Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Cdo/156/2019 Identifikačné číslo spisu: 8711203529 Dátum vydania rozhodnutia: 29.09.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Brňák Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 214ods.

1 CSP). 13.

1. Na tomto mieste je potrebné súhlasiť so žalobcami (bod 4), ktorý dovolaniu vyčítajú (aj) to, že položené otázky dovolateľkou (pozri bod 3) boli vyriešené už v medzitýmnom rozsudku prvostupňového súdu (bod 1.1.), ktorým bol právoplatne uznaný nárok žalobcov voči žalovanej 2/ čo do základu za opodstatnený. Iba kvôli poriadku treba dodať, že proti tomuto medzitýmnemu rozsudku žalovaná 2/ nepodala riadny (ani mimoriadny) opravný prostriedok a toto rozhodnutie sa stalo záväzným tak pre ďalší postup prvostupňového i odvolacieho súdu a v neposlednom rade aj pre najvyšší súd v tomto dovolacom konaní. Inak povedané predmetom tohto dovolacieho konania je právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového súdu o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy žalobcom a nie právoplatný medzitýmny rozsudok prvostupňového súdu o základe uplatňovaného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Dovolacie dôvody môžu smerovať len k vadám, ktoré sa vytýkajú a prípadne vznikli v tej časti konania, kde súd rozhodoval o výške náhrady nemajetkovej ujmy a úspešne nemožno uplatňovať také dovolacie dôvody, ktoré sa týkajú vád vzniknutých v konaní, ktorého výsledkom bol právoplatný medzitýmny rozsudok. Ide o tzv. vecný rámec dovolacieho konania, tento vymedzuje dovolací prieskum len na konanie a rozhodovanie v danej veci, nemožno ho vzťahovať na iné súdne konania (v danom prípade na konanie o základe nároku ) a v nich vydané rozhodnutia. 13.
2. Najvyšší súd v podobných súvislostiach posudzujúci medzitýmny rozsudok už v uznesení z
3. júla 2014 sp. zn. 5Cdo/160/2014 judikoval, že „Občiansky súdny poriadok vo svojom ustanovení § 152 ods. 2 O.s.p. (teraz § 212 ods.

§ 214ods.

1 CSP, pozn.) umožňuje súdu v osobitných prípadoch rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom. Medzitýmnym rozsudkom sa rozhoduje o tom, či je základ nároku daný, dôvodný resp. opodstatnený. Základom predmetu konania budú všetky okolnosti determinujúce výšku predmetu konania, teda všetky tie skutkové a právne otázky, od ktorých posúdenia závisí výška uplatneného nároku s výnimkou samotnej výšky nároku (R V/1968). Následne po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd konečným rozsudkom rozhodne už len o výške uplatneného nároku, pričom v tomto konaní súd už nemôže posudzovať otázky, ktoré sa týkajú samotného základu nároku z dôvodu prekážky res iudicatae ... Uvedené platí práve v prejednávanom prípade, keď súd pri rozhodovaní v spore o náhradu škody rozhodol medzitýmnym rozsudkom o tom, že nárok na náhradu škody je daný. V tomto rozhodnutí posúdil všetky podmienky vzniku zodpovednostného vzťahu medzi účastníkmi t.j. že došlo k zavinenému porušeniu povinnosti žalovaným v dôsledku, ktorého žalobcovi vznikla škoda a tento nárok nebol premlčaný. V tejto časti konania mali účastníci možnosť využiť všetky svoje procesné práva dané im ustanoveniami občianskeho súdneho poriadku t.j. mali možnosť namietať proti rozhodnutiam prostredníctvom riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov (čo žalovaný aj urobil). Rozhodnutie okresného súdu tak nadobudlo formálnu právoplatnosť (§ 159 ods. 1 O.s.p.) a stalo sa pre účastníkov konania i súd v danej veci záväzným a nezmeniteľným (§ 159 ods. 2 O.s.p.), teda materiálne právoplatným (§ 159 ods. 3 O.s.p.). Prejavom materiálnej právoplatnosti rozsudku je práve prekážka ,,res iudicatae,, - ak súd vec raz rozhodol, nemôže o nej znovu konať a rozhodovať. Ide o základný princíp právneho štátu, ktorým je zabezpečená právna istota účastníkov konania poskytujúca ochranu v konaní preukázaným (zisteným) právam. Tento ochranný účinok právoplatnosti sa prejavuje v tom, že úspešný žalobca je právoplatným rozhodnutím chránený pred novou žalobou vznesenou žalovaným, ktorou by bol popieraný jeho súdom určený nárok, a naopak neúspešný účastník je chránený proti úspešnému, a to predovšetkým vtedy, ak by tento opätovne podal žalobu o rovnakom plnení (ne bis in idem) . Dovolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že nie je súčasťou práva na spravodlivý proces, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04)". 13.3. Vyššie citovaný právny názor najvyššieho súdu o medzitýmnom rozsudku, jeho právoplatnosti a záväznosti platí aj za účinnosti Civilného sporového poriadku (§ 212 ods. 2, § 214 ods. 1, § 226, § 227 ods. 1 a § 228 ods. 1 CSP). Na veci nič nemení ani to, že vo veci sp. zn. 5Cdo/160/214 základom nároku bola náhrada škody a v teraz posudzovanej veci základom nároku je nemajetková ujma. 13.4. Najvyšší súd uzaviera, že pokiaľ by napriek vyššie uvedenému podrobil dovolaciemu prieskumu otázky nastolené žalovanou 2/ v dovolaní (bod 3), potom by žiadne medzitýmne súdne rozhodnutie nebolo konečné a bolo by ho možné v rozpore s prekážkou res iudicatae napriek jeho právoplatnosti opätovne preskúmavať v následnom konaní o výške uplatneného nároku. Tým by ustanovenie § 152 ods.2 OSP resp. § 212 ods.

§ 214ods.

1 CSP úplne stratilo zmysel a tzv. medzitýmne rozhodnutie by nesmerovalo k zabezpečeniu hospodárnosti súdneho konania a k odstráneniu právnej neistoty vo vzťahoch účastníkoch, ale naopak by popieralo základné procesné zásady (čl. 2, čl. 16 ods. 1 a čl. 17 základných princípov CSP). 13.

1. Na základe uvedeného dovolací súd sa nemohol zaoberať námietkami dovolateľky vzťahujúcimi sa ku konaniu a medzitýmnemu rozhodnutiu (voči ktorému navyše dovolateľka ani nepodala riadny, či mimoriadny opravný prostriedok), ktoré z hľadiska vecného rámca nemohli byť predmetom dovolacieho prieskumu v tomto dovolacom konaní.
2. Z uvedených dôvodov najvyšší súd konštatuje, že od vyriešenia v dovolaní nastolených právnych otázok (bod 3) napádané odvolacie rozhodnutie už nezáviselo. So zreteľom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalovanej 2/ nie je podľa § 421 ods. 1 písm. c/ CSP prípustné.
3. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
4. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
5. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.