4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok") potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra (ďalej len „správca dane") č. 100839134/2018 z 26.04.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým bol
5 Daňového poriadku žalobcovi ako daňovému subjektu vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „daň", resp. „DPH") za zdaňovacie obdobie február
svoje úvahy a prihliadal na všetko, čo v konaní vyšlo najavo v súlade s § 3 Daňového poriadku. Žalovaný skonštatoval, že žalobca nepredložil správcovi dane žiadne relevantné dôkazy preukazujúce reálnosť zdaniteľných plnení
faktúr. II. Konanie na krajskom súde
č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.") zamietol. 6. Krajský súd po podrobnom opísaní vykonaného dokazovania v súvislosti s deklarovanými dodávkami prác spoločnosťou Leporelo s. r. o. konštatoval, že z výpovede bývalého konateľa spoločnosti W. Z. (konateľ v kontrolovanom zdaňovacom období) je celkom jednoznačné, že pokiaľ spoločnosť, ktorej bol konateľom nemala zamestnancov, ani materiálno-technické vybavenie, nemohla reálne vykonať práce fakturované žalobcovi. Nebolo však preukázané ani vykonanie prác iným daňovým subjektom ako subdodávateľom, pretože konateľ spoločnosti Leporelo s. r. o. žiadneho subdodávateľa nevedel označiť, ale uviedol, že na adrese spoločnosti sa bol dvakrát pozrieť, „ako to tam funguje". V týchto súvislostiach krajský súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd") sp. zn. 5 Sžf 97/2009 a zásadu poctivého obchodného styku. Krajský súd konštatoval, že W. Z. nielenže nemal základné informácie o fungovaní spoločnosti Leporelo s.r.o., ktorej bol konateľom, ale nevedel ani špecifikovať práce fakturované žalobcovi (nie je postačujúce vyjadrenie, že sa jednalo o stavebné dokončovacie práce) a neoznačil žiadny iný daňový subjekt, ktorý by mal práce vykonať, nakoľko
jeho tvrdenia sa o chod firmy staral G. Y., ktorý mu dohadzoval obchody, pričom žiadne identifikačné údaje na túto osobu napriek výzve neposkytol. Žiadne údaje k tejto osobe neposkytol ani žalobca. Tvrdenie svedka, že faktúry vystavila „účtovníčka I. E. N.", že ich podpísal, boli zaúčtované, daň priznaná a odvedená a účtovné doklady sa nachádzajú v spoločnosti Jargon, s. r. o., nie je dôkaz o tom, kto tieto práce vykonal a komu vznikla daňová povinnosť, resp. nie je dôkazom o tom, že daňová povinnosť vznikla spoločnosti Leporelo s.r.o. Krajský súd poukázal aj na zistenia správcu dane o nemožnosti preverenia dodania fakturovaných prác i v spoločnosti Jargon, s.r.o. ako právneho nástupcu spoločnosti Leporelo s.r.o. v dôsledku jeho nekontaktnosti. 7. S poukazom na vyššie uvedené bol krajský súd toho názoru, že správca dane vykonal všetky jemu dostupné procesné úkony smerujúce k zisteniu skutkového stavu v predmetnej veci, no napriek tomu nebolo preukázané, že fakturované stavebné práce vykonala a žalobcovi dodala spoločnosť Leporelo s.r.o. Žalobca neposkytol žiadne údaje o osobách, ktoré mali predmetné práce vykonať (príp. ich aj vykonali), napriek tomu, že bol oboznámený so zisteným skutkovým stavom. S poukazom na výpoveď W. Z. bolo jednoznačne spochybnené vykonanie prác
žalobcom predložených faktúr dodávateľom t. j. spoločnosťou Leporelo s. r. o. Krajský súd poukázal na zaťaženie žalobcu dôkazným bremenom pri spochybnení vierohodnosti jeho tvrdení o reálnosti dodávok. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní. Žalobca i
názoru krajského súdu túto svoju dôkaznú povinnosť v rámci daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania nesplnil, keď nepreukázal reálnosť obchodov so spoločnosťou Leporelo s.r.o. v mesiaci február 2014, a teda dôvodnosť uplatneného odpočítania dane.
krajského súdu si žalobca zrejme informácie o svojich dodávateľoch neoveril dostatočne a s poukazom na zistenia správcu dane vyplývajúce z administratívneho spisu potom možno dôvodne pochybovať, či žalobcovi fakturované práce dodal dodávateľ uvedený na faktúrach, ktorý nemal žiadnych zamestnancov, materiálne ani technické vybavenie na vykonanie týchto prác, čo potvrdil i W. Z. ako konateľ dodávateľa a žiadne iné subjekty, ktoré by mali stavebné práce vykonať ako subdodávatelia neboli identifikované, taktiež nebola identifikovaná ani osoba G. Y., ktorý sa mal starať o „priebeh firmy a dohadzovanie obchodov". Z toho dôvodu správca dane nemohol predvolať a vypočuť ako svedkov prípadné ďalšie osoby. Výpoveďou W. Z. ako svedka, ktorý bol v kontrolovanom zdaňovacom období konateľom spoločnosti Leporelo s.r.o., však jednoznačne nebolo preukázané dodanie stavebných prác žalobcovi
ním predložených faktúr od tejto spoločnosti. Taktiež ani výpoveďou V. X. nebolo preukázané dodanie tovaru žalobcovi od dodávateľa BAUWERK, s.r.o. v zmysle predložených faktúr. S poukazom na uvedené, je potom
názoru súdu dôvodné konštatovanie žalovaného, že nebolo preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma platiteľmi dane a žalobca si v daňovom priznaní k dani nedôvodne uplatnil odpočítanie tejto dane. 13. Krajský súd záverom konštatoval, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci a poukázal na v tomto smere konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj na ustálenú judikatúru týkajúcu sa dôkazného bremena daňového subjektu (napr. rozsudky Najvyššieho súdu zo dňa 01.12.2016 sp. zn. 1Sžf/81/2015, zo dňa 28.09.2017 sp. zn. 8 Sžf 44/2015, zo dňa 16.01.2018 sp. zn. 1Sžf/13/2016 a zo dňa 31.05.2018 sp. zn. 5 Sžf 66/2016). Krajský súd uzavrel, že dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Krajský súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu ohľadom rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 19.08.2010 sp. zn. 3 Sžf 1/2011, nakoľko žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávky stavebných prác a tovaru) ako odberateľ (rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 29.02.2016 sp. zn. 5Sžf/94/2014). V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu ako daňového subjektu, ktorý má povinnosť ním tvrdenú obchodnú transakciu i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom i umožnené. Krajský súd zdôraznil, že daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou (nie vyhľadávacou) a
predložených listinných dokladov (faktúr) mal byť žalobca ako odberateľ v obchodnom vzťahu so spoločnosťou Leporelo s. r. o., ktorá mu mala stavebné práce dodať a so spoločnosťou BAUWERK, s.r.o. ktorá mu mala dodať tovar. Bolo výlučne jeho povinnosťou ako odberateľa, aby označil a predložil dôkazy o vykonaní a dodaní stavebných prác, resp. dodaní tovaru uvedenými dodávateľmi. Správca dane nie je oprávnený, ale ani povinný v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, inštruovať kontrolovaný daňový subjekt, aké dôkazy alebo doklady má predložiť, aby mu bolo možné uznať odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom proces zisťovania týchto skutočností prebieha v rámci dokazovania. 14. Ani
názoru krajského súdu nebolo potrebné vykonanie ohliadky na mieste, kde mali byť stavebné práce vykonané, nakoľko daňové orgány nespochybnili samotné vykonanie stavebných prác a ich odovzdanie odberateľovi žalobcu, čo ale nepreukazuje, že práce vykonala spoločnosť Leporelo s.r.o. ako dodávateľ a že jej z tohto titulu vznikla daňová povinnosť a následne žalobcovi právo na odpočítanie dane. Za danej dôkaznej situácie, aká vyplynula z vykonaného dokazovania (i s poukazom na výpoveď W. Z.) bol krajský súd toho názoru, že ani vykonaním miestneho zisťovania by nebolo možné prísť k záverom, ktorých sa domáhal žalobca (uznanie dôvodnosti a oprávnenosti odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014). Dodanie stavebných prác zo strany žalobcu pre jeho odberateľov (ktoré správca dane nespochybňoval) nepreukazuje a nemôže preukazovať dôvodnosť uplatnenia odpočítania dane v zmysle predložených faktúr od spoločnosti Leporelo s.r.o. a rovnako nie je dôkazom o tom, kto vykonal a dodal stavebné práce žalobcovi. Nepriznanie odpočítania dane v prípade dodávok stavebných prác žalobcovi, správca dane neodôvodnil nevykonaním týchto prác, ani nekontaktnosťou dodávateľa, ani zodpovednosťou žalobcu za nesplnenie si povinností jeho dodávateľa voči orgánom finančnej správy. Vzhľadom na vykonané dôkazy i
názoru krajského súdu správca dane dôvodne spochybnil tvrdenia žalobcu, že práce vykonala a žalobcovi dodala spoločnosť Leporelo s.r.o., čo znamená spochybnenie predložených faktúr od deklarovaného dodávateľa a čo súvisí so spochybnením vzniku daňovej povinnosti u tohto dodávateľa a následne i so spochybnením práva žalobcu na odpočítanie dane. Tieto pochybnosti, ktoré v priebehu daňovej kontroly vyvstali, žalobca nevysvetlil a nevyvrátil v jej priebehu, ale ani v priebehu následného vyrubovacieho konania. III. Obsah kasačnej sťažnosti / stanoviská 15. Rozsudok krajského súdu napadol žalobca (ďalej len „sťažovateľ") včas kasačnou sťažnosťou, v ktorej uplatnil ako dôvod kasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.).
sťažovateľa krajský súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, súvislosti medzi nimi a teda nesprávne ustálil skutkový stav a následne z neho stav právny. 16.
sťažovateľa spočívalo nesprávne právne posúdenie v tom, že krajský súd nezohľadnil, že každá právnická osoba je zodpovedná len za svoje konanie, a preto nie je možné, aby bol žalobca zodpovedný za konanie jeho dodávateľa. Zároveň odmietol úvahy, že by pristupoval k výberu svojich dodávateľov nezodpovedne a bez ich preverenia. Z konania svojho dodávateľa spoločnosti Leporelo s.r.o. nemal podozrenie, že by tento konal v rozpore s daňovými predpismi alebo zákonom. Práce vykonávané spoločnosťou Leporelo, s.r.o. pravidelne kontroloval a preveroval, nakoľko ich vykonanie bolo aj v jeho záujme. 17. V súvislosti s vykonaním fakturovaných prác spoločnosťou Leporelo, s.r.o., sťažovateľ uviedol, že krajský súd ani žalovaný vykonanie týchto prác nespochybnil.
sťažovateľa práce vykonal dodávateľ spoločnosti Leporelo s.r.o. a táto forma vykonania prác bola pre sťažovateľa prijateľná, pričom preň nebolo rozhodujúce, kto je tým subdodávateľom, a preto ho ani nemusel poznať. Dôležité bolo, aby tieto práce boli vykonané riadne a včas bez ohľadu, či ich vykonala priamo spoločnosť Leporelo, s.r.o. alebo jej subdodávatelia. Za tieto riadne dodané práce potom spoločnosť Leporelo s.r.o. sťažovateľovi vystavila faktúry, ktoré uhradil bankovým prevodom a nič nenasvedčovalo tomu, že by niečo mohlo byť v neporiadku. 18. Pokiaľ ide o skutočnosť, že spoločnosť Leporelo s.r.o. nedisponovala materiálno-technickým vybavením, pracovným vybavením alebo zamestnancami v danom čase, sťažovateľ v kasačnej sťažnosti opakovane zdôraznil, že spoločnosť Leporelo s.r.o ich nemusela vykonávať priamo, mohla si na výkon týchto prác zazmluvniť niekoho subdodávateľsky, čo slovenský právny poriadok umožňuje a v stavebnom priemysle ide o bežnú formu vykonania diela. Subjekt, ktorý reálne dielo uskutoční pritom ani len nemusí vedieť, kto je skutočným objednávateľom diela, pričom vykonávateľ diela je v bezprostrednom zmluvnom vzťahu len so svojím obchodným partnerom, objednávateľom. Sťažovateľ ďalej podotkol, že zmluvy o dielo nemusia mať písomnú formu, takže absencia písomnej formy nespôsobuje jej neplatnosť a je
jeho názoru úplne bežné, keď podnikatelia pri dodávkach menších prác takéto zmluvy nespisujú, pretože je pre nich nadmerná administratívna a finančná záťaž a fungujú na základe ústnej zmluvy a objednávky a samotné dielo sa následne preberie, na základe čoho príde k úhrade dohodnutej odmeny. Túto skutočnosť nebral krajský súd
sťažovateľa do úvahy. 19.
tvrdení sťažovateľa konateľ spoločnosti Leporelo, s.r.o. jednoznačne potvrdil, že vystavené faktúry podpísal on, t.j. vykonané práce v plnom rozsahu uznal ako uznal aj to, že dodané práce vykonal subdodávateľsky. Sťažovateľ vyfakturovanú cenu aj uhradil prevodom na účet. Ak by vyfakturované práce sťažovateľovi neboli dodané, žalobca by nemal dôvod na ich úhradu. Kto konkrétne tieto práce vykonal už nie je starosťou ani zodpovednosťou sťažovateľa. On bol v zmluvnom vzťahu len so spoločnosťou Leporelo s.r.o. a táto objednané práce sťažovateľovi aj dodala. 20.
sťažovateľa sa krajský súd nedostatočne vysporiadal so zistených skutkovým stavom a následne dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci aj vo vzťahu k spoločnosti BAUWERK, s.r.o. Sťažovateľ k dodávke káblov od deklarovaného dodávateľa uviedol, že káble nakúpil a boli aj dodané, avšak vzhľadom na ich nekvalitu (neexistencia certifikátu) bol tovar vrátený spoločnosti BAUWERK, s.r.o., pričom kúpnu cenu predtým neuhradil (z dôvodu nekvality). Sťažovateľ ďalej uviedol, že zároveň vykonal započítanie vzájomných pohľadávok a záväzkov s BAUWERK, s.r.o. vzťahujúcich sa k dodanému a vrátenému tovaru dňa 03.03.2015. Sťažovateľ si síce pri nákupe tovaru uplatnil odpočítanie dane, avšak po jeho vrátení DPH riadne odviedol (z titulu vrátenia spätného predaja), t.j. voči štátnemu rozpočtu bol výsledok obchodu nulový. Sťažovateľ uviedol, že si túto skutočnosť mohol žalovaný ako aj krajský súd veľmi jednoducho overiť z evidencie finančnej správy, čo však neurobili. Sťažovateľ poukázal na to, že ak by sa prvotné dodanie tovaru neuskutočnilo, nemohol by sťažovateľ uvedený tovar neskôr vrátiť a bolo by nelogické a absurdné, aby sťažovateľ vystavil faktúru a deklaroval DPH na výstupe. 21.
sťažovateľa sa krajský súd nevysporiadal ani s argumentáciou týkajúcou sa neprimeraného rozloženia dôkazného bremena a uviedol, že jednoznačne splnil svoje povinnosti ohľadom svojho dôkazného bremena pri oboch svojich dodávateľoch, a teda sa nedostal do dôkaznej núdze tak, ako to tvrdí žalovaný ako aj krajský súd. Poukázal pri tom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf 1/2011, ktorého závery
sťažovateľa krajský súd nevyhodnotil.
sťažovateľa spočíva nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom v nesprávnom vyhodnotení vykonaných dôkazov, súvislostí medzi nimi, a teda nesprávne ustálenom skutkovom stave a následne aj stave právnom. Tento dôvod vyhodnotil kasačný súd ako nenaplnený.
3 Daňového poriadku v znení relevantnom pre prejednávanú vec správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
1 Daňového poriadku v cit. znení daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať
osobitných predpisov,
2 Daňového v cit. znení poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
3 Daňového poriadku v cit. znení správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
4 Daňového poriadku v cit. znení ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
1 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru
1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
2 zák. č. 222/2004 Z.z. v cit. znení daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
1 a 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. v cit. znení právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. v cit. znení platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. v cit. znení právo na odpočítanie dane
môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane
2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú
Sťažovateľ ako kasačný dôvod namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, a to najmä čo sa týka neprimeraného prenesenia dôkazného bremena. Sťažovateľ namietal, že splnil všetky zákonné podmienky na priznanie práva na odpočítanie dane a že nepristupoval k výberu obchodných partnerov nezodpovedne. Sťažovateľ ďalej dôvodil, že práce mu boli dodané spoločnosťou Leporelo s.r.o. (ich vykonanie kontroloval) bez ohľadu na to, že boli vykonané subdodávateľsky, čo bolo
jeho názoru potvrdené aj konateľom dodávateľa. Sťažovateľ poukazoval aj na reálnosť dodania tovaru (káblov) od dodávateľa BAUWERK, s.r.o., pričom argumentoval, že z dôvodu neexistencie certifikátu bol dodaný tovar vrátený a následne došlo v roku 2015 k započítaniu pohľadávok s dodávateľom a správca dane a žalovaný si mali túto skutočnosť overiť a prihliadať na ňu (bližšie body 17 až 21 tohto rozsudku).
kasačného súdu je z obsahu kasačnej sťažnosti zrejmé, že sťažovateľ síce založil svoju kasačnú sťažnosť na tomto dôvode kasačnej sťažnosti, avšak neozrejmil, v čom konkrétne spočíva nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, resp. ako je vyššie naznačené, v čom spočíva nesprávna aplikácia objektívneho práva krajským súdom (s odkazom na právnu normu, ktorá bola nesprávne aplikovaná). 31. Aby tvrdenie sťažovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci malo oporu v zákone, bol sťažovateľ zaťažený povinnosťou v zmysle § 440 ods. 2 S.s.p. uviesť aj konkrétnu právnu normu a vykonať jej rozbor na prospech svojho tvrdenia, čo však v texte kasačnej sťažnosti absentuje. Kasačný súd predovšetkým zdôrazňuje, že zákonodarca v Piatej časti Správneho súdneho poriadku zaradil kasačnú sťažnosť medzi jediné dva opravné prostriedky, ktorá má v systéme opravných prostriedkov správno-súdneho prieskumu osobitné poslanie (kasačná sťažnosť je tretím prostriedkom nápravy pochybení v procesoch verejnej správy a kasačný súd je väčšinou štvrtým orgánom štátu konajúcim o právach a povinnostiach jednotlivcov v tejto oblasti). Právo na súdnu ochranu a s tým spojené právo na prístup k súdu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam či splneniu podmienok.
2 S.s.p. v citovanom znení dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.
názoru kasačného súdu vytvára odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, pričom kasačný súd neopakoval zistený skutkový stav a vo svojom odôvodnení obmedzil sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
názoru kasačného súdu bola vierohodnosť dokladov predložených sťažovateľom v konaní spochybnená, pričom sťažovateľ počas kontroly a ani vo vyrubovacom či odvolacom konaní pochybnosti správcu dane neodstránil (a to ani po výzve správcu dane), nepredložil vierohodné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že sporný zdaniteľný obchod bol skutočne dodaný spoločnosťou Leporelo s.r.o. či iným platiteľom dane (subdodávatelia). Z obsahu administratívneho vyplynulo, že reálne plnenie deklarovaným dodávateľom poprel aj W. Z., ktorý bol v tom čase oprávnený konať za spoločnosť Leporelo s.r.o. a to tým, že spoločnosť nemala pracovníkov ani pracovné stroje a subdodávateľov označiť sám nevedel. Dodanie fakturovaných prác sa správcovi dane nepodarilo preveriť z dôvodu nekontaktnosti ani u spoločnosti Jargon s.r.o. (právny nástupca Leporelo s.r.o.). Pokiaľ sťažovateľ dôvodil, že vykonanie prác subdodávateľsky bolo potvrdené konateľom dodávateľa, táto skutočnosť z jeho výpovede nevyplýva a nebola v konaní preukázaná žiadnym relevantným dôkazom. Sám sťažovateľ žiadneho subdodávateľa neoznačil. Nemožno prisvedčiť ani správnosti argumentácie sťažovateľa, že nie je starosťou ani zodpovednosťou sťažovateľa, kto konkrétne práce vykonal, keďže bol v zmluvnom vzťahu len so spoločnosťou Leporelo s.r.o. a táto fakturované práce aj dodala. Je na sťažovateľovi, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane, aby uplatnený nárok aj preukázal, čo v tomto prípade nenastalo. 36. Kasačný súd nerozporuje možnosť uskutočniť práce subdodávateľsky ako ani to, že zmluva o dielo nemusí byť písomná a vykonanie prác na základe ústnej dohody nie je právnym poriadkom zakázané, avšak to nezbavuje sťažovateľa povinnosti preukázať uskutočnenie prác (zdaniteľného obchodu) práve na faktúrach deklarovaným dodávateľom, teda spoločnosťou Leporelo s.r.o. Sťažovateľ preto musí znášať následky dôkaznej núdze pri preukazovaní nároku na odpočítanie dane, do ktorej sa týmto dostal. Sťažovateľ síce tvrdil, že vykonanie prác spoločnosťou Leporelo s.r.o. pravidelne kontroloval a preveroval, keďže dielo musel odovzdať objednávateľovi prác, toto tvrdenie však nepodložil žiadnymi dôkazmi (neoznačil subdodávateľa resp. osoby, ktoré mali
neho práce vykonať, nepredložil stavebný denník alebo iný dôkaz preukazujúci kto, kedy a v akom rozsahu práce vykonal a kto ich prevzal) a odvoláva sa len na reálne vykonanie prác, ktoré však spochybnené nebolo. Kasačný súd sa stotožňuje so záverom krajského súdu, že ani ohliadka na mieste, ktorou by bolo preukázané uskutočnenie vykonaných prác, by nepotvrdila vykonanie prác dodávateľom deklarovaným na faktúrach a že z tohto titulu vznikla spoločnosti Leporelo s.r.o. daňová povinnosť a následne sťažovateľovi právo na odpočítanie dane. Vzhľadom na vyššie uvedené neobstojí preto námietka sťažovateľa, že predložil všetky dôkazy, ktoré od neho možno požadovať na preukázanie deklarovaného zdaniteľného plnenia. 37.
kasačného súdu nie je dôvodná ani námietka sťažovateľa, že sa krajský súd nedostatočne vysporiadal so zistených skutkovým stavom a následne dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci aj vo vzťahu k spoločnosti BAUWERK, s.r.o. Sám sťažovateľ potvrdil, že káble nakúpil a boli aj dodané, avšak vzhľadom na ich nekvalitu (neexistencia certifikátu) bol tovar vrátený spoločnosti BAUWERK, s.r.o., pričom kúpnu cenu predtým neuhradil (z dôvodu nekvality). Vrátenie tovaru bolo potvrdené aj výpoveďou V. X. (bývalého konateľa spoločnosti BAUWERK, s.r.o., ktorý bol oprávnený na konanie za BAUWERK, s.r.o. v čase deklarovaného zdaniteľného plnenia vtedajším konateľom Karo O. N.). Sťažovateľ zároveň tvrdil, že na základe uvedeného následne (v marci 2015) vykonal započítanie vzájomných pohľadávok a záväzkov s BAUWERK, s.r.o. vzťahujúcich sa k dodanému a vrátenému tovaru. 38. Kasačný súd má výhrady k záverom krajského súdu, že vrátenie fakturovaného tovaru dodávateľovi znamená, že nedošlo k zdaniteľnému plneniu a sťažovateľovi nevznikla povinnosť za vrátený tovar zaplatiť. Tento záver nesúvisí s aplikáciou daňového práva ale je regulovaný právom súkromným a v konkrétnej veci zmluvou medzi účastníkmi právneho vzťahu. V tejto súvislosti však musí zdôrazniť, že na zmenu zdaniteľného plnenia je nutné využiť inštitúty daňového práva, a to najmä opravné, resp. dodatočné daňové priznanie. 39. Rovnako
kasačného súdu nebol dôvod na započítanie pohľadávok (na základe faktúr vystavených sťažovateľom ako dodávateľom vráteného tovaru odberateľovi BAUWERK, s.r.o.). Pokiaľ sťažovateľ vrátil tovar dodávateľovi, otázka splnenia dohodnutých platobných podmienok sa mala riešiť v zmysle príslušného súkromného práva. Vo svetle uvedeného neobstojí námietka sťažovateľa, že ak by sa neuskutočnilo dodanie tovaru sťažovateľovi, nemohol by sťažovateľ uvedený tovar neskôr vrátiť a bolo by nelogické a absurdné, aby sťažovateľ vystavil faktúru a deklaroval DPH na výstupe. Kasačný súd dodáva, že uvádzané protiplnenie uskutočnené v roku 2015 nie je z hľadiska posúdenia opodstatnenosti priznania práva na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie február 2014 relevantné.
názoru kasačného súdu je nutné si uvedomiť postavenie správcu dane v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať
osobitných predpisov;
kasačného súdu bolo preto na sťažovateľovi, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že zdaniteľné obchody s deklarovanými dodávateľmi boli reálne uskutočnené.
ako nedôvodnej.
kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 46. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky
1 S.s.p.) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky
S.s.p.).
1 S.s.p. ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 438 v spojení s § 439 S.s.p.).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.