Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Obdo/4/2020 Identifikačné číslo spisu: 1207215280 Dátum vydania rozhodnutia: 29.09.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Katarína Pramuková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:N

§ 420písm.

f/ C.s.p. 15. Vo vzťahu k žalobcom

§ 420písm.

f/ C.s.p. v podobe nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu by podľa názoru vec rozhodujúceho senátu dovolacieho súdu na záver o neprípustnosti dovolania postačovalo poukázať na vyjadrenie samotného žalobcu k dovolaniu žalovaného (konkrétne strany 2 až 4 vyjadrenia žalobcu z

1. novembra 2019), v ktorom žalobca jednoznačne uviedol, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. a že procesným postupom sa rozumie len priebeh konania a nie samotné rozhodnutie. Z uvedeného je tak zrejmé, že žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného poprel jednu zo svojich vlastných základných dovolacích námietok (resp. jej existenciu a dôvodnosť). 15.
2. V tejto súvislosti dovolací súd dáva do pozornosti žalobcovi (resp. jeho právnemu zástupcovi), že ak by jeden záver mal platiť pre dovolanie jednej strany (žalovaného), musí automaticky platiť aj pre dovolanie druhej strany (žalobcu). Preto, ak sa žalobca domnieva, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu nemôže zakladať prípustnosť dovolania žalovaného podľa ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. (a tento názor predloží vo svojom vyjadrení dovolaciemu súdu, ktorý rozhoduje aj o jeho dovolaní obsahujúcom totožnú námietku), logicky musí platiť, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu nemôže podľa § 420 písm. f/ C.s.p. založiť ani prípustnosť jeho dovolania.
3. Napriek uvedenému zmätočnému (a zároveň účelovému) konaniu žalobcu v dovolacom konaní, dovolací súd uvádza, že v zmeňujúcej (zamietajúcej) časti nemožno považovať rozsudok odvolacieho súdu za nepreskúmateľný. 16.
4. Odôvodnenie rozsudku krajského súdu je v tejto časti síce stručné, ale jednoznačne z neho vyplýva záver, že kúpna cena, ktorej zaplatenie žalobca ako budúci predávajúci očakával, keby došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy (predpokladanou zmluvou o budúcej zmluve) s obchodnou spoločnosťou K. s.r.o., nepredstavuje ušlý zisk a škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, za ktorú by zodpovedal štát. 16.
5. Správnosť alebo nesprávnosť predmetného záveru pritom dovolací súd nie je oprávnený posudzovať v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 431 C.s.p., v zmysle ktorého môže byť dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p., ale len v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 432 C.s.p., ktorým možno odôvodniť dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 C.s.p.
6. Z uvedeného dôvodu dovolací súd konštatuje, že konanie pred odvolacím súdom nebolo poznačené žalobcom namietanou vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ C.s.p., preto prípustnosť jeho dovolania podľa predmetného ustanovenia nie je daná. K namietanému právnemu posúdeniu veci
7. V časti dovolania, v ktorej žalobca uplatnil dovolací dôvod podľa § 432 C.s.p. (nesprávne právne posúdenie veci, v zmysle ktorého má byť dovolanie prípustné podľa ustanovenia § 421 ods. 1 C.s.p.), žalobca vymedzil právnu otázku, ktorá mala byť podrobená dovolaciemu prieskumu, nasledovne: „či v rozsahu chápania ušlého zisku podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je možné toto vykladať tak, že ušlým ziskom je aj rozdiel medzi očakávanou kúpnou cenou z predaja veci, ktorý sa nezrealizoval, a medzi nadobúdacou cenou veci.“ 18.
8. Dovolací súd uvádza, že takto naformulovaná právna otázka nie je správna, nakoľko nezohľadňuje predmet rozhodovaného sporu. V tejto súvislosti však zároveň platí, že záver o prípustnosti dovolania - resp. záver o (ne)splnení podmienok pre uskutočnenie dovolacieho prieskumu - patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (k tomu viď napr. I. ÚS 438/2017 a III. ÚS 474/2017). 18.
9. V nadväznosti na predmet sporu (žaloba o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu), súdmi nižšej inštancie ustálený skutkový stav a žalobcom predloženú dovolaciu argumentáciu - z ktorej je zrejmé, v čom vidí žalobca nesprávnosť právneho posúdenia odvolacím súdom a zároveň aj ako mal odvolací súd vec správne posúdiť - dovolací súd konštatuje, že predmetom dovolacieho prieskumu má byť v skutočnosti právna otázka, či „škodou (v podobe ušlého zisku) spôsobenou nezákonným rozhodnutím, za ktorú zodpovedá štát, je aj rozdiel medzi očakávanou kúpnou cenou z predaja veci, ktorý sa nezrealizoval v dôsledku nezákonného rozhodnutia a medzi nadobúdacou cenou veci.“
10. Dovolací súd zároveň dospel k záveru, že prípustnosť dovolania žalobcu z ustanovenia § 421 ods. 1 C.s.p. nevyplýva. 19.
11. Predmetná právna otázka bola už dovolacím súdom vyriešená v uznesení z
12. februára 2010, sp. zn. 2Cdo/210/2008, ktoré bolo stranám sporu známe, keďže ho žalovaný predložil okresnému súdu už na pojednávaní uskutočnenom dňa
13. februára 2011 a žalovaný naň v spore opakovane poukazoval. V predmetnom rozhodnutí išlo síce o žalobu o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom a v rozhodovanom spore išlo o žalobu o náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím, avšak právne závery vyslovené v uznesení sp. zn. 2Cdo/210/2008 sú plne aplikovateľné na rozhodovaný spor a na zodpovedanie právnej otázky nastolenej žalobcom. Prípustnosť dovolania žalobcu podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. nemôže byť daná. 19.
14. Predtým, než dovolací súd poukáže na samotné právne závery, odkazuje na rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré sú obdobné s rozhodovaným sporom. Vo veci vedenej pod sp. zn. 2Cdo/210/2008 išlo o žalobu o náhradu škody voči Slovenskej republike (v mene ktorej konal Úrad geodézie, kartografie a katastra SR) podľa zákona č. 58/1969 Zb., a škoda v podobe ušlého zisku predstavujúceho kúpnu cenu za nezrealizovaný predaj nehnuteľností mala byť spôsobená neuzatvorením kúpnej zmluvy predpokladanej zmluvou o budúcej zmluve z dôvodu, že žalobca nebol ako vlastník evidovaný v katastri nehnuteľností, hoci disponoval verejnou listinou [právoplatným rozhodnutím o dedičstve (v rozhodovanom spore žalobca disponoval právoplatným rozhodnutím exekučného súdu o schválení príklepu udeleného súdnym exekútorom - pozn. dovolacieho súdu)], ktorá potvrdzovala (vlastnícke) právo žalobcu k nehnuteľnosti.
15. V uznesení z
16. februára 2010, sp. zn. 2Cdo/210/2008 najvyšší súd skonštatoval, že „navrhovateľ mohol uzavrieť s budúcim kupujúcim priamo kúpnu zmluvu a túto spolu s verejnou listinou, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo nie je vpísané na liste vlastníctva (§ 30 ods. 3 písm. c/, § 30 ods. 4 písm. b/ katastrálneho zákona), predložiť katastrálnemu úradu s návrhom na vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho. Absencia zápisu vlastníctva v prospech navrhovateľa nemohla byť prekážkou k uzavretiu kúpnej zmluvy, keď verejná listina vlastníctvo predávajúceho deklaruje. Ak navrhovateľovi vznikla škoda v dôsledku skutočnosti, že nevyužil možnosť vyplývajúcu zo zákona na uzavretie kúpnej zmluvy na uvedené nehnuteľnosti následkom nesplnenia podmienky - zápisu práv k nehnuteľnostiam katastrálnym úradom v zmluvne dohodnutej lehote, neexistuje príčinná súvislosť medzi prípadným nesprávnym postupom katastrálneho úradu a neuzavretím kúpnej zmluvy. Táto príčinná súvislosť existuje iba medzi vôľou zmluvných strán vyjadrenou v obsahu zmluvy a v prípade, ak by aj vznik škody navrhovateľ preukázal, nie je za ňu zodpovedná odporkyňa. Navrhovateľ teda v konaní nepreukázal vznik škody a ani ušlý zisk. K poškodeniu nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľa nedošlo a výška odplaty pri predaji nehnuteľností, t. j. cena nehnuteľností, ktorá mu nebola zaplatená následkom neuzavretia kúpnej zmluvy, nie je ušlý zisk. Ušlý zisk je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt. Cena nehnuteľností je vzájomným plnením vyplývajúcim zo zmluvy. Keďže k plneniu nedošlo, predmet budúcej kúpnej zmluvy zostal vo vlastníctve navrhovateľa. 20.
17. Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd v časti rozhodnutia, v ktorej zamietol nárok žalobcu na náhradu škody v podobe uplatneného ušlého zisku, pri konštatovaní, že kúpna cena predpokladaná zmluvou o budúcej zmluve, keď k uzavretiu samotnej kúpnej zmluvy nedošlo, nepredstavuje ušlý zisk (a škodu, za ktorú by mal zodpovedať štát podľa zákona č. 58/1969 Zb.), sa odvolací súd neodklonil od záverov vyslovených v uznesení najvyššieho súdu z
18. februára 2010, sp. zn. 2Cdo/210/
19. Z uvedeného dôvodu neprichádza do úvahy ani prípustnosť dovolania žalobcu podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.
20. Len pre úplnosť dovolací súd aj v nadväznosti na vyššie citované závery z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/210/2008 konštatuje, že žalobcovi - hoci nebol v katastri zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností v dôsledku nezákonného rozhodnutia Katastrálneho úradu v R. - nebránila žiadna právna skutočnosť, aby uzatvoril s obchodnou zmluvou K. s.r.o. kúpnu zmluvu predpokladanú zmluvou o budúcej zmluve. Žalobca nadobudol nehnuteľnosti na exekučnej dražbe udelením príklepu, ktorý následne exekučný súd uznesením schválil. Ingerenciu správy katastra (v súčasnosti okresného úradu) pre nadobudnutie vlastníckeho práva zákon vyžadoval jedine v prípade zmluvného prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nie však v prípade nadobudnutia nehnuteľností na dražbe. Žalobca tak bol vlastníkom nehnuteľností bez ohľadu na stav zapísaný v katastri nehnuteľností. V tejto súvislosti je významné aj to, že najvyšší súd rozsudkom z
21. júna 2003, sp. zn. MCdo/10/03 zamietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Šaľa z
22. júla 2002, č. k. 2Er/305/02-47 o schválení príklepu udeleného žalobcovi súdnym exekútorom. K návrhu na vklad spolu s kúpnou zmluvou mohol žalobca predložiť právoplatné rozhodnutie exekučného súdu o schválení príklepu ako verejnú listinu potvrdzujúcu jeho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam s poukazom na znenie § 30 ods. 3 písm. c/, § 30 ods. 4 písm. b/ katastrálneho zákona. Neuzavretie kúpnej zmluvy tak bolo závislé výlučne od vôle žalobcu, ktorý nevyužil zákonom predvídanú možnosť, a nebolo spôsobené nezákonným rozhodnutím Katastrálneho úradu v R.. Medzi nezákonným rozhodnutím Katastrálneho úradu v R. a neuzavretím kúpnej zmluvy tak neexistuje príčinná súvislosť, čo vylučuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Žalobcom označený ušlý zisk v podobe kúpnej ceny, ktorú by získal v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy, nie je ušlým ziskom, ako predpokladá zákon, keďže žalobcovi ostala hodnota predstavujúca ekvivalent dojednanej kúpnej ceny v podobe nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom kúpnej zmluvy. Nejedná sa tak o škodu, za ktorú by zodpovedal štát. 21.
23. Dovolací súd uvádza, že odlišný záver by bolo možné prípadne prijať jedine vtedy, ak by príslušná správa katastra odmietla povoliť vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v situácii, ak by k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo a správa katastra by v rozpore s ustanoveniami § 30 ods. 3 písm. c/, § 30 ods. 4 písm. b/ katastrálneho zákona odmietla akceptovať verejnú listinu preukazujúcu vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam. K takejto situácii však v rozhodovanom spore nedošlo.
24. Vzhľadom k tomu, že konanie pred odvolacím súdom v časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby o zaplatenie 504.111,97 eur s príslušenstvom nebolo poznačené žalobcom namietanou vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ C.s.p. (viď bod
25. vyššie) a prípustnosť dovolania žalobcu nebola daná podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. (viď bod 20.
26. vyššie) a ani podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. (viď bod 19.
27. vyššie), najvyšší súd dovolanie žalobcu smerujúce proti rozsudku krajskému súdu vo výroku, zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobu v časti o zaplatenie 504.111,97 eur s príslušenstvom zamietol, odmietol podľa § 447 písm. c/ C.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné (výrok I.). Odôvodnenie rozhodnutia v časti týkajúcej sa dovolania žalovaného K

§ 420písm.

f/ C.s.p.

1. Námietku žalovaného týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku v potvrdzujúcej (vyhovujúcej) časti naopak vyhodnotil dovolací súd ako dôvodnú. K predmetnému konštatovaniu uvádza dovolací súd nasledovné:
2. Vo veci rozhodujúci senát dovolacieho súdu už vo svojich skorších rozhodnutiach (napr. 3Obdo/72/2016, 3Obdo/10/2017, 3Obdo/64/2019, 3Obdo/72/2019 a 3Obdo/19/2020) vyslovil, že o naplnenie prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ C.s.p. ide aj vtedy, keď súd uskutoční výklad právneho predpisu na zistený skutkový stav veci, ktorý je ústavne nesúladný, svojvoľný a bez presvedčivého a racionálneho logického odôvodnenia. Označená vada zmätočnosti je naplnená aj vtedy, keď určité skutočnosti v konaní strana namietala, avšak pri hodnotení skutkových zistení súdom tieto náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil bez toho, že by napr. dodatočným spôsobom odôvodnil ich bezvýznamnosť či irelevantnosť. 24.
3. Uvedenými nedostatkami podľa názoru dovolacieho súdu trpí rozsudok odvolacieho súdu v časti napadnutej dovolaním žalovaného.
4. Krajský súd sa podľa názoru dovolacieho súdu relevantným spôsobom nevysporiadal s otázkou existencie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím Katastrálneho úradu v R. a žalobcom tvrdenou škodou vo výške 663.878,37 eur predstavujúcou zmluvnú pokutu zaplatenú žalobcom v dôsledku nesplnenia povinnosti vyplývajúcej mu zo zmluvy o budúcej zmluve. Osobitne odvolací súd nedal odpoveď na podstatné námietky žalovaného, ktoré sa týkali neexistencie príčinnej súvislosti, keď namietal, že pre zodpovednosť štátu za škodu je nevyhnutné, aby bol vzťah medzi príčinou (nezákonným rozhodnutím - pozn. dovolacieho súdu) a následkom (vznikom škody - pozn. dovolacieho súdu) bezprostredný a nesprostredkovaný. Taktiež odvolací súd sa relevantným spôsobom nevysporiadal s otázkou vlastníckeho práva žalobcu po zrušení opatrenia o vykonaní záznamu vlastníckeho práva. 25.
5. Dovolací súd uvádza, že už v rozsudku z
6. júla 2009, sp. zn. 1Cdo/129/2008 najvyšší súd skonštatoval, že „ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zákon č. 58/1969 Zb. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). Príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom (porovnaj R 7/1979). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž “priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.“ 25.
7. Z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že pre vznik zodpovednosti štátu za škodu je nevyhnutné, aby ujma v majetkovej sfére poškodeného vznikla priamo nezákonným rozhodnutím príslušného orgánu štátu. Ak ujma poškodeného vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia iba sprostredkovane [t. j. ak bezprostrednou príčinou jej vzniku bola iná skutočnosť (napr. nesplnenie zmluvnej povinnosti)], nie je daná zodpovednosť štátu za škodu.
8. V tejto súvislosti dovolací súd konštatuje, že z rozhodnutia krajského súdu nie je zrejmé, či práve v dôsledku nezákonného rozhodnutia Katastrálneho úradu v R. vznikla žalobcovi škoda vo výške 663.878,37 eur - lebo iba v takom prípade by mohla byť daná zodpovednosť štátu za škodu - alebo táto škoda vznikla bezprostredne v dôsledku inej skutočnosti. 26.
9. Rovnako tak je pri posúdení predmetnej skutočnosti významné, či žalobca bol alebo nebol v rozhodnom období vlastníkom nehnuteľností, keď samotný krajský súd zmätočne vo svojom rozsudku konštatoval, že žalobca nebol vlastníkom nehnuteľností (bod
10. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu) a následne v tom istom odseku uviedol, že žalobca bol ich vlastníkom. Pre posúdenie tejto skutočnosti je významný objektívny právny stav (a nie subjektívne pocity žalobcu) v nadväznosti na právnu úpravu nadobudnutia vlastníckeho práva podľa § 132 a § 133 Občianskeho zákonníka (k tomu viď aj závery z uznesenia najvyššieho súdu z
11. februára 2010, sp. zn. 2Cdo/210/2008 citované v bode
12. vyššie a závery dovolacieho súdu uvedené v bode
13. vyššie). 26.
14. Osobitne pri posúdení tejto otázky je podľa dovolacieho súdu nevyhnutné vysporiadať sa s tým, že zmenu právneho stavu pri nadobudnutí vlastníckeho práva na exekučnej dražbe je možné dosiahnuť nanajvýš zrušením rozhodnutia exekučného súdu o schválení príklepu udeleného súdnym exekútorom (a nie rozhodnutím správy katastra), pričom najvyšší súd rozsudkom z
15. júna 2003, sp. zn. MCdo/10/03 zamietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Šaľa z
16. júla 2002, č. k. 2Er/305/02-47 o schválení príklepu udeleného žalobcovi súdnym exekútorom, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že „navrátene do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Vzhľadom na tento existujúci právny stav je teda vylúčené, aby na základe ďalšieho postupu v exekučnom konaní došlo k obnoveniu vlastníctva povinného k nehnuteľnostiam, ku ktorým nadobudli vlastnícke právo vydražitelia (vrátane žalobcu - pozn. dovolacieho súdu). Z toho ďalej plynie, že aj keby bolo napadnuté rozhodnutie súdu zrušené, nedošlo by tým k navráteniu do predošlého stavu a nebolo by možné nakladať s nehnuteľnosťami, ako s majetkom patriacim povinnému, resp. do jeho konkurznej podstaty.“
18. S uvedenými skutočnosťami sa odvolací súd žiadnym spôsobom nevysporiadal, hoci boli pre rozhodnutie vo veci kľúčové. Keďže krajský súd nezhodnotil rozhodujúce skutočnosti, resp. dostatočným spôsobom neodôvodnil ich bezvýznamnosť, či irelevantnosť, odôvodnenie jeho rozhodnutia treba považovať v okolnostiach rozhodovaného sporu za nepreskúmateľné v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného ako strany sporu na spravodlivý proces a konanie zaťažil vadou v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p.
19. Žalovaný zároveň opodstatnene namietal, že krajský súd sa vôbec nevysporiadal s rozhodnutiami, ktoré v spore predložil (rozsudok krajského súdu sp. zn. 14Co/573/2014 a rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/517/2015). 27.
20. V rozsudku z
21. júna 2016, sp. zn. 2Cdo/517/2015 najvyšší súd uviedol, že „sa stotožňuje aj s právnymi závermi odvolacieho súdu, že nesprávny zápis alebo nečinnosť katastrálneho úradu je bezpochyby nesprávnym úradným postupom v zmysle citovaného zákona, ktorý však bez ďalšieho nemá za následok vznik škody. Peňažné plnenie, ktorého sa žalobca domáha titulom náhrady škody, a ktorého výška zodpovedala žalobcom zaplatenej zmluvnej pokute a ušlému zisku, nepredstavuje jeho majetkovú ujmu spôsobenú priamo nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu. Majetok žalobcu sa zmenšil až zaplatením zmluvnej pokuty a nezväčšil sa v dôsledku neuzavretia kúpnej zmluvy s budúcim kupujúcim (hoci mohla byť uzavretá pri dojednaní iných zmluvných podmienok). To znamená, že bez ďalšej právnej skutočnosti v danom prípade bez splnenia zmluvnej povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, resp. bez neuzavretia kúpnej zmluvy, by ku škode u žalobcu vôbec nedošlo. Z postupného sledu jednotlivých skutkových okolností v danej veci je zrejmé, že nesprávny úradný postup katastrálneho úradu bol významným článkom reťazca príčin a následkov. Napriek tomu ale zo sledu relevantných príčin a následkov vyplýva, že zmenšenie majetku žalobcu zaplatením zmluvnej pokuty a nezväčšenie sa majetku v dôsledku neuzavretia kúpnej zmluvy s budúcim kupujúcim, nebolo spôsobené priamo nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu. Vzhľadom na toto nie priame ale sprostredkované pôsobenie nesprávneho úradného postupu dospel dovolací súd k rovnakému záveru ako odvolací súd, že v danom prípade nebola daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu a tým zmenšením majetku žalobcu, náhrady ktorého sa domáha. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal vznik škody a tiež existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu a znížením jeho majetku. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť, dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je opodstatnené, lebo smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý spočíva na správnom právnom závere, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre zodpovednosť žalovanej za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.“ 27.
22. Podľa názoru dovolacieho súdu nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že citovaný rozsudok najvyššieho súdu nie je na rozhodovaný spor použiteľný, keďže má vychádzať z odlišných skutkových okolností. Vo veci rozhodovanej pod sp. zn. 2Cdo/517/2015 mala škoda pozostávať zo zaplatenej zmluvnej pokuty na základe zmluvy o budúcej zmluve, keď nedošlo k uzavretiu (zmluvou o budúcej zmluve predpokladanej) kúpnej zmluvy z dôvodu, že žalobca nebol v katastri nehnuteľností evidovaný ako vlastník nehnuteľností pre nezákonný postup katastrálneho úradu. Naopak rozhodujúce skutkové okolnosti sa javia byť zhodné so skutkovými okolnosťami rozhodovaného sporu. Taktiež neobstojí argumentácia žalobcu, že rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/517/2015 vychádza z odlišnej právnej úpravy (zákona č. 514/2003 Z. z.), keďže predpoklady zodpovednosti štátu za škodu sú v zásade totožné podľa zákona č. 58/1969 Zb. a aj podľa zákona č. 514/2003 Z. z. 27.
23. Odvolací súd tak pri svojom rozhodovaní nezohľadnil relevantné rozhodnutie najvyššieho súdu, na ktoré žalovaný opakovane poukazoval, v dôsledku čoho bol jeho postup v rozpore s princípom právnej istoty podľa čl. 2 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku. Tým, že tento nesúladný postup odvolací súd žiadnym spôsobom v rozpore s čl. 2 ods. 3 Základných princípov Civilného sporového poriadku a § 393 ods. 3 C.s.p. neodôvodnil, zaťažil konanie žalovaným namietanou vadou zmätočnosti, keďže ochrana procesných práv žalovaného v odvolacom konaní bola len iluzórna a nemal reálnu možnosť ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu. 27.
24. K uvedenému len ako poznámku dovolací súd dopĺňa, že povinnosť rešpektovať ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, resp. povinnosť dôkladne a presvedčivo odôvodniť prípadný odklon od nej pritom zaťažuje všetky všeobecné súdy Slovenskej republiky, krajský súd nevynímajúc (k tomu viď v podrobnostiach uznesenie z
25. decembra 2019, sp. zn. 3Obdo/64/2019 a v ňom citovanú judikatúru najvyššieho súdu a ústavného súdu).
26. Ako dôvodnú vyhodnotil dovolací súd aj námietku žalovaného týkajúcu sa prekvapivosti rozhodnutia odvolacieho súdu a použitia ustanovenia § 70 katastrálneho zákona. 28.
27. Z ustanovenia § 382 C.s.p. vyplýva odvolaciemu súdu povinnosť vyzvať strany, aby sa k možnému použitiu ustanovenia všeobecne záväzného právneho podpisu, ktoré je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, a ktoré nebolo pri doterajšom rozhodovaní použité, vyjadrili. 28.
28. Vo veci rozhodujúci senát dovolacieho súdu už v uznesení z
29. februára 2019, sp. zn. 3Obdo/1/2019 uviedol, že „konanie na odvolacom súde je poznačené vadou zmätočnosti uvedenou v ustanovení § 420 písm. f/ C.s.p. zakladajúcou prípustnosť dovolania v súvislosti s námietkou „prekvapivosti“ rozhodnutia výlučne vtedy, ak sú kumulatívne splnené nasledujúce podmienky: 1/ Odvolací súd vo veci meritórne rozhodol (t. j. potvrdil alebo zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie), 2/ Na hmotnoprávne posúdenie uplatneného nároku aplikoval „nové“ ustanovenie právneho predpisu (t. j. zákonné ustanovenie, ktoré bolo prvýkrát v priebehu súdneho sporu použité až v meritórnom rozhodnutí odvolacieho súdu), 3/ Predmetné ustanovenie bolo pre rozhodnutie odvolacieho súdu rozhodujúce a zároveň 4/ Odvolací súd nevyzval strany sporu, aby sa k použitiu tohto „nového“ ustanovenia vyjadrili. O „nové“ ustanovenie právneho predpisu nejde vtedy, ak už bolo predmetné ustanovenie aplikované v skoršom štádiu konania, napr. v skoršom rozhodnutí súdu prvej inštancie (zrušenom na základe použitia opravných prostriedkov), alebo ak jeho možná aplikácia bola posudzovaná v predchádzajúcom kasačnom rozhodnutí odvolacieho súdu. Rovnako nemožno dospieť k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je prekvapivé, ak pri svojom rozhodovaní použil iné ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu ako súd prvej inštancie, ak sa aplikácie tohto ustanovenia domáhala niektorá zo strán sporu, či už v priebehu prvoinštančného konania, alebo v odvolacom konaní, a druhá strana sporu mala procesnú možnosť sa k tomu vyjadriť.“ 28.
30. V rozhodovanom spore bolo ustanovenie § 70 katastrálneho zákona použité prvýkrát v dovolaním napadnutom rozsudku odvolacieho súdu. Odvolací súd z predmetného zákonného ustanovenia vyvodil „dobrú vieru“ žalobcu v stav zapísaný v katastri nehnuteľností, a to že nie je vlastníkom nehnuteľností, ktoré nemohol následne kúpnou zmluvou previesť na obchodnú spoločnosť K. s.r.o., v dôsledku čoho mu mala vzniknúť povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 20.000.000,- Sk. 28.
31. Odvolací súd však strany nevyzval v súlade s ustanovením § 382 C. s. p., aby sa k možnému použitiu ustanovenia § 70 katastrálneho zákona vyjadrili. Rovnako zo zápisnice o pojednávaní z
32. júla 2019 nevyplýva, že by odvolací súd oboznámil strany so svojim predbežným právnym posúdením (vrátane možnosti aplikácie ustanovenia § 70 katastrálneho zákona). Zároveň dovolací súd dopĺňa, že v rozhodovanom spore nejde ani o žiadnu z výnimiek vyplývajúcich z vyššie citovaného rozhodnutia sp. zn. 3Obdo/1/2019, keďže aplikácie predmetného zákonného ustanovenia sa v spore nedomáhal žalobca a ani žalovaný a zároveň jeho aplikácia nebola posudzovaná v skorších rozhodnutiach okresného a ani krajského súdu. Rozhodnutie odvolacieho súdu v jeho vyhovujúcej časti je z uvedeného dôvodu prekvapivé, čo tiež zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania žalovaného. 28.
33. K argumentácii žalobcu obsiahnutej v jeho vyjadrení k dovolaniu žalovaného dovolací súd ako poznámku uvádza, že táto nemá oporu v zmysle a účele ustanovenia § 382 C.s.p. Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je zabrániť vydávaniu prekvapivých rozhodnutí súdmi druhej inštancie, t. j. rozhodnutí, ktoré sú založené na právnych záveroch nevyplývajúcich z rozhodnutia súdu prvej inštancie, a s ktorými nemali strany sporu možnosť sa pred vydaním konečného rozhodnutia súdu druhej inštancie oboznámiť. Skutočnosť, že obsah odvolacím súdom použitého (nového) zákonného ustanovenia je (musí byť) stranám sporu známy, je právne irelevantná, keďže jediným cieľom povinnosti odvolacieho súdu postupovať podľa § 382 C.s.p. je rešpektovanie princípu predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, ktorý bol v rozhodovanom spore krajským súdom porušený.
34. Na základe uvedeného (viď body
35. až
36. vyššie) dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalovaného je prípustné a zároveň aj dôvodné, nakoľko konanie pred krajským súdom vo vyhovujúcej časti je poznačené vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ C.s.p. a jediným možným prostriedkom nápravy porušenia procesných práv žalovaného odvolacím súdom je tak zrušenie vydaného rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ktoré už bude zodpovedať požiadavkám spravodlivého súdneho procesu.
37. Povinnosťou odvolacieho súdu v ďalšom konaní bude vysporiadať sa, či medzi nezákonným rozhodnutím katastrálneho úradu a žalobcom tvrdenou škodou v podobe zaplatenej zmluvnej pokuty je príčinná súvislosť zohľadňujúc, že vzťah príčiny a následku musí byť priamy a bezprostredný. Odvolací súd bude povinný vysporiadať sa s relevantnou judikatúrou najvyššieho súdu, na ktorú poukázal v tejto súvislosti dovolací súd v tomto rozhodnutí. Krajský súd bude taktiež povinný posúdiť, či nezákonné rozhodnutie katastrálneho úradu malo vplyv na existenciu vlastníckeho práva žalobcu, a či tento bol oprávnený s nehnuteľnosťami nakladať bez ohľadu na údaj o vlastníkovi nehnuteľností zapísaný v katastri nehnuteľností (a bez ohľadu na nezákonné rozhodnutie katastrálneho úradu o zrušení záznamu vlastníckeho práva).
38. Žalovaným namietaným nesprávnym právnym posúdením veci sa dovolací súd nemohol zaoberať, nakoľko v nadväznosti na nedostatky v postupe a rozhodnutí krajského súdu vo vyhovujúcej časti, by bolo akékoľvek vyslovenie právnych záverov zo strany najvyššieho súdu predčasné.
39. Vzhľadom na to, že konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté vadou zmätočnosti uvedenou v ustanovení § 420 písm. f/ C.s.p., najvyšší súd žalovaným napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vo výroku I, v časti, v ktorej potvrdil rozsudok okresného súdu v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 663.878,37 eur s príslušenstvom, a v súvisiacich výrokoch II. a III., ktorými krajský súd rozhodol o nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania (§ 449 ods. 1 C.s.p.) a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok II.).
40. V ďalšom konaní je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení (§ 455 C.s.p.).
41. V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd znova o trovách pôvodného konania (prvoinštančného a odvolacieho konania) a aj o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C.s.p.).
42. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
43. Poučenie: