Obsah (9)

§ 21§ 455§ 2§ 6§ 177§ 178§ 438§ 454§ 461

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Sžk/31/2020 Identifikačné číslo spisu: 9014010137 Dátum vydania rozhodnutia: 30.09.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Jaroslava Fúrová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 21písm.

a/ S.s.p. v spojení s ustanovením § 438 ods. 2 S.s.p., po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 S.s.p. a ustanovenie § 444 S.s.p.), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 S.s.p.), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 S.s.p.), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 S.s.p. a § 57 S.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 S.s.p., § 441 S.s.p. a § 453 S.s.p. a postupom

§ 455S.s.p.

bez nariadenia pojednávania, po neverejnej porade senátu (§ 137 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť žalobkyne je potrebné zamietnuť.

1. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia
2. septembra 2020 bol vyhlásený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke NS SR - www.nsud.sk (§ 137 ods. 4 S.s.p. v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). 17.

§ 2ods.

1 a ods. 2 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 18.

§ 6ods.

1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19.

§ 177ods.

1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 20.

§ 178ods.

1 S.s.p., žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 21.

§ 438ods.

1 S.s.p., kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. 22. Podľa § 440 ods. 2 prvá veta S.s.p., dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.

1. g)až
2. i)sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 23.

§ 454

S.s.p., na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu. 24.

§ 461

S.s.p., kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.

1. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o kasačnej sťažnosti žalobkyne, podanej proti rozhodnutiu správneho súdu, ktorým správny súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy z 15.10.2014, č. 23302/2014/B624-SV/59367/Ho, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a politiky z 3.2.2014, č. OU-PO-OVBP2-2014/134/1957/ŠSS-ST, ktorým ako prvostupňový správny orgán rozhodol o umiestnení líniovej stavby „Privádzač Spišská Nová Ves“ - Levoča, II. etapa.“
2. Kasačný súd preskúmajúc napadnuté rozhodnutie ako i obsah predloženého súdneho spisu a pripojeného administratívneho spisu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti konštatuje, že argumentácia žalobkyne nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých správny súd zamietol jej správnu žalobu. Správny súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými podstatnými žalobnými námietkami, a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.
3. Ak potom správny súd dospel k právnemu záveru, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy v rozsahu podanej správnej žaloby nedošlo k porušeniu zákona a práv žalobkyne, tento jeho názor považoval aj kasačný súd za správny a stotožňuje sa s ním. Považujúc právne posúdenie veci správnym súdom za správne, a v snahe vyhnúť sa nadbytočnému opakovaniu pre účastníkov konania už známych faktov a právnych záverov správneho súdu, kasačný súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k námietkam žalobkyne uvedených v podanej kasačnej sťažnosti dopĺňa nasledovné:
4. Kasačná sťažnosť má povahu mimoriadneho opravného poriadku v správnom súdnictve, ktorou sa napáda právoplatne rozhodnutie správneho súdu. Kasačnú sťažnosť možno vždy podať iba z dôvodu vymedzeného v § 440 S.s.p. Kasačný súd je pri preskúmavaní právoplatného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu viazaný rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti. Z viazanosti kasačného súdu sťažnostnými bodmi pripúšťa S.s.p. v ustanovení § 453 ods. 2 veta prvá za bodkočiarkou výnimky tam, kde správny súd nie je viazaný ani dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 S.s.p.).
5. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie ako uplatnený dôvod kasačnej sťažnosti (§ 440 ods. 1 písm. g/), kasačný súd uvádza, že z hľadiska dôvodov kasačnej sťažnosti zákon v § 440 ods. 2 veta prvá S.s.p. presne definuje, že dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ S.s.p. možno odôvodniť iba dôvodmi tam uvedenými a dôvod kasačnej sťažnosti musí sťažovateľ vymedziť tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uviesť, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Ako konštantne uvádza kasačný súd vo svojich rozhodnutiach, právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
6. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
7. V kasačnej sťažnosti žalobkyňa kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ dostatočne nevymedzila. Neuviedla právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, ani v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
8. Žalobkyňa neuviedla k namietanému právnemu dôvodu žiadnu relevantnú argumentáciu a svoju kasačnú sťažnosť obmedzila len na rekapituláciu už prezentovaných námietok, prečo podľa nej nebolo v jej prípade v konaní o umiestnení líniovej stavby konané ako s účastníčkou konania.
9. Ak žalobkyňa konkrétne nešpecifikovala právnu otázku a neuviedla, prečo správny súd zaujal nesprávny právny názor na jej riešenie, a nesplnila tak svoju povinnosť tvrdenia, nemôže kasačný súd považovať obsahové vymedzenie dôvodu kasačnej sťažnosti za dostačujúce na jej úspech v konaní.
10. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že konajúci správny súd nezistil dostatočne skutkový stav a na základe toho vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že práva žalobkyne ako účastníčky konania boli zachované, kasačný súd uvádza, že nie je súdom skutkovým. Ak žalobkyňa tvrdí, že správny súd nezistil správne skutkový stav, a preto vec nesprávne právne posúdil vo vzťahu k niektorej právnej otázke, nejde o dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci, ale o napadnutie rozhodnutia správneho súdu z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu.
11. Predložením vlastnej verzie skutkového stavu, ktorý považovala žalobkyňa za dôležitý pre rozhodnutie, žalobkyňa nesmeruje proti právnemu posúdeniu veci, ale proti skutkovým zisteniam. Nedostatočne zistený skutkový stav však nie je prípustným dôvodom kasačnej sťažnosti. Kasačné opravné konanie umožňuje účastníkom konania dožadovať sa preskúmania napadnutého rozhodnutia len zo stránky právnej, nie však skutkovej, preto sa kasačný súd týmto dôvodom ani ďalej nezaoberal.
12. Pokiaľ ide o konkrétnu námietku sťažovateľky, že v oznámení o začatí územného konania a pri nariadenom ústnom pojednávaní žalobkyňa nebola vedená ako účastníčka konania, kasačný súd uvádza, že ani samotná skutočnosť, že žalobkyňa nebola osobitne označená za osobu, ktorej sa ako účastníčke konania doručuje písomnosť verejnou vyhláškou neznamená, že jej v administratívnom konaní nebolo priznané postavenie účastníčky konania a žiadnym spôsobom jej táto skutočnosť nebránila nahliadnuť do administratívneho spisu, zúčastniť sa ústneho pojednávania, podávať v územnom konaní vyjadrenia, námietky, pripomienky, opravné prostriedky proti preskúmavaným rozhodnutiam alebo uplatňovať iné zákonom priznané práva, čo žalobkyňa aj nepochybne robila, a tak k upretiu jej procesných práv nedošlo.
13. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd námietky žalobkyne v podanej kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné a kasačnú sťažnosť žalobkyne proti napadnutému rozsudku

§ 461S.s.p.

ako nedôvodnú zamietol.

1. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. a contrario k § 167 ods. 1, § 168 a § 169 S.s.p. tak, že účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal, pretože žalobkyňa nebola v kasačnom konaní úspešná, v prípade žalovaného nedošlo k naplneniu predpokladu obsiahnutého v ust. § 168 S.s.p. a ďalšia účastníčka konania (Národná diaľničná spoločnosť, a.s.) zostala v konaní nečinná.
2. Pozornosti kasačného súdu neušlo, že v záhlaví napadnutého rozsudku správny súd nesprávne označil žalovaného ako Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Názov žalovaného bol zmenený s účinnosťou od 1.1.2017 novelou zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov na Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Úlohou správneho súdu bude uvedený nedostatok spočívajúci v nesprávnom označení žalovaného v záhlaví napadnutého rozsudku napraviť vydaním opravného uznesenia podľa § 143 S.s.p..
3. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 k § 147 ods. 2 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.