služby vznikla daňová povinnosť, čo sa však v rámci dokazovania nepodarilo preukázať, pričom dôkazná povinnosť bola na strane žalobcu.
  285. Predmetom fakturácie bolo dodanie služieb podľa faktúry vystavenej spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. ako dodávateľom v mesiaci september 2013 a na jej základe si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v mesiaci október
  286. V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania sa však preukázalo, že deklarovaný dodávateľ žalobcu nevedel preukázať a ani nevedel doložiť dôkazy preukazujúce dodanie služieb faktúrových v mesiaci september
  287. Za danej situácie dôkazné bremeno preukázania zdaniteľných plnení zaťažuje žalobcu ako platiteľa. Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t. j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá by mala byť splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre, pričom uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie jej zaplatenia, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
  288. Správca dane v priebehu daňovej kontroly spochybnil žalobcom predložený listinný doklad (faktúru), ktorou preukazoval dodanie služieb spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. a bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať, že ním deklarovaná obchodná transakcia sa uskutočnila podľa ním predložených listinných dokladov. V priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a ani odvolacieho konania žalobca nepredložil (okrem faktúry a zmlúv) a ani neoznačil žiadny dôkaz preukazujúci dodanie služieb fakturovaných spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. napriek tomu, že táto dôkazná povinnosť bola jednoznačne na jeho strane, nakoľko si v mesiaci október 2013 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty práve pri deklarovanej dodávke služieb od tejto spoločnosti.
  289. K námietke žalobcu, že nebol upovedomený o výsluchu svedka T.. I. X. (zástupca spoločnosti PREMIUM Support s. r. o. a svedkyne N. (zástupkyne spoločnosti CAESAR CAR a.s.) správny súd uvádza, že v administratívnom spise sa nenachádzajú doručenky preukazujúce, že bol žalobca o výsluchoch upovedomený. Uvedené zápisnice o ústnom pojednávaní boli vykonané dožiadaným daňovým úradom, čo však nie je dôvod na to, aby daňový subjekt, ktorého sa daňová kontrola týka, nebol upovedomený o výsluchu svedkov. Napriek tomu správny súd má za to, že v dôsledku toho, že žalobca nebol upovedomený o výsluchu uvedených svedkov, nemala táto skutočnosť vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Svedok T.. I. X. sa vyjadroval len všeobecne o fungovaní spoločnosti PREMIUM Support s. r. o. a k jej obchodnému majetku, pričom žiadnym spôsobom sa nevyjadroval k vzťahom so žalobcom. Svedkyňa N.. T. U. sa vyjadrila k vozidlu, ktoré malo byť predmetom dodania služieb žalobcovi a uviedla, komu bolo v rámci spoločnosti vozidlo zverené a kto s ním mohol disponovať. Tiež nebolo obsahom jej výpovede vyjadrenie, ktoré by sa bezprostredne týkalo dodania služby žalobcovi. Súd je toho názoru, že na zistený skutkový stav by nemalo vplyv, ak by sa žalobcovi umožnilo klásť otázky týmto svedkom, nakoľko ani jeden zo svedkov nevypovedal o obchodných vzťahoch týkajúcich sa žalobcu a spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. Uvedený postup dožiadaného daňového úradu za daných okolností nemohol mať vplyv na zákonnosť vydaných rozhodnutí daňových orgánov. Správca dane na základe informácií, ktoré získal od svedkyne N.. U., vypočul predsedu predstavenstva spoločnosti CAESAR CAR a. s., ktorá bola vlastníkom uvedeného vozidla i osobu, ktorej bolo v kontrolovanom zdaňovacom období vozidlo zverené (L. G.), i jej priateľa (Y. A.), ktorému dala vozidlo do dispozície, ktorých výpovedí sa už konateľ žalobcu, resp. jeho splnomocnený zástupca zúčastnili. Je treba zdôrazniť, že žalobcovi bolo umožnené nahliadnuť do všetkých listín tvoriacich podklad rozhodnutia správcu dane, vrátane zápisníc, dožiadaní, žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií a odpovedí na ne. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, ktoré boli zhrnuté v protokole z daňovej kontroly a navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to aj vo vyrubovacom konaní. V spoločnosti JPZ, s.r.o. v konkurze bolo vykonané miestne zisťovanie, a nebolo povinnosťou príslušného správcu dane upovedomiť o tomto úkone žalobcu. Vozidlo, ktorého držiteľom mala byť uvedená spoločnosť však ani nebolo predmetom fakturácie v zdaňovacom období september
  291. Správny súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, že nebolo jeho povinnosťou preverovať si, akým spôsobom spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. nadobudla motorové vozidlá, či je ich vlastníkom, nájomcom, podnájomcom, alebo sú predmetom leasingového vzťahu, alebo ich má zapožičané bezplatne a od koho. Naopak, aj pre možné negatívne následky neuznania odpočítania dane z pridanej hodnoty, mal žalobca povinnosť preveriť si, či a na základe akého právneho titulu je spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. oprávnená dať vozidlá do podnájmu inému subjektu, čo bolo možné overiť si aj z evidencie vozidiel, resp. z technického preukazu jednotlivých vozidiel. Pokiaľ tak neurobil, dostal sa do dôkaznej núdze a to i preto, že pri svojej podnikateľskej činnosti nepostupoval dostatočne obozretne.
  292. Žalobca v podanej žalobe namietal i postup správcu dane a v jeho dôsledku porušenie ust. § 46 ods. 5 daňového poriadku, teda že správca dane nadobudol pochybnosti o daňovej transakcii a nevyzval ho k odstráneniu týchto pochybností, a to v čase pred doručením protokolu z daňovej kontroly. V administratívnom spise sa nachádza podanie správcu dane zo dňa
  294. 2015 s označením „Oboznámenie“, v ktorom oboznámil žalobcu s výsledkami vykovaného dokazovania (okrem iného i za zdaňovacie obdobie október 2013), z ktorého je zrejmé, že správca dane má pochybnosti o obchodnej transakcii. V predmetnom oboznámení je vyslovene uvedené, že nebolo na základe dokazovania (ktoré je podrobne popísané) preukázané, že služby deklarované na faktúre boli skutočne dodané, lebo samotná existencia faktúry a jej zaúčtovanie v súlade so zásadami účtovníctva, ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítane dane. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že o pochybnostiach sa dozvedel až z protokolu z daňovej kontroly, ktorý bol spísaný dňa
  296. 2015, pričom uvedené oboznámenie mu predchádzalo (
  298. 2015). V závere uvedeného podania správca dane vyzval žalobcu, aby v prípade, ak má dôkazy týkajúce sa predbežných výsledkov daňovej kontroly, tieto predložil v lehote 15 dní odo dňa doručenia oznámenia. Uvedenú námietku preto správny súd považuje za nedôvodnú, lebo mal preukázané, že správca dane si povinnosť oboznámiť žalobcu o vzniknutých pochybnostiach, ako i povinnosť vyzvať ho k ich odstráneniu splnil.
  299. Námietku žalobcu, týkajúcu sa zamestnanca správcu dane N.. L., považoval správny súd za nedôvodnú. V prípade, ak žalobca disponoval informáciami, že N.. L. môže byť vo veci daňovej kontroly u žalobcu zaujatý, mohol využiť svoje právo v zmysle ust. § 60 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vzniesť námietku zaujatosti v priebehu daňovej kontroly. Žalobca tak neurobil a pokiaľ bol Ing. Plesnivý na základe vlastného podnetu vylúčený z daňového konania u žalobcu po ukončení daňovej kontroly, z tohto nemožno vyvodiť záver o jeho zaujatosti vo vzťahu k žalobcovi. V tejto súvislosti súd poukazuje in a podanie žalobcu zo dňa
  301. 2018 adresované súdu a na jeho prílohu, ktorou je tlačová správa finančnej správy zo dňa
  304. Tvrdenia žalobcu o tom, že mohol byť zaujatý od počiatku daňovej kontroly, sú len v rovine špekulácií žalobcu a nemajú žiadnu oporu v administratívnom spise.
  305. K ďalšej námietke žalobcu, týkajúcej sa skutočnosti, že mu správcom dane nebolo umožnené nahliadnuť do správy z Daňového úradu Galanta, ktorá sa mala týkať dokladov priebežne predkladaných H. O.O. (konateľ spoločnosti ANTO CAR, s.r.o.) uvedenému daňovému úradu, správny súd uviedol, že ju považuje za nedôvodnú. Pokiaľ správa z Daňového úradu Galanta neobsahovala listiny, ktoré sa týkali žalobcu, ale doklady týkajúce sa iných daňových subjektov, bol správca dane povinný zachovať o ich obsahu daňové tajomstvo, čo mu vyplýva z ust. § 11 daňového poriadku.
  306. Za celkom nedôvodnú považoval správny súd námietku žalobcu týkajúcu sa formy spisu, ktorý mu mal správca dane predložiť za účelom jeho nahliadnutia. Podstatná je skutočnosť, že mu bol predložený kompletný spis a že sa mohol oboznámiť s výsledkami vykonaného dokazovania v rámci daňovej kontroly i vyrubovacieho konania, čo vyplýva z administratívneho spisu. Nie je zrejmé, akým spôsobom mali byť dotknuté práva žalobcu tým, že mu nebol predložený žurnalizovaný spis. Rovnako tak súd považoval za nedôvodné námietky týkajúce sa toho, že správca dane viedol spis ku každému zdaňovaciemu obdobiu zvlášť, ak za príslušné zdaňovacie obdobie vydal i samostatné rozhodnutia, proti ktorým podal žalobca odvolanie a následne správne žaloby proti rozhodnutiam žalovaného, ktorými boli jeho odvolania zamietnuté.
  307. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal ním deklarovanú obchodnú transakciu (dodanie služieb od spoločnosti ANTO CAR, s.r.o.) podľa predloženej faktúry. S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane bol i súd toho názoru, že žalobcom deklarovanému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
  309. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa
  311. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
  313. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/
  315. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď z vykonaného dokazovania správca dane vyvodil správny právny záver, že žalobca nepreukázal zákonnosť uplatneného odpočítania dane pri deklarovanej dodávke služieb od spoločnosti ANTO CAR, s.r.o.. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 49 ods. 2 písm. a/ a v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa. Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávky služieb) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa
  317. 2016 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/94/2014).
  318. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu ohľadne zaťaženia dôkazným bremenom správny súd zdôraznil, že žalobca okrem faktúry, zmlúv o nájme dopravného prostriedku nepredložil také relevantné dôkazy, ktorými by odstránil pochybnosti o dodaní služieb podľa faktúry zo dňa
  320. 2013, a preto neboli splnené podmienky na presun dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. V tejto súvislosti správny súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 269/2014-13 zo dňa
  322. 2014, v ktorom konštatoval, že dôkazné bremeno pri dokazovaní v daňovom konaní vo väčšej miere spočíva na daňovom subjekte. Správca dane preukazuje najmä existenciu skutočností rozhodujúcich pre určenie výšky dane, daňový subjekt preukazuje pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní a iných podaní, dokladov a výpovedí ovplyvňujúcich priebeh daňového konania.
  323. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodávke služby, ktorú mu mal podľa predloženej faktúry dodať deklarovaný dodávateľ, t.j. spoločnosť ANTO CAR, s.r.o., aby preukázal, že služba mu boli dodaná práve dodávateľom uvedeným na faktúre, a taktiež, aby preukázal skutočné vykonanie a dodanie služby zo strany ním deklarovaného dodávateľa. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá službu dodala. Žalobca si zrejme tieto informácie neoveril dostatočne, a preto je možné dôvodne pochybovať, či mu fakturovanú službu (podnájom dvoch vozidiel v mesiaci september 2013) reálne dodal ním tvrdený dodávateľ a platiteľ dane z pridanej hodnoty a či faktúra zo dňa
  325. 2013, pri ktorej si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty, bola vôbec vystavená platiteľom tejto dane. Jednoznačne však treba pričítať na ťarchu žalobcu tú skutočnosť, že si dostatočne neoveroval, či ním deklarovaný dodávateľ služby je oprávnený disponovať jednotlivými vozidlami v takom rozsahu, ako vyplýva z predložených zmlúv o nájme dopravného prostriedku. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom služby. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Sžf 66/2016 zo dňa
  327. 2018).
  328. Správny súd poukázal na skutočnosť, že spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. ako dodávateľ fakturovala žalobcovi ako odberateľovi faktúrou č. 20130805 zo dňa
  330. 2013 i podnájom motorového vozidla BMW 740d xDrieve s evidenčným číslom X. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že evidenčné číslo X. bolo pridelené motorovému vozidlu CITROEN C4 PICASSO, ktorého vlastníkom je od roku 2011 T. K.. Uvedené je tiež dôkazom o tom, že žalobca k výkonu svojej podnikateľskej činnosti nepristupoval s náležitou opatrnosťou a nepreveril si ani typ, značku a evidenčné číslo vozidla, za podnájom ktorého mal platiť. Nezrovnalosti na faktúre zo dňa
  332. 2013 museli byť žalobcovi zrejmé už z exkluzívnej zmluvy zo dňa
  334. 2013, na ktorej je uvedené evidenčné číslo vozidla BMW 740d xDrive X. XXXDJ ako i z dokladov, ktoré mu musel nájomca odovzdať spolu s vozidlom v zmysle zmluvy.
  335. Uviedol, že je právom a povinnosťou správcu dane preveriť hodnovernosť žalobcom predložených dokladov. O výsledkoch tohto preverovania (vykonaného dokazovania) bol konateľ žalobcu, resp. splnomocnený zástupca žalobcu správcom dane podrobne oboznamovaný v podaní zo dňa
  337. 2015 a mal možnosť sa k nim vyjadrovať, čo žalobca i využil. Taktiež správca dane podrobne oboznámil i s výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní. Je potrebné zdôrazniť, že v daňovom konaní správca dane nevyhľadáva dôkazy za kontrolovaný daňový subjekt, pretože ich označenie, resp. predloženie tvorí dôkaznú povinnosť daňového subjektu, nakoľko daňové konanie je ovládané zásadou prejednávacou, nie vyhľadávacou. Povinnosťou správcu dane je zvážiť vykonanie navrhovaného dôkazu, resp. navrhovaný dôkaz vykonať, alebo zdôvodniť, prečo vykonanie navrhovaného dôkazu považuje s poukazom na poznatky získané v priebehu daňovej kontroly za irelevantné. Správny súd považuje v tejto súvislosti uvádza, že zásada materiálnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania.
  338. V podanej žalobe žalobca uvádzal niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, pričom z nich i citoval, ale bez toho, aby preukazoval, v čom je zhoda skutkového stavu v predmetnej veci so skutkovým stavom v ním uvádzaných rozhodnutiach. Súd bol toho názoru, že žalobca si nesprávne vysvetľuje závery týchto rozsudkov na jeho obchodnú transakciu s deklarovaným dodávateľom a naviac, ani neuviedol, v ktorých bodoch by bolo možné závery týchto rozsudkov aplikovať na jeho obchodný prípad podľa predloženej faktúry a v kontrolovanom zdaniteľnom období. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval n

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.