461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), ktorého sa dožaduje žalobca, žalovanému príslušné procesné normy neprikazujú. Zo zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že dávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, pre ktorý je zákonom predpísaná osobitná forma.
názoru krajského súdu z dôvodu, že táto náležitosť žiadosti je expressis verbis stanovená v zákone, je potrebné v plnom rozsahu trvať na splnení tejto náležitosti žiadosti o priznanie dávky. Od tejto formy žiadosti sa potom odvíjajú aj ďalšie právne skutočnosti, napríklad že za deň začatia konania o dôchodkových a úrazových dávkach sa považuje deň spísania žiadosti o dávku pobočkou. V prejednávanej veci však žalobca žiadosť na takomto tlačive nepodal. Preto nie je možné konštatovať, že sa začalo konanie o priznanie tejto dávky. V tom prípade preto žalovaný nemal povinnosť (ani právo) vo veci vydať akékoľvek rozhodnutie. Žalovaný správne postupoval, keď neformálnym listom zo dňa 06.08.2019 informoval žalobcu, že ak trvá na priznaní invalidného dôchodku, je potrebné požiadať o invalidný dôchodok spísaním žiadosti na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Túto informáciu žalovaný žalobcovi zduplikoval a bližšie ozrejmil aj v oznámení o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 12.11.2019, kde výslovne uviedol, že žiadosť o invalidný dôchodok si žalobca neuplatnil predpísaným spôsobom, a to na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, a preto nemohlo byť vydané rozhodnutie v súlade s § 209 zákona č. 461/2003 Z. z.. Žalobca mal teda vedomosť o tom, že opätovnú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku je možné podať len predpísaným spôsobom, a to na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, avšak toto neučinil. Krajský súd konštatoval, že z dôvodu, že na základe podania žalobcu administratívne konanie začaté nebolo, nie je možné hovoriť o nečinnosti orgánu verejnej správy. V danom prípade teda nebola splnená podmienka stanovená v § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“), a to že orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, keďže v danom prípade administratívne konanie nezačal. 6. Pokiaľ ide o žalobnú námietku, že ust. § 184 ods. 5 zákona o sociálnom poistení neurčuje, že opakovaná žiadosť o invalidný dôchodok sa opäť musí podať na predpísanom tlačive, krajský súd konštatoval, že pokiaľ žalobca podal ďalšiu (opakovanú) žiadosť, jedná sa o novú žiadosť, na ktorú sa vzťahujú rovnaké kvalitatívne požiadavky (aj čo sa týka jej formy), ako na akúkoľvek inú žiadosť. 7. Na záver krajský súd konštatoval, že nič nebráni žalobcovi, aby, pokiaľ má a to, že sa zmenili skutkové okolnosti v danej veci, opätovne podal žiadosť o priznanie invalidného dôchodku spôsobom, ktorý vyžaduje zákon. 8. Proti uzneseniu krajského súdu podal kasačnú sťažnosť žalobca, pretože má za to, že krajský súd nesprávne právne posúdil vec. Žalobca (sťažovateľ) uviedol, že krajský súd nevykonal žiadne dôkazy, len vychádzal z údajov uvedených v administratívnom spise. Žalobca zastáva názor, že krajský súd nezodpovedal otázku, na základe akého zákona žalovaná nerozhodla písomným rozhodnutím
1 zákona č. 461/2003 Z. z. o žiadosti žalobcu zo dňa 21.07.
2 SSP rozhodovať o kasačnej sťažnosti, preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.
12.
1 písm. d) SSP nečinnosťou orgánu verejnej správy je stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. 13.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. 14.
§ zákona č. 461/2003 Z. z. žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, ak odsek 12 neustanovuje inak. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.
názoru Najvyššieho súdu SR neobstojí ani tvrdenie žalobcu, na základe ktorého v napadnutom uznesení nebolo uvedené, prečo a na základe akého zákona alebo ustanovenia zákona žalovaná nerozhodla písomným rozhodnutím o podanej žiadosti žalobcu. Krajský súd vo svojom uznesení totižto jednoznačne konštatoval, že žalovaná nerozhodla písomným rozhodnutím o podanej žiadosti žalobcu z dôvodu, že žalovaný nemal povinnosť (ani právo) vo veci vydať rozhodnutie, pretože žiadosť žalobcu nespĺňal zákonné náležitosti. Najvyšší súd SR nesúhlasí s tvrdením žalobcu,
ktorého žiadne ustanovenie zákona č. 461/2003 Z. z. neukladá povinnosť podať opakovanú žiadosť na predpísanom tlačive. Krajský súd správne konštatoval v bode 19 odôvodnenia svojho uznesenia, že citovaný zákon nerozlišuje medzi prvou žiadosťou, ktorou sa uplatňuje nárok na dávku a opakovanou žiadosťou o dávku. Zákon uvádza termín „žiadosť“. Pokiaľ bolo o v poradí prvej žiadosti (ktorá bola podaná formálne správne) právoplatne rozhodnuté a žalobca podal ďalšiu (opakovanú) žiadosť, jedná sa o novú žiadosť, na ktorú sa vzťahujú rovnaké kvalitatívne požiadavky (aj čo sa týka jej formy), ako na akúkoľvek inú žiadosť.
20. O náhrade trov kasačného konania najvyšší súd rozhodol
a/ SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalobca v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania zo zákona neprislúcha, preto účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 21. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.