← Slovensko

ochranu pred nekalou súťažou a iné

Obsah (4)§ 26§ 25§ 40§ 43

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Ndob/12/2020 Identifikačné číslo spisu: 1120211466 Dátum vydania rozhodnutia: 30.09.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Pepelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 26C. s.

p. 3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Bratislava I a Okresnému súdu Banská Bystrica (ustanovenie § 43 ods. 2 C. s. p.), po preskúmaní sporu o príslušnosť dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Banská Bystrica s postúpením sporu Okresným súdom Bratislava I nie je dôvodný. 4.

§ 25ods.

1 C. s. p., na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je príslušný Okresný súd Banská Bystrica; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky. 5.

§ 25ods.

3 C. s. p., ak má spor z priemyselného vlastníctva súčasne povahu sporu z nekalého súťažného konania alebo autorskoprávneho sporu, je príslušný súd

odseku 1 a 2. 6.

§ 26ods.

1 C. s. p. písm. a), na konanie v sporoch z nekalého súťažného konania a v autorskoprávnych sporoch je príslušný a) Okresný súd Bratislava I pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. 7.

§ 40C. s.

p., súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania. 8.

§ 43ods.

1 C. s. p., ak súd postupom

§ 40

a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. 9.

§ 43ods.

2 C. s. p., ak súd, ktorému bol spor postúpený s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.

  1. Žalobca sa podanou žalobou domáha ochrany pred nekalosúťažným konaním a neoprávneným zásahom do dobrého mena a povesti žalobcu, ktorého sa dopúšťajú vo vzájomnej súčinnosti všetci štyria žalovaní. Zároveň žiadal nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že žalovaní majú postavenie súťažiteľa, pričom vzhľadom k tomu, že i žalovaní sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži a svojou vzájomnou súčinnosťou zneužívajú účasť na tejto súťaži, zverejňovaním diskreditujúcich výrokov na adresu žalobcu konajú v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže a zároveň zverejňovaním týchto príspevkov vznikla žalobcovi nemajetková ujma v podobe zásahu do dobrého mena žalobcu.
  2. Najvyšší súd Slovenskej republiky nesúhlasí so záverom o nepríslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica na prejednanie žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvádza, že z teoretického hľadiska (viď napr. P. Vojčík a kolektív: Právo duševného vlastníctva, r. 2012, Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o.) sa právo priemyselného vlastníctva delí na a/ priemyselné práva a b/ práva obdobné priemyselným právam. Priemyselné práva sa delia do dvoch základných skupín: 1/ priemyselné práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti (napr. patentové právo, právo dizajnu, právo topografií polovodičových výrobkov a podobne) a 2/ priemyselné práva na označenia (napr. právo ochranných známok, právo obchodných mien, právo označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov). Medzi práva obdobné priemyselným právam patrí zlepšovateľské právo, právo nových spôsobov prevencie, diagnostiky a liečenia ľudí a zvierat a ochrany rastlín proti škodcom a chorobám, právo know-how, právo loga, právo doménových mien, právo na ochranu názvu a dobrej povesti právnickej osoby.
  3. Dobrá povesť je právnou kategóriou, abstraktným pojmom. Dobrou povesťou disponuje každá právnická osoba bez ohľadu na to, či ide o globálnu korporáciu alebo o neziskovú organizáciu (viď Števček a kolektív: Občiansky zákonník I, r. 2015, Nakladateľstvo C. H. Beck, 2015). Ochrana dobrej povesti právnickej osoby je v praktickej rovine spájaná s právnickou osobou prostredníctvom jej názvu alebo obchodného mena. Právo k obchodnému menu, s ktorým nevyhnutne súvisí právo na ochranu dobrej povesti právnickej osoby, zaraďuje právna teória medzi práva priemyselného vlastníctva. V tejto súvislosti poukazuje Najvyšší súd Slovenskej republiky aj na čl. 1 ods. 2 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva z
  4. marca 1885 (publikovaný vo vyhláške ministerstva zahraničných vecí č. 64/1975 Zb. v znení vyhl. č. 81/1985 Zb., ďalej len „Dohovor“),

ktorého obchodné meno je predmetom ochrany priemyselného vlastníctva, vrátane potlačovania nekalej súťaže.

čl. 8 Dohovoru obchodné meno je chránené vo všetkých únijných krajinách bez toho, že by ho bolo treba prihlasovať alebo zapisovať; nerozhoduje, či je, alebo nie je časťou továrenskej alebo obchodnej známky.

  1. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď ochrana dobrej povesti patrí medzi práva obdobné právam priemyselného vlastníctva a je spájaná s právnickou osobou prostredníctvom obchodného mena, dospel Najvyšší súd SR k záveru, že predmetný spor je sporom z priemyselného vlastníctva, pričom je nesporné, že uvedený spor má súčasne povahu aj sporu z nekalého súťažného konania, preto kauzálne príslušným súdom na jeho prejednanie a rozhodnutie je v zmysle ustanovenia § 25 ods. 1 a ods. 3 C. s. p. Okresný súd Banská Bystrica.
  2. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  3. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.