KR a keďže si ich veriteľ riadne neprihlásil, nie sú vymožiteľné. Pohľadávky žalovaných na poistnom za mesiac február 2010 a marec 2010 vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania, a preto si ich mal veriteľ prihlásiť prihláškou. Krajský súd v Nitre v odôvodnení svojho rozhodnutia (ktorým rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti zmenil a žalobu zamietol) uviedol, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že reštrukturalizačné konanie na žalobcu začalo dňom 11.03.2010, žalobca ako zamestnávateľ bol povinný uhradiť poistné na sociálne poistenie za svojich zamestnancov za mesiac február a marec 2010, pričom si určil na výplatu príjmov
zákona č. 461/2003 Z. z. a prihlasovanie pohľadávok je upravené v zákone č. 7/2005 Z. z. (ZoKR). Žalobca ako zamestnávateľ bol povinný uhradiť poistné na sociálne poistenie za mesiace február a marec 2010, pričom si určil na výplatu príjmov
1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovaným 1/ a 2/ vznikol nárok na náhradu trov konania, pretože mali v konaní úspech v celom rozsahu. Keďže si náhradu trov konania neuplatnili, súd prvej inštancie im ich náhradu nepriznal.
c/ O. s. p. Uvedená skutočnosť bola dôvodom uvedeným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. k. 2Obdo/70/2012, ktorým boli zrušené rozsudky Krajského súdu v Nitre zo dňa 10.10.2012, č. k. 15CoKR/6/2011-181 a rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 13.07.2011, č. k. 23Cbi/1/2011-
krajského súdu dostatočne odôvodnená v bode 35 a 36, pričom táto je totožná s už uvedenou vecnou argumentáciou uvedenou v rozhodnutí odvolacieho súdu, a to v rozhodnutí zo dňa 10.10.2012, č. k. 15CoKR/6/2011-
žalobcu ďalej napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.). 12. Žalobca (v ďalšom texte tiež ako „dovolateľ“) v prvom rade rozsiahlo sumarizoval priebeh konania. Rozhodnutie súdu vychádza
dovolateľa z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď tento konštatoval, že pohľadávka vznikla počas reštrukturalizácie s tým, že pohľadávka žalovaného je prednostnou pohľadávkou. A to s odkazom na všetky predchádzajúce rozhodnutia a rozhodovaciu prax, ktorú však bližšie nešpecifikoval. Ďalej konajúci súd konštatoval, že vznik a zánik pohľadávky sa posudzuje
zákona č. 461/2003 Z. z.; pričom prihlasovanie pohľadávky je upravené v zákone č. 7/2005 Z. z. Zároveň súd poukázal na voľbu termínu žalobcu na výplatu miezd a na to viažucu sa povinnosť úhrady poistného v rovnakom termíne s tým, že až neuhradením poistného bol žalovaný oprávnený predpísať žalobcovi, ako zamestnávateľovi poistného. Keďže reštrukturalizačné konanie začalo 11.03.2010, tak pohľadávka vznikla počas reštrukturalizácie. Viac k samotnému vlastnému odôvodneniu, ako ani k právnej argumentácii žalobcu, súd
dovolateľa nič neuvádza. Okrem vyššie uvedenej právnej otázky, je
názoru žalobcu relevantné aj posúdenie právnej otázky čo do možnosti rozdelenia pohľadávky žalovaného „do“ a „po“ začatí reštrukturalizačného konania, čo však odvolací súd v dovolaní napadnutom rozsudku neposudzoval a súd prvej inštancie len v bode 35. svojho rozhodnutia. 13. Ustanovenia § 142,143 a 144 zákona č. 461/2003 Z. z., o ktoré opiera svoj nárok žalovaný, sú
dovolateľa zhodné tak pred prijatím zákona 310/2006 Z. z., ktorým došlo k vypusteniu ustanovenia § 152 (určujúceho čas vzniku pohľadávky), ako aj po jeho prijatí.
461/2003 Z. z. (do 31.07.2006) sa za pohľadávky vzniknuté pred konkurznom alebo vyrovnaním (zákon č. 328/1991 Zb.) považovali pohľadávky vzťahujúce sa na kalendárne mesiace (dokonca aj len ich časti), ktoré sa končia pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania. To, že takáto úprava vo vzťahu k novému zákonu (zákon č.7/2005 Z. z.) vypadla,
dovolateľa neznamená a ani nemôže znamenať odlišné označovanie vzniku pohľadávky čo do jej prihlásenia. Preto má dovolateľ za to, že tak, ako čas vzniku pohľadávky predtým upravovalo ustanovenie § 152 zákona č. 461/2003 Z. z. do 31.07.2006, upravuje otázku vzniku pohľadávky aj § 120 ods. 2 posledná veta ZoKR účinná od 01.03.2017. V období od 01.08.2006 do 01.03.2017 nie je
žalobcu dané žiadne zákonné ustanovenie, za základe ktorého by bolo možné pohľadávku žalovaného za obdobie 2/2010 a 3/2010 považovať za pohľadávku vzniknutú počas reštrukturalizácie (teda pohľadávku vzniknutú po 11.03.2010). Iný výklad by
názoru dovolateľa porušoval zásadu rovnosti veriteľov v konkurze a mal by za následok odopretie ochrany dlžníkovi pred tou časťou dlhov, ktorých vznik je viazaný na obdobie pred začatím reštrukturalizačného konania a ktoré nesúvisia s podnikateľskou činnosťou dlžníka počas reštrukturalizácie.
dovolateľa len deklaratórny charakter. Samotné ustanovenie § 143 zákona č. 461/2003 Z. z. je napokon označené ako splatnosť poistného, nie vznik. Taktiež je potom
dovolateľa logické, že ak ust. § 142 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. uvádza, že poistné sa platí za kalendárny mesiac pozadu, potom muselo vniknúť mesiac pred tým. Ustanovenie § 143 zákona č. 461/2003 Z. z. je totožné s ust. § 7 zákona č. 580/2004 Z. z. pričom všetky zdravotné poisťovne v reštrukturalizačnom konaní žalobcu prihlásili svoje pohľadávky za obdobie od 01.03.2010 do 11.03.2010, ako pohľadávky vzniknuté pred začatí reštrukturalizačného konania. S poukazom na § 3 zákona č. 461/2002 Z. z. je aj poistné plnenie vypočítané z miezd za február výnosom poisťovne (žalovaného) za mesiac február a z miezd za marec výnosom za mesiac marec, aj keď výkazy obdržala poisťovňa až v nasledujúcich mesiacoch.
dovolateľa urobil napriek tomu, že súd prvej inštancie sa žiadnou z jeho argumentácií vôbec nevyporiadal a svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. V súvislosti s postupom odvolacieho súdu
ust. § 387 ods. 2 C. s. p. má dovolateľ za to, že aj výklad a aplikácia tohto ustanovenia Civilného sporového poriadku musia byť také, aby bolo rešpektované základné právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Tieto skutočnosti jednoznačne vyplývajú aj z mnohých rozhodnutí Európskeho súdu. V tejto súvislosti dovolateľ uviedol, že napriek jeho právnej argumentácie, odvolací, ako ani prvoinštančný súd nedali na ňu odpoveď. Došlo len k paušálnemu odkazu na ustálenú rozhodovaciu prax (bez jej bližšej špecifikácie) a opisu obsahu niektorých rozhodnutí, ktorých výrok aj odôvodnenie, v niektorých prípadoch aj vrátane právneho názoru bolo odlišné. Vo vlastnom odôvodnení pod bodom 36, odvolací súd stručne konštatuje, že vznik a zánik pohľadávky sa posudzuje
zákona č. 461/2003 Z. z. a prihlasovanie pohľadávky je upravené v zákone č. 7/2005 Z. z.; poukazuje na voľbu termínu žalobcu na výplatu miezd a na to viažucu sa povinnosť úhrady poistného v rovnakom termíne a že až neuhradením poistného bol žalovaný oprávnený predpísať žalobcovi ako zamestnávateľovi poistného. Dovolateľ považuje takéto odôvodnenie za nedostatočné a zmätočné, nakoľko nie je z neho zrejmé z akých skutočnosti a akými úvahami sa súd spravoval. Keďže odvolací súd chyby rozhodnutia prvostupňového súdu neodstránil, s jeho obsahom sa stotožnil, napadnutým rozhodnutím
dovolateľa založil dôvod dovolania v zmysle § 431 v spojení s § 420 písm. f/ C. s. p., pričom rozhodnutie je týmto nepreskúmateľné.
f/ C. s. p.
žalovaných neexistuje a pokiaľ by dovolací súd zistil prípadné porušenia procesných práv, je potrebné skúmať ich intenzitu v kontexte celého súdneho konania. V súvislosti s dovolacím dôvodom uplatneným
1 písm. b/ C. s. p. sú žalovaní toho názoru, že ani tento dôvod dovolania nie je opodstatnený. 21. Žalovaný 1/ zastáva názor, že Sociálna poisťovňa do reštrukturalizácie dlžníka ITIMEX, a.s. (do 07.08.2010 ITIMEX, s.r.o.) prihlásila všetky pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizácie. Pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie za február 2010 vo výške 18.763,80 Eur a pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie za obdobie od 01.03.2010 do 11.03.2010 vo výške 7.570,62 Eur vznikli
právneho názoru žalovaného 1/ po začatí reštrukturalizačného konania sp. zn. 31R/3/2010 a preto ide o pohľadávky, ktoré sa v reštrukturalizácií neuplatňujú prihláškou. Zdôraznil, že pohľadávka na poistnom nevzniká každý deň, počas ktorého zamestnávateľ zamestnáva zamestnancov a výkaz poistného a príspevkov nemá len deklaratórny charakter. Ak by to tak bolo, t. j. každý deň by vznikala pohľadávka na poistnom, žiaden zamestnávateľ by nemohol mať Sociálnou poisťovňou vystavené potvrdenie, že nemá nedoplatok na poistnom na sociálnej poistenie. Zamestnávateľ by musel predkladať výkaz poistného a príspevkov každý deň a každý deň príslušné poistné uhrádzať. Pokiaľ ide o posúdenie vzniku pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie a určení, či ide o prednostnú pohľadávku z reštrukturalizačného konania, tento názor je v prejednávanom konaní zhodný napríklad s rozhodnutím dovolacieho súdu sp. zn. 2MCdo/30/
žalovaného 1/ legálny argument potvrdzujúci, že Sociálna poisťovňa nepostupovala správne pri uplatňovaní pohľadávky na poistnom za február 2010 a marec 2010 ako prednostnej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní.
žalovaného 2/ je z predložených dôkazov zrejmé, že ku dňu začatia reštrukturalizačného konania (12.03.2010) sa uvedené pohľadávky voči žalobcovi v účtovníctve žalovaného nemohli nachádzať, nakoľko mesačné výkazy poistného a príspevkov za mesiace 02/2010 a 03/2010 boli predložené dňa 17.03.2010 a 16.04.2010 (riadny), resp. 27.05.2010 (opravný). Uvedené doklady sú predložené v súdnom spise a tvrdenie žalobcu v dovolaní, kde opätovne tvrdí, že mesačný výkaz má deklaratórny charakter nemá oporu v žiadnom relevantnom právnom predpise. Zároveň splatnosť poistného odvádzaného žalobcom ako zamestnávateľom bola určená v Registračnom liste zamestnávateľa zo dňa 05.01.2004 na
2 písm. a/ C. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je dôvodné. 28. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti v Civilnom sporovom poriadku. 29.
ustanovenia § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. V tejto súvislosti osobitne platí, že len dovolací súd bude rozhodovať o naplnení predpokladov prípustnosti dovolania definovaných v § 421 ods. 1 C. s. p. (rovnako aj I. ÚS 438/2017). 30. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania
f/ C. s. p., keďže má za to, že postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je ďalej odôvodnené § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., teda tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 31.
p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:
p., rozhoduje dovolací súd výlučne na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 C. s. p.). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 C. s. p., má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 C. s. p.) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. 33. Dovolací súd však nie je vymedzením prípustnosti viazaný a skúma ju sám, nakoľko nemôže byť viazaný tým, o ktorý prípad právnej otázky
1 C. s. p. oprel dovolateľ prípustnosť dovolania (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020). 34.
p., dovolateľ musí v dovolaní popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). 35.
1 C. s. p., dovolanie prípustné
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ods. 2). 36.
1 C. s. p., dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (ods. 2). 37. Predmetom dovolacieho prieskumu je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Z tohto dôvodu je dovolanie voči napadnutému rozhodnutiu prípustné
p., pretože ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa konanie v danom procesnom štádiu končí. 38. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p.,
ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Túto vadu videl dovolateľ v tom, že odvolací súd sa poukazom na § 387 C. s. p. sa nevysporiadal s jeho podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Týmto
dovolateľa napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu trpí vadou v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p. Tento procesný postup odvolacieho súdu predstavuje
názoru dovolateľa vážne porušenie jeho práva na súdnu ochranu
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a porušenie práva na spravodlivé súdne konanie
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (sp. zn. II. ÚS 383/06). 42. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie
článku 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
c/ O. s. p. Uvedená skutočnosť bola dôvodom uvedeným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. k. 2Obdo/70/2012, ktorým boli zrušené skoršie rozsudky konajúcich súdov. Žalobca v konaní preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p., nakoľko pre žalobcu ako reštrukturalizačného dlžníka má právnu relevanciu zistenie, či pohľadávky žalovaných nie sú prednostnými pohľadávkami, pretože ak by nimi neboli, nemusel by ich žalovaným, ktorí si ich v reštrukturalizácii neuplatnili nad rámec potvrdeného reštrukturalizačného plánu. Odvolací súd zároveň v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že vecná stránka rozhodnutia okresného súdu je dostatočne odôvodnená v bode 35 a 36, pričom táto je totožná s už uvedenou vecnou argumentáciou uvedenou v rozhodnutí odvolacieho súdu, a to v rozhodnutí zo dňa 10.10.2012, č. k. 15CoKR/6/2011-181. Krajský súd v Nitre z uvedeného dôvodu nemal dôvod sa odchýliť od svojej už uvedenej a odôvodnenej argumentácie v predmetnom rozhodnutí. 46. Odvolací súd po prejednaní odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. Dovolací súd dodáva, že takýto postup umožňovalo odvolaciemu súdu ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p.,
ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 47.
názoru dovolacieho súdu procesný postup odvolacieho súdu, ale aj súdu prvej inštancie prebiehal v zmysle právnej úpravy Civilného sporového poriadku, žalobca mal možnosť zúčastniť sa na úkonoch súdu prvej inštancie a proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podať odvolanie, čo aj urobil. Skutočnosť, že sa dovolateľ nestotožňuje s právnym názorom všeobecného súdu, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo zmätočnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.
vyššie citovaného ustanovenia. Jedná sa o taký výnimočný prípad, kedy ide o také nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré neobsahuje ani len zásadné vysvetlenie dôvodov, podstatných pre rozhodnutie súdu, čo vykazuje znaky až vady „najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém alebo vady zásadnej, hrubej a podstatnej“, prípadne ak sa zrušením napadnutého rozhodnutia má dosiahnuť náprava „justičného omylu“. O takýto prípad však v preskúmavanej veci nejde, pretože tak, ako je už vyššie konštatované, skutkové a právne závery obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré spolu s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie tvoria jeden celok) nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR. Za porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil rozhodnutie
predstáv žalobcu. Vyššie citované zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je aktuálne aj po
jeho názoru odvolacím súdu vykonané nedostatočne, dovolací súd pripomína, že už
predchádzajúcej právnej úpravy nebolo dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení strany sporu (a zakladajúcim prípustnosť dovolania), nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (R37/1993, R125/1999, R42/1993). Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 125/1999, dospel k záveru, že ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
f/ O. s. p. nie je prípustné, lebo to nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Nová právna úprava na podstate uvedeného nič nezmenila. 51. Dovolací súd ďalej uvádza, že právnou otázkou, ktorá je rozhodujúca pre splnenie zákonnej podmienky prípustnosti dovolania
1 C. s. p., sa rozumie otázka hmotnoprávna - ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine - ako aj otázka procesnoprávna, ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení. Zároveň právnu otázku (od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu) je potrebné koncipovať jednak spôsobom uvedeným v ustanovení § 432 ods. 2 C. s. p., no zároveň aj dostatočne všeobecným spôsobom tak, aby vôbec bolo možné konštatovať, že vo vzťahu ku konkrétnej otázke skutočne existuje alebo neexistuje ustálená/rozdielna rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Tento záver vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. apríla 2020, sp. zn. III. ÚS 123/2020,
ktorého už zo samotného znenia § 421 C. s. p. je možné vyvodiť, že vzhľadom na skutočnosť, že od vymedzenia právnej otázky sa odvíja dovolací prieskum, a to v rozsahu, či sa od nej odvolací súd v rámci jej vyriešenia odklonil, riešil ju rozdielne alebo ju ešte neriešil, je pri jej formulácii nevyhnutný predpoklad jej „zovšeobecnenia“. 52. K otázke
názoru dovolateľa nesprávneho právneho posúdenia veci, ku ktorému konajúce súdy uviedli, že pohľadávka žalovaného - Sociálnej poisťovne na poistnom vznikla počas reštrukturalizácie s tým, že ide o prednostné pohľadávky, dovolací súd zdôrazňuje, že táto právna otázka už bola dovolacím súdom riešená. Preto dovolací súd neposudzoval dovolanie žalobcu vymedzené právnou otázkou
1 písm. b/ C. s. p., o ktorú oprel dovolateľ prípustnosť svojho dovolania (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020). 53. Predmetom konania je určenie, že pohľadávka žalovaných 1/ a 2/ za mesiac február 2010 vo výške 18.763,80 Eur a za obdobie od 01.03.2010 do 11.03.2010 vo výške 7.570,62 Eur, nie sú prednostnými pohľadávkami v reštrukturalizačnom konaní sp. zn. 31R/3/2010 vedenom na Okresnom súde Nitra na dlžníka - žalobcu. 54.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase, povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu. 55.
1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. 56.
2 zákona č. 461/2003 Z. z., ak poistencovi trvalo poistenie len časť kalendárneho mesiaca, poistné sa platí len za túto časť. 57.
2 zákona č. 461/2003 Z. z., poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň. 58.
1 zákona č. 461/2003 Z. z., Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3, 32 eura, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. 59.
2 zákona č. 461/2003 Z. z., ak zamestnávateľ na výzvu Sociálnej poisťovne nepredloží podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného, Sociálna poisťovňa môže predpísať poistné na základe dokladov zamestnávateľa za predchádzajúce obdobie alebo na základe podkladov iného zamestnávateľa s činnosťou obdobného charakteru. Druhá veta odseku 1 platí rovnako. 60.
1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. 61.
2 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2011 pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. 62.
7/2005 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2011, prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. 63.
1 zákona č. 7/2005 Z. z., každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenie dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak správca pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť. 64.
2 veta prvá zákona č. 7/2005 Z. z. prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. 65.
3 veta prvá zákona č. 7/2005 Z. z. dlžník alebo veriteľ, ktorý doručil správcovi prihlášku, môže podať správcovi podnet, aby prihlásenú pohľadávku poprel. 66.
4 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2011 veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. 67.
2 zákona č. 7/2005 Z. z., zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas
tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.
prihlášky do registra závodov - platcov poistného. V tejto súvislosti je právne významné doručenie výkazu poistného Sociálnej poisťovni, čím v zmysle ustanovenia tretej a štvrtej vety § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., vzniká oprávnenie Sociálnej poisťovne na poistné.
ktorého „Oprávnenie poisťovne požadovať poistné (uplatniť pohľadávku), ako určitú konkrétnu majetkovú hodnotu za mesiac február nemohlo vzniknúť vo februári 2010 za február 2010, ak výplata miezd za február sa viaže k
ktorého rozhodnutia „zamestnávateľ sa nemôže stať dlžníkom poisťovne skôr, než mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné“ (viď bod 72 tohto rozhodnutia). Týmto právnym záverom zodpovedajú aj skutkové závery prejednávaného sporu, a to v spise založené dôkazy, z ktorých je zrejmé, že ku dňu začatia reštrukturalizačného konania sa pohľadávky žalovaných voči žalobcovi v účtovníctve žalovaného nemohli nachádzať, nakoľko mesačné výkazy poistného a príspevkov za mesiace 02/2010 a 03/2010 boli Sociálnej poisťovni predložené dňa 17.03.2010 a 16.04.2010 (riadny), resp. 27.05.2010 (opravný), z čoho možno navyše usúdiť, že takéto výkazy nemôžu mať deklaratórny charakter. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že splatnosť poistného odvádzaného žalobcom, ako zamestnávateľom bola určená v Registračnom liste zamestnávateľa zo dňa 05.01.2004 na
f/ C. s. p. a § 421 ods. 1 C. s. p., nie je procesne daná, preto jeho dovolanie
c/ C. s. p., odmietol. 77. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd
1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. s dôrazom na skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ nepožiadali o náhradu trov dovolacieho konania. 78. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.