súdu prvej inštancie nešlo stotožniť s argumentáciou žalobcu, že ide o prírastok veci a jej súčasť vo vlastníctve vlastníka pôvodnej nehnuteľnosti. Naopak z výsledkov dokazovania najmä rozhodnutiami zo stavebného a kolaudačného konania, znaleckými posudkami, odborným vyjadrením a ohliadkou bolo treba mať za to, že v prípade spornej nehnuteľnosti ide o novo-stavbu spôsobilú vystupovať ako samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov, reálne od-deliteľnú od hlavnej veci bez jej znehodnotenia, konštatoval napokon súd prvej inštancie, ktorý rozhodnutie o trovách konania odôvodnil len paušálnym odkazom na ust. § 151 ods. 3 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku, t. j. zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ktorého posledným dňom účinnosti bol práve deň vydania rozsudku súdu prvej inštancie v tejto veci - pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“). 2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie súdy“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 25. januára 2018 sp. zn. 16Co/572/2016 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
1 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení zákona č. 87/2017 Z. z. a dnes už i č. 350/2018 Z. z., ďalej tiež len „C. s. p.“) potvrdil a vyslovil tiež, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Po nariadení pojednávania a zopakovaní na ňom časti dokazovania vykonaného už súdom prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k správnym skutkovým zisteniam i k správnemu právnemu záveru (o tom, že sporná nehnuteľnosť nemá charakter súčasti veci prenajatej žalovanému žalobcom nájomnou zmluvou) a odvolacie dôvody
1 písm. f/ a g/ C. s. p. neobstoja. Zo znaleckých posudkov aj odborných vyjadrení totiž vyplynul jednoznačný záver,
ktorého sporná nehnuteľnosť bez ohľadu na jej vybudovanie ako prístavby k pôvodnej nehnuteľnosti nezmenila stavebno-technický charakter pôvodnej nehnuteľnosti, možno ju od nej oddeliť bez zásadnej prestavby a nie je tak súčasťou pôvodnej nehnuteľnosti, ale samostatnou budovou, ktorá má v rozsahu viac než 97 % samostatnú zvislú aj vodorovnú nosnú konštrukciu a len necelé 3 % z celkového obvodu sú v dotyku s pôvodnou nehnuteľnosťou. Pre posúdenie, či v konkrétnom prípade ide o súčasť veci alebo vec samostatnú, malo význam vyhodnotenie dvoch kritérií predstavovaných I. vzájomnou súnáležitosťou vecí (to, čo k veci
jej povahy patrí) a II. mierou ich oddeliteľnosti (nemôže byť oddelená bez toho, aby sa vec znehodnotila) a hoci tu skutočnosť, že u spornej nehnuteľnosti ide o prístavbu, vyplývala zo stavebno-technického aj občianskoprávneho hľadiska, to neznamenalo, že ide o súčasť veci (ak vybudovaním spornej nehnuteľnosti sa spôsob užívania tej pôvodnej žiadnym spôsobom nezmenil, táto naďalej môže plniť svoj účel aj bez prístavby, ktorá k nej nepatrí tak neodmysliteľne, žeby ju nešlo považovať za inú - odlišnú vec a aj prípadné fyzické oddelenie by bolo možné bez ujmy na hodnote pôvodnej stavby). Nakoľko potom vedomosť žalovaného o nenadobudnutí ním žiadneho vlastníckeho práva k stavbe sa týkala len pôvodnej nehnuteľnosti, žalovaný sa sám zaviazal znášať náklady na zhotovenie dostavby, ako aj rekonštrukcie (čo v konaní sporným nebolo) a prístavbu nešlo považovať za súčasť pôvodnej nehnuteľnosti, u tejto nebolo možné mať za to, že zdieľa faktický i právny stav budovy hlavnej, uzavrel odvolací súd, na podporu svojej argumentácie poukazujúci tiež na 2 judikáty najvyššieho súdu (R 4/1992 a R 53/1992) a viaceré rozhodnutia Naj-vyššieho súdu Českej republiky. 3. Proti takémuto rozsudku podal dovolanie žalobca (ďalej tiež „dovolateľ“). Dovolaním, prípustnosť ktorého vyvodzoval z § 420 písm. f/ aj § 421 ods. 1 písm. a/, b/ aj c/ C. s. p., navrhol zmenu rozsudku odvolacieho súdu tak, že žalobe bude vyhovené (eventuálne zrušenie rozsudkov oboch nižších súdov s vrátením veci na ďalšie konanie súdu prvej inštancie). Odvolací súd sa
dovolateľa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, vyjadrenej v jeho rozsudku z 31. júla 2012 sp. zn. 3 Cdo 81/2011 pri výklade dvojstranného právneho úkonu odlišne od jeho jazykového vyjadrenia (hoci najvyšší súd za jedno z kritérií prihliadnutia k vôli stanovil, aby táto nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia), pričom dôsledkom takéhoto odklonu bolo izolované posudzovanie nájomnej zmluvy a dodatku k nej a z neho vyplývajúci nesprávny záver o dohode strán sporu, že prístavbu žalovaný nadobudne do vlastníctva (nie nájmu). Právnou otázkou dosiaľ dovolacím súdom neriešenou je
dovolateľa, či za inak nesporných skutkových okolností prípadu ako v prejednávanej veci (a teda pri vyjdení z predpokladu ustálenia charakteru prístavby ako samostatnej veci) má byť za vlastníka pristavaných priestorov považovaný prenajímateľ alebo nájomca.
dovolateľa, ktorý inak na podporu tvrdenia o prípustnosti dovolania aj
1 písm. c/ C. s. p. neuviedol žiadne rozhodnutia najvyššieho súdu, majúce reprezentovať stav rozdielnosti jeho rozhodovania a v tomto prípade ani nevymedzil právnu otázku, ktorej by sa takáto rozdielnosť mala týkať, treba navyše rozhodnutie odvolacieho súdu považovať za prekvapivé. Odvolací súd totiž rozsudkom napadnutým dovolaním potvrdil už v poradí tretí, avšak nezrozumiteľný a nepreskúmateľný rozsudok súdu prvej inštancie, navyše za cenu len povrchného zopakovania dokazovania a tým z dvojinštančného konania urobil de facto jednoinštančné (s upretím žalobcovi podať riadny opravný prostriedok pre nesprávne právne posúdenie veci), namietal tiež dovolateľ, záverom spochybňujúci tiež časť dokazovania vyznievajúcu v jeho neprospech a podrobujúci kritike i záver odvolacieho súdu o nedostatku jeho oprávnenia (žalobcu) znemožniť žalovanému prechod cez podchod budovy žalobcu (pôvodnej nehnuteľnosti), keďže na toto (rozumej na prechádzanie cez podchod) žalovaný nemá žiaden právny dôvod.
p. je dovolacím dôvodom vytýkaná tzv. zmätočnostná vada (§ 431 ods. 1 C. s. p.) a dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.); v prípade dovolania prípustného
1 C. s. p. je potom dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.) a dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). 7. V prejednávanej veci dovolateľ namietal existenciou dôvodov prípustnosti dovolania
f/ aj § 421 ods. 1 písm. a/, b/ aj c/ C. s. p. Dovolací súd, vychádzajúci z konštrukcie dovolacieho konania v podmienkach aktuálnej právnej úpravy civilného sporového procesu a tiež z ostatného záveru veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu o prípustnosti kumulácie dovolacích dôvodov
s. p. (v tejto súvislosti porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 21. marca 2018 sp. zn. 1 VCdo 1/2018), preto pristúpil ku skúmaniu existencie dovolacích dôvodov (a tiež dôvodov prípustnosti dovolania), uplatnených dovolaním v tejto veci,
chronológie priradenej im ustanoveniami zákona, ktorého sú súčasťou (nech aj z ďalšieho vyplynie, že toto nebolo celkom možným bez korektného zodpovedania jednej z právnych otázok nastolených dovolaním). 8.
f/ C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9. Z hľadiska prípustnosti dovolania
f/ C. s. p. nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1 Cdo 42/2017, 2 Cdo 20/2017, 3 Cdo 41/2017, 4 Cdo 131/2017, 7 Cdo 113/ 2017, 8 Cdo 73/2017). Dovolací súd preto posudzoval opodstatnenosť argumentácie žalobcu, že v konaní (pred nižšími súdmi) došlo k ním tvrdenej vade zmätočnosti.
2 písm. b/ O. s. p. a len výnimočne (pokiaľ písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu) i za skutočnosť zakladajúcu prípustnosť dovolania
f/ O. s. p., práve v dôsledku nahradenia takto interpretovanej procesnej úpravy novou, dielom používajúcou len novú terminológiu (namiesto „odňatia možnosti konať pred súdom“ je tu „porušenie práva na spravodlivý proces“), najmä ale už nepracujúcou so skorším pojmom „iná vada konania“, vznikla ale ďalšia nejednotnosť v prístupe dovolacích senátov najvyššieho súdu k otázke, či vôbec, resp. do akej miery je stanovisko R 2/2016 použiteľným aj v režime novej procesnej úpravy. Napriek takejto nejednotnosti ale niet sporu o tom, že ak v rozhodnutí súdu skutočne chýba zásadné vysvetlenie dôvodov pre zvolený spôsob rozhodnutia, treba to aj v režime C. s. p. považovať za taký nesprávny postup konajúceho súdu, ktorý už je na ujmu uskutočňovania procesných práv strany sporu a to v miere odôvodňujúcej záver, že tu už ide tiež o porušenie práva na spravodlivý proces. 13. Práve o taký prípad
názoru dovolacieho súdu ide aj v tentoraz posudzovanej veci a to nie pre nemožnosť akceptovania argumentácie oboch nižších súdov v časti týkajúcej sa charakteru spornej nehnuteľnosti (tu rozumej rozriešenie dilemy, či táto má v závislosti na výsledkoch vykonaného dokazovania povahu súčasti inej veci, teda pôvodnej nehnuteľnosti, alebo tu ide o vec samostatnú), ale pre neposkytnutie žiadnym z nižších súdov jasnej, právne podloženej a i dostatočne presvedčivej argumentácie viažucej sa k druhému aspektu požiadavky uplatnenej žalobou, ktorým bola objektívne očakávateľná odpoveď na otázku každého adresáta rozhodnutia ašpirujúceho na punc preskúmateľnosti, aký je právny základ pre nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti jednou alebo druhou stranou sporu.
1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia nájomnej zmluvy z prejednávanej veci aj dodatku k nej, teda ešte pred nadobudnutím účinnosti ostatnej novelizácie zákona, vykonanej zákonom č. 350/2004 Z. z.) prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva");
odseku 3 vety prvej rovnakého ustanovenia zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera a
odseku 4 pokiaľ sa zmluva uzavrie bez súhlasu národného výboru (v rozhodnom čase obce - pozn. najvyššieho súdu)
odseku 2 alebo neobsahuje náležitosti
odseku 3, je neplatná. 17.
1 vety prvej O. z. spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením;
1 O. z. spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby, ktorými sú
odseku 2 druhého z tu citovaných ustanovení a/ združenia fyzických alebo právnických osôb, b/ účelové združenia majetku, c/ jednotky územnej samosprávy a d/ iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon;
neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom a napokon
1 Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, v prejednávanej veci so zreteľom na čas uzavretia zmluvy s výnimkou zákona č. 249/1994 Z. z. a zákonov po ňom nasledujúcich) obchodným menom sa rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti; obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko (ďalej len "meno") a obchodné meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania.
3, pretože prípadný rozpor iných častí zmluvy so zákonom zakladá (a aj v čase uzavierania nájomnej zmluvy i dodatku k nej, o ktoré ide v prejednávanej veci zakladal) neplatnosť pre rozpor so zákonom (§ 39 alinea prvá O. z.). Ak je jednou zo zmluvných strán fyzická osoba - podnikateľ, je možné učiniť spomínanej povinnosti zadosť uvedením do zmluvy jej obchodného mena, to však má tiež zákonom predpísanú podobu, ktorej súčasťou je meno a priezvisko (obligatórne) a prípadný dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania (fakultatívne). Len v prípade takéhoto označenia, rovnako ako u označenia právnickej osoby jej obchodným menom (názvom) a sídlom v súlade s príslušným zápisom v obchodnom alebo inom zákonom určenom registri či obdobnej evidencii, možno usudzovať na naplnenie úmyslu zmluvných strán založiť zmluvou predpokladané práva a povinnosti osobám so spôsobilosťou mať práva a povinnosti (buď osobám fyzickým, právnickým alebo aj prípadnej kombinácii oboch takýchto typov osôb, o ktorú by v prípade dostatočnej obozretnosti v procese uzatvárania zmluvy išlo aj v tejto veci). Ak táto podmienka nie je splnená (nerozhodno z akého dôvodu a bez ohľadu na osobu pôvodcu jej nesplnenia), nejde ju zhojiť inak, než uzavretím novej platnej zmluvy.
stavebných predpisov na strane druhej, v tomto prípade by však vyžadovalo vyššiu než tolerovateľnú dávku nepozornosti nevšimnúť si, že ani v žiadnom z rozhodnutí správnych orgánov, týkajúcich sa spornej nehnuteľnosti (konkrétne v stavebnom povolení z
ktorého zistenie dovolaním vytýkanej vady zmätočnosti má viesť k zrušeniu dovolaním napadnutého rozhodnutia (bez ďalšieho) a to principiálne bez zaujímania stanoviska dovolacieho súdu k právnemu posúdeniu veci nižšími súdmi. Z rovnakého dôvodu potom v tejto veci nemalo význam, že v časti opieranej o úpravu z § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. by šlo s úspechom pochybovať o tom, či žalobcom formulovaná a
neho dosiaľ dovolacím súdom neriešená otázka má naozaj charakter otázky právnej, ako aj to, že v ďalšej časti žalobca dovolanie nevypravil dostatočnou argumentáciou spôsobilou presvedčiť, žeby tu malo ísť aj o prípad
1 písm. c/ C. s. p., resp. o prípad odklonu
1 písm. a/ rovnakého zákona, týkajúci sa inej právnej otázky než otázky výkladu prejavu vôle v rozpore s jazykovým vyjadrením. 23. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 C. s. p.). Dovolací súd zruší aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, len ak nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu (§ 449 ods. 2 C. s. p.). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže
povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 450 C. s. p.). Najvyšší súd preto v súlade s týmito ustanoveniami zrušil rozsudky oboch nižších súdov, majúc za to, že náprava zrušením len rozsudku odvolacieho súdu nie je za stavu nevysporiadania sa s otázkami I. platnosti nájomnej zmluvy a dodatku k nej a II. právneho dôvodu nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti žalovaným žiadnym z nižších súdov postačujúcou; pričom tak v súlade s ustanovením § 439 písm. a/ C. s. p. urobil nielen vo veci samej, ale aj v závislých výrokoch oboch rozsudkov o trovách konania a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. 24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.