← Slovensko

vecnú príslušnosť medzi civilným a správnym súdom

Obsah (6)§ 18§ 8§ 307§ 6§ 9§ 12

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1KO/10/2020 Identifikačné číslo spisu: 1118207979 Dátum vydania rozhodnutia: 25.11.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Miroslava Janečková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:N

jej názoru vydané napriek tomu, že v našom právnom systéme platí všeobecný zákaz retroaktivity, všeobecný zákaz diskriminácie a princíp právnej istoty, ktoré sú základnými znakmi právneho a demokratického štátu. Konštatovala, že na skutočnosti, že uvedeným rozhodnutím žalovanej zo dňa

  1. júla 2003, bola dotknutá na právach, nemení nič ani to, že toto rozhodnutie bolo potvrdené súdmi v rámci správneho konania. Napokon uviedla, že diskriminácia voči jej osobe nebola odstránená ani rozhodnutím žalovanej zo dňa
  2. februára 2014, ktorým jej žalovaná uvoľnila vyplácanie starobného dôchodku od
  3. augusta 2003 (teda odo dňa od kedy jej nezákonne odňala starobný dôchodok) avšak ho neuvoľnila v tej sume, v akej jej bol vyplácaný ku dňu nezákonného odňatia (7 956 Sk) na základe právoplatného rozhodnutia žalovanej zo dňa
  4. apríla
  5. Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 18C/11/2018-7 z
  6. novembra 2019 konanie zastavil a postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave s poukazom na nedostatok vecnej príslušnosti a §§ 40, 43 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a § 10 a § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“). Uznesenie odôvodnil tým, že sa žalobkyňa domáha preskúmania rozhodnutia o zvýšení starobného dôchodku zo dňa
  7. apríla 2014, o ktorom je vecne príslušný konať krajský súd. Postúpenie veci odôvodnil odkazom na § 18 ods. 2 SSP.
  8. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 4Sa/103/2019-16 z
  9. januára 2020 postúpil vec Krajskému súdu v Žiline ako súdu miestne príslušnému s poukazom na § 13 ods. 3, § 18 ods. 2 SSP a § 3 ods. 6 písm. d/ zák. č. 371/2004 Z.z.

miesta trvalého pobytu žalobkyne.

  1. Krajský súd v Žiline s postúpením veci nesúhlasil a návrhom z
  2. februára 2020 predložil spor Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie

§ 18ods.

4 SSP. Vychádzajúc z obsahu žaloby vyslovil záver, že sa žalobkyňa nedomáha preskúmania rozhodnutia žalovanej z 21. apríla 2014, ale sa domáha právnej ochrany v zmysle § 6 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. a ust. § 9 ods. 1 zák. č. 365/2004 Z.z., teda právnej ochrany

antidiskriminačného zákona. Vecne príslušným súdom v prvej inštancii v antidiskriminačných sporoch je vždy okresný súd, ktorého miestna príslušnosť sa určuje vždy

pravidiel uvedených v § 13 až 18 CSP. 5.

§ 8

SSP kompetenčné spory medzi súdmi, ak je sporné, či vec patrí do správneho súdnictva rozhoduje kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

Civilného sporového poriadku. 6.

§ 307

CSP antidiskriminačný spor je spor, ktorý sa týka porušenia zásady rovnakého zaobchádzania

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou. 7.

§ 6ods.

4 zák. č. 461/2003 Z.z. poistenec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde

osobitného zákona. 8.1

§ 9ods.

1 zákona č. 365/2004 Z.z. každý má

tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou. 8.2

§ 9ods.

2 zákona č. 365/2004 Z.z. každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola

osobitného predpisu pozastavená.

  1. Vychádzajúc z obsahu žaloby žalobkyňa sa domáha nápravy ujmy, ktorá jej mala byť spôsobená rozhodnutím žalovanej zo dňa
  2. júla 2003, vydaním ktorého,

názoru žalobkyne, bola dotknutá na jej právom chránených právach a to nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, čím došlo k diskriminácii jej osoby. Nápravy sa domáha výslovne poukazujúc na ustanovenie § 6 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. v spojení so zák. č. 365/2004 Z.z. Samotná žalobkyňa uvádza, že na veci nič nemení, že toto rozhodnutie bolo potvrdené súdmi v rámci správneho konania. Z obsahu žaloby teda nevyplýva, že by sa žalobkyňa domáhala ďalšieho preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, nejde teda o správnu žalobu ale tak, ako to konštatoval Krajský súd v Žiline, žalobkyňa sa domáha právnej ochrany

antidiskriminačného zákona. 10. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti kompetenčný senát najvyššieho súdu dospel k záveru, že v zmysle § 2, § 3 a § 6 SSP, § 137 CSP nejde o vec patriacu do správneho súdnictva a

§ 12

CSP v spojení s § 13 a § 15 CSP je na konanie v prvej inštancii vecne a miestne príslušný súd uvedený vo výrokovej časti tohto uznesenia s tým, že súdy sú týmto rozhodnutím viazané (§ 11 ods. 1 CSP). Keďže Okresný súd Bratislava I je

kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vecne príslušným súdom na konanie v prvej inštancii, bolo potrebné spolu s rozhodnutím kompetenčného senátu zrušiť prvý výrok uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k. 18C/11/2018-7 z

  1. novembra 2019 o zastavení konania.
  2. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 7 :
  3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.