Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Sžsk/74/2019 Identifikačné číslo spisu: 4015201068 Dátum vydania rozhodnutia: 25.11.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:S

§ 438ods.

2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej kasačnej sťažnosti žalobcu (§ 453 ods. 2 S.s.p.), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 452 ods. 1

ust.§ 137 ods. 4 S.s.p.) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná. 14. Predmetom prieskumného konania kasačného súdu bol rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/38/2015-205 zo dňa 8.1.2019, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej

prvostupňovým správnym rozhodnutím. 15. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo rozhodnutie žalovanej č. 53014-2/2015-BA zo dňa 06.10.2015, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany, č. 7298-TO-DvN zo dňa 12. augusta 2015, ktorým rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa ust. § 236 ods. 1 písm.

1. b)zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. uložila žalobcovi povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia vrátiť časť dávky v nezamestnanosti za obdobie od 31. januára 2012 do 30. júla 2012 v celkovej sume 2 220,75 Eur. 16. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 177 a nasl. S.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci (§ 119 S.s.p.). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 S.s.p.). Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné najmä s ohľadom na prameň, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Zákonnosť postupu správny súd skúma na základe rovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutí. 17. Súčasne kasačný súd dáva do pozornosti, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. 18. Kasačný súd v danej veci mal preukázané, že krajský súd v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, keď napadnutým rozsudkom žalobu ako nedôvodnú zamietol, postupoval náležite v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku a tiež v súlade s právnym názorom prezentovaným v zrušujúcom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/4/2016 zo dňa 28. marca 2018. 19. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu krajského súdu, oboznámiac s obsahom spisu, s námietkami žalobcu uvedenými v kasačnej sťažnosti a v zmysle § 461 SSP dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozhodnutia. Najvyšší súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru správneho súdu uvádza nasledovné. V. Právne posúdenie kasačným súdom 20. Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 21. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 22. V zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základnou premisou materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore:,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I. ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382, I. ÚS 10/98)“. (I. ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750). Z uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu je povinnosťou mocenských orgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy. 23. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 24. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie. 25. Podmienky nároku na dávky v nezamestnanosti a na ich výplatu upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. 26. Nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení, ak nie je ustanovené inak, pričom nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky (§ 109 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z.). Výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky (§ 112 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z.), pričom nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% (§ 105 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z.). Zákon o sociálnom poistení súbežný nárok na dávku v nezamestnanosti a nárok na starobný dôchodok vylučuje, keďže poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok (§ 19 ods. 3 písm.
2. b)zákona č. 461/2003 Z. z.). 27. V predmetnej veci bol skutkovým podkladom, na základe ktorého správny orgán ustálil svoj právny záver o neprávom vyplatenej dávke žalobcovi rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 17.10.2014 č. TN1/OSAP/ZAM/2014/24900-004, podľa ktorého nebol žalobca zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle ust. § 34 ods. 14 písm.
3. e)zákona o službách zamestnanosti z dôvodu priznania starobného dôchodku. Z tejto skutkovej okolnosti vyplynulo, že pokiaľ žalobca ako príjemca dávky v nezamestnanosti tieto dávky poberal, poberal ich bez právneho základu, teda neoprávnene, majúce za následok splnenie zákonných podmienok pre povinnosť ich vrátenia. Krajský súd v intenciách názoru najvyššieho súdu dospel k správnemu právnemu záveru, že spätným priznaním starobného dôchodku žalobcovi sa už na neho poistenie v nezamestnanosti nevzťahovalo, pričom v zmysle ust. § 105 ods. 2 dňom priznania starobného dôchodku zanikol žalobcovi nielen nárok na výplatu dávky, ale aj samotný nárok na dávku. Zhodnotil, že žalobca musel mať vedomosť o tom, že v prípade objektívnej skutočnosti, ktorou bolo priznanie starobného dôchodku, sa bude dávka v nezamestnanosti, ktorá mu bola vyplatená za obdobie poberania starobného dôchodku, považovať za dávku vyplatenú neprávom a že ju v zmysle ust. § 236 ods. 1 písm.
4. b)zákona o sociálnom poistení bude povinný vrátiť. 28. Podľa ust. § 236 ods. 1 písm.
5. b)zákona o sociálnom poistení, príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur a prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. 29. Uvedený právny záver má oporu v zistenom skutkovom stave, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že žalobca bol v čase, keď žiadal o dávku v nezamestnanosti, poučený o tom, že nárok na dávku zaniká priznaním starobného dôchodku ako i o povinnosti neprávom poskytnutú dávku vrátiť, čo potvrdil svojim podpisom dňa 31.1.2012. V čase, kedy žalobca žiadal o priznanie starobného, mal túto vedomosť a aj napriek tomu žiadal o priznanie starobného dôchodku spätne k dátumu 28.6.2010. Bez akýchkoľvek pochybností tak vedel, že pokiaľ bude jeho žiadosti vyhovené, dávka v nezamestnanosti, ktorú poberal od 31.1.2012 do 30.7.2012 bude považovaná za neoprávnenú a rovnako vedel, že ju bude musieť vrátiť. Na tejto skutočnosti nemení nič ani to, že nezaradením žalobcu do evidencie žiadateľov o zamestnanie na základe rozhodnutia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 17.10.2014 č. TN1/OSAP/ZAM/2014/24900-004 nárok na dávku ani nevznikol a teda jej poberanie možno považovať i naďalej za neoprávnené. 30. Rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 17.10.2014 č. TN1/OSAP/ZAM/2014/24900-004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2014 bola organizačná zložka Sociálnej poisťovne viazaná a to poukazom na ust. § 198 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/1/2009 na ktoré žalobca v kasačnej sťažnosti poukazoval, nebolo možné v danej veci aplikovať, nakoľko vychádza z iných skutkových okolností ako v prejednávanej veci. V uvedenej veci žalobca požiadal 12.1.2004 (pro futuro) o priznanie predčasného starobného dôchodku, ktorý mu bol rozhodnutím z 19.3.2004 priznaný s účinnosťou od 14.1.2004. Predčasný starobný dôchodok bol teda priznaný spätne vzhľadom ku dňu rozhodnutia žalovanej, nie však spätne vzhľadom k žiadosti žalobcu o jeho priznanie. O dni, od ktorého mu bol predčasný starobný dôchodok priznaný, sa dozvedel až z doručeného rozhodnutia Sociálnej poisťovne. V takomto prípade skutočne žalobca nemohol vedieť a ani z okolnosti predpokladať, či a kedy mu bude predčasný starobný dôchodok priznaný. V prejednávanom prípade mal žalobca vzhľadom na poučenie vedomosť, že poberanie dávky v nezamestnanosti a starobného dôchodku za totožné obdobie nie je možné a aj napriek tomu požiadal o priznanie starobného dôchodku spätne od 28.6.2010. Taktiež sa nemožno stotožniť s námietkou žalobcu o odklone od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, keďže táto je pomerne ustálená. (bližšie pozri rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžso/2/2015, sp. zn. 9Sžso/7/2015 ako i sp. zn. 9Sžso/12/2015). 31. Vzhľadom k uvedenému vyššie najvyšší súd vyhodnotil ako nedôvodne námietky žalobcu vznesené v kasačnej sťažnosti, ktorými namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu z dôvodov, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm.
6. f)S.s.p.) ako i, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm.
7. g)S.s.p.) a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm.
8. h)S.s.p.). Uvedené kasačné námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozhodnutiu krajského súdu preto podľa § 461 S.s.p. zamietol ako nedôvodnú. 32. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi (žalobcovi), ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p.

§ 167ods.

1 S.s.p.) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 S.s.p.

§ 168S.s.p.).

1. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
2. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.