1 CSP povinnosť doručiť povinnému odvolanie aj samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Účel neodkladného opatrenia by doručením návrhu a odvolania nemohol byť povinným už nijako zmarený, keďže podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie a odvolací súd nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali po vydaní napadnutého uznesenia. Postup odvolacieho súdu považoval za nezákonný, pretože pri dvoch rovnocenných sporových stranách poskytol navrhovateľke procesné zvýhodnenie na jeho úkor, keď mu neumožnil vyjadriť sa k odvolaniu navrhovateľky a k samotnému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré obsahovali skutkovú a právnu argumentáciu. Týmto porušil § 329 ods. 1 CSP a tým porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces. V tomto smere poukázal aj na rozhodnutie ESĽP vo veci Trančíková proti SR z
CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 7/
je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 14/ V prípade dovolania podaného z dôvodu zmätočnosti rozhodnutia podľa § 420 CSP dovolací súd v prvom rade skúma, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania
a/ až f/ CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania
a/ až f/ CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo. 15/ Podľa názoru dovolacieho súdu má v danom prípade neodkladné opatrenie povahu rozhodnutia vo veci samej , keďže nebolo podané spolu so žalobou, o ktorej by súd rozhodoval po rozhodnutí o neodkladnom opatrení a nebolo podané ani počas konania vo veci samej, preto je voči rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie podľa § 420 CSP prípustné . 16/ Súd prvej inštancie návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ a h/ CSP zamietol , lebo dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila potrebu jeho nariadenia . V porovnaní s ním odvolací súd dospel k záveru, že zistené okolnosti prípadu nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že navrhované neodkladné opatrenie nariadil bez uloženia povinnosti podať žalobu. 17/ Podľa § 329 ods. 1 druhá veta CSP ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia , umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 18/ Ako vyplýva z citovaného ustanovenia , odvolací súd , ktorý rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia , umožní protistrane vyjadriť sa k odvolaniu a k samotnému návrhu. Všetky v ňom uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Tento úkon realizuje výlučne odvolací súd , teda nie súd prvej inštancie. Protistrane sa
tohto ustanovenia doručuje pôvodný návrh a odvolanie navrhovateľa , ku ktorým má možnosť vyjadriť sa. Z povahy veci vyplýva, že spolu s týmito podaniami zašle odvolací súd protistrane aj zamietavé uznesenie súdu prvej inštancie , nejde však o štandardné doručovanie , keďže toto uznesenie sa protistrane
1 CSP nedoručuje. Účelom tohto ustanovenia je vytvoriť adekvátny procesný priestor na vyjadrenie osoby, proti ktorej pôvodne zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Napokon rozhodnutie odvolacieho súdu nie je vyjadrením protistrany podmienené a o odvolaní rozhodne odvolací súd bez ďalšieho aj vtedy, ak sa protistrana v určenej lehote ( § 118 ods. 1 CSP ) nevyjadrí . Teda ak sa procesne neúspešný navrhovateľ rozhodne podať odvolanie proti zamietavému uzneseniu , musí zohľadniť skutočnosť, že odvolací súd jeho odvolanie spolu s návrhom a prvoinštančným uznesením doručí na vyjadrenie protistrane ešte pred samotným rozhodnutím o odvolaní ( pozri Veľký komentár CSP Števček a kol. str. 1120 ). 19/ Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd podľa citovaného ustanovenia nepostupoval, povinnému doručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu súdu prvej inštancie spolu s uznesením, ktorým zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a neodkladné opatrenie nariadil ( čl. 42 spisu ). Takýto svoj postup, ktorý povinný v dovolaní namietal , odôvodnil čl. 6 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorého strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu ( ods. 1 ) a súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia ( ods. 2 ). 20/ Odvolací súd tým, že povinnému nedoručil odvolanie proti zamietavému rozhodnutiu súdu prvej inštancie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ešte pre rozhodnutím o odvolaním ( urobil tak až po rozhodnutí o odvolaní ) a neumožnil mu sa k nim vyjadriť postupoval v rozpore s § 329 ods. 2 CSP . Týmto svojím postupom porušil právo povinného na spravodlivý súdny proces ( § 420 písm. f/ CSP ). Nemožno súhlasiť s odvolacím súdom, keď uviedol, že tak nepostupoval s poukazom na čl. 6 CSP, pretože práve tento článok predstavuje jednak princíp rovnosti strán , čo by sa malo prejaviť v rovnakej miere možnosti uplatňovania prostriedkov procesného útoku i procesnej obrany a nemožno konštatovať, že navrhovateľka vo vzťahu k povinnému disponovala takou mierou nevýhody, ktorú by bolo treba vyvažovať aj postupom v rozpore s kogentným ustanovením CSP. Tento článok tiež súdu ustanovuje povinnosť zohľadniť špecifické potreby strán vyplývajúce ale z v ňom konkretizovaného postavenia, ktoré u navrhovateľky preukázané nebolo. Odvolací súd zmenil zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie a nariadil navrhované neodkladné patrenie , keď vykonateľnosť jeho uznesenia nastáva jeho vyhotovením ( § 332 ods. 2 CSP ). Dobu šesť mesiacov považoval za primeranú na riešenie manželských vzťahov medzi stranami a tiež na riešenie užívania predmetného rodinného domu , ktorý podľa tvrdenia povinného je v jeho výlučnom vlastníctve a odvolací súd svoj záver o objektívnej možnosti zabezpečenia si iného bývania povinným bližšie nezdôvodnil. Pre úplnosť dovolací súd poukazuje na znenie výroku uznesenia odvolacieho súdu v časti I., keď evidentne chýba dokončenie v tom , čoho sa má povinný zdržať ( predvolaný a zdržal?). 21/ Vychádzajúc z uvedeného je dovolanie povinného nielen prípustné , ale aj dôvodné , preto dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 450 CSP ). 22/ Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu ( § 455 CSP). 23/ Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.