Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Sžak/13/2020 Identifikačné číslo spisu: 1020200689 Dátum vydania rozhodnutia: 24.11.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Belko Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:202

§ 206ods.

3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru o tom, že kasačná sťažnosť je dôvodná a preto postupom podľa § 462 ods. 2 S.s.p. napadnutý rozsudok zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 27. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 1 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. novembra 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). 28. Sťažovateľ napadol kasačnou sťažnosťou rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorým bola zamietnutá správna žaloba proti preskúmavanému rozhodnutiu. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím neudelil sťažovateľovi azyl, pričom rozhodnutím (ČAS: MU-PO-118-46/2018-Ž dňa 07.12.2018, v časti o neudelení azylu zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžak/13/2019 zo dňa 21.08.2019), ktoré predchádzalo preskúmavanému rozhodnutiu, mu poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka. Podľa § 19a ods. 2 zák. č. 480/2002 Z.z. skutočnosť, že žiadateľ už bol prenasledovaný alebo utrpel vážne bezprávie alebo bol vystavený priamym hrozbám prenasledovania alebo vážneho bezprávia, je dôležitým znakom opodstatnenosti obavy žiadateľa z prenasledovania alebo hrozby vážneho bezprávia, ak nie sú závažné dôvody domnievať sa, že prenasledovanie alebo vážne bezprávie sa už nebude opakovať. Podľa § 8 zák. č. 480/2002 Z.z. ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý

1. a)má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
2. b)je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 29. Z výpovedí sťažovateľa najmä vyplynulo, že - sťažovateľ je členom rodu Hášimovcov, ktorí odvodzujú svoj pôvod od rodovej línie proroka Mohameda a na základe toho je považovaný za prívrženca Husíov, ktorí sú jednou z bojujúcich strán v konflikte v Jemene; - Husíovia považujú sťažovateľa za spojenca a chceli, aby s nimi spolupracoval, pridal sa k nim, zanechal zamestnanie a nepracoval pre neveriacich cudzincov; - obviňovali ho, že pracuje ako agent pre cudzincov, preto ho kontaktovali, vyhrážali sa mu telefonicky a zastavovali ho na ceste; - sťažovateľ bol trikrát telefonicky kontaktovaný neznámymi osobami v priebehu novembra až decembra 2017; - sťažovateľa dňa 02.02.2018 zastavil počas cesty z práce pick up značky Toyota, z ktorého vystúpili dvaja ozbrojenci a pýtali sa ho, či stále pracuje pre agentov, uviedli, že ak pre nich pracuje, tým pôsobí proti nim (zjavne proti Husiom- pozn. kasačného súdu) a povedali, že voči nemu ešte nepoužili žiadne násilie, ale radili mu, aby sa pridal k nim; - následne sťažovateľovi opäť volali a dva dni na to dostal list, že sa má pridať k bojom na frontoch; - o ďalšie dva dni ho opäť zastavili ozbrojenci na aute značky Toyota pred jeho domom, pýtali sa ho, či obdržal list, pričom im ho musel odovzdať; - po vyššie uvedených incidentoch sťažovateľ išiel podať oznámenie na políciu, ktoré však polícia neprijala zrejme z dôvodu, že sami sú prívrženci Húsiov; - sťažovateľ sa obrátil na ministerstvo pre ľudské práva, kde mu povedali, že jeho sťažnosť môžu odstúpiť prokurátorovi, pričom Ministerstvo sa listom obrátilo v tejto veci na prokurátora dňa 01.04.2018; - sťažovateľ sa domnieva, že Húsiovia mu neublížili, respektíve ho nasilu neodvliekli preto, lebo sa ho snažili presvedčiť na spoluprácu a z náboženského dôvodu ho považovali za jedného z nich; - sťažovateľ sa obával pretrvávania vyššie uvedeného konania zo strany Husiov, že by sa niečo mohlo stať, a preto sa rozhodol z krajiny spolu s manželkou a dcérou vycestovať; - v prípade porážky Husíov sa obáva, že by mohol byť prenasledovaný režimom prezidenta Hádího, preto považuje svoj život v Jemene za ohrozený. 30. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí pravdivosť sťažovateľových tvrdení nespochybňoval a jeho výpoveď hodnotil ako konzistentnú, pričom ani kasačný súd tieto nedostatky vo výpovediach sťažovateľa nezistil. 31. Žalovaný pripisovanie opozičných názorov sťažovateľovi zo strany Husíov pre jeho neochotu spolupracovať s nimi resp. pre jeho prácu v medzinárodných spoločnostiach nepovažoval za preukázané. Zároveň prípad sťažovateľa vyhodnotil tak, že v jeho prípade sa nepreukázalo, že by bol v minulosti vystavený prenasledovaniu z niektorého z azylovo relevantných dôvodov. Poukázal na to, že bezprostredne pred odchodom z krajiny pôvodu nečelil kontaktovaniu zo strany Husíov a preto nemožno predpokladať, že by takémuto konaniu mohol čeliť v budúcnosti vo väčšej miere ako tomu bolo podľa výpovedí sťažovateľa. 32. Žalovaný zároveň poukázal na informácie o krajine pôvodu, z ktorých nemali vzísť skutočnosti, svedčiace o problémoch príslušníkov Hášimovcov pracujúcich v mimovládnych organizáciách, ktorí odmietajú spolupracovať s Husíami. 33. Kasačný súd na prvom mieste poznamenáva, že konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za situácie dôkaznej núdze (pozri rozsudky Najvyššieho správneho súdu z 26.02.2008, č. j . 2 AZS 100/2007 - 64, a z 27.03.2008, č . j . 4 AZS 103/2007 - 63, či rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.07.2014 sp. zn. 1Sža 17/2014), že ide o prospektívne rozhodovania (t. j. posudzuje sa opodstatnenia strachu z prenasledovania či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky. Žalovaný nemôže len na základe svojho subjektívneho názoru dospieť k záveru, že sťažovateľovi nehrozí v krajine prenasledovanie. 34. Z výpovede sťažovateľa je zrejmý nátlak voči jeho osobe zahŕňajúci vyhrážky, aj v súvislosti s použitím násilia a presviedčanie na spoluprácu, ako i neochota sťažovateľa spolupracovať, pričom súd poukazuje na informácie v spise, z ktorých vyplýva, že Hášimovia, ktorí Husíov nepodporia sú vnímaní ako ich oponenti v zmysle hesla „Kto nie je s nami je proti nám". 35. Je evidentné, že ku kontaktovaniu sťažovateľa, zo strany Husíov došlo najmä z dôvodu, že tento ako príslušník Hášimovcov je považovaný za osobu spriatelenú, resp. za prívrženca Husíov. Podľa správ o krajine pôvodu (Správa Kanadského výboru pre imigráciu a utečencov) vyplýva, že vedenie Husíov sa môže zamerať na tých, ktorí nesúhlasia s ich politickými postojmi, alebo na nehusijských Hášimovcov, ak by kritizovali populizmus Husíov. Od pôvodcu vyššie uvedenej správy pochádzajú ďalšie informácie ( správa z 10.10.2017, MÚ-ODZS-2018/0000419-008) v zmysle ktorých ozbrojená skupina Husíov, podporovaná štátnymi bezpečnostnými silami vykonala vlnu zatýkania svojich oponentov, v takýchto prípadoch môže dôjsť k nútenému zmiznutiu. Skutočnosť, že podľa tvrdení sťažovateľa príslušníci Husíov doposiaľ nekontaktovali jeho brata (ktorý tak nemal príležitosť vyjadriť svoje postoje), nič nemení na tom, že títo sa už v minulosti zamerali na samotného sťažovateľa a nútili ho k spolupráci. 36. Z vyššie prezentovaných informácií o krajine pôvodu teda vyplývajú určité obavy z konania, napĺňajúceho definičné znaky prenasledovania, a to zo strany neštátnych subjektov, ku ktorým môže dochádzať na väčšine územia krajiny pôvodu. Je zároveň nesporné, že sa jedná o konanie, ktoré je podľa dostupných informácií primárne politicky motivované, teda namierené proti oponentom Husíov. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný do konania zaobstaral veľké množstvo informácií o krajine pôvodu sťažovateľa, z ktorých však nevyplynuli skutočnosti dostatočne vylučujúce obavy sťažovateľa z prenasledovania. 37. V tejto súvislosti správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo „v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu" („benefit of doubt"). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory, správanie atď ...dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl (m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sža/10/2015 zo dňa 23.05.2015). Z preskúmavaného rozhodnutia ako aj z napadnutého rozsudku je zrejmé, že ako žalovaný tak ani krajský súd túto zásadou neuplatnili v prípade sťažovateľa, uvádzajúc absenciu podmienok pre jej aplikáciu. 38. V danom prípade je potrebné zohľadniť, že úroveň dôkazov v konaní o azyle, potrebná na zistenie podstatných skutočností je relatívne nízka - primeraná miera pravdepodobnosti - a musí sa brať do úvahy počas celého procesu. Je to tak z dôvodu možných nepriaznivých následkov v prípade nesprávneho rozhodnutia. Navyše žiadateľ o azyl pravdepodobne nemôže spracovať a prepravovať dôkazy z krajiny prenasledovania. Správny orgán si nemusí byť "istý", "presvedčený", alebo dokonca "spokojný" s pravdivosťou prípadu - to by stanovovalo príliš vysoký štandard dôkazov. V danom prípade stačí, že sa dá "akceptovať". 39. K argumentácii žalovaného týkajúcej sa posúdenia sťažovateľových obáv z prenasledovania z dôvodu politického presvedčenia kasačný súd uvádza, že pre posúdenie tejto otázky nemusí byť podstatným, či sťažovateľ bol politicky aktívnym. Aktivita sťažovateľa v krajine pôvodu nemusí predstavovať prejav politickej aktivity alebo presvedčenia. Zároveň podstatným v danom prípade nie je ani skutočné politické presvedčenie sťažovateľa. To sa javí byť nepodstatným najmä v prípadoch, kedy je údajný pôvodca prenasledovania presvedčený o spolupráci (kolaborácii) žiadateľa o azyl so skupinami osôb, ktoré vyznávajú odlišné politické presvedčenie a pod. (v tomto prípade zjavne dochádza ku kombinácii, nakoľko sťažovateľovi zrejme bola vytýkaná spolupráca s mimovládnymi organizáciami /sťažovateľ bol vyzvaný aby zanechal zamestnanie a nepracoval pre neveriacich cudzincov, obviňovali ho, že pracuje ako agent pre cudzincov, pýtali sa ho, či stále pracuje pre agentov a uviedli, že ak pre nich pracuje, tým pôsobí proti nim/ a zároveň prejavil nesúhlasné stanovisko k výzve pridať sa do boja na strane Husíov). V určitých situáciách nie je potrebné aby ohrozená osoba aktívne prejavovala svoje politické názory (verejne, výslovne). 40. Podľa čl. 10 smernice č. 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany pri posudzovaní, či žiadateľ má oprávnenú obavu z prenasledovania, je nepodstatné, či má žiadateľ skutočne takú rasovú, náboženskú, národnú, sociálnu alebo politickú charakteristiku, ktorá spôsobuje prenasledovanie, za predpokladu, že takáto charakteristika je prisudzovaná žiadateľovi aktérom prenasledovania. 41. Vo vzťahu k rozhodnutiu kasačného súdu vo veci pod sp. zn. 1Sžak/12/2019 z 22.10.2019, na ktoré žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí poukazoval kasačný súd uvádza, že v prípade sťažovateľa ide o odlišný prípad. Vo vyššie citovanej právnej veci kasačný súd uviedol, že „samotná existencia navrhovateľových politických názorov, odlišných od vládnych, nie je sama o sebe dostatočným dôvodom na udelenie azylu, pretože navrhovateľ nepreukázal, že má dôvod sa obávať prenasledovania za svoje politické názory, ktoré nie sú tolerované vládnucim režimom, pre svoju kritickosť voči politike a metódam režimu. Keďže nebola splnená podmienka poznania jeho politických názorov zo strany štátnych orgánov v krajine jeho pôvodu, pretože v prípade navrhovateľa tieto neboli verejne proklamované, nemohlo dôjsť ani k prenasledovaniu navrhovateľa za politické názory zo strany štátnych orgánov. Teda aj v prípade, že by sťažovateľ odlišné politické názory mal, tieto v žiadnom prípade neprezentoval." Pre posúdenie prípadu bola pre kasačný súd relevantná podmienka poznania opozičných politických názorov (ktoré žiadateľ vo vyššie uvedenom prípade zjavne skutočne mal). V prípade sťažovateľa k naplneniu vyššie uvedenej podmienky celkom zjavne došlo, a to vzhľadom na sťažovateľom tvrdené kontaktovanie zo strany Husíov, ktorí poukazovali na sťažovateľovu aktivitu vo vzťahu k mimovládnym organizáciám. Zároveň sťažovateľ svojim konaním dal najavo neochotu pridať sa v bojoch na stranu Husíov, čo mohlo mať za následok pripisovanie politickej oponentúry. V určitých situáciách nie je potrebné, aby ohrozená osoba aktívne prejavovala svoje politické názory (verejne, výslovne), ale už samotná neochota spolupracovať s pôvodcami prenasledovania môže byť latentným vyjadrením politických názorov. 42. V zmysle § 8 písm.
3. a)zák. č. 480/2002 Z.z. aj keď nie je nevyhnutné, aby sa žiadateľ v krajine pôvodu stal obeťou prenasledovania, nakoľko minimálnou požiadavkou pre udelenie azylu v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia je opodstatnená obava z prenasledovania z tam uvedených dôvodov, jeho predchádzajúca skúsenosť je dôležitým znakom opodstatnenosti obavy žiadateľa z prenasledovania. Predchádzajúca skúsenosť žiadateľa nie je nevyhnutná nakoľko konanie o medzinárodnej ochrane je špecifickým okrem iného tým, že ide o prospektívne rozhodovania, t.j. posudzuje sa opodstatnenie strachu z prenasledovania či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/19/2016 zo dňa 09.01.2017, sp. zn. 1Sža/17/2014 zo dňa 29.07.2014). Skutočnosť, že Husíovia sťažovateľovi neublížili, ani ho nasilu neodvliekli, neznamená, že mu takéto konanie z ich strany nehrozilo. Minulú skúsenosť žiadateľa s prenasledovaním je nutné hodnotiť ako skutočnosť, ktorá pridáva žiadosti o udelenie azylu na opodstatnenosti. Avšak zároveň, žiadateľom prezentované obavy z prenasledovania nie je možné vylúčiť absenciou skúsenosti s prenasledovaním. Preto pokiaľ krajský súd (ako aj žalovaný) podmieňoval udelenie azylu vyššie naznačeným spôsobom, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 43. V predmetnej právnej veci tak kasačný súd, rešpektujúc vyššie uvedené zásady a špecifiká konania o medzinárodnej ochrane, dospel k záveru o tom, že v prípade sťažovateľovej žiadosti nemožno s dostatočnou istotou vylúčiť naplnenie predpokladov pre udelenie azylu z dôvodu imputovaného zastávania politických názorov. V. 44. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd dospel k nesprávnemu záveru, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a správnu žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale považoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods.

§ 457ods.

1 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Podľa § 462 ods. 2 S.s.p. ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie. 45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods.

§ 167ods.

1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, trovy konania priznal. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.