Obsah (7)

§ 447§ 420§ 431§ 278§ 137§ 281§ 262

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Obdo/84/2019 Identifikačné číslo spisu: 1105243806 Dátum vydania rozhodnutia: 30.09.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Pepelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

názoru dovolateľa irelevantné skúmať, či má alebo nemá vykázané doručenie predvolania. Keďže žalobca nemal vykázané riadne doručenie predvolania, súd prvej inštancie nemohol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Súd prvej inštancie týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu patriace práva, keďže sa nemohol zúčastniť pojednávania a týmto konaním zo strany súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Okrem toho súd prvej inštancie ani nezisťoval, či má advokát M. advokátsku licenciu.

1. Na základe vyššie uvedeného dovolateľ navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvej inštancie, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
2. Žalovaný sa podaním zo dňa
3. augusta 2019 vyjadril k dovolaniu žalobcu, ktoré považoval za nedôvodné, zmätočné, právne bezzákladové a neakceptovateľné. Dôvody uvedené žalobcom odporovali skutkovým okolnostiam i právne udržateľným záverom a boli prezentované účelovo s cieľom zvrátiť následok procesnej pasivity žalobcu. Poukázal na to, že nebolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že na pojednávaní konanom dňa
4. mája 2018 nezaevidoval vytýčenie termínu pojednávania, nakoľko v tento deň sa pojednávanie nekonalo zo zdravotných dôvodov zákonnej sudkyne a z tohto dôvodu ani konajúci súd nemohol prisľúbiť a zaslať žalobcovi prepis zápisnice z pojednávania, a ani ho vyhotoviť, keďže sa nekonalo. Žalovaný považoval za zarážajúce tvrdenia žalobcu, ktorý opieral svoje tvrdenia o sľuby súdu a proklamoval, že v prípade doručenia „neexistujúcej“ zápisnice právnemu zástupcovi zjavne počítal s termínom pojednávania dňa
5. júna
6. Uvedené považoval za špekulatívne, v snahe zvrátiť stav spôsobený pasivitou žalobcu. Vo vzťahu k vydanému rozsudku pre zmeškanie žalovaný uviedol, že ho možno vydať bez ohľadu na tvrdený a preukázaný skutkový stav, nakoľko je založený na procesnej neaktivite strany, a nie na výsledkoch dokazovania. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/105/2018).
7. Žalovaný ďalej uviedol, že rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu nie je možnosťou, ale povinnosťou súdu za predpokladu, že tu existuje výslovný návrh žalovaného na túto formu rozhodnutia. Poukázal pritom na zásadu „práva patria bdelým“. Nesúhlasil ani s tvrdeným žalobcu, že v konaní nebol zastúpený M.W., nakoľko uplynula platnosť dohody na zastupovanie v danom konaní a preto súd nesprávne doručoval predvolanie na pojednávanie, keď nebolo odposlané priamo žalobcovi. Poukázal na to, že písomná komunikácia medzi súdom a žalobcom prebiehala výlučne prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu M.. Pozornosť upriamil na to, že po vrátení veci súdu prvej inštancie po jej zrušení dovolacím súdom uznesením sp. zn. 4Obdo/48/2016 sa nejednalo o nové konanie, ale o to isté, na ktoré žalobca splnomocnil M.. Súd prvej inštancie preto správne pokračoval v konaní s pôvodnými účastníkmi. Zároveň však žalovaný poukázal na to, že s vykonštruovanou teóriou o tom, že M. nebol splnomocnený zástupca žalobcu začal žalobca argumentovať až v dovolaní, čo žalovaný vzhľadom na priebeh konaní považoval za neprípustné a právne neudržateľné. Aj napriek uvedenému však žalovaný poukázal na ustanovenia § 92 ods. 1 C. s. p. majúc za to, že je neakceptovateľné tvrdenie žalobcu, že dohoda o plnomocenstve sp. zn. 49/2004 z
8. decembra 2004 stratila právoplatnosť a to z dôvodu, že konanie sp. zn. 29Cb/4/2006 nie je dosiaľ právoplatne ukončené, z dôvodu podanej sťažnosti proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o výške trov konania. Zároveň termín „právoplatnosť dohody o plnomocenstve“ nezodpovedá legálnej definícii pojmu právoplatnosť uvedenej v ustanovení § 226 C. s. p. Civilný sporový poriadok výslovne neupravuje zánik splnomocnenia, ako ani spôsoby ako k nemu môže dôjsť, avšak v prípade odvolania alebo výpovede splnomocnenia platí, že sú voči súdu účinné dňom, keď ich strany súdu oznámili. Z tohto dôvodu nebolo pre súd relevantné, kedy zaniklo splnomocnenie, ale kedy došlo k oznámeniu tejto skutočnosti súdu. Zároveň nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie preverovať, či advokát má aktívnu licenciu na poskytovanie právnych služieb. Žalobca sám potvrdil, že až dňom
9. augusta 2018 došlo k oznámeniu vypovedania plnej moci zo strany právneho zástupcu JX. ako splnomocnenca vo vzťahu k žalobcovi, a preto až týmto dňom bol zánik splnomocnenia účinný voči súdu.
10. Záverom žalovaný zhrnul, že zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k žiadnym procesným pochybeniam, ktoré by žalobcovi znemožnili uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, aby došlo k porušeniu žalobcovho práva na spravodlivý proces. Práve pasivitou žalobcu došlo k vydaniu rozsudku pre zmeškanie, pričom so všetkými podanými opravnými prostriedkami sa súd prvej inštancie i odvolací súd náležite vysporiadali, preto navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %, alternatívne, aby dovolací súd dovolanie žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.
11. Žalobca sa podaním zo dňa
12. septembra 2019 vyjadril k vyjadreniu žalovaného k dovolaniu, pričom uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by vyvrátili tvrdenia žalobcu, a teda že procesným postupom súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Žalobca opätovne uvádzal skutočnosti už uvedené v dovolaní, a teda že bolo úlohou súdu prvej inštancie zisťovať príčiny neúčasti žalobcu na nariadenom pojednávaní. Zároveň žalobca trval na tom, že došlo k zániku dohody o plnomocenstve sp. zn. 49/2004 a to dňom
13. februára 2017, kedy nadobudlo právoplatnosť Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/48/2016 zo dňa
14. decembra 2016, a na účely konania pred súdom prvej inštancie nemal uzatvorenú dohodu o plnomocenstve s advokátom. Novú dohodu uzavrel žalobca až dňa
15. júla 2018, a preto v období od
16. februára 2017 do
17. júla 2018 nebol M. právnym zástupcom žalobcu. Pričom súd prvej inštancie a ani odvolací súd na uvedenú skutočnosť neprihliadli. JX. tak nebol oprávnený prevziať zásielku dňa
18. mája 2018 s termínom pojednávania dňa
19. júna
20. Preto

názoru žalobca mal súd prvej inštancie zisťovať, či bolo riadne vykázané doručenie predvolania pre žalobcu. Nakoľko tomu tak nebolo, nemohol súd rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie, ale mal pojednávať v neprítomnosti žalobcu. Žalobca nesúhlasil s vyjadrením žalovaného, že dohoda o plnomocenstve sp. zn. 49/2004 opäť po svojom zániku nadobudla platnosť, nakoľko z jej obsahu bolo zrejmé, že bola obmedzená na dobu určitú a to do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci. Žalobca považoval tvrdenia žalovaného o oznamovacej povinnosti o výpovedi splnomocnenia za irelevantné, keďže k zániku predmetnej dohody došlo ex lege uplynutím doby, na ktorú bola obmedzená. Doplnil, že napriek tomu, že konajúci súd dňa

1. mája 2018 oznámil M. prostredníctvom e-mailu, že sa pojednávanie neuskutoční z dôvodu náhleho ochorenia zákonnej sudkyne, k samotnému žalobcovi sa táto informácia nedostala, a preto žalobca vychádzal z e-mailovej informácie súdu zo dňa
2. apríla 2018 o preložení termínu pojednávania zo dňa
3. apríla 2018 na deň
4. mája
5. V tento deň sa žalobca dostavil na vytýčené pojednávanie, na ktoré sa však žalovaný, sudkyňa a ani M. nedostavili. Z tohto dôvodu žiadal v príslušnej spisovej kancelárii informáciu, z akého dôvodu sa pojednávanie neuskutočnilo, avšak osoba, ktorej meno si už žalobca nepamätal, dôvod uviesť nevedela. Zároveň mu táto osoba prisľúbila, že jeho požiadavky ohľadom ďalšieho postupu súdu, menovite, aby súd ďalšie pojednávanie nevytýčil z dôvodu plánovaného zákroku JX., pretlmočí zákonnej sudkyni, avšak sa tak nestalo. Zrejme preto bolo vytýčené pojednávanie na deň
6. júna 2018, kedy mal M. operáciu, ktorý si predvolanie z dôvodov zlého psychického stavu ako i vzhľadom na oznámenie od žalobcu, že súd nebude vytyčovať pojednávanie, predvolanie na deň
7. jún 2018 vôbec neprečítal. M.X. už z dôvodov zlého psychického rozpoloženia ani nevedel reagovať na poštovú zásielku.
8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal spor a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť

§ 447písm.

c) C. s. p.

1. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je nepochybne tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.
2. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). 16.

§ 420C. s.

p., je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:

1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
3. c)strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
4. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. e)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo
6. f)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 17.

§ 431ods.

1 C. s. p., dovolanie prípustné

§ 420možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ods. 2). 18. Predmetom dovolacieho prieskumu je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým rozhodnutím bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Z tohto dôvodu je dovolanie voči napadnutému rozhodnutiu prípustné

§ 420C. s.

p., pretože ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa konanie v danom procesnom štádiu končí. 19.

názoru žalobcu je jeho mimoriadny opravný prostriedok prípustný

§ 420písm.

1. f)C. s. p., v zmysle ktorého ustanovenia je dovolanie prípustné, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu, sú:
2. a)zásah súdu do práva na spravodlivý proces a
3. b)nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. 20. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. 21. Z obsahu dovolania je zrejmé, že za nesprávny procesný postup dovolateľ považuje tú skutočnosť, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko tento procesný inštitút slúži na sankcionovanie tých strán sporu, ktoré nejavia o spor záujem, čo však nebol prípad žalobcu. Dovolateľ trval na tom, že o nariadenom termíne pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie žalobcu, nemal vedomosť, ako ani jeho právny zástupca, pretože súd prvej inštancie nesprávne doručoval predvolanie na pojednávanie na deň 6. jún 2018 a súčasne na strane právneho zástupcu žalobcu nastali také okolnosti, ktoré mu znemožnili zúčastniť sa predmetného pojednávania. V neposlednom rade súdy oboch nižších inštancií neskúmali, či právny zástupca žalobcu bol oprávnený zastupovať žalobcu v predmetnom konaní. 22.

§ 278C. s.

p., na pojednávaní rozhodne súd o žalobe

§ 137písm.

1. a)na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak
2. a)sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a,
3. b)žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 23.

§ 281ods.

1 C. s. p., ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.

1. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V prípadoch, keď bol kontumačný rozsudok vydaný na pojednávaní (§ 278 C. s. p.), na ktorom sa nezúčastnil žalobca, môže žalobca za zákonom stanovených podmienok požiadať súd o zrušenie kontumačného rozsudku. Prvotným predpokladom na zrušenie kontumačného rozsudku je, že žalobca zmeškal pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu kontumačného rozsudku, z ospravedlniteľného dôvodu. Tento ospravedlniteľný dôvod je žalobca povinný preukázať, pretože bude predmetom posudzovania súdu. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck,
2. s. 1001 až 1007).
3. Nemožno vylúčiť, že na strane žalobcu môže dôjsť pred pojednávaním k neočakávanej udalosti objektívneho charakteru, alebo k okolnosti spôsobenej samotným žalobcom, resp. inak zavinenej, v dôsledku ktorej zmešká nariadené pojednávanie, resp. ktoré mu zabránia, aby včas ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Účelom zákonnej úpravy je zabezpečiť žalobcovi súdnu ochranu aj v prípade, ak sa z ospravedlniteľného dôvodu neustanoví na pojednávanie, na ktorom súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. V tomto konaní sa súd nezaoberá tým, či boli splnené zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, ale je oprávnený posúdiť len to, či okolnosti uvádzané a preukázané žalobcom (zistené súdom), ne/možno považovať za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti žalobcu na pojednávaní. Príčina zmeškania pojednávania žalobcom musí mať s ohľadom na povahu, nepredvídateľnosť, závažnosť, rozsah alebo z iných dôvodov aspekt ospravedlniteľnosti (toho, čo je možné v danej veci ospravedlniť).
4. Vychádzajúc z účelu a povahy tohto procesného inštitútu možno vyvodiť, že ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 281 ods. 1 C. s. p. sú len také okolnosti, ktoré na strane žalobcu nastali neočakávane, boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalobcovi bola známa resp. jeho právnemu zástupcovi (nutnosť využiť lekársku pomoc nastala značnom čase/predstihu pred nariadeným pojednávaním), ktorá mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil.
5. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd uvádza, že z ustanovenia § 278 ods. 1 C. s. p. vyplýva povinnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu na pojednávaní, na ktoré sa nedostavil, ak to navrhne žalovaný a sú zároveň splnené procesné podmienky na jeho vydanie. Preto keď na pojednávaní konanom dňa
6. júna 2018 navrhol žalovaný súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškania žalobcu, bolo povinnosťou súdu vydať kontumačný rozsudok ak súčasne zistil splnenie podmienok uvedených v citovanom ustanovení. Žalobca pred okresným súdom a ani pred odvolacím súdom nepreukázal ospravedlniteľnosť dôvodu, pre ktorý sa na pojednávanie nedostavil. Pojem „ospravedlniteľný dôvod“ nie je právnou normou definovaný, je iba na úvahe súdu, ktoré okolnosti v intenciách toho - ktorého prípadu posúdi ako okolnosti hodné ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní. Odpoveď odvolacieho súdu na to, či žalovaným tvrdené okolnosti zmeškania pojednávania sú ospravedlniteľné, je v napadnutom rozhodnutí vyjadrená jasne a presvedčivo. Odvolací súd správne uviedol, že ospravedlniteľným dôvodom sú len také okolnosti, ktoré na strane žalobcu nastali neočakávane a boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť. Takouto skutočnosťou nebolo to, že v právnom spise právneho zástupcu žalobcu sp. zn. 49/2004 sa nenachádzalo predvolanie. Dovolací súd zo spisu zisťuje, že právny zástupca žalobcu až s návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie doručeným súdu dňa
7. augusta 2018 predložil doklad, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom termíne pojednávania, a to prepúšťaciu správu zo dňa
8. júna 2018, z ktorej vyplýva, že sa podrobil operačnému zákroku. Súd prvej inštancie ako i odvolací súd správne posúdili, že nie sú splnené predpoklady na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko ospravedlniteľným dôvodom nie je okolnosť, ktorá bola právnemu zástupcovi známa, a ktorá síce objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil. Predvolanie na pojednávanie prevzal právny zástupca žalobcu dňa
9. mája 2018, teda 8 kalendárnych dní pred plánovaným zákrokom, čím mal dostatok času súdu oznámiť svoju neúčasť na pojednávaní. Tvrdenie žalobcu o zlom psychickom stave JX. nie sú relevantné, nakoľko tieto tvrdenia neboli žiadnym spôsobom preukázané a zároveň je právny zástupca povinný vykonávať právne služby s odbornou starostlivosťou a chrániť záujmy svojho klienta a súdu včas oznamovať skutočnosti dôležité pre vedenie konania.
10. Žalobca v podanom dovolaní a následnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k dovolaniu uvádzal nové skutkové okolnosti, teda že právny zástupca žalobcu poveril svoju asistentku kontrolou elektronickej pošty, že žalobca sa na termín pojednávania dňa
11. mája 2018 dostavil a v spisovej kancelárii požiadal osobu, ktorej meno si však už nepamätal, aby bolo pretlmočené zákonnej sudkyni, aby termín pojednávania nebol vytýčený z dôvodu ochabnutého oka JUDr. Eduarda Šmelka, ako i to, že JUDr. Eduard Šmelka nebol jeho zástupcom z dôvodu zániku dohody o plnomocenstve a preto mu súd nemal doručovať predvolanie na pojednávanie na deň
12. júna 2018, ktoré okolnosti však v konaní pred súdom prvej inštancie a ani pred odvolacím súdom neuvádzal. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 227/2011 (publikované pod č. 50/2014), v ktorom vyslovil právnu vetu, že «dovolacie konanie má prieskumnú povahu, so zreteľom na ktorú v dovolaní nemožno uplatniť také „nové“ skutočnosti alebo dôkazy vo veci samej, ktoré pri rozhodovaní nemali možnosť vziať na zreteľ už súdy nižších stupňov». Žalobca mal v konaní pred okresným ako i odvolacím súdom vytvorenú procesnú možnosť využiť svoje právo uviesť skutočnosti, z ktorých v dovolacom konaní vyvodzuje nesprávny procesný postup súdov nižších inštancií. Ak tak neurobil, nemožno vytýkať súdu prvej inštancie a odvolaciemu súdu, že k týmto skutočnostiam neprihliadli. Vzhľadom na uvedené preto dovolací na tieto skutkové tvrdenia žalobcu neprihliadol.
13. Dovolací súd dodáva, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že JUDr. Eduard Šmelka zastupoval žalobcu na základe zmluvy č. 33/2005 zo dňa
14. marca
15. JUDr. Eduard Šmelka dňom
16. marca 2018 vypovedal žalobcovi zmluvu o poskytovaní právnych služieb z dôvodu vyčiarknutia zo zoznamu advokátov (č. l. 617 súdneho spisu). Z obsahu predmetného oznámenia vyplýva, že trojmesačná výpovedná lehota začala právnemu zástupcovi plynúť dňom
17. apríla 2018 a skončila dňom
18. júna
19. Dňom
20. júla 2018 udelil žalobca splnomocnenie JUDr. Eduardovi Šmelkovi na zastupovanie v konaní pod sp. zn. 29Cb/4/2006 ako fyzickej osobe v zmysle § 23 a § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka (č. l. 618). Z uvedeného je zrejmé, že JUDr. Eduard Šmelka v konaní žalobcu zastupoval, pričom po tom, ako skončil JUDr. Eduard Šmelka výkon advokácie, pokračoval v zastupovaní žalobcu ako fyzická osoba. Súd prvej inštancie preto správne doručoval predvolanie na pojednávanie konané dňa
21. júna 2018 právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý prevzal predvolanie dňa
22. mája
24. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľ nedôvodne namietal existenciu vady uvedenej v § 420 písm. f) C. s. p. Preto dovolací súd dovolanie žalobcu proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu,

§ 447písm.

c) C. s. p., ako procesne neprípustné odmietol. 31. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 453 ods. 1 C. s. p. v spojení § 255 ods. 1 C. s. p.).

§ 262ods.

2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 32. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.