Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Cdo/201/2020 Identifikačné číslo spisu: 4211218992 Dátum vydania rozhodnutia: 25.11.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Branislav Král Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 435CSP.

Uvedené je podstatné a smerodajné aj pre samotný dovolací súd, pretože ten je v súlade s dispozičnou zásadou viazaný uplatnenými dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP), vrátane ich obsahového i rozsahového vymedzenia, a z iných, než dovolateľom uplatnených dôvodov, napadnuté rozhodnutie preskúmavať nemôže. Preto ak dovolanie nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v §

§ 435

CSP, tak ako sa to stalo aj v prejednávanej veci, tento nedostatok má za následok odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. f/ CSP. 34. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalovaná dovolací dôvod podľa § 420 písm. f/ CSP nevymedzila spôsobom predpokladaným v §

§ 435

CSP (a teda nekonkretizovala, v čom jej mal odvolací súd odňať právo na obhajobu), dovolací súd uvádza, že v prípade osoby žalovanej ide o stranu sporu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (č. l. 595) a teda sa ňu poučovacia povinnosť súdu o práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, nevzťahovala (§ 160 ods. 3 písm. a) CSP). Napriek tomu, jej súd prvej inštancie pred každým pojednávaním spolu s predvolaním, zasielal i poučenie o procesných právach, vrátane práva žiadať o ustanovenie zástupcu z radov advokátov podľa § 30 OSP, resp. práva zvoliť si advokáta a o možnosti a podmienkach obrátiť sa na Centrum právnej pomoci podľa § 160 ods. 2 CSP. Ak potom žalovaná (napriek riadnemu poučeniu zo strany súdu) toto právo nevyužila, nemôže v súčasnosti tvrdiť, že jej odvolací súd odňal právo na obhajobu.

1. Napokon z obsahu spisu nevyplýva žiadne porušenie práva na obhajobu žalovanej, ktorého by sa mal odvolací súd v odvolacom konaní dopustiť. Po vyhlásení rozsudku súdom prvej inštancie dňa
2. septembra 2017, žalovaná ani v podanom odvolaní (a ani v priebehu tohto odvolacieho konania) nenamietala odňatie jej práva na obhajobu, keď poukazovala iba na to, že je invalidnou dôchodkyňou a preto žiadala o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
3. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej podané podľa § 420 písm. f/ CSP proti rozsudku odvolacieho súdu pre nevymedzenie dovolacieho dôvodu spôsobom uvedeným v §

§ 435CSP, odmietol (§ 447 písm.

f/ CSP).

1. Pokiaľ žalovaná v dovolaní nesúhlasí s rozhodnutím konajúcich súdov, ktorým priznali žalobcovi príslušenstvo pohľadávky (najmä pokiaľ išlo o začiatok jej omeškania), posudzujúc jej podanie podľa obsahu je zjavné, že namieta nesprávne právne posúdenie veci. Nesprávne právne posúdenie veci je prípustným dovolacím dôvodom len, ak sa týka takej právnej (a nie skutkovej) otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd buď odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP), alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP), pričom dovolateľ je povinný tento dovolací dôvod vymedziť tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva táto nesprávnosť (§ 432 ods. 2 CSP). V preskúmavanej veci podľa názoru dovolacieho súdu žalovaná ani v tomto smere nevymedzila uplatnený dovolací dôvod (nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom) spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 CSP v spojení s § 421 ods. 1 CSP. Nenastolila, nevymedzila, neformulovala, nepomenovala právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ani neuviedla, v čom spočíva nesprávnosť jej riešenia. Jej dôvody možno považovať len za polemiku, resp. za jednoduchý nesúhlas s rozhodnutiami súdov.
2. Ak v dovolaní absentuje vyššie uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania. Jediný prípad, v ktorom súd výnimočne vedie dovolateľa k tomu, aby svoje dovolanie doplnil alebo nedostatok v dovolacom konaní odstránil, vyplýva totiž z ustanovenia § 436 ods. 1 CSP a dopadá na odstraňovanie vady principiálne povinného zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní advokátom, ak o takejto povinnosti nebol dovolateľ (vôbec alebo riadne) poučený v odvolacom konaní; tu ale o takýto prípad nejde.
3. Vzhľadom na to, že dovolateľka ňou uplatnený dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci nevymedzila spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 CSP, dovolaciemu súdu neostávalo iné, než jej dovolanie smerujúce proti rozsudku odvolacieho súdu aj v tejto časti podľa § 447 písm. f/ CSP odmietnuť.
4. Dovolací súd sa vzhľadom na spôsob rozhodnutia osobitne nezaoberal návrhom žalovanej na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 444 ods. 1 CSP.
5. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi (úspešnému v dovolacom konaní) priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti žalovanej, s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
6. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 :
7. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.