Obsah (23)

§ 3§ 34§ 31§ 2§ 177§ 134§ 190§ 445§ 29§ 448§ 32§ 35§ 452§ 440§ 237§ 139§ 36§ 151o§ 27§ 28§ 30§ 137§ 467

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Sžrk/7/2019 Identifikačné číslo spisu: 8716202179 Dátum vydania rozhodnutia: 26.01.2021 Meno a priezvisko: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec Funkcia: sudca ECLI: ECLI:

§ 3ods.

1 písm.

1. c)S.s.p. v znení relevantnom pre preskúmavanú vec na účely tohto zákona sa rozumie
2. c)opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, [.]...

§ 34ods.

1 veta prvá Katastrálneho zákona v citovanom znení práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. 2. Kasačná sťažnosť sa opiera o nasledovné sťažnostné body: - § 440 ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“, resp. „Správny súdny poriadok“), t.j. správny súd pri odôvodnení napadnutého rozsudku sa neriadil dôsledne ust. § 139 S.s.p., - § 440 ods. 1 písm. g/ v spojení s odsekom 2 S.s.p., t.j. správny súd nesprávne právne posúdil vplyv článku 20 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 31 ako aj § 28 zákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Letecký zákon“) a § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) na toto konanie.

§ 31ods.

1 Leteckého zákona v citovanom znení z dôvodu zriadenia alebo prevádzkovania verejných letísk a leteckých pozemných zariadení vrátane ich ochranných pásem možno vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu [odkaz č. 1 na zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách alebo na vyhlášku Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 87/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách] vyvlastniť [odkaz č. 8 na ust. § 108 až 116 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 262/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1995 Z.z. a zákona č. 229/1997 Z.z., § 128 Občianskeho zákonníka].

§ 31ods.

2 Leteckého zákona v citovanom znení v záujme zabezpečenia prevádzky verejných letísk a leteckých pozemných zariadení sú ich prevádzkovatelia po predchádzajúcom informovaní vlastníka oprávnení vstupovať na cudzie pozemky. Výkon týchto oprávnení sa musí obmedziť na nevyhnutnú mieru. Právo vlastníka nehnuteľnosti na náhradu škody nie je tým dotknuté.

§ 2písm.

j/ a o/ Leteckého zákona v citovanom znení

tohto zákona sa rozumie j) verejným letiskom letisko, ktoré je v medziach svojej technickej a prevádzkovej spôsobilosti prístupné všetkým lietadlám

pravidiel lietania platných pre civilné letectvo oprávneným vykonávať lety vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky, [.]... o) užívateľom letiska právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ zodpovedná za prepravu cestujúcich, poštových zásielok alebo nákladu leteckou dopravou z príslušného letiska alebo na príslušné letisko. II. Priebeh a výsledky administratívneho konania 3. Preskúmavaným opatrením bolo s poukazom na ust. § 31 Leteckého zákona zriadené vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníkov nehnuteľností strpieť právo spoločnosti Letisko Poprad - Tatry a.s. (ďalej tiež „Letisko Poprad - Tatry“) zriaďovať oplotenia, aby sa zabránilo prístupu na neverejné plochy letiska, vytvorenia a umiestnenia zabezpečovacích zariadení vrátane ich ochranných pásiem, umiestňovať, prevádzkovať letecké pozemné zariadenia a ich ochranné pásma a postupovať v súvislosti so zariaďovaním, prevádzkovaním, opravami, údržbou leteckých pozemných zariadení a oplotení alebo iných zábran v rozsahu vyznačenom v Geometrickom pláne č. 74/2015

Z 4289/15 (CKN p.č. 1907/15, EKN p.č. 4510) - 96/16 pre nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX v k.ú. L. (ďalej tiež „dotknutý pozemok“). 4. Údaje o zriadení vecného bremena boli žalovaným na základe návrhu

zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) zapísané v časti C v podiele 1/1 ako ťarchy na predmetnom LV č. XXXX, kde ako vlastník vystupuje žalobca. III. Konanie na okresnom súde

1. Proti preskúmavanému opatreniu podal žalobca za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov prostredníctvom právneho zástupcu na Okresný súd Poprad žalobu zo 04.03.
2. Žalobca najmä upozornil, že v danom prípade neexistujú žiadne zákonné dôvody, ktoré by umožňovali Letisku Poprad - Tatry zriaďovať či zapisovať vecné bremená. Letisko Poprad - Tatry žalobca nielen v konaní pred správnym súdom ale aj v predchádzajúcich občiansko-právnych konaniach upozornil, že ako súkromná spoločnosť nemá aktívnu legitimáciu na zriadenie vecného bremena na iných pozemkov, podaný návrh na zriadenie vecného bremena je v príkrom rozpore s platnou právnou úpravou a v návrhu sú zavádzajúce skutočnosti.
3. Okresný súd Poprad prípisom z 29.06.2018 (č.l. 164) postúpil vec o určenie neplatnosti zápisu vecného bremena s príslušenstvom na Krajský súd v Prešove z dôvodu vecnej nepríslušnosti, nakoľko z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca napáda postup orgánu verejnej správy.

názoru okresného súdu nie je možné v civilnom konaní riešiť otázku správnosti zápisu vecného bremena na liste vlastníctva, t.j. otázku jeho zriadenia ako aj vzniku, keď v zmysle Katastrálneho zákona je daná právomoc orgánu verejnej správy - odboru katastra príslušného okresného úradu v prvom rade skúmať, či k zriadeniu vecného bremena došlo v súlade so zákonom a ak áno, vykonať zápis na liste vlastníctva formou záznamu, čím dôjde k vzniku vecného bremena. IV. Konanie na správnom súde 7. Úlohou Krajského súdu v Prešove ako správneho súdu bolo posúdiť zákonnosť preskúmavaného opatrenia a postup správnych orgánov

§ 177ods.

1 S.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), ktorými je správny súd v preskúmavanej veci viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), vrátane dôvodov

§ 134ods.

2 S.s.p. Po oboznámení sa so administratívnym spisom dospel k záveru (najmä č. 35 a č. 38 napadnutého rozsudku), že žalobe nie je možné priznať úspech. Preto postupom

§ 190S.s.p.

prostredníctvom napadnutého rozsudku vyslovil, že žalobu zamieta z nasledujúcich dôvodov.

§ 190S.s.p.

v citovanom znení platí, že ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

1. S poukazom na niektoré ustanovenia Správneho súdneho poriadku, Katastrálneho zákona a Leteckého zákona a po podrobnej rekapitulácii skutkového stavu zachyteného vo vyjadreniach a stanoviskách účastníkov správny súd zdôraznil (č. 32 napadnutého rozsudku), že napriek argumentácii žalobcu, že záznam bol vykonaný správnym orgánom bez upozornenia, tak v administratívnom spise sú dôkazy, ktoré svedčia o tom, že zo strany Letiska Poprad - Tatry boli vykonané viaceré návrhy na adresu konateľov vlastníka predmetných nehnuteľností, a to na pána R. Q.Š., ako aj na pána Ľ. J..
2. V tejto súvislosti správny súd tiež zdôraznil (už citované č. 32 napadnutého rozsudku), že spolu s návrhom na vykonanie záznamu vecného bremena Letisko Poprad - Tatry pri obidvoch menovaných prezentovalo cenu vecného bremena v navrhovanej výške 1 041,17 €.
3. Ďalej správny súd uviedol (č. 33 napadnutého rozsudku), že žalobca navrhnutú cenu vecného bremena neakceptoval a na Okresný súd Poprad požadoval priznanie bezdôvodného obohatenia od Letiska Poprad - Tatry v sume 3 772,80 € istiny s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od podania žaloby.
4. V uvedenej súvislosti tiež správny súd poznamenal (už citované č. 33 napadnutého rozsudku), že z obsahu podaní žalobcu pred Okresným súdom Poprad vyplýva jeho nesúhlas s určením finančnej náhrady, pretože zriadenie vecného bremena je možné len v nevyhnutnom rozsahu a za náhradu. Ponúknuté náhrady spracované Letiskom Poprad - Tatry sú

žalobcu neadekvátne, pretože tzv. znalecký posudok, ktorým by mali byť spracované nejaké náhrady, je spracovaný v totálnom rozpore so všeobecnými zásadami určovania trhovej hodnoty pozemkov.

1. Ďalej správny súd zdôraznil (č. 34 napadnutého rozsudku), že po preskúmaní uvedeného záznamu tento bol vykonaný v súlade s ustanoveniami Leteckého zákona a vlastne zaznamenal povinnosť vlastníkov nehnuteľností strpieť právo Letiska Poprad - Tatry zriaďovať oplotenia. Zriadenie tohto oplotenia sledovalo účel zabránenia prístupu na neverejné plochy letiska, vytvorenia a umiestnenia zabezpečovacích zariadení vrátane ich ochranných pásiem, umiestňovania a prevádzkovania leteckých pozemných zariadení a ich ochranných pásiem a vstupovania v súvislosti so zariaďovaním, prevádzkovaním, opravami, údržbou leteckých pozemných zariadení alebo oplotenia, alebo iných zábran v rozsahu vyznačenom v tomto geometrickom pláne.
2. Nakoľko skutočnosti uvádzané v žalobe správny súd nepresvedčili o tom, že žalobca ma pravdu a že žalobné námietky sú dôvodné, a naopak žalovaný vykonal uvedený záznam v súlade s ustanoveniami § 31 a § 32 Leteckého zákona, tak dospel správny súd k záveru, že žaloba je nedôvodná. IV. Obsah kasačnej sťažnosti / stanoviská A)
3. Ako kasačný súd uviedol v záhlaví proti napadnutému rozsudku sťažovateľ povinne zastúpený advokátom v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť, v ktorej mal postupom

§ 445ods.

1 písm. c/ S.s.p., vrátane nutnosti zohľadniť hore uvedenú povinnosť

odseku 2, uviesť sťažnostné body, ktoré sú

sťažovateľa nasledujúce: k § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.: - sťažovateľ už počas záznamového konania namietal, že v danom prípade neexistujú žiadne zákonné dôvody umožňujúce žalovanému zriaďovať či zapisovať akési vecné bremená, o nemá právny ani vecný titul na zriadenie vecného bremena, nakoľko je súkromnou obchodnou spoločnosťou a nie štátnym orgánom, - žalovaný v konaní na Okresnom súde Poprad, č.k. 18Cb/93/2015 uviedol, že o neužíval ani neužíva dotknutý pozemok, o na dotknutom pozemku nepostavil žiadnu stavbu a o samotné oplotenie na dotknutom pozemku nebolo vo vlastníctve žalobcu a bolo postavené spoločnosťou Scheidegger training institute Europe s.r.o., - špeciálnym stavebným úradom pre stavby v územných obvodoch letísk a stavby leteckých pozemných zariadení je dopravný úrad, o zriaďovanie oplotení za účelom zabránenia prístupu na neverejné plochy nie je v ustanovení § 31 Leteckého zákona výslovne uvedené, o oprávnenie na zriadenie vecného bremena

§ 31

Leteckého zákona by pri budúcich stavbách vzniklo až na základe nadobudnutia právoplatnosti príslušného stavebného povolenia či iného povolenia na uskutočnenie stavby, - predmetnú stavbu možno povoliť len na základe záväzného stanoviska vydaného miestne príslušným úradom, o čo nebolo vykonané, k § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p.: - správny súd nesprávne právne posúdil vplyv článku 20 ústavy v spojení s § 31 ako aj § 28 Leteckého zákona a § 120 Stavebného zákona, nakoľko o dopravný úrad

§ 29ods.

3 Leteckého zákona v rozhodnutí o určení ochranných pásiem zakáže alebo obmedzí určité činnosti, o vlastníci stavieb a zariadení nestavebnej povahy v ochranných pásmach majú určené

§ 29ods.

4 Leteckého zákona osobitné povinnosti, o sťažovateľ poukázal na dve možnosti vzniku vecných bremien ex lege § zo zákona, § nastúpením ďalšej skutočnosti (napríklad stavebným povolením predpokladaným v zákone), o zriaďovanie oplotení za účelom zabránenia prístupu na neverejné plochy nie je v ustanovení § 31 Leteckého zákona výslovne uvedené, - správny súd nezohľadnil právny stav, že o Letecký zákon umožňuje vstupovať prevádzkovateľovi letiska k už vybudovaným leteckým pozemným a k pozemným technickým zariadeniam a ich programovým prostriedkom, - vnútorný predpis L 14 určuje letiskám zriadiť oplotenie, o zabrániť úmyselnému alebo neúmyselnému prístupu neoprávnených osôb na neverejné plochy letiska, o oplotiť letisko bez príslušného povolenia, výkupu pozemkov, uzavretia nájomnej zmluvy, vyvlastnenia či zámeny hrubo narušuje vlastnícke právo, o týmto došlo zo strany žalovaného k vyvlastneniu dotknutého pozemku „de facto“ a bez náhrady, - žalovaný vo výročnej správe za rok 2014 priznáva obmedzenie vlastníckych práv majiteľov pozemkov vystavením oplotenia, o sú v nej badať náznaky nekorektnej správy, keďže z kúpne zmluvy k predmetným pozemkom boli podpísané až po vydaní výročnej správy, - územný obvod letiska sa a určuje už pri zriaďovaní letiska, o a to aj grafickým vymedzením hranice územného obvodu letiska, o t.j. musí byť vedomosť pri predmetných pozemkoch, o tom, či určitá parcela patrí do tohto obvodu, alebo nepatrí, ako aj o vlastníckych právach, - na výstavbu oplotenia (ako drobnej stavby) bolo potrebné vykonať riadne správne konanie o vrátane uzavrieť nájomnú , kúpnu či zámennú zmluvu s vlastníkmi, vykonať malé pozemkové úpravy a ako krajnú možnosť vyvlastnenie, o inak vlastník ostáva naďalej formálne vlastníkom dotknutého pozemku, ale fakticky nemôže realizovať tradičné komponenty vlastníckeho práva, - v zmysle čl. 20 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, o tomu nasvedčuje početná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky alebo Najvyššieho súdu Českej republiky.

§ 448S.s.p.

v citovanom znení účastníkom konania o kasačnej sťažnosti je ten, kto podal kasačnú sťažnosť, a tí, ktorí boli účastníkmi konania pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie.

§ 32ods.

1 S.s.p. v citovanom znení účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 32ods.

3 písm. a/ v citovanom znení ďalšími účastníkmi sú tí, a) ktorí boli účastníkmi administratívneho konania, [.]...

1. Záverom sťažovateľ navrhol procesný záver konania na kasačnom súdu v tom duchu, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, poprípade aby kasačný súd zrušil preskúmavané opatrenie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Pre prípad úspechu si sťažovateľ uplatnil právo na náhradu trov konania a trov kasačného konania. B)
2. V čase rozhodovania kasačného súdu o podanej kasačnej sťažnosti sa replika žalovaného v spise správneho súdu nenachádzala, čo potvrdzuje aj predkladacia správa Krajského súdu v Prešove z 09.09.
3. C)
4. Nakoľko kasačný súd nezistil, že by Krajský súd v Prešove zaslal vyjadrenie Letiska Poprad - Tatry z 08.08.2019 (č.l. 251) ako ďalšieho účastníka ku kasačnej sťažnosti, musel tento povinný procesný úkon vykonať prípisom z 24.10.2019 sám. Z uvedeného vyjadrenia Letiska Poprad - Tatry vyplýva, že sťažnosť považuje za nedôvodnú.
5. Ďalej Letisko Poprad - Tatry objasnilo, že nakoľko došlo k postaveniu oplotenia na nevysporiadaných pozemkoch, tak v roku 2012 zaslalo všetkým vlastníkom, vrátane sťažovateľa, výzvu na uzavretie dohody a návrh kúpnej zmluvy, ku ktorej výzve väčšina vlastníkov pristúpila. V prípade vlastníkov, ktorí pozemky dotknuté oplotením neodpredali, bolo im zaslané upovedomenie o podaní návrhu na záznam so žiadosťou oznámenia čísla účtu, kde im budú zaslane finančné prostriedky za obmedzenie vlastníckych práv v zmysle hodnoty stanovenej v znaleckom posudku.
6. Tiež Letisko Poprad - Tatry upozornilo, že je prevádzkovateľom letiska (v spise sa nachádza rozhodnutie Leteckého úradu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2001 - č.l. 145), ktoré má charakter verejného medzinárodného letiska. Pozemky pod oplotením, na ktorých je zriadené vecné bremeno, sú súčasťou ochranného pásma verejného letiska (viď ich vymedzenie v častiach II. a III. a najmä v časti VI. pod bodom 9 citovaného rozhodnutia Leteckého úradu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2001 - č.l. 154). Pri vykonaní obmedzenia vlastníckeho práva bola

ďalšieho účastníka splnená dôležitá podmienka jeho obmedzenia, a to ponuka poskytnutia finančnej náhrady dotknutým vlastníkom za obmedzenie vlastníckych práv v zmysle znaleckého posudku.

1. Čo sa týka samotného oprávnenia Letiska Poprad - Tatry navrhnúť obmedzenie vlastníckeho práva sťažovateľa, ďalší účastník odkázal na obsah doktrinálneho výkladu ustanovenia § 31 zák. č. 143/1998 Z.z. vypracovaného Univerzitou Mateja Bela, Právnická fakulta Banská Bystrica. To, že je oprávnenou osobou a má právo na vykonanie záznamu vecného bremena preukazuje Letisko Poprad - Tatry z titulu pridelenej licencie na prevádzkovanie letiska na základe rozhodnutia Leteckého úradu v Bratislave č. 05537/2013/RLET-004/08783 zo dňa 30.05.2013 a č. 07280/2014/RLET-004/14977 zo dňa 27.05.
3. Navyše Letisko Poprad - Tatry poukázalo na to, že sťažovateľ účelovo zúžil rozsah obmedzení uvedených v Návrhu na zápis vecného bremena. Totiž neuviedol, že súčasťou prevádzkovania letiska je aj prevádzkovanie leteckých pozemných zariadení a ich ochranných pasiem, ktoré zariadenia aj príkladmo uviedlo.
4. Ďalej sa Letisko Poprad - Tatry vyjadril k argumentom sťažovateľa, že nemá právny ani vecný titul na zriadenie vecného bremena, nakoľko je súkromnou obchodnou spoločnosťou. K tomu uviedlo, že návrh môže

§ 35Katastrálneho zákona podať buď vlastník nehnuteľnosti alebo iná oprávnená osoba.

1. Ďalej Letisko Poprad - Tatry zaujalo negatívne stanovisko k vyjadreniu Ing. Spišiakovej zo dňa 28.07.2017 (č.l. 138) o ktoré sa opiera žalobca vo svojej sťažnosti. Uviedlo, že ide o vyjadrenie štátneho úradníka bez akýchkoľvek znalosti problematiky civilného letectva a bez právnického vzdelania, aj keď v postavení vedúceho odboru.
2. Záverom Letisko Poprad - Tatry navrhlo, aby kasačný súd sťažovateľom podanú kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú. Pre prípad úspechu si Letisko Poprad - Tatry uplatnilo náhradu trov konania. IV. Právne názory kasačného súdu A) Všeobecné vymedzenie kasačnej právomoci
3. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež ako „Najvyšší súd“) konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom

§ 452ods.

1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Následne kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) si osvojil záver, že kasačná sťažnosť je v zmysle § 462 ods. 1 S.s.p. dôvodná, a preto v súlade s kasačnou právomocou mu zverenou zákonodarcom rozhodol o zrušení napadnutého rozsudku a o vrátení veci krajskému súdu na ďalšie konanie. Takto kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol súbežne zverejnený tak na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. januára 2021 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). 26. Na prvom mieste kasačný súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (v preskúmavanej veci sťažovateľa), t.j. na zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si

Správneho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti preskúmavanému rozhodnutiu či postupu správcu dane a následne proti napadnutému rozsudku. Preto kasačný súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody vstupovať.

1. V uvedenej súvislosti musí kasačný súd tiež zdôrazniť, že právo na súdnu ochranu (čl. 46 a nasl. ústavy Slovenskej republiky) nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzujúcim podmienkam (čl. 51 ods. 1 ústavy). To platí aj v prípade kasačnej sťažnosti ako mimoriadneho opravného prostriedku (§ 438 ods. 1 S.s.p.), ktorý nie je možné použiť „celoplošne“ na odstránenie nespokojnosti účastníka konania s akýmkoľvek rozhodnutím správneho súdu a ktorej aplikácia môže narušiť princíp právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (§ 145 S.s.p.).
2. Pôvodná úprava súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov vrátanie inštitútu opravných prostriedkov sa od účinnosti Správneho súdneho poriadku podstatne zmenila s tým, že konanie o kasačnej sťažnosti má zabezpečiť tri rozdielne úlohy, a to rýchlu a efektívnu nápravu najpodstatnejších procesných pochybení, objasnenie otázok zásadného právneho významu ako aj zjednocovanie judikatúry. Je potom na zvážení sťažovateľa vrátane zvýšeného významu úlohy kvalifikovane právneho konania sťažovateľa (§ 5 ods. 5 v spojení s § 449 ods. 1 veta prvá S.s.p.), ktorú z uvedených úloh má ním podaná kasačná sťažnosť v správnom súdnictve plniť.
3. Zo zásady, že kasačný súd je dôvodmi kasačnej sťažnosti viazaný [§ 439 ods. 3 písm. a/ a contrario § 453 ods. 2 veta druhá S.s.p.] jednoznačne vyplýva procesná povinnosť sťažovateľa s plnou zodpovednosťou za procesný výsledok navrhnutý v kasačnej sťažnosti [sťažnostný návrh

§ 445ods.

1 písm. d/ S.s.p.] objasniť zákonným spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť opravného prostriedku, a náležite vymedziť dôvod kasačnej sťažnosti [§ 440 v spojení s 445 ods. 1 písm. c/ S.s.p.]. V dôsledku spomenutej viazanosti kasačný súd nekoná nad rozsah (§ 453 úvod S.s.p.), ktorý sťažovateľ vymedzil v kasačnej sťažnosti uplatneným dôvodom/ uplatnenými dôvodmi. B) K dôvodu

§ 440ods.

1 písm. f) S.s.p.: nepreskúmateľnosť 30. Ako prvý dôvod kasačnej sťažnosti musí kasačný súd vyhodnotiť dôvod

§ 440ods.

1 písm. f/ S.s.p., t.j. vytýkaný nesprávny procesný postup, ktorým správny súd mal znemožniť účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko tento dôvod je zásadnou prekážkou vykonania prieskumu

iného vyššie namietaného dôvodu kasačnej sťažnosti. Uvedený dôvod kasačnej sťažnosti o nepreskúmateľnosti však v medziach sťažnostných bodov nepovažuje kasačný súd za naplnený a preto ho na základe nižšie uvedených právnych argumentov odmietol. 31. Iba v súvislosti s častou kolíziou rozsahu sťažnostných bodov podporujúcich argumentáciu, a tiež aj u sťažovateľa v preskúmavanej veci, o uplatniteľnosti dôvodu

písmena f) s dôvodom

písmena g) - nesprávne právne posúdenie veci, musí kasačný súd na úvod zdôrazniť (rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 28. júla 2020, sp.zn. 1Sžfk/23/2019), že nepreskúmateľné je také rozhodnutie správneho súdu, ktoré ho neumožňuje spochybniť na základe dôvodu

písmena g/. To, že sa sťažovateľ v preskúmavanej veci pokúsil aj za pomoci dôvodu

písmena g/ spochybniť rozhodnutie správneho súdu tým, že v ňom našiel prvky pre svoju argumentáciu o nesprávnom právnom posúdení veci, to iba potvrdzuje nedôvodnosť predloženého dôvodu

písmena f/.

1. Kasačný súd vychádza z toho, že sťažovateľ označuje napadnutý rozsudok ako nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný vo vzťahu k uplatneným žalobným bodom a že tento postup správneho súdu mu odňal právo na spravodlivý proces. S poukazom na skoršiu judikatúru Najvyššieho súdu (najmä rozsudok sp.zn. 1Sžfk/23/2018 zo dňa
2. januára 2020) kasačný súd zastáva naďalej názor, že sťažovateľom tvrdená nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, nakoľko predstavuje neprijateľnú výnimku z výkonu súdnej moci a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, musí byť testovaná preukázaním absencie zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Samotná subjektívna nespokojnosť sťažovateľa s formou, štruktúrou a obsahom odôvodnenia napadnutého rozsudku je v tomto prípade nepostačujúca.
3. Prvým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej tiež „ESĽP“) je to, že ide o také vady v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď tento neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (napríklad rozsudok ESĽP z roku 2009 vo veci Sutyazhnik proti Rusku,), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (napríklad rozsudok ESĽP z roku 2003 vo veci Ryabykh proti Rusku). 34. Druhým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia je právny názor [najmä rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr García Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)], t.j. že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania alebo odpovedať na každú jeho námietku či argument, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu a na to nadväzujúce kasačného súdu (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (obdobne aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/05 alebo sp.zn. II. ÚS 76/07). 35.

stanoviska č. R 2/2016 občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. decembra 2015, ktoré je v zmysle konzistentnej judikatúry aplikovateľné aj na podmienky Správneho súdneho poriadku platí, že: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania

§ 237ods.

1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“

1. Kasačný súd po preskúmaní obsahu, štruktúry a logických nadväzností vyhodnotenia jednotlivých skutkových dôvodov v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že správny súd postupoval v intenciách ust. § 139 ods. 2 S.s.p., t.j. odôvodnenie napadnutého rozsudku umožňuje jeho preskúmateľnosť. Iba pre úplnosť kasačný súd k forme a štruktúre odôvodnenia využitým správnym súdom konštatuje, že v úvode napadnutého rozsudku (č. 1 napadnutého rozsudku) sa nachádza stručný opis preskúmavaného opatrenia. Nasleduje podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného (č. 2 až č.9 napadnutého rozsudku). Po všeobecnej časti odôvodnenia svojej právomoci a prehľade dotknutých právnych ustanovení (č. 10 až 31 napadnutého rozsudku) už správny súd prezentoval posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov (č. 32 až č. 34 napadnutého rozsudku). V preskúmavanej veci je dostatočne zrejmé, čoho a z akých dôvodov sa účastníci domáhali, čo navrhovali, z ktorých skutočností a dôkazov správny súd vychádzal, akými úvahami sa riadil a aké závery zaujal k právnemu posúdeniu preskúmavaného rozhodnutia.
2. Za procesnú vadu konania

§ 440ods.

1 písm. f/ S.s.p. nemožno považovať to, že správny súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

predstáv sťažovateľa. Preto je možné napadnutý rozsudok /napadnuté uznesenie podrobiť prieskumu ohľadom navrhnutého dôvodu v zmysle písmena g).

§ 139ods.

2 S.s.p. v citovanom znení v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. C) K dôvodu

§ 440ods.

1 písm. g/ S.s.p. - nesprávne právne posúdenie: 38. Sťažovateľ prostredníctvom ďalšieho dôvodu namieta, že správny súd nesprávne právne posúdil preskúmavanú vec, t.j. meritum sporu [kasačný dôvod

§ 440ods.

1 písm. g/ S.s.p.]. Uvedený druhý dôvod kasačnej sťažnosti v medziach sťažnostných bodov považuje kasačný súd za naplnený a preto ho na základe nižšie uvedených právnych argumentov uznal ako relevantný.

1. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje v zmysle svojej ustálenej rozhodovacej praxe (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 1Sžfk/10/2018 zo dňa
2. septembra 2019) na to, že s týmto kasačným dôvodom zákonodarca spája právnu situáciu, kedy správny súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie (písmena a/ až f/) nesprávne aplikuje objektívne právo v merite veci, v medziach a vo väzbe na takto zistený skutkový stav, bez možnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu (a contrario písmeno h/ citovaného odseku 1).
3. Vyššie uvedené sťažnostné body (viď bod č. 14 tohto rozsudku) vo všeobecnosti kasačný súd vyhodnotil ako námietku sťažovateľa proti nesprávnemu právnemu posúdeniu aktívnej procesnej legitimácie Letiska Poprad - Tatry na podanie návrhu na zápis vecného bremena. Sťažovateľ už prostredníctvom žalobných bodov (napríklad bod č. 5 tohto rozsudku) a následne aj v kasačnej sťažnosti poukazoval v súvislosti s výstavbou oplotenia na jednotlivé ustanovenia Stavebného zákona a Leteckého zákona, pričom v súvislosti s touto argumentáciou poukazoval na vrchnostenské oprávnenia Dopravného úradu.
4. Na takto prezentované žalobné body správny súd stručne reagoval konštatovaním (viď č. 32 a č. 34 napadnutého rozsudku), že „Ako vyplýva z obsahu záznamu vykonaného na LV č. 2518 zapísaného v časti C ako ťarchy, ktorým bolo zriadené vecné bremeno v zmysle § 31 zákona č. 143/1998 Zb. spočívajúce v povinnosti ... [na tomto mieste

kasačného súdu chýba ďalšie časť zdôvodnenia] Zo zapísaného Záznamu Z4289/15 vecne bremeno bolo zapísané v súlade s príslušným ustanovením § 31 ods. 1, 2 zákona č. 143/1998 Zb., ktoré bolo vyššie správnym súdom citované. [.]... 34. Správny súd po preskúmaní uvedeného záznamu vykonaného pod sp.zn. Z 4289/15 na základe vyznačeného Geometrického plánu č. 74/2015 na parcelách CKN p.č. 1907/15, EKN p.č. 4510 vykonané pod položkou zmien 96/16 v zmysle § 31 zákona č. 143/1998 Zb.

názoru správneho súdu bolo vykonané v súlade s uvedeným ustanovením citovaného zákona spočívajúce vlastne v povinnosti vlastníkov nehnuteľností strpieť právo spoločnosti Letisko Poprad - Tatry a.s. zriaďovať oplotenia, aby sa zabránilo prístupu na neverejné plochy letiska, vytvorenia a umiestnenia zabezpečovacích zariadení vrátane ich ochranných pásiem, umiestňovania a prevádzkovania leteckých pozemných zariadení a ich ochranných pásiem a vstupovania v súvislosti so zariaďovaním, prevádzkovaním, opravami, údržbou leteckých pozemných zariadení alebo oplotenia, alebo iných zábran v rozsahu vyznačenom v tomto geometrickom pláne. Uvedený záznam bol teda vykonaný v súlade s ustanovením § 31 Leteckého zákona, ktorého vykonanie záznamu bolo vo verejnom záujme, tzn. že aj obmedzenia vlastníckeho práva obidvoch žalobcov bolo vykonané v súlade s ustanovením § 31 Leteckého zákona vo verejnom zaujme.“ 42. Pre kasačný súd z ustanovenia § 28 alebo § 34 v spojení s § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplýva, že oprávnenie žalovaného ako správneho orgánu na zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností alebo vkladom alebo záznamom vzniká pri splnení tam ustanovených podmienok. Letisko Poprad - Tatry zvolilo postup

§ 34a nasl.

ust. Katastrálneho zákona a ako navrhovateľ požiadalo o vykonanie zapísania vecného bremena záznamom na dotknutom pozemku. 43. Z obsahu ustanovenia § 34 ods. 1 ako aj § 35 ods. 1 a § 36 Katastrálneho zákona vyplýva, že aj v preskúmavanej veci verejná alebo iná listina osvedčuje vznik vecného bremena. Uvedená verejná listina musí najmä vychádzať zo zákonom vymedzeného rozsahu vecného bremena, či obsahovať rozhodnutie štátneho orgánu, štátom poverenej úradnej osoby alebo z iných relevantných skutočností. Úlohou žalovaného bolo posúdiť právnu dôvodnosť návrhom požadovaného záznamu v rozsahu predpísaných náležitostí.

§ 35ods.

1 Katastrálneho zákona v citovanom znení návrh na vykonanie záznamu sa musí podať písomne a musí obsahovať

1. a)meno (obchodný názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) navrhovateľa,
2. b)názov okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,
3. c)verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti,
4. d)označenie príloh.

§ 36ods.

1 Katastrálneho zákona v citovanom znení okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti

tohto zákona.

§ 36ods.

2 Katastrálneho zákona v citovanom znení platí, že ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.

§ 151oods.

1 veta prvá Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.

1. Ako už bolo vyššie uvedené (bod č. 41 tohto rozsudku), správny súd odôvodňoval súladnosť vykonania záznamu vecného bremena s § 31 Leteckého zákona tým, že toto vykonanie záznamu žalovaným bolo vo verejnom záujme. Takýto záver však nemá oporu vo vyššie citovaných ustanoveniach Katastrálneho zákona.
2. Ako správne namietal sťažovateľ, vecné bremená vznikajú priamo zo zákona iba v prípadoch, v ktorých to osobitný právny predpis výslovne ustanovuje. V preskúmavanej veci je to nepochybne ustanovenie § 31 ods. 2 Leteckého zákona, ktoré v prospech prevádzkovateľa verejného letiska, a tým aj Letisko Poprad - Tatry nepochybne je, ukladá povinnosť (bremeno) strpieť vstupovať po splnení zákonných podmienok aj na pozemky sťažovateľa. Avšak úmysel zriadiť také vecné bremeno z návrhu Letiska Poprad - Tatry nevyplýva.
3. Naopak, z návrhu vyplýva, že Letisko Poprad - Tatry sa domáhalo zapísania vecného bremena v zmysle § 31 ods. 1 Leteckého zákona, ktorá však v tom čase nebolo zriadené. Vecné bremeno z titulu obmedzenia vlastníckeho práva vo verejnom záujme s oporou v zriadení alebo prevádzkovaní verejného letiska a leteckých pozemných zariadení vrátane ich ochranných pásiem môže vzniknúť iba konštitutívnym rozhodnutím oprávneného orgánu.
4. Správny súd nevenoval dostatočnú pozornosť rozlišovaniu pojmov zriadenie a zapísanie vecného bremena. Určitý návod na súdny prieskum pritom správny súd mohol nájsť napr. v podaní žalovaného zo dňa 28.07.2017 (č.l. 138), na ktorý sťažovateľ v konaní pred správnym súdom aj odkazoval.
5. Kasačný súd tiež poukazuje na opakujúce sa tvrdenie Letiska Poprad - Tatry (napríklad čl. 12 - Upovedomenie z 08.10.2015 o podaní návrhu na vykonanie záznamu vecného bremena,), že „V zmysle predpisu L 14 Navrhovanie a prevádzka letísk, Hlava 9, bod 9.10.2 musí byť na verejnom letisku pre leteckú dopravu zriadené oplotenie na znemožnenie prístupu veľkých zvierat, ktoré by mohli ohroziť lietadlá na pohybovej ploche a bod 9.10.4 musí byť na verejnom letisku pre leteckú dopravu zriadené oplotenie, aby sa zabránilo úmyselnému alebo neúmyselnému prístupu neoprávnených osôb na neverejné plochy letiska.“
6. Iba existencia takto sformulovanej povinnosti nezriaďuje vecné bremeno, ktorého zápisu sa Letisko Poprad - Tatry následne domáhalo. Hoci v tejto súvislosti ďalej Letisko Poprad - Tatry bez bližšieho objasnenia citovalo v uvedenom podaní ust. § 108 v spojení s § 111 Stavebného zákona a ďalej aj § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, tak úlohou správneho súdu (viď bod č. 7 tohto rozsudku) bolo posúdiť zákonnosť preskúmavaného opatrenia a postup správnych orgánov.
7. Preto mal správny súd vyhodnotiť zriadenie vecného bremena spolu s otázkou, či vecné bremeno spojené s existenciou hore uvedenej povinnosti

predpisu L 14 malo byť zriadené na základe vrchnostenského oprávnenia štátnym orgánom postupom

čl. 2 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky. Toto aj sťažovateľ naznačuje správnemu súdu už prostredníctvom svojho podania zo 14.10.2015 (č.l. 19) ako aj v kasačnej sťažnosti, pričom konkrétne tu uvádza (č.l. 20), že „Predmetná obchodná spoločnosť nie je štátnym orgánom, ani iným zodpovedným orgánom, ktorý by mal právo zriadiť vecné bremeno na pozemky vo vlastníctve iných osôb, aj keby existoval zákonný dôvod na zriadenie vecného bremena.“

1. Kasačný súd sa stotožňuje s vyše uvedeným názorom sťažovateľa a konštatuje že Letisko Poprad - Tatry aj napriek tomu, že vo svojom návrhu uvádza tú skutočnosť, že má byť spoločnosťou s majetkovou účasťou štátu, nie je orgánom oprávneným na zriadenie vecného bremena a nemá aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie a zriadenie vecného bremena spôsobom, akým sa toho dožaduje u príslušného katastrálneho odboru.
2. Navyše kasačný súd musí do pozornosti správneho súdu dať tú skutočnosť, že Letecký zákon, v tom čase platný, jednoznačne podmieňuje množstvo úkonov pri výstavbe letiska a zabezpečení letovej prevádzky existenciou rozhodnutí Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (§ 27 Leteckého zákona - Zriaďovanie letísk a leteckých pozemných zariadení), poprípade Dopravného úradu (§ 28 - Špeciálny stavebný úrad či § 29 - Ochranné pásma). Nižšie kasačný súd iba cituje niektoré ustanovenia Leteckého zákona dotknuté preskúmavanou vecou.

§ 27ods.

1 Leteckého zákona v citovanom znení zriadiť civilné letisko, vykonať jeho podstatnú zmenu alebo ho zrušiť možno len so súhlasom ministerstva, ktoré rozhoduje po dohode s dotknutými orgánmi štátnej správy a obcí. Ministerstvo v rozhodnutí určí účel, ktorému bude letisko slúžiť, ako aj podmienky a obmedzenia na zaistenie bezpečnosti leteckej prevádzky a ochrany životného prostredia pred hlukom a emisiami zo znečisťujúcich látok z lietadiel. Ministerstvo zároveň zabezpečí, aby s konaním o udelenie súhlasu bolo spojené konanie

osobitných predpisov. 5)

§ 27ods.

2 Leteckého zákona v citovanom znení zriadiť letecké pozemné zariadenie, vykonať jeho podstatnú zmenu alebo ho zrušiť možno len so súhlasom Dopravného úradu. Dopravný úrad v rozhodnutí určí podmienky a obmedzenia na zaistenie bezpečnosti leteckej prevádzky a ochrany životného prostredia pred hlukom a emisiami zo znečisťujúcich látok z lietadiel. Dopravný úrad zároveň zabezpečí, aby s konaním o udelenie súhlasu bolo spojené konanie

osobitných predpisov. 5)

§ 27ods.

3 Leteckého zákona v citovanom znení stavby v územných obvodoch verejných letísk, ktoré sú vo vlastníctve štátu, možno zriaďovať na prenajatých pozemkoch týchto letísk len so súhlasom ministerstva.

§ 28ods.

1 Leteckého zákona v citovanom znení špeciálnym stavebným úradom 6) pre stavby v územných obvodoch letísk a stavby leteckých pozemných zariadení je Dopravný úrad.

§ 28ods.

2 Leteckého zákona v citovanom znení Dopravný úrad je dotknutým orgánom štátnej správy v územnom konaní pri stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení.

§ 28ods.

3 Leteckého zákona v citovanom znení pri stavbách v ochranných pásmach letísk a v ochranných pásmach leteckých pozemných zariadení, ako aj pri ďalších stavbách

§ 30

, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť leteckej prevádzky, je Dopravný úrad dotknutým orgánom 6a) štátnej správy pri prerokúvaní územných plánov a ich zmien a doplnkov a v územnom konaní. 6b)

§ 29ods.

2 Leteckého zákona v citovanom znení ochranné pásma na návrh prevádzkovateľa letiska alebo leteckého pozemného zariadenia určuje rozhodnutím Dopravný úrad na základe záväzného stanoviska stavebného úradu. 7) Určenie ochranných pásem je podmienkou na vydanie povolenia na prevádzku verejného letiska alebo leteckého pozemného zariadenia ( § 32 ods. 1).

§ 29ods.

3 Leteckého zákona v citovanom znení Dopravný úrad v rozhodnutí o určení ochranných pásem zakáže alebo obmedzí v ochranných pásmach najmä umiestňovať stavby alebo zariadenia, vysádzať porasty alebo ich nechať rásť nad určenú mieru a vykonávať činnosti, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť leteckej prevádzky.

1. Na základe uvedeného musel kasačný súd vyhodnotiť druhý dôvod kasačnej sťažnosti ako aj samotnú kasačnú sťažnosť, že je dôvodná (§ 462 ods. 1 S.s.p.). VI.
2. Kasačný súd vzhľadom na dôvod kasačnej sťažnosti uplatnený sťažovateľom uvádza, že napadnutý rozsudok nespĺňa zákonné požiadavky na formálne i obsahové náležitosti rozsudku požadované v zmysle § 139 S.s.p. Uvedený rozsudok správneho súdu nedostatočne vychádza zo zisteného skutkového stavu, ktorého právna subsumácia nebola riadne správnym súdom odôvodnená.
3. Počas konania kasačný súd mu z dostupných zdrojov nezistil a ani mu nebolo účastníkmi naznačené, resp. nedospel k záveru, že by sa vyskytli prekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť, poprípade výskyt skoršej judikatúry, od ktorej by sa tento rozsudok odkláňal.
4. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení sťažnostných námietok, stanoviska žalovaného ako aj s prihliadnutím na argumentáciu ďalšieho účastníka, s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom

§ 137ods.

4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

1. Bude preto úlohou dotknutého orgánu verejnej správy, aby v ďalšom konaní v zmysle vyššie uvedených právnych názorov kasačného súdu (§ 469 S.s.p.) vykonal riadne zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre účely súdneho prieskumu a na jeho základe rozhodol.
2. Kasačný súd v preskúmavanej veci v súlade s ust. § 455 S.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, že by nariadenie pojednávania by bolo potrebné.
3. Nakoľko kasačný súd v konaní o kasačnej sťažnosti dospel k záveru o nutnosti zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie, potom krajský súd postupom

§ 467ods.

3 S.s.p. rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

§ 467ods.

3 S.s.p. v citovanom znení platí, že ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 v spojení s § 439 S.s.p.).