1, písm. e/ zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 5 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov a
1 písm.
K vydal súhlas na výrub 427 ks stromov v katastrálnom území A. - na parcele č. 632/1 - 34 ks stromov druhu buk, breza, osika, vŕba, dub, hrab; - na parcele č. 632/2 - 17 ks stromov druhu buk, breza, osika, vŕba, dub; - na parcele č. 632/3 - 6 ks stromov druhu buk, osika, hrab; - na parcele č. 652/2 - 370 ks stromov druhu borovica, jabloň, breza, osika, vŕba, buk, hrab s tým, že na uvedené parcely má žiadateľ uzatvorenú nájomnú zmluvu so SPF Bratislava č. 01222/2015- pnz-P40514/15.00 do
c) - v katastrálnom území obce A., iba na lesných pozemkoch, a to uplatňovanie iného hospodárskeho spôsobu ako účelového alebo výberkového. Činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na ciele ochrany v predmetnom chránenom území, ktorými oponuje žalobca, majú iba odporúčací charakter. Podstatným pre posúdenie veci bolo stanovisko odbornej organizácie Správy CHKO Vihorlat, ktorá posúdila výrub aj z hľadiska cieľov ochrany v predmetnom chránenom území, ktoré bolo vypracované na základe terénnej pochôdzky. Odvolací správny orgán zároveň konštatoval, že v danom prípade ide o poľnohospodársku pôdu, na ktorej z dôvodu dlhodobého nevyužívania došlo k veľkému zárastu samonáletom drevín, ktorý takmer vykazuje charakter lesa. Prinavrátením predmetných pozemkov do pôvodného stavu nedôjde k negatívnemu ovplyvneniu záujmov ochrany prírody a krajiny, k zníženiu ekologickej stability, keďže v katastrálnom území obce A., ktoré má celkovú rozlohu 1648,215 ha je 1142,2916 ha lesných pozemkov. Súhlas na výrub drevín bol daný po dostatočnom posúdení ekologických a estetických funkcií drevín a so súhlasom vlastníka pozemku. Na konaní sa zúčastnil aj zástupca žalobcu, ktorý k posúdeniu predmetných drevín nemal výhrady. Žalovaný zároveň uviedol, že prvostupňový správny orgán v konaní neriešil založenie porastu rýchlorastúcich drevín, ktoré je v kompetencii iných orgánov štátnej správy.
jeho názoru o dostatočne zistenom skutkovom stave svedčí predložený spisový materiál, z ktorého vyplýva, že všetky zistenia boli dôsledne zdokumentované, dostatočne preukázané a posúdené. Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, tento postupoval v úzkej súčinnosti so všetkými účastníkmi konania, pričom žalobca sa v určenej lehote k podkladom rozhodnutia i ich doplneniu nevyjadril. II. Konanie na krajskom súde 4. Vo včas podanej žalobe žalobca namietal, že žalované rozhodnutie aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je nezákonné z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/, c/ a e/ O. s. p.. Namietal, že keďže územie, na ktorom bol udelený súhlas na výrub stromov, je Chránené vtáčie územie Vihorlatské vrchy, žiadateľ v konaní o udelenie predmetného súhlasu nepredložil odborné stanovisko okresného úradu v sídle kraja, ktoré by bolo výsledkom posúdenia navrhovanej činnosti
K. Toto stanovisko
jeho názoru nemôže nahradiť úvaha prvostupňového správneho orgánu, ktorá vyústila v konštatovanie, že aj po vzatí do úvahy kumulatívneho vplyvu s výrubom vedeným pod sp. zn. 2015/000460 sa nepredpokladá významný negatívny vplyv na dané územie. Tento správny orgán nie je orgánom oprávneným na vydanie odborného stanoviska v zmysle citovanej právnej úpravy, čo znamená, že tento konal nad rámec svojej právomoci. Pokiaľ odvolací správny orgán napriek námietkam žalobcu v podanom odvolaní tento postup akceptoval, zaťažil svoje rozhodnutie rovnakou vadou. Žalobca zároveň poukázal na to, že žiadateľ odôvodnil svoju žiadosť úmyslom založiť porast rýchlorastúcich energetických drevín, pre čo nespĺňal zákonné podmienky, ako to bolo namietané v správnom konaní, pričom správne orgány na túto námietku reagovali konštatovaním , že predmetom tohto konania nie je rozhodovanie vo veci založenia porastu rýchlorastúcich drevín pred inými orgánmi. Zdôraznil, že predmetom tohto konania bolo udelenie súhlasu na výrub drevín, pre ktoré platí zákaz uvedený v § 47 ods. 1 zákona o OPaK, t. j. zákaz poškodzovať ich a ničiť. S poukazom na znenie ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia súhlas na výrub drevín sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka. Podmienkou pre jeho vydanie je odôvodnenosť prípadu, ktorá bola vyvodená iba z tvrdenia žiadateľa o jeho úmysle bez toho, aby správne orgány skúmali realizovateľnosť uvedeného zámeru z hľadiska podmienok ustanovených právnymi predpismi i reálnej možnosti na danom území takúto činnosť realizovať. V konaní nebolo zistené, či dôvod na výrub týchto drevín, t. j. skutočné založenie porastu rýchlorastúcich drevín existuje. Vo výroku nie je ani zakotvená žiadna väzba uvedeného súhlasu na realizáciu činnosti deklarovanej žiadateľom. Tento nedostatok rozhodnutia nezodpovedá princípu ochrany drevín, zakotvenému v zákone o OPaK, prostredníctvom zákazu poškodzovať ich a ničiť. Pokiaľ žalobca namietal nedostatok posúdenia druhu a zdravotného stavu drevín, ich funkcie a významu pre životné prostredie,
jeho názoru pre vydanie napadnutého rozhodnutia nepostačuje konštatovanie, že správne orgány tak postupovali bez toho, aby to bolo zistiteľné z podkladov rozhodnutia a vyjadrenia, k akým konkrétnym záverom dospeli. 5. Krajský súd napadnutým rozsudkom
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.") zamietol žalobu ako nedôvodnú, po tom, čo dospel k záveru, že námietky žalobcu, vznesené v podanej žalobe, korešpondujúce s jeho námietkami obsiahnutými v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, dôvodné nie sú. 6.
jeho názoru námietka vytýkajúca absenciu odborného stanoviska okresného úradu v sídle kraja, ktoré by bolo výsledkom posúdenia navrhovanej činnosti
K, keďže územie, na výrub stromov na ktorom bol udelený súhlas, je Chránené vtáčie územie Vihorlatské vrchy, nie je dôvodná, pričom sa stotožnil s argumentáciou žalovaného v odôvodnení jeho rozhodnutia, ktorý uviedol, že uvedené parcely hoci vykazujú charakter lesa, v katastri nehnuteľností sú vedené ako trvalé trávnaté plochy a ostatné plochy, pričom tieto nie sú poľnohospodársky využívané a sú zanedbané. Na tomto území neboli zaznamenané biotopy európskeho alebo národného významu. Ide o územie s I. stupňom ochrany v zmysle citovaného zákona o OPaK, ktoré je súčasťou Chráneného vtáčieho územia Vihorlatské vrchy, vyhláseného vyhláškou č. 195/2010 Z. z. zo dňa 16. 04. 2010 s účinnosťou od 15. 05. 2010, v zmysle ktorej platí zákaz činnosti, ktorá môže mať vplyv na predmet ochrany Chráneného vtáčieho územia Vihorlatské vrchy
c) - v katastrálnom území obce Petrovce, iba na lesných pozemkoch, a to uplatňovanie iného hospodárskeho spôsobu ako účelového alebo výberkového. Vychádzajúc z uvedeného v danom prípade aj
názoru súdu nebolo potrebné ako prílohu žiadosti predložiť odborné stanovisko okresného úradu v sídle kraja, ktoré by bolo výsledkom posúdenia navrhovanej činnosti. Podstatným pre posúdenie veci bolo stanovisko odbornej organizácie Štátnej ochrany prírody SR, Správy CHKO Vihorlat zo dňa
tohto zákona a osobitných predpisov. V súlade s § 65a ods. 2 písm.
1 písm. g) S.s.p. t.j., že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúce v tom, že skutočnosť, že vydaniu rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu nepredchádzalo posúdenie navrhovanej činnosti
K posúdil ako nedôvodnú. 10. Sťažovateľ pripomenul (rovnako ako v žalobe), že ustanovenia § 28 ods. 1 až 4 zákona o OPaK v znení platnom v čase vydania napadnutých rozhodnutí neumožňujú taký výklad ako si osvojili správne orgány a krajský súd. Zdôraznil, že na vydanie odborného stanoviska
K je stanovený zákonný postup a takéto stanovisko vydáva oprávnený orgán v správnom konaní. V konaní bolo nesporné, že územie, na ktorom bol povolený výrub 427 stromov patrí do Chráneného vtáčieho územia Vihorlatské vrchy. Žiadna z úvah správnych orgánov, ani správneho súdu. nemôžu zosúladiť s platným právnym stavom postup správnych orgánov, ktorému nepredchádzalo posúdenie
ust. § 28 ods. 4 zákona o OPaK.
ust. § 28 ods. 4 zákona o OPaK pred vydaním rozhodnutia o udelení súhlasu na činnosť v lokalite NATURA 2000, navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutia správnych orgánov a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná; preto rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania
ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.10.2020 (§ 137 ods. 2 S.s.p.). 14. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie o udelení súhlasu na výrub drevín na žiadosť firmy REVITAL PLUS s.r.o. Podstatou nesprávneho právneho posúdenia bola skutočnosť, že správny súd neprihliadol na pochybenie správnych orgánov, ktorých rozhodnutiu o súhlase s výrubom drevín na žiadosť žiadateľa nepredchádzalo posúdenie navrhovanej činnosti
ust. § 28 ods. 4 zákona o OPaK.
4 zákona o ochrane prírody a krajiny pri posudzovaní vplyvov akejkoľvek činnosti na životné prostredie
osobitného predpisu, pri povoľovaní tejto činnosti, ako aj pri inej činnosti
tohto zákona sa navrhované chránené vtáčie územie zaradené do schváleného zoznamu vtáčích území považuje odo dňa schválenia tohto zoznamu za chránené územie vyhlásené
tohto zákona.
5 zákona o ochrane prírody a krajiny v chránenom vtáčom území sa zakazuje vykonávať činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet jeho ochrany. Na vykonanie náhodnej ťažby a opatrení na ochranu lesa v chránenom vtáčom území, v ktorom platí iný ako piaty stupeň ochrany, sa primerane vzťahujú ustanovenia § 14 ods. 6 a 7.
6 zákona o ochrane prírody a krajiny vláda nariadením vyhlási biotopy druhov vtákov európskeho významu a biotopy sťahovavých druhov vtákov uvedené v schválenom zozname vtáčích území za chránené vtáčie územie a ustanoví vymedzenie hraníc chráneného vtáčieho územia a zoznam činností
odseku 5 vrátane územného a časového obmedzenia ich výkonu. Územia patriace do európskej sústavy chránených území Nátura 2000 požívajú osobitnú územnú ochranu, ktorá vyplýva z dotknutej európskej legislatívy (Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín) a do slovenského právneho poriadku je transponovaná práve zákonom o ochrane prírody a krajiny. Zákon v ustanovení § 28 reguluje najmä povoľovanie činností, ktoré môžu mať vplyv na vyhlásené či navrhované územie Natura 2000.
1 zákona č. 543/2002 Z. z. ; tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery.
1 zákona č. 543/2002 Z. z. ; ochranou prírody a krajiny sa
tohto zákona rozumie starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy.
1 zákona č. 543/2002 Z. z.; chránené vtáčie územia, chránené územia európskeho významu a zóny chránených území
9 sú súčasťou európskej sústavy chránených území, ktorej cieľom je zabezpečiť priaznivý stav ochrany biotopov európskeho významu a priaznivý stav ochrany druhov európskeho významu v ich prirodzenom areáli.
2 zákona č. 543/2002 Z. z.; akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie patriace do európskej sústavy chránených území, navrhované chránené vtáčie územie alebo územie európskeho významu (ďalej len "územie sústavy chránených území") alebo nie je pre starostlivosť oň potrebný, ale ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv, podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov jeho ochrany.
3 zákona č. 543/2002 Z. z.; každý, kto zamýšľa uskutočniť plán alebo projekt
odseku 2 (ďalej len "navrhovateľ"), je povinný predložiť návrh plánu alebo projektu na posúdenie orgánu ochrany prírody. Táto povinnosť sa nevzťahuje na plány alebo projekty, ktoré sú predmetom posudzovania vplyvov
osobitného predpisu.
4 zákona č. 543/2002 Z. z.; okresný úrad v sídle kraja vydá k návrhu plánu alebo projektu
odseku 3 odborné stanovisko k možnosti jeho významného vplyvu na územie sústavy chránených území. Ak sa plán alebo projekt má uskutočniť na území viacerých krajov, odborné stanovisko vydá ten okresný úrad v sídle kraja, na území ktorého sa má uskutočniť najväčšia časť plánu alebo projektu. Odborné stanovisko môže vydať aj ministerstvo alebo okresný úrad v sídle kraja z vlastného podnetu, ak podnet na jeho vydanie bol zistený počas konania o vydanie výnimky, súhlasu alebo vyjadrenia
tohto zákona. Ak
odborného stanoviska plán alebo projekt môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na toto územie, je predmetom posudzovania vplyvov
osobitného predpisu.
čl. 6 ods. 3 Smernice (Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín) akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu a
ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.
čl. 6 ods. 4 Smernice (Rady 92/43/EHS z
názoru kasačného súdu nepochybne nepredstavuje odborné stanovisko k možnosti jeho významného vplyvu na územie sústavy chránených území v zmysle citovaného ustanovenia § 28 ods. 4 zákona o OPaK. 17. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že to či dotknutý plán alebo projekt pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv alebo takýto vplyv mať nebude, sa preukazuje odborným stanoviskom
odseku 4, ktoré vydáva príslušný štátny orgán ochrany prírody a krajiny rozhodnutím, ktorého vydanie je v súlade s § 83 ods. 1 zákona vždy predmetom samostatného správneho konania. Toto správne konanie sa z procesnoprávneho hľadiska riadi príslušnými ustanoveniami zákona a všeobecnými predpismi o správnom konaní, najmä teda zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Odborné stanovisko treba vydať vždy ako výsledok konania
odseku 4, teda aj v prípade, ak sa zistí, že posudzovaný plán alebo projekt nebude mať významný vplyv na sústavy chránených území. (obdobne aj Komentár k cit. ust. § 28 zákona o OPaK) . 18. Pokiaľ teda správny orgán odkazujúci na predmetné Stanovisko Správy CHKO Vihorlat (že po dodržaní podmienok nedôjde k negatívnemu ovplyvneniu záujmov ochrany prírody a krajiny v predmetnom území prinavrátením do jej pôvodného stavu) nahradil odborné stanovisko vydané
K vlastnou úvahou a to aj potom, čo vzal do úvahy kumulatívny vplyv ďalšieho prebiehajúceho plánovaného výrubu 961 ks stromov a 2000 m2 krovín v totožnom katastrálnom území a konštatoval, že nepredpokladá významný negatívny vplyv na dané územie, možno dospieť k záveru, že ním konštatovaný záver bol predčasný a v danej situácii bez zadováženia odborného stanovisko vydaného
K jeho postup a rozhodnutie o žiadosti o výrub drevín neboli v súlade so zákonom. Keďže žalovaný sa s takýmto postupom prvostupňového správneho orgánu stotožnil s konštatovaním, že činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na ciele ochrany v Chránenom vtáčom území Vihorlatské vrchy, na ktoré poukázal žalobca majú len odporúčací charakter a za podstatné pre odvolací orgán označil stanovisko odbornej organizácie Správy CHKO Vihorlat vypracované na základe terénnej pochôdzky, ktoré
jeho (nepodloženého) názoru posúdilo výrub aj z hľadiska cieľov ochrany Chráneného vtáčieho územia Vihorlatské vrchy, zaťažil svoje rozhodnutie rovnakou vadou. 19. Orgány verejnej správy na úseku starostlivosti o životné prostredie
názoru kasačného súdu v konaní nezhodnotili všetky okolnosti majúce vplyv na dotknuté prostredie vzhľadom na povahu činnosti, ku ktorej bol daný súhlas ani z hľadiska jej dlhodobého či kumulatívneho dopadu preto ich postup nebol súladný ani s § 1 ods. 1 a § 2 ods. 1 zákona o OPaK.
ustanovenia § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 175 ods. 2 S.s.p. krajský súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.