ustanovenia § 257 CSP. Z tých istých dôvodov odvolací súd žalovaným nepriznal ani trovy odvolacieho konania. Posúdenie právneho záujmu na požadovanom určení výlučne záviselo od úvahy súdu, v čom videl odvolací súd dôvody osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania, aj keď boli v konaní úspešní. Nepriznanie náhrady nemôže spôsobiť existenčné problémy ani jednej z úspešných strán, na ktorú okolnosť odvolací súd taktiež prihliadol. 3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka") dovolanie
f/ a § 421 ods. 1 písm. b/ CSP a navrhla, aby dovolací súd napadnuté rozsudky nižších súdov zrušil. 3.1. V súvislosti s dovolaním
f/ CSP dovolací súd aj za pomoci ustanovenia § 124 ods. 1 CSP ustálil, že žalobkyňa ako dôvod zmätočnosti namieta, že (
1 písm. b/ CSP žalobkyňa za podstatnú považovala otázku, či v posudzovanom právnom vzťahu môže žalobkyňa navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, ktoré nemožno dosiahnuť iným právnym prostriedkom, a či sa požadovaným určením dosiahne pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa návrhu na plnenie. V tejto súvislosti ďalej uviedla, že úmyslom zákonodarcu pri koncipovaní § 137 CSP bolo, aby sa zabránilo žalobám, ktoré s konečnou platnosťou nevyriešia vzťahy medzi účastníkmi a vyvolávajú (alebo môžu vyvolať) ďalšie spory. Uvedené však nie je tento prípad, nakoľko v tomto spore budú vzťahy medzi účastníkmi vyriešené, a to s konečnou platnosťou.
jej názoru nie je spravodlivé od žalobkyne požadovať, aby len nečinne čakala, kým si žalovaný 1/ voči nej uplatní pohľadávku, pretože sa žalobkyňa ako dlžník nachádza v úverovom registri, ktorý obsahuje dlžníkov, ktorí nesplácajú svoje záväzky a v tomto sa môže nachádzať donekonečna. V takomto prípade si žalobkyňa nemôže vybaviť žiadny úver, nakoľko je/bude vedená ako neplatič z úveru, ktorý je vo vzťahu k nej absolútne neplatný. V jej prípade preto určovací výrok v zmysle žaloby bude predchádzať ďalším sporom a dôjde k odstráneniu právnej neistoty medzi stranami. 4. Žalovaná 1/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobkyne navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") dovolanie žalobkyne odmietol, keďže žalobkyňa neuviedla, v čom spočíva vada zmätočnosti (§ 420 písm. f/ CSP), ani v čom spočíva nesprávnosť právneho posúdenia (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP).
jej názoru žalobkyňa v žalobe preukazovala naliehavý právny záujem na podanej žalobe, z čoho možno usudzovať, že dovolateľka považuje žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu za druh žaloby v zmysle § 137 písm. c/ CSP, avšak v tomto prípade je preukazovanie naliehavého právneho záujmu irelevantné, keďže žaloba o určenie právneho úkonu je žalobou
d/ CSP (právny úkon je typickou právnou skutočnosťou). V ďalšom poukázala na jej výklad vzťahu § 40a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ") k § 137 písm. d/ CSP a uviedla, že ak žalobkyňa poukazovala na to, že je zaradená v úverovom registri, potom mala žalobkyňa formulovať iný žalobný petit. Pri žalobe
d/ CSP sa neskúma naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti, uzavrela žalovaná 1/. 4.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 7.
CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 10. Žalobkyňa uplatnila dovolací dôvod
f/ CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K naplneniu tejto vady
dovolateľky došlo (okrem iného) postupom prvostupňového súdu, ktorým bola ňou podaná žaloba z procesných dôvodov zamietnutá a odvolacieho súdu, ktorý toto prvostupňové rozhodnutie potvrdil, a to bez toho, aby vo veci bolo vykonané navrhované dokazovanie a aby bola vec meritórne posúdená. 11. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd skúmal, či postup odvolacieho súdu vykazoval znaky procesného postupu znemožňujúceho strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle CSP. 12.
CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o - určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo (písm. c/) - určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (písm. d/). 12.1.
OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu
ustanovení § 49a , 140 , § 145 ods. 1 , § 479 , § 589 a § 701 ods. 1 , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. 12.2.
1 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. 12.
d/ CSP. Vecne poukazovala na relatívnu neplatnosť právneho úkonu (§ 40a a § 145 ods. 1 OZ). Rovnako tak v žalobe poukazovala (aj) na existenciu naliehavého právneho záujmu spočívajúceho v tom, že ak by žalobkyňa túto žalobu nepodala, žalovaný 1/ ako veriteľ by si voči žalobkyni mohol uplatniť nárok na zaplatenie dlžnej sumy, vrátane príslušenstva. V tomto ohľade uviedla, že „[z]ákladná procesná podmienka dôvodnosti a úspešnosti určovacej žaloby
§-u 137 písm. c/ CSP ... je teda v prípade žaloby žalobcu splnená". Zjednodušene povedané, hlavným zmyslom podanej žaloby bolo, aby žalobkyňa neniesla prípadnú zodpovednosť z uzavretých spotrebiteľských zmlúv, pretože ona žiadnu z týchto zmlúv nepodpísala (neuzavrela). V rámci podaného dovolania, ale tiež odvolania (bod 14) žalobkyňa argumentovala aj tým, že ako dlžník sa nachádza v úverovom registri a preto si ani nemôže vybaviť žiadny úver [bod 3.1.(i)]. 14. V rámci podaného odvolania žalobkyňa v súvislosti s naliehavým právnym záujmom okrem iného argumentovala (aj) tým, že „[n]ie je možné od žalobkyne očakávať že bude len nečinne čakať kým si žalovaný 1/ voči nej neuplatní pohľadávku, nakoľko žalobkyňa ako dlžník sa nachádza v úverovom registri". V replike k stanovisku žalovanej 1/ tiež uviedla, že „nemá žiadnu možnosť domáhať sa akejkoľvek súdnej ochrany, keď sa
názoru súdu prvej inštancie nemôže brániť určovacou žalobou, pričom podanie žaloby na plnenie taktiež neprichádza do úvahy" (bod 5 odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia). 14.1.
názoru dovolacieho súdu bol obsah žaloby a petitu mätúci (bod 13), hoci žalobkyňa bola kvalifikovane právne zastúpená (argument v neprospech strany žalobkyne, pozn.). Uvedenú rozpornosť však neodstránili ani nižšie súdy, ktoré primárne právne argumentovali procesnou neprípustnosťou žaloby
d/ CSP (nakoľko sa nejedná o určenie právnej skutočnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu) a sekundárne procesnou neprípustnosťou žaloby
c/ CSP (nakoľko nebol preukázaný naliehavý právny záujem); prvostupňový súd tu uviedol, že otázkou naliehavého právneho záujmu sa bližšie nezaoberal, keďže k zamietnutiu žaloby došlo primárne v súvislosti s ustanovením § 137 písm. d/ CSP. Rovnako uviedol, že žalobkyňa sa nedomáhala určenia neplatnosti predmetnej zmluvy ako spotrebiteľ, ani sa v danom spore nejedná o spotrebiteľskú vec (body 13 a 14 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia). Odvolací súd k otázke naliehavého právneho záujmu uviedol, že ak žalobkyňa predmetnú zmluvu nepodpísala, „v takomto prípade sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu voči jej osobe, z ktorého potom pre ňu nevyplývajú žiadne povinnosti a v prípade, ak by sa žalovaný 1/ domáhal voči jej osobe plnenia, musel by súd prejudiciálne skúmať platnosť, resp. neplatnosť právneho úkonu. Za takéhoto stavu je potom zrejmé, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom právnom určení (žaloba na plnenie predchádza žalobe na určenie)". Už na tomto mieste dovolací súd poukazuje na nesprávny záver odvolacieho súdu, ktorý pripísal právnemu pravidlu, že žaloba na plnenie predchádza žalobe na určenie. Možnosť žaloby na plnenie (u žalovanej 1/) nepredchádza resp. nemusí predchádzať žalobe na určenie (u žalobkyne). Inak povedané toto pravidlo by v okolnostiach posudzovanej veci platilo (iba) vtedy, ak by žaloba na plnenie bola v dispozícii žalobkyne, čo v danej veci nebolo možné. Na uvedenú okolnosť reagovala žalovaná aj v rámci odvolacieho konania (bod 14 in fine). V neposlednom rade odvolací súd nijakým spôsobom nereagoval na podstatnú výhradu žalobkyne súvisiacu s naliehavým právnym záujmom, že ako dlžník sa nachádza v úverovom registri (a preto si ani nemôže vybaviť žiadny úver). 15.
1 až ods. 4 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení
odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou
odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal. 16. Pri riešení procesnej prípustnosti žaloby
c/ CSP a/alebo
d/ CSP je nutné zaoberať sa otázkou, z akého právneho vzťahu žalobkyňa vyvodzuje v konaní ňou uplatňovaný nárok (t.j. predmet konania), následne tento vzťah dôsledne analyzovať a nakoniec správne vyhodnotiť a posúdiť po právnej stránke. Za účelom zabezpečenia podkladov, nevyhnutných pre tento postup, ukladá zákon žalobkyni povinnosť uviesť vždy už v žalobe rozhodujúce skutočnosti. Tie majú súdu umožniť, aby daný právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval a právne kvalifikoval z aspektov významných tak pre posúdenie rôznych otázok procesnej povahy (napr. obsah žaloby, právomoc, príslušnosť, procesná subjektivita), ako aj pre prípadné posúdenie veci samej. Žalobkyňa je povinná svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a zdôvodniť (ak ho predsa len v žalobe právne posúdi, súd daným posúdením nie je viazaný.) Je totiž vecou súdu, aby v zmysle zásady „iura novit curia" podal právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku. Pre analýzu právneho vzťahu strán a posúdenie jeho povahy z hľadiska obsahu žaloby na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý žalobkyňa vyvodzuje z tohto právneho vzťahu, je tak rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú povahu majú práva a povinnosti strán tvoriace obsah právneho vzťahu (5Cdo/120/2017). Inak povedané predmet konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Na základe žalobného návrhu a opísania skutkového deja možno individualizovať predmet konania. Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcov v spore. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh. 17.
názoru dovolacieho súdu predmet sporu v danej veci nie je možné jednoznačne ustáliť (pozri bod 3). Zo samotného petitu žaloby síce vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala vyslovenia neplatnosti spornej zmluvy a prísne formalisticky (iba z obsahu petitu) bolo potom možné podriadiť danú vec pod procesný režim ustanovenia § 137 písm. d/ CSP, ale z obsahu samotnej žaloby tiež vyplýva, že mohlo ísť aj o žalobu v procesnom režime ustanovenia § 137 písm. c/ CSP. V takomto prípade by mal petit žaloby ale spočívať v určení, či tu právo je alebo nie je (žalobkyňa nie je spoludlžníčkou spornej zmluvy), teda nešlo by o neplatnosť spornej zmluvy. Pokiaľ žalobkyňa formálne figurovala v spornej zmluve ako jej účastník (spoludlžník), je tiež nepochybné, že sa jedná o spotrebiteľský spor, na ktorý okrem všeobecných hmotnoprávnych a procesnoprávnych ustanovení dopadá aj režim uvedený v bode 12.3. 17.1. Aj
názoru relevantnej právnej teórie „[ž]alobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný. Pokiaľ vady žaloby nie sú odstránené, súd žalobu odmietne (§ 129), ibaže pre tento nedostatok možno v konaní pokračovať. Súd napriek nesprávnej formulácii petitu môže v konaní pokračovať, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Súd je totiž viazaný obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou. Napr. v okolnostiach konkrétneho prípadu je možný taký postup súdu, že súd na základe žalobného návrhu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy rozhodne, že žalobca je vlastníkom veci, ak je zo žaloby dostatočne zrejmé, že žalobca sleduje, aby bol zapísaný ako vlastník vo verejnom registri" (TOMAŠOVIČ, M. In ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 505).
nesprávne vyhodnotili (odvolací súd) prípadný naliehavý právny záujem žalobkyne
c/ CSP, konanie je postihnuté vadou vyplývajúcou z § 420 písm. f/ CSP. Žalobkyňa tak opodstatnene namieta, že súdy jej nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a dovolateľka opodstatnene uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ CSP. 20. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie (za účelom ustálenia predmetu sporu) žalobkyňu v intenciách vyššie uvedeného poučiť o nedostatkoch ňou podanej žaloby a vyzvať ju, aby ich v ním určenej lehote odstránila (§ 129 CSP). Ďalší postup súdu prvej inštancie bude závisieť od ustáleného predmetu sporu; nemožno vylúčiť ani postup súdu v primeranej úprave
príkladu uvedeného v bode 17.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.