Obsah (12)

§ 6§ 2§ 448§ 421§ 428§ 432§ 13§ 14§ 133§ 282§ 285§ 286

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Obdo/44/2020 Identifikačné číslo spisu: 6119373818 Dátum vydania rozhodnutia: 26.11.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Beáta Miničová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

návrhu konať spoločne aspoň s jedným konateľom spoločnosti, a to na základe rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti N. G., ktorý je zároveň konateľom. Zákonný sudca sa stotožnil s právnym názorom vyššieho súdneho úradníka o tom, že na základe rozdielneho postavenia konateľa a prokuristu sa javí kombinované zastupovanie spoločnosti, keď má prokurista konať spolu s konateľom, ako konanie v rozpore so zákonom.

konajúceho súdu nie je možné podmieňovať platnosť úkonov prokuristu podpisom konateľa spoločnosti, keď prokúru ten istý konateľ konajúc ako štatutárny orgán spoločnosti vystavil na to, aby spoločnosť na neho delegovala oprávnenie štatutárneho orgánu v oblasti prevádzkovania podniku. Podpis prokuristu spolu s podpisom konateľa tak popiera účel prokúry a je v rozpore so zámerom zákonodarcu, ktorým je súd, ako aj osoby odvolávajúce sa na ustanovenia Obchodného zákonníka o prokúre, viazaný.

1. Námietky navrhovateľa ohľadom dôslednejšej kontroly prokuristu konateľom považoval okresný súd minimálne za iracionálne, nakoľko konateľ udelil prokuristovi generálne plnomocenstvo na všetky úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku a následne v záujme kontroly podmienil platnosť jeho právnych úkonov ďalším podpisom jeho ako konateľa.
2. Okresný súd Banská Bystrica dodal, že sa nemôže relevantne vysporiadať s rozdielnym právnym názorom iných registrových súdov, na ktoré poukázal navrhovateľ, nakoľko odlišné právne posúdenie veci nie je nijako odôvodnené, len sa premietlo do vykonania zápisu navrhovaného spôsobu konania prokuristu spolu so štatutárnym orgánom.
3. Keďže okresný súd na základe vlastných úvah dospel k záveru, že navrhovaná zmena zápisu v časti spôsobu konania prokuristu je v rozpore so zákonom, pretože popiera zmysel a zákonodarcom sledovaný účel prokúry, v dôsledku čoho je návrh nezrozumiteľný, a tým aj neúplný a nespĺňa podmienky

§ 6ods.1 písm.

b/ a ods. 3 písm. d/ zákona o obchodnom registri, námietky navrhovateľa proti odmietnutiu vykonania zápisu údajov do obchodného registra pod sp. zn. 4Nre/60/2019, zamietol.

1. Na odvolanie navrhovateľa, Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, napadnutým uznesením zo dňa 11.12.2019, č. k. 43Cob/107/2019-111, potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd uviedol, že prokúra predstavuje zvláštny druh plnej moci, ktorej právna úprava je obsiahnutá výlučne v Obchodnom zákonníku. Rozsah splnomocnenia prokuristu konať menom podnikateľa právne úkony je vymedzený záväzne § 14 ods. 1 Obchodného zákonníka, a nie dohodou medzi podnikateľom a prokuristom.
3. Zápis prokúry do obchodného registra má na rozdiel od jej výmazu konštitutívny charakter, čo znamená, že udelenie prokúry nadobúda účinnosť tak, ako to stanovuje § 14 ods. 6 Obchodného zákonníka až dňom zápisu s tým, že zápis samostatného spôsobu konania prokuristu Obchodný zákonník v § 14 ods. 6 predpokladá len pokiaľ by podnikateľ udelil prokúru viacerým osobám. Keďže z obsahu § 14 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva rozsah prokúry, tento nie je možné zužovať. Nie je však vylúčené, aby rozsah podnikateľ rozšíril a v listine výslovne prokuristovi udelil oprávnenie buď len na scudzovanie alebo len na zaťažovanie nehnuteľností alebo k obojakému konaniu. Ak podnikateľ prokúru o takéto oprávnenie nerozšíri, je rozsah splnomocnenia prokuristu takto zo zákona výslovne obmedzený.
4. Odvolací súd zdôraznil, že rozdiel medzi konateľom a prokuristom spoločnosti je v tom, že konateľ je štatutárnym orgánom, ktorý koná menom spoločnosti s ručením obmedzeným, zatiaľ čo prokurista je zástupcom spoločnosti, ktorý koná za spoločnosť v rámci úkonov, ktoré sa týkajú podniku. Zákonodarca však predpokladá, že nielen u štatutárneho orgánu, ale aj u prokuristov sa do obchodného registra zapisuje spôsob akým koná, čo je pri konaní podnikateľa upravené v § 13 Obchodného zákonníka a pri prokúre v § 14 ods. 4 Obchodného zákonníka. Do obchodného registra tak môže byť ako na pozíciu prokuristu, tak aj na pozíciu štatutárneho orgánu zapísaných viac osôb.
5. V prípade prokúry musí

odvolacieho súdu návrh na zápis do obchodného registra obsahovať aj určenie, či každý prokurista môže konať samostatne, prípadne koľko prokuristov musí konať spoločne. V prípade zápisu viacerých konateľov je oprávnený konať menom spoločnosti každý z nich samostatne, ak nestanoví spoločenská zmluva alebo stanovy inak, čo vyplýva z § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka. V obchodnom registri preto môže byť zapísané, že menom spoločnosti konajú vždy dvaja prokuristi spoločne, alebo že menom spoločnosti konajú vždy dvaja konatelia spoločne, alebo že menom spoločnosti konajú za predstavenstvo vždy dvaja členovia predstavenstva spoločne.

1. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na to, že zatiaľ čo pri konateľoch je kombinácia samostatného a spoločného konania možná, pri prokúre táto kombinácia spoločnej a samostatnej prokúry môže byť vyhodnotená ako nespôsobilý zápis zastúpenia podnikateľa do obchodného registra, alebo ako určenie spôsobu jeho zastupovania, resp. podpisovania za podnikateľa.
2. Spoločnému konaniu člena štatutárneho orgánu a prokuristovi odporuje

odvolacieho súdu aj ust. § 133 Obchodného zákonníka,

ktorého je štatutárnemu orgánu spoločnosti priznaná akákoľvek pôsobnosť, pokiaľ ju zakladateľské dokumenty nezveria jej inému orgánu. Prokurista pritom nie je orgánom spoločnosti. V neprospech spoločného konania konateľa s prokuristom nasvedčujú aj údaje zapisované do obchodného registra, keď

§ 2ods.

1 písm. e/ a g/ zákona o obchodnom registri je samostatne upravený zápis štatutárneho orgánu zapísanej osoby vrátane spôsobu, ako za právnickú osobu koná a samostatný zápis prokúry a prokuristu vrátane spôsobu, akým koná.

1. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že viazanosť konania člena štatutárneho orgánu na konanie prokuristu môže byť realizované len ako vnútorné obmedzenie konateľského oprávnenia štatutárneho orgánu, či prokúry v rámci úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.
2. Krajský súd v Banskej Bystrici tak preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec právne správne posúdil.
3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie navrhovateľ (č. l. 118 spisu), prípustnosť ktorého odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.).
4. Navrhovateľ (v ďalšom texte tiež ako „dovolateľ“) v prvom rade poukázal na postupy súdov v tomto konaní s tým, že považuje svoj návrh na zápis zmien zapísaných údajov do obchodného registra za úplný a súladný so zákonom. Dodal, že súhlasí s vymedzením prokúry ako špeciálneho plnomocenstva, ktoré oprávňuje prokuristu vykonávať všetky úkony súvisiace s prevádzkou podniku. Navrhovateľ sa však nestotožňuje, že konanie prokuristu s členom štatutárneho orgánu je v rozpore so zákonom, nakoľko zákon takéto konanie nezakazuje.
5. Dovolateľ uviedol, že v prípade vzťahov navrhovateľa a jeho zástupcov v kontexte kombinovaného spôsobu konania prokuristu je nevyhnutné rozlišovať jeho dopad na konanie štatutára, ako aj na konanie prokuristu; a to všetko vo vzťahu k tretím osobám, pre ktoré je zápis v obchodnom registri rozhodujúci. Dovolateľ zdôraznil, že navrhované konanie prokuristu nijako neobmedzuje výkon pôsobnosti štatutára v zmysle zákona. Konateľ spoločnosti naďalej koná samostatne, v súlade so zapísaným spôsobom konania a s udelením prokúry sa toto konanie nemení. Z tohto dôvodu považuje dovolateľ konštatovanie odvolacieho súdu v bode 46 napadnutého uznesenia za nesprávne. Rovnako vo vzťahu k prokuristovi navrhovaný spôsob konania nespôsobuje mätúci právny stav, a to ani vo vzťahu k tretím osobám.
6. Preto je dovolateľ názoru, že povinnosť prokuristu konať spoločne s konateľom nepredstavuje obmedzenie rozsahu prokúry, ale len spôsob konania (podpisovania) prokuristu (nie konateľa), ktorý zákon explicitne upravuje a zároveň ani nezakazuje. Týmto neexistuje zákonný dôvod podnikateľa obmedzovať pri usporiadaní jeho vzťahov s konateľom, resp. s prokuristom a prípadná medzera v zákone nemôže byť v neprospech navrhovateľa.
7. Dovolateľ v kontexte postupu konajúcich súdov opätovne poukázal na rozdielnu prax registrových súdov, ktoré sporný spôsob konania prokuristu do obchodného registra zapisujú, čím je v danom prípade narušená ústavnou garantovaná zásada legitímnych očakávaní odvolávajúc sa na skutočnosť, že registrové súdy svoje rozhodnutia neodôvodňujú.
8. Vzhľadom na vyššie uvedené závery dovolateľ uvádza, že spoločný spôsob konania prokuristu a štatutárneho orgánu je otázkou, na ktorú rozhodovacia prax súdov nedáva súladnú odpoveď, pričom daná problematika nie je vyriešená ani rozhodovacou praxou dovolacieho súdu.
9. Dovolateľ považuje vec odvolacím súdom za nesprávne právne posúdenú, a preto navrhuje, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, že námietkam navrhovateľa proti odmietnutiu vykonania zápisu údajov do obchodného registra pod sp. zn. 4Nre/60/2019 v celom rozsahu vyhovie, alebo napadnuté uznesenie zruší a vec vráti odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) v spojení s § 2 ods. 1 a § 396 ods. 5 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok], po zistení, že dovolanie podal včas navrhovateľ zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie navrhovateľa je potrebné zamietnuť

§ 448C. s.

p., pretože nie je dôvodné. 23. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti v Civilnom sporovom poriadku. 24.

ustanovenia § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. V tejto súvislosti osobitne platí, že len dovolací súd bude rozhodovať o naplnení predpokladov prípustnosti dovolania definovaných v § 421 ods. 1 C. s. p. (rovnako aj I. ÚS 438/2017). 25. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania

§ 421ods.

1 písm. b/ C. s. p., keďže má za to, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 26. O tom, či je daná prípustnosť dovolania

§ 421C. s.

p., rozhoduje dovolací súd výlučne na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 C. s. p.). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 C. s. p., má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 C. s. p.) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. 27. Dovolací súd však nie je vymedzením prípustnosti viazaný a skúma ju sám, nakoľko nemôže byť viazaný tým, o ktorý prípad právnej otázky

§ 421ods.

1 C. s. p. oprel dovolateľ prípustnosť dovolania (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020). 28.

§ 428C. s.

p., dovolateľ musí v dovolaní popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). 29.

§ 432ods.

1 C. s. p., dovolanie prípustné

§ 421

možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (ods. 2). 30. Dovolací súd ďalej uvádza, že právnou otázkou, ktorá je rozhodujúca pre splnenie zákonnej podmienky prípustnosti dovolania

§ 421ods.

1 C. s. p., sa rozumie otázka hmotnoprávna - ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine - ako aj otázka procesnoprávna, ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení. Zároveň právnu otázku (od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu) je potrebné koncipovať jednak spôsobom uvedeným v ustanovení § 432 ods. 2 C. s. p., no zároveň aj dostatočne všeobecným spôsobom tak, aby vôbec bolo možné konštatovať, že vo vzťahu ku konkrétnej otázke skutočne existuje alebo neexistuje ustálená/rozdielna rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Tento záver vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. apríla 2020, sp. zn. III. ÚS 123/2020,

ktorého už zo samotného znenia § 421 C. s. p. je možné vyvodiť, že vzhľadom na skutočnosť, že od vymedzenia právnej otázky sa odvíja dovolací prieskum, a to v rozsahu, či sa od nej odvolací súd v rámci jej vyriešenia odklonil, riešil ju rozdielne alebo ju ešte neriešil, je pri jej formulácii nevyhnutný predpoklad jej „zovšeobecnenia“. 31. Dôvod prípustnosti dovolania

§ 421ods.

1 písm. b/ C. s. p. predpokladá, že právnu otázku dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Právna úprava účinná od

1. júla 2016, dáva dovolaciemu súdu právomoc rozhodnúť o tom, či ide o otázku zásadného právneho významu, ktorá nebola dosiaľ riešená. Základným predpokladom prípustnosti dovolania je, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej činnosti, doposiaľ neposudzoval právnu otázku nastolenú dovolateľom (t. j. právne posúdenie veci odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí). Zároveň platí, že právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca (kľúčová) pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani akademické otázky, ktoré nemajú vôbec súvis s rozhodovaným sporom.
2. Dovolateľ právnu otázku, od ktorej vyriešenie záviselo rozhodnutie súdov, a ktorá nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená formuloval tak, že spoločný spôsob konania prokuristu a štatutárneho orgánu je otázkou, na ktorú rozhodovacia prax súdov nedáva súladnú odpoveď. Dovolateľ je názoru, že povinnosť prokuristu konať spoločne s konateľom nepredstavuje obmedzenie rozsahu prokúry, ale len spôsob konania (podpisovania) prokuristu (nie konateľa), ktorý zákon explicitne upravuje a zároveň ani nezakazuje. Týmto neexistuje zákonný dôvod podnikateľa obmedzovať pri usporiadaní jeho vzťahov s konateľom.
3. Dovolací súd konštatuje, že uvedenú právnu otázku v minulosti neposudzoval, z ktorého dôvodu je daná potreba, aby dovolací súd, ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil, hoci túto otázku v prebiehajúcom konaní je potrebné vnímať v kontexte s postupom registrového súdu a zápise spôsobu konania prokuristu spolu s konateľom spoločnosti do obchodného registra (pozn. dovolacieho súdu). 34.

§ 13ods.

1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. 35.

§ 13ods.

2 Obchodného zákonníka, ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa. 36.

§ 14ods.

1 Obchodného zákonníka prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Prokúru možno udeliť len fyzickej osobe. 37.

§ 14ods.

2 Obchodného zákonníka v prokúre nie je zahrnuté oprávnenie scudzovať nehnuteľnosti a zaťažovať ich, ibaže je toto oprávnenie výslovne v udelení prokúry uvedené. 38.

§ 14ods.

3 Obchodného zákonníka obmedzenie prokúry vnútornými pokynmi nemá právne následky voči tretím osobám. 39.

§ 14ods.

4 Obchodného zákonníka viacerým osobám možno prokúru udeliť tak, že sú na zastupovanie a podpisovanie oprávnené každá samostatne, alebo tak, že je pri tom potrebný súhlasný prejav vôle všetkých prokuristov alebo aspoň dvoch z nich. 40.

§ 14ods.

5 Obchodného zákonníka prokurista podpisuje tým spôsobom, že k obchodnému menu podnikateľa, za ktorého koná, pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj podpis. 41.

§ 14ods.

6 Obchodného zákonníka je udelenie prokúry účinné od zápisu do obchodného registra. Návrh na zápis prokúry do obchodného registra musí obsahovať meno a bydlisko prokuristu a spôsob, akým sa za podnikateľa podpisuje. Ak bola prokúra udelená viacerým osobám, musí návrh obsahovať aj určenie, či každý prokurista môže konať samostatne, prípadne koľko prokuristov musí konať spoločne. 42.

§ 133ods.

1 Obchodného zákonníka, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. 43.

§ 282ods.

2 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „C. m. p.“), v námietkach môže navrhovateľ odstrániť nedostatky, najmä doplniť chýbajúce údaje alebo opraviť nesprávne údaje, pre ktoré bolo vykonanie zápisu odmietnuté. 44.

§ 285ods.

1 C. m. p., o námietkach rozhoduje registrový súd bez nariadenia pojednávania v lehote desiatich pracovných dní od ich doručenia. Odmietnutie vykonania zápisu preskúma súd len z hľadiska splnenia podmienok

osobitného predpisu. 45.

§ 286ods.

1 C. m. p., registrový súd námietky zamietne, ak nie sú splnené podmienky na vykonanie zápisu. 46.

§ 6ods.

1 písm. b/ č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o obchodnom registri“), registrový súd pred zápisom údajov do obchodného registra, zápisom zmeny zapísaných údajov a výmazom zapísaných údajov z predložených listín preverí, či je návrh na zápis úplný. 47.

§ 2ods.

1 písm. e/ zákona o obchodnom registri sa do obchodného registra sa zapisujú v štátnom jazyku tieto údaje - meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo jeho členom, s uvedením spôsobu, akým táto osoba koná v mene zapísanej osoby, a s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie; ak je štatutárnym orgánom právnická osoba, zapisuje sa jej obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené, ako aj meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je jej štatutárnym orgánom; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené. 48.

§ 2ods.

1 písm. g/ zákona o obchodnom registri sa do obchodného registra sa zapisujú v štátnom jazyku tieto údaje - meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ak sa zapisuje do obchodného registra ako prokurista, s uvedením spôsobu konania za podnikateľa a s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené.

1. Dovolací súd zhodne s názorom odvolacieho súdu uvádza, že prokúra predstavuje zvláštny druh plnej moci, ktorej právna úprava je obsiahnutá výlučne v Obchodnom zákonníku s tým, že rozsah splnomocnenia prokuristu konať menom podnikateľa je vymedzený záväzne § 14 ods. 1 Obchodného zákonníka. Na závery konajúcich súdov ohľadom vymedzenia prokúry a konateľa, ako štatutárneho orgánu, dovolací súd v plnom rozsahu poukazuje.
2. Osobitne dovolací súd zdôrazňuje, že zápis prokuristu do obchodného registra má konštitutívny charakter

§ 14ods.

6 vety prvej Obchodného zákonníka, z ktorého dôvodu návrh takéhoto zápisu podlieha testu zákonnosti a úplnosti zo strany registrového súdu

§ 6ods.

1 písm. b/ zákona o obchodnom registri.

1. V prejednávanom prípade sa navrhovateľ svojim návrhom domáhal, aby registrový súd zapísal údaj v nasledovnom znení: „Prokurista za spoločnosť koná spoločne s aspoň jedným konateľom spoločnosti. Za spoločnosť prokurista podpisuje tak, že k obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis a označenie „prokurista“, „per procuram“ alebo skratku „p.p“.“
2. Dovolací súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že návrh na zápis spôsobu konania konateľa spoločnosti a návrh na zápis spôsobu konania prokuristu, má odlišné požiadavky z hľadiska § 2 ods. 1 písm. e/, písm. g/ zákona o obchodnom registri. Pri osobe konateľa spoločnosti zákon uvádza, že sa do obchodného registra zapisuje aj uvedenie spôsobu, akým táto osoba koná v mene zapísanej osoby. Pri osobe prokuristu zákon uvádza, že sa do obchodného registra zapisuje okrem iného spôsob konania za podnikateľa. Zápis prokúry má zároveň svoje špecifiká

§ 14ods.

6 vety druhej a tretej Obchodného zákonníka, návrh na zápis prokúry do obchodného registra musí obsahovať meno a bydlisko prokuristu a spôsob, akým sa za podnikateľa podpisuje. Ak bola prokúra udelená viacerým osobám, musí návrh obsahovať aj určenie, či každý prokurista môže konať samostatne, prípadne koľko prokuristov musí konať spoločne. 53. Dovolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že spoločné konanie za spoločnosť prokuristom a konateľom spoločnosti, nie je

Obchodného zákonníka prípustné a nie je ho možné vyvodzovať ani v spojení s § 2 ods. 1 písm. e/, písm. g/ zákona o obchodnom registri. Zápis skutočnosti,

ktorej prokurista za spoločnosť koná spoločne s aspoň jedným konateľom spoločnosti, by znamenal, že prokurista je v rovnakom postavení, ako konateľ spoločnosti, resp. štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorým

§ 133ods.

1 Obchodného zákonníka, nie je. Aj v prípade, ak zámer navrhovateľa z argumentačného hľadiska dovolania smeroval len k faktickej kontrasignácii prokuristu spoločne s konateľom spoločnosti (hoci návrh na zápis smeroval výslovne na spoločné konanie), by takýto spôsob spoločného podpisovania nemohol pre účely zápisu do obchodného registra obstáť, pretože do obchodného registra sa zapisuje iba spôsob podpisovania, a nie to, na koho súhlasnú vôľu je podpis viazaný. 54. Vyššie uvedené právne závery potvrdzuje aj znenie ustanovenia § 13 ods. 1 vety druhej Obchodného zákonníka,

ktorého právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Doslovným výkladom totiž spojka „alebo“ bez akýchkoľvek pochybností vylučuje konanie právnickej osoby štatutárnym orgánom a zástupcom, ktorým je aj prokurista.

1. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že zápisy registrových súdov, na ktoré poukázal dovolateľ, kedy došlo k zápisu kontrasignácií prokuristu a štatutárneho orgánu, sú s poukazom na vyššie uvedené zjavne nesprávne a nie je možné nimi poukazovať na nesprávne právne závery, ku ktorým mali dospieť konajúce súdu pri odmietnutí vykonania navrhovateľom požadovaného zápisu.
2. Preto dovolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ nedôvodne odvolaciemu súdu (ako aj súdu prvej inštancie) vytýkal nesprávne právne posúdenie veci a jeho dovolanie smeruje proti vecne správnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, na ktorého závery dovolací súd v plnom rozsahu odkazuje.
3. Vzhľadom na to, že v rozhodovanej veci odvolací súd správne posúdil právnu otázku podstatnú pre rozhodnutie vo veci, najvyšší súd

ustanovenia § 448 C. s. p. dovolanie navrhovateľa, ako nedôvodné zamietol. 58. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.