1 CSP v kompetenčnom konflikte medzi ním a Okresným súdom Bratislava V.
názoru krajského súdu predmetom žaloby nie je správna žaloba, ale žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia
Občianskeho zákonníka. Zároveň krajský súd poznamenal, že z obsahu žaloby sa javí, že by sa vec mala týkať náhrady škody za nesprávny úradný postup
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“).
1 CSP v kompetenčnom konflikte medzi ním a Okresným súdom Bratislava V. Svoje podanie odôvodnil § 3 CSP,
ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich
zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
Ministerstva spravodlivosti SR zo žaloby je zrejmé, že ide o súkromnoprávny spor. Okresný súd bez odôvodnenia poukázal na zákon č. 514/2003 Z.z. a nevysporiadal sa so skutočnosťou, že proces, ktorý mal
jeho názoru súdnemu konaniu predchádzať, nie je konaním, v ktorom by sa vec žalobcu mohla prejednať a rozhodnúť.
názoru Ministerstva spravodlivosti SR legitimáciou na autoritatívne rozhodnutie o nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom disponuje výlučne súd, pretože inštitút predbežného prerokovania znamená len pokus o mimosúdne urovnanie. Práve z tohto dôvodu neboli splnené podmienky pre zastavenie konania a postúpenie veci MS SR, nakoľko MS SR nemá postavenie správneho orgánu konajúceho a rozhodujúceho v takom zmysle, aby bolo možné uvažovať o potrebe zastavenia konania a postúpenia veci z dôvodu nedostatku právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť. Ministerstvo spravodlivosti poukázalo aj na to, že okresný súd nevysvetlil ani dôvod rozhodnutia o postúpení veci práve Ministerstvu spravodlivosti SR, keď žalovaným orgánom bol Daňový úrad Bratislava, t.j. orgán inštitucionálne spadajúci do vecnej pôsobnosti Ministerstva financií SR. Na základe vyššie uvedených skutočností Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo, aby Najvyšší súd SR vyslovil, že prejednanie a rozhodnutie veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 23Cb/71/2019 je v právomoci Okresného súdu Bratislava V.
CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich
zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. 11.
4 zákona č. 514/2003 Z. z., spory vzniknuté z právnych vzťahov upravených týmto zákonom rozhodujú súdy, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 12.
514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom
13.
4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. 14.
dôvodovej správy k zákonu č. 514/2003 Z.z., „v snahe zabrániť zbytočným súdnym sporom sa ponecháva v zákone inštitút predbežného prerokovania nároku. Zákon stanovuje obligatórne prejednanie nároku na náhradu škody v prípadoch, keď k škode došlo protiprávnym rozhodnutím, rozhodnutím o väzbe, treste alebo ochrannom opatrení, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Z praxe súdov vyplýva, že sa poškodený spravidla obracajú na súd s nárokom na náhradu škody iba vtedy, ak príslušný orgán v zákonom stanovenej lehote ich nárok celkom alebo sčasti neuspokojil. Zmyslom predbežného prejednania nároku je využitie zákonných možností na to, aby k náprave narušených vzťahov došlo jednaním medzi poškodenými a orgánmi oprávnenými konať za štát resp. územnú samosprávu a aby sa v týchto prípadoch pokiaľ možno predišlo súdnemu konaniu. Poškodený sa obracia na súd až vtedy, ak predbežné prerokovanie nároku neviedlo k uspokojeniu nároku na náhradu škody. Toto prerokovanie by malo prispieť k objasneniu veci a vytvoriť tak podmienky pre uzavretie mimosúdnej dohody o uspokojení nároku. Iba vtedy, ak by sa účastníci nedohodli, malo by nasledovať súdne konanie. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je zákonom stanovená podmienka preto musí byť splnená, aby tento nárok mohol byť prejednaný v občianskom súdnom konaní. Ak poškodený uplatní nárok na súde bez predchádzajúceho predbežného prerokovania, nemôže súd návrh zamietnuť, ani bez ďalšieho konania zastaviť, ale má poškodeného vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej lehoty. V prípade, ak by napriek tomu, nebol odstránený nedostatok uvedenej podmienky, ktorý treba hodnotiť ako obdobu nedostatku procesnej podmienky, mal by súd postupovať
úpravy Občianskeho súdneho poriadku o zastavení konania. Orgán príslušný na predbežné prejednanie nároku neprejednáva nárok v rámci správneho poriadku a nevydáva o tom rozhodnutie, ale v stanovenej lehote nárok buď uspokojí alebo neuspokojí.“ 15. Z dôvodovej správy k zákonu č. 514/2003 Z.z. ako aj zo samotného zákona č. 514/2003 Z.z. jednoznačne vyplýva, že predbežné prejednanie sporu predstavuje pokus o mimosúdne urovnanie, avšak v prípade dohody o odškodnení medzi žiadateľom a správnym orgánom, nedôjde k vydaniu rozhodnutia správneho orgánu,
správneho poriadku. V zmysle tejto skutočnosti najvyšší súd konštatuje, že ak si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu, Okresný súd Bratislava V nebol oprávnený zamietnuť žalobu a zastaviť súdne konanie z dôvodu, že súd nie je príslušný konať. 16.
1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu
osobitného predpisu. 17.
2 zákona č. 514/2003 Z.z. ak nemožno príslušný orgán určiť
odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. 18.
CSP na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 19. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca žiada zaplatiť 19 423,20 EUR z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného - Daňového úradu Bratislava, t.j. miestne príslušným súdom je okresný súd, v ktorého územnom obvode sa nachádza ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, do ktorého vecnej pôsobnosti patrí Daňový úrad Bratislava. 20.
CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania. 21.
CSP súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.