100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom zabezpečení“ alebo „zákon č. 100/1988 Zb.“), § 114 ods. 1, § 259 ods. 1, § 293k, § 293l ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. (ďalej „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v znení neskorších predpisov, od 07.08.2010 priznala žalobcovi starobný dôchodok v sume 62,- € mesačne. Tento následne zvýšila až na sumu 109,- € mesačne. 2. V odôvodnení svojho rozsudku krajský súd poukázal na obsah administratívneho spisu z ktorého zistil, že žiadosť o starobný dôchodok podal žalobca 07.08.2013.
potvrdenia Vojenského útvaru sociálneho zabezpečenia v Bratislave z 05.09.2018 mu bol
114/1998 Z. z. od 01.01.1999 priznaný výsluhový dôchodok. Na nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku mu bola zhodnotená doba služobného pomeru od 22.07.1957 do 31.12.1998 a na určenie sumy priznanej dávky mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 28 rokov. V I. kategórii funkcií slúžil od 22.07.1957 do 21.07.1959, od 22.07.1959 do 14.07.1963, od 15.07.1963 do 31.12.1964, od 25.08.1965 do 10.08.1992 a od 28.12.1992 do 31.12.
zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259 ods. 1 a § 274 zákona o sociálnom poistení je daná právomoc Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, a preto napadnuté rozhodnutia zrušil. Žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok preto žalovaný postúpi na rozhodnutie príslušnému orgánu, t. j. Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia.
zákona č. 114/1998 Z. z. a s touto námietkou súvisia aj ďalšie námietky, týkajúce sa (
žalobcu) nesprávne určeného rozhodného obdobia, ktoré bolo určené práve v spojení so vznikom nároku na starobný dôchodok tak, ako ho uvádzal žalovaný, t. j. 17.03.1997, pričom
žalobcu, správne malo byť 01.01.1999 a z toho vyplývajúci nesprávne určený priemerný mesačný zárobok
1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb.. K tejto námietke krajský súd uviedol, že na daný prípad sa vzhľadom na prechodné ustanovenie § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vzťahuje zákon č. 100/1988 Zb. a nie zákon o sociálnom poistení. Žalobca ako vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok v zmysle § 132 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb., dosiahnutím veku 57 rokov (17.03.1997), pretože vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.
tohto ustanovenia mu vznikol nárok na starobný dôchodok a nie na výsluhový dôchodok. Nárok na výsluhový dôchodok sa posudzuje
osobitného zákona, ktorým je v jeho prípade zákon č. 114/1998 Z. z.,
ktorému mu bol aj priznaný od 01.01.1999 výsluhový dôchodok. Nie je však možné zamieňať si podmienky nároku na vznik výsluhového a starobného dôchodku. Je tiež potrebné oddeľovať termíny „nárok na dávku“, konkrétne na starobný dôchodok v zmysle § 94 ods. 1 v spojení s § 132 zákona o sociálnom zabezpečení a vznik nároku na jej výplatu v zmysle § 94 ods. 2 citovaného zákona. Žalobca má nárok na dávku starobného dôchodku už od 17.03.1997, avšak vzhľadom na to, že si ju uplatnil až žiadosťou zo dňa 07.08.2013, táto mu bola priznaná spätne od neskoršieho dátumu (od 07.08.2010), ako mu predmetný nárok vznikol. Ak teda žalobca namietal, že mu nevznikol nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 57 rokov, pretože nepodal žiadosť o jeho priznanie, krajský súd konštatoval, že nárok na uvedenú dávku mu vznikol, avšak vzhľadom na to, že k tomuto dňu nepodal aj žiadosť o jej priznanie, v tento deň mu nevznikol nárok na jej výplatu. Námietku žalobcu, že nárok na starobný dôchodok mu vznikol dňom 01.01.1999
zákona č. 114/1998 Z. z., vyhodnotil ako nedôvodnú. Vyslovil názor, že
tohto zákona nemôže vzniknúť nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, ale iba nárok na dávky z osobitného systému. Je nesprávny aj výklad žalobcu, že v zmysle § 103 zákona č. 114/1998 Z. z. sa na sociálne zabezpečenie vojakov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona nepoužijú § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb., a preto nemôže vzniknúť nárok na starobný dôchodok
zákona č. 100/1988 Zb.. Uvedené ustanovenie zrušeného zákona č. 114/1998 Z. z. zakotvovalo, že na sociálne zabezpečenie vojakov, ktoré sa poskytuje
zákona č. 114/1998 Z. z., sa nepoužijú iba ustanovenia, konkrétne uvedené v piatej časti zákona č. 100/1988 Zb.. Starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia však nebolo možné priznať
zákona č. 114/1998 Z. z., preto na jeho priznanie je potrebné použiť zákon o sociálnom zabezpečení, účinný ku dňu vzniku nároku na túto dávku.
žalobcu, mal odpracovaných viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií, keď za deň vzniku nároku na dôchodok zobral dátum 01.01.1999. Ako bolo uvedené vyššie, vznik nároku na starobný dôchodok žalobcu je potrebné odvodzovať od § 132 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb.. Keďže žalobca bol zamestnaný najmenej 25 rokov, vykonával službu v I. a II. kategórii funkcií viac ako 20 rokov a súčasne dovŕšil dôchodkový vek 57 rokov, momentom splnenia všetkých týchto kumulatívnych podmienok mu nárok na dávku
1 písm. b/ vznikol, bez ohľadu na vôľu žalobcu. Preto ani základná výmera starobného dôchodku nemôže tvoriť 60 % priemerného mesačného zárobku v zmysle § 22 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona. Pokiaľ hranicu 20 rokov zamestnania v I. kategórii funkcií žalobca presiahol až po dovŕšení dôchodkového veku, a to ku dňu 01.01.1999 (ako to vyplýva z prílohy žaloby - časti rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 27.05.2016), o ktorom je presvedčený, že je jeho dôchodkovým vekom, uvedené je právne irelevantné.
zákona o sociálnom poistení musí byť započítaná aj doba služby v I. a II. kategórii funkcií, ktoré však už boli zhodnotené v rozsahu nároku na výsluhový dôchodok v rozhodnutí o priznaní výsluhového dôchodku, pričom suma starobného dôchodku sa musí znížiť
článku 33 ods. 2 citovaného Dohovoru o pomernú sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku. Ak by k tomuto kráteniu nedošlo, potom by tieto doby boli zhodnotené dvakrát: prvýkrát pri určení výsluhového dôchodku a druhýkrát pri určení starobného dôchodku
zákona o sociálnom poistení. Preto je pre spravodlivé usporiadanie veci nevyhnutné, aby sa tieto doby započítavali len jedenkrát. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na stanovisko NS SR uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 83/2013, publikované vo zväzku 6, ročník 2013, na strane 45 (rozsudok Najvyššieho súdu SR, č. k. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011),
ktorého priznanie výsluhového dôchodku
zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Najvyšší súd ďalej konštatoval, že zákon o sociálnom poistení nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek
zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Za týchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia
zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku. Ďalej konštatoval, že žalovaná musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov z osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočíta teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov z osobitného systému a nebude poškodzovať žalovanú. Vyplácaný výsluhový dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) má charakter dávky v starobe, preto odporkyňa musí postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.. 9. Krajský súd ďalej poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, č. k. 9So/214/2008, uverejnený v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 5/2011 pod č. 55 a na rozsudok NS SR, č. k. 10So/39/2016 zo dňa 18.07.2017.
tohto rozsudku výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku
zákona č. 461/2003 Z. z. charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli článok 33 ods. 2 Dohovoru č.
názoru krajského súdu, prejednať v tomto súdnom konaní, pretože sa týkajú rozhodnutia, ktoré nie je predmetom terajšieho súdneho prieskumu. Toto rozhodnutie bolo rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č. k. 24Sd/292/2013-37 zo dňa 18.02.2014 zrušené a žalovaný o žiadosti žalobcu zo dňa 07.08.2013 opätovne rozhodol rozhodnutím zo dňa 14.05.
zákona č. 328/2002 Z. z. po 30.06.2002, čo nie je prípad žalobcu. 17. Voči rozsudku Krajského súdu v Žiline podal žalobca v zákonom určenej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v ustanovení § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP. 18.
názoru sťažovateľa, Krajský súd v Žiline mal vo veci vykonať vyčerpávajúce dokazovanie aj konfrontáciu, namiesto toho sa súdne pojednávanie konalo bez účasti účastníkov konania, na čo žalobca nedal súhlas. 19. Poukázal na ustanovenie § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. a uviedol, že
niektorých rozhodnutí najvyššieho súdu a krajských súdov v obdobných kauzách, je pre priznanie starobného dôchodku a jeho výpočet rozhodujúca celá doba sociálneho poistenia. Z vysloveného právneho názoru vyplýva tiež to, že ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorý dosiahol dôchodkový vek, splnil podmienky nároku na niektorú výsluhovú dávku, ak získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme poistenia. V prípade žalobcu sa na uvedené nebral ohľad. 20. Žalobca vo svojej kasačnej sťažnosti popísal priebeh správneho konania a súdnych konaní ako i rozhodnutí vo veci starobného dôchodku žalobcu.
jeho názoru, priznanie starobného dôchodku s odvolaním sa na ustanovenie § 21 zákona č. 100/1988 Zb., nemá oporu v zákone. Poukázal na ustanovenie § 259 ods. 1 predmetného zákona a uviedol, že
názoru žalovanej ku dňu 07.08.2013 nespĺňal podmienky na priznanie nároku na starobný dôchodok, čo je však porušením článku 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 19 Dohovoru č. 128. Z dôvodu, že Sociálna poisťovňa odmietala priznanie nároku na starobný dôchodok
zákona č. 100/1988 Zb., jedinou možnosťou bolo priznať mu starobný dôchodok
zákona č. 461/2003 Z. z.. Jeho starobný dôchodok sa mal riešiť
článku
1 písm. e/ zákona č. 100/1988 Zb. žalobca dosiahol dovŕšením 60 rokov veku, dňa 17.03.2000. Potrebný počet rokov doby zamestnania
1 zákona č. 100/1988 Zb. do 31.12.2004 nezískal z dôvodu, že sa doba zamestnania profesionálneho vojaka do celkovej doby zamestnania potrebnej na vznik nároku na starobný dôchodok vraj nezapočítava. Vek 62 rokov žalobca dosiahol 17.03.2002.
názoru žalobcu, nárok na starobný dôchodok ku dňu 07.08.2013 mu nevznikol
zákona č. 100/1988 Zb., čo konštatovala aj žalovaná, ktorá mu v minulosti rozhodnutím zo dňa 13.08.2014 priznala starobný dôchodok
zákona č. 461/2003 Z. z.. Ak nárok na starobný dôchodok žalobcovi nevznikol pred 01.01.2004, vzniká otázka, či predmetné rozhodnutie odvolávajúce sa na § 259 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. má zákonné opodstatnenie. 22. Starobný dôchodok mu (v predchádzajúcom správnom konaní) nebol zastavený z dôvodu, že mu
zákona č. 461/2003 Z. z. nenáleží, ale z dôvodu, že
názoru Krajského súdu v Žiline, príslušným na priznanie starobného dôchodku bol Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, čo sa preukázalo ako rozporné s ustanovením § 103 zákona č. 114/1998 Z. z..
jeho názoru, zákonným spôsobom priznaný starobný dôchodok rozhodnutím Sociálnej poisťovne dňa 13.08.2014 bol žalobcovi nezákonným spôsobom odňatý. Ak bola výplata starobného dôchodku zastavená na základe nezákonného postupu Sociálnej poisťovne a súdom bolo jej rozhodnutie zo dňa v 11.05.2016 zrušené, potom rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 13.08.2013 o priznaní dôchodku žalobcovi zostáva v platnosti. Uvedeným rozhodnutím bola realizovaná jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku ku dňu 07.08.2013, aj keď mu bol priznaný na základe žiadosti až zo dňa 28.05.2014. Sťažovateľ žiadal, aby mu Sociálnou poisťovňou priznaný dôchodok rozhodnutím zo dňa 13.08.2014, zastavený nezákonným spôsobom, bol uvoľnený a aby chaos a pochybnosti kasačný súd odstránil. 23. Sťažovateľ je presvedčený, že ak mu Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 16.10.2018 priznala starobný dôchodok ku dňu 07.08.2013,
predpisov účinných do 31.12.2003, konala v rozpore so svojimi predchádzajúcimi rozhodnutiami ako aj zákonom č. 100/1988 Zb. z dôvodu, že podmienky na priznanie starobného dôchodku
tohto zákona neboli splnené. Sťažovateľ namietal aj rozdielnosť v rozhodnutiach Sociálnej poisťovne týkajúcich sa iných vojenských vyslúžilcov pri splnení rovnakých podmienok. V tejto súvislosti poukázal aj na možnosti diskriminačného konania voči jeho osobe.
jeho názoru, nie je dôvod na to, aby mu nárok na starobný dôchodok nebol priznaný
5, § 293aa ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. tak, ako mu už bol raz rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 13.08.2014 priznaný a odňatý. 24. Sťažovateľ poukázal na dôvody žaloby podanej dňa 14.01.2019,
ktorej výška starobného dôchodku priznaná rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 16.10.2018 s použitím článku 33 medzinárodného Dohovoru č. 128, nemá právne opodstatnenie z dôvodu rozporu s Ústavou Slovenskej republiky. Poukázal na čl. 154c ústavy a uviedol, že postup Sociálnej poisťovne mu nezabezpečil väčší rozsah práv, ale priznal mu znevýhodňujúci až diskriminujúci starobný dôchodok tým, že starobný dôchodok vo výške 181,30 €, priznaný v rozhodnutí zo dňa 13.08.2014 mu bol v rozhodnutí zo dňa 16.10.2018 s aplikovaním Dohovoru č. 128 priznaný len vo výške 62 €, čo je o viac ako 60 % menej. Nárok na starobný dôchodok požadoval priznať za dobu odpracovanú v civilnom zamestnaní a nie za dobu služby profesionálneho vojaka. 25. Sťažovateľ nesúhlasil so stanoviskom žalovanej, ktorá s poukazom na § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. zamietla žiadosť o prepočítanie starobného dôchodku z dôvodu, že jeho zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie
2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 Zb., netrvalo k 31.12.
1 písm. a/ od roku 2007, pretože sa domnieval, že podmienku dovŕšenia veku 57 rokov splnil. Poukázal na ustanovenie § 175g ods. 2 zákona č. 355/1999 Zb. a vyslovil presvedčenie, že spĺňal podmienky
1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. v čase v ukončenia vojenskej služby, ku dňu 31.12.1998 nebol ešte vydaný predpis, ktorý posúval hranicu skončenia pracovných kategórií do 31.12.
ktorého sa zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia v zamestnaní I. a II. pracovnej kategórie. Sociálna poisťovňa vytrvalo uvádza ako podmienku nároku na skorší odchod do starobného dôchodku trvanie služby k termínu 31.12.1999, pričom nezohľadňuje historický a systematický vývoj § 174. Právny nárok na skorší odchod do starobného dôchodku mala v jeho prípade Sociálna poisťovňa posudzovať
zákona č. 376/1997 Z. z.. Sťažovateľ poukázal na rozsudky krajských súdov, v ktorých boli rozhodnutia Sociálnej poisťovne zrušené a voči ktorým Sociálna poisťovňa nepodala odvolanie Je neakceptovateľné, aby nároky sťažovateľa, ktoré vznikli za predchádzajúcej právnej úpravy sa riadili novou právnou úpravou. Poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uvedený v rozhodnutí zverejnenom pod č. R 48/1998,
ktorého sa nárok na dávku posudzuje
predpisov platných v čase jej priznania, ak zákon neustanovuje inak. Sociálna poisťovňa opomenula osvojiť si druhú časť predmetnej vety. Sťažovateľ vyslovil názor, že argumentácia Sociálnej poisťovne k aplikácii § 175g ods. 2 je možné vyvrátiť tak, že na prípady, kde už bolo do 22.12.1999 začaté, resp. skončené konanie, sa vzťahuje len ods. 1 a ods. 3 uvedeného ustanovenia. Predmetné ustanovenie rieši nároky, o ktorých nebolo právoplatne rozhodnuté, teda tie, pri ktorých sa konanie ešte ani nezačalo. Nenachádza sa v ňom pojem „konanie o nároku“ ale iba pojem „nárok“. Nárok vzniká odpracovaním určitého počtu rokov v zamestnaní I. a II. pracovnej kategórie a mohol vzniknúť aj pred dátumom 31.12.1999. Uvedené nároky sa zachovávajú a je možné ich uplatniť v lehote uvedenej v § 175 s odkazom na skoršie právne predpisy
Sociálnej poisťovne mal žalobca ku dňu vzniku nároku na civilný starobný dôchodok, ku dňu 20.09.2013, odpracovaných 10 rokov, pričom žalobca do 31.12.2013 odpracoval ešte 103 dní. Žalobca aj naďalej pracoval až do 10.03.2016, keď vyučoval na Žilinskej univerzite a pracoval v kúpeľoch Rajecké Teplice. V dokladoch od zamestnávateľov sú vykázané dni
spísaných dohôd a nie skutočne odpracované obdobie. Na Žilinskej univerzite má dohodu o výučbe od 12.09.2013 do 20.12.2013 čo je ďalších 100 dní. Presný počet dní reálne odpracovaných eviduje len Sociálna poisťovňa, pretože tam boli odvádzané finančné odvody. Zamestnávateľ vykázal za predmetné obdobie len sumu, ktorú žalobca zarobil. Niektoré termíny sú duplicitné z dôvodu, že v určitej dobe mal žalobca dohodu z Bytového podniku ako zástupca vlastníkov bytov a zároveň aj vyučoval. Sťažovateľ v tabuľke popísal prehľad zamestnaní na základe dohody o vykonanej práci od 01.01.
1 písm. f/, g/ a h/ SSP. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. 30. Žalovaná vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že dôvody uvádzané žalobcom nepovažuje za opodstatnené.
jej názoru krajský súd správne zistil skutkový stav veci a túto náležite právne posúdil. K predmetu sporu ako aj k námietkam žalobcu poukázala na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 09.04.
čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. 33.
čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. 34.
čl. 154c ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Iné medzinárodné zmluvy, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku, ak tak ustanovuje zákon. 35.
čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky
tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 36.
1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. 37.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 38.
2 zákona č. 461/2003 Z. z., dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak. 39.
1 zákona č. 461/2003 Z. z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 40. V konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01.01.2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, za obdobie pred 01.01.2004, sa rozhodne
predpisov účinných do 31.12.2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. 41.
1 a 3 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 01.01.2004, občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň:
2 písm. a/ až h/ a 4 zákona č. 100/1988 Zb., do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to:
4 zsz ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01.01.2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok
piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h). 43.
1 zákona č. 100/1988 Zb., vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň:
1 zákona č. 100/1988 Zb. základná výmera starobného dôchodku tvorí:
2 zákona č. 100/1988 Zb. k základnej výmere sa vojakom z povolania za každý rok služby (zamestnania) vykonávanej po dosiahnutí veku 18 rokov pripočítajú od 21. roka služby (zamestnania): I. kategórie funkcií (pracovnej kategórie) 2 % II. kategórie funkcií (pracovnej kategórie) 1,5 % a III. pracovnej kategórie 1 % priemerného mesačného zárobku, najviac však spolu 25 % tohto zárobku, a ak ide o vojaka, ktorý vykonával najmenej 10 rokov službu I. kategórie funkcií, najviac spolu 30 % priemerného mesačného zárobku. Tieto obmedzenia neplatia, ak ide o dôchodok z I. kategórie funkcií alebo o zvýšenie za dobu zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a). 44.
1 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov, účinného do 30.06.1999, profesionálny vojak prepustený zo služobného pomeru má nárok na výsluhový dôchodok, ak vykonával službu (§ 47) najmenej 20 rokov. 45.
114/1998 Z. z., od nadobudnutia účinnosti tohto zákona (01.05.1998) sa na sociálne zabezpečenie vojakov nepoužijú:
1 zákona č. 100/1988 Zb., priemerný mesačný zárobok je mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkove najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období; ak prichádza do úvahy viac rozhodných období, je priemerným mesačným zárobkom mesačný priemer hrubých zárobkov z toho rozhodného obdobia, v ktorom je tento priemer najvyšší.
3 písm. a),
1 až 6 zákona č. 100/1988 Zb., základná výmera starobného dôchodku tvorí:
odseku 2 sa hodnotí len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov do vzniku nároku na starobný dôchodok. K základnej výmere sa
odseku 2 pripočíta najviac 25 % priemerného mesačného zárobku, a ak ide o občana, ktorý bol zamestnaný najmenej 10 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie, najviac 30 % priemerného mesačného zárobku. Tieto obmedzenia neplatia, ak ide o občana uvedeného v odseku 1 písm. a/ alebo o zvýšenie za dobu zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a/. Ak občan bol zamestnaný v zamestnaniach rôznych pracovných kategórií, vpočíta sa pre zvýšenie základnej výmery
odseku 2 do doby 20 alebo 25 rokov zamestnania vždy najprv doba zamestnania III. pracovnej kategórie, potom doba zamestnania II. pracovnej kategórie a naposledy doba zamestnania I. pracovnej kategórie. Profesionálnemu vojakovi sa na určenie výšky starobného dôchodku nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok. 48. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie orgánov verejnej správy vo veci nároku sťažovateľa na starobný dôchodok, ktorý si uplatnil žiadosťou spísanou dňa 07.08.2013, ktorý žiadal priznať od 01.06.2005. 49. Nárok na starobný dôchodok vzniká najskôr dovŕšením dôchodkového veku, ktorý
1 zákona č. 461/2003 Z. z. je 62 rokov. Skorší vznik nároku na starobný dôchodok odôvodňuje splnenie podmienok, uvedených v § 21 ods. 1, § 132 ods. 1 alebo § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb.. 50. Sociálna poisťovňa v napadnutom rozhodnutí určila za deň vzniku nároku sťažovateľa na starobný dôchodok deň dovŕšenia 57 rokov, t. j. 17.03.1997
1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Teoretická výška starobného dôchodku bola určená
4 zákona č. 100/1988 Zb. tak, že
podkladov päť zárobkovo najlepších kalendárnych rokov dosiahol sťažovateľ za roky 1992 až 1996, za ktoré predstavoval priemerný mesačný zárobok vypočítaný
ods. 6 cit. ustanovenia sumu 158,62 €. Základná výmera starobného dôchodku
výpočtu určeného v ustanovení § 22 ods. 1 písm. b/ zákona, predstavovala 55 % PMZ, ktorá sa následne zvyšovala
2 a 4 na celkových 85 % PMZ tak, že suma starobného dôchodku do vzniku nároku na dôchodok predstavovala 85 % priemerného mesačného zárobku, teda 134, 827 € k mesačne. Uvedená suma bola na základe úprav, v zmysle § 263 ods. 2, § 293l ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšená na sumu 496,08934 €. Sociálna poisťovňa teda určila sumu 496,08934 € starobného dôchodku s prihliadnutím na dobu výkonu služby ku dňu vzniku nároku na jeho výplatu. 51. Z citácie prameňov práva, na ktoré poukazoval sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, najvyšší súd nezistil rozpor čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky s aplikáciou čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 na daný prípad. Nemožno súhlasiť s jeho názorom, že medzinárodná zmluva má prednosť pred zákonmi len v prípadoch, ak zaručuje väčší rozsah práv a slobôd ako zákony Slovenskej republiky. Článok 154c ods. 1 ústavy, na ktorý sťažovateľ poukazoval, sa vzťahuje len na prípady medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti ústavného zákona č. 460/1992 Zb.. Dohovor č. 128 nie je medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a slobodách, a preto na daný prípad nemožno čl. 154c ods. 1 aplikovať, tak ako sa toho sťažovateľ domáhal. Dohovor č. 128 je preto medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika
čl. 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky viazaná. 52.
čl. 2 Dohovoru č. 128 každý členský štát bude vykonávať časť I, aspoň jednu z častí II, III a IV, príslušné ustanovenia častí V a VI a časť VII tohto Dohovoru. Dohovor bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 Z. z.. Z ustanovenia čl. 19 Dohovoru č. 128 priamo vyplýva nárok na zachovanie starobného dôchodku po celú dobu sociálnej udalosti, teda počas celého života po prežití ustanoveného veku. Dohovor č. 128 má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru č. 128 majú prednosť pred zákonom č. 461/2003 Z. z. a sú priamo záväzné aj pre žalovanú.
čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ktorý je súčasťou VI. časti (spoločné ustanovenia), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky
tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Z čl. 33 ods. 2 Dohovoru
názoru kasačného súdu vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na dávky v starobe tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho zabezpečenia je možné starobný dôchodok zo všeobecného systému krátiť, najviac však o sumu dávky z osobitného systému (výsluhový dôchodok), patriacu ku dňu priznania starobného dôchodku. 53. Otázkou aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128 vo vzťahu k súbehu nároku na dávky v starobe zo všeobecného a osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) sa najvyšší súd už zaoberal, keď konštatoval: „...zákonodarca doteraz na vykonanie čl. 33 ods. 2 dohovoru č. 128 neupravil zákonom postup krátenia starobného dôchodku v prípade jeho súbehu s výsluhovým dôchodkom z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Je však potrebné zdôrazniť aj to, že zákon o sociálnom poistení priamo v ustanoveniach § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 vylúčil možnosť započítania obdobia služby policajta získaného v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok (minimálne 15 rokov) do obdobia dôchodkového poistenia. Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s ústavou, vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku
zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 dohovoru č. 128. Bez tejto judikatúry by žalovaná pre nárok na starobný dôchodok v zmysle už uvedených ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vôbec nemohla pre účely nároku a výšky starobného dôchodku započítať sťažovateľovi dobu služby v Policajnom zbore. Súčasne je potrebné konštatovať, že ak napriek už ustálenej judikatúre najvyššieho súdu týkajúcej sa nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zákonodarca doteraz v súlade s čl. 33 ods. 2 dohovoru č. 128 legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu a krátenia starobného dôchodku, potom pri absencii takejto úpravy (rovnako ako pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov výsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj na účely nároku a výšky starobného dôchodku) je úlohou súdu vysporiadať sa s touto „dierou v zákone“ tak, aby bolo zachované ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. ...Vzhľadom na túto skutočnosť výsluhový dôchodok má odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku povahu dávky v starobe, ktorú je potrebné považovať v zmysle čl. 33 ods. 1 dohovoru č. 128 za inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (prežitie určeného veku). Takou dávkou je aj starobný dôchodok, na ktorý vznikne nárok
zákona o sociálnom poistení. „Vzhľadom na súbeh nárokov na dve dávky rovnakého druhu (dávky v starobe) potom v súlade s čl. 33 ods. 2 dohovoru č. 128 prichádza do úvahy krátenie starobného dôchodku. Iný postup a priznanie starobného dôchodku
zákona o sociálnom poistení v plnej, tzv. teoretickej výške (tu 707,20 €) by mal za následok priznanie dvoch povahovo rovnakých dávok za tie isté doby poistenia, čo by viedlo k neodôvodnenému a neprimeranému zvýhodneniu osôb, poistených v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia a k diskriminácii poistencov, ktorí získali obdobia poistenia v takom istom rozsahu, len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“ Vzhľadom na uvedené kasačný súd konštatuje, že príslušné orgány verejnej správy ako i krajský súd vec správne právne posúdili, ak v zmysle už ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospeli k záveru, že v danom prípade je potrebné pristúpiť ku kráteniu starobného dôchodku sťažovateľa v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č.
ktorej je odporkyňa povinná vypočítať teoretickú sumu starobného dôchodku žiadateľa o túto dávku, to znamená so zhodnotením tak doby tzv. civilného zamestnania, ako aj doby služby a samotnú výšku starobného dôchodku určí jej krátením o koeficient, ktorý sa rovná pomeru doby poistenia získanej z osobitného systému poistenia (delenec) a súčtu doby poistenia zo všeobecného systému poistenia aj doby v osobitnom systéme (deliteľ). Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne vo svojom prvostupňovom rozhodnutí vo svojom rozhodnutí vypočítala sumu priznaného starobného dôchodku uvedeným spôsobom. 55.
1 zákona č. 461/2003 Z. z., je možné priznať starobný dôchodok najviac 3 roky spätne od uplatnenia nároku. Sťažovateľ si nárok na starobný dôchodok uplatnil dňa 07.08.2013, a preto mu starobný dôchodok mohol byť priznaný až od 07.08.
1 písm. a/ SSP o nariadenie pojednávania vo veci. Krajský súd preto nepochybil, ak rozhodol bez nariadenia pojednávania vyhlásením rozsudku
2 SSP. Verejnosť prejednania veci bola zabezpečená verejným vyhlásením rozsudku, o termíne ktorého bola verejnosť informovaná oznámením vyvesenom na úradnej tabuli súdu dňa 23.05.2019 a na jeho webovej stránke v súlade s ustanovením § 137 v ods. 4 SSP. Pre rozhodnutie krajského súdu bol rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 119, § 135 ods. 1 SSP). Pre právne posúdenie veci nebolo potrebné vykonať dokazovanie súdom. Kasačný súd z uvedených dôvodov nezistil nesprávnosť postupu krajského súdu, ktorým by sťažovateľovi znemožnil uskutočnenie jeho procesných práv, majúcich za následok porušenie práva na spravodlivý proces.
1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb.; tento nárok v základnej výmere 55 % PMZ
133 ods. 1 písm. b/ uvedeného zákona, zvýšenej najviac o 30 %
ods. 2 tohto ustanovenia mu (vzhľadom na splnenie podmienky výkonu služby I. kategórie funkcií po dobu najmenej 10 rokov funkcií v zmysle § 175 zákona č. 100/1988 Zb. a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zostal zachovaný. 60. Nie je sporné ani to, že žalobca ďalej pokračoval nepretržite v zamestnaní aj po vzniku nároku na starobný dôchodok
1 písm. b/ zsz a ďalším výkonom služby 20 rokov služby v I. kategórii funkcií získal až dňom 01.08.1998, teda až po 01.05.1998, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov, a preto mu v zmysle § 103 tohto zákona nárok na starobný dôchodok z I. kategórie funkcií od 01.08.1998
1 písm. a/ a § 133 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. už nemohol vzniknúť. Tento nárok treba preto posudzovať
1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. a teoretickú výšku takého starobného dôchodku k tomuto dňu treba odvodiť od ustanovenia § 22 ods. 1 až 4 tohto zákona, resp. zvýšiť za doby zamestnania po vzniku nároku na dôchodok v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 100/1988 Zb. a č. 461/2003 Z. z..
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.