1, ods. 2 Trestného zákona o odvolaniach obžalovaných Ing. X. B. a Ing. Y. U. podaných proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 18. decembra 2019,sp. zn. PK-1T/21/2019, takto rozhodol:
1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 18. decembra 2019, sp. zn. PK-1T/21/2019 sa z r u š u j e v celom rozsahu.
1 Trestného poriadku vec s a v r a c i a Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku aby ju v potrebnom rozsahu z n o v u p r e j e d n a l a r o z h o d o l. Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd v Pezinku (ďalej aj len ,,špecializovaný trestný súd" alebo ,,súd prvého stupňa") rozsudkom z 18. decembra 2019, sp. zn. PK-1T/21/2019 uznal obžalovaných C.. X. B., nar. XX. I. XXXX v Z., trvale bytom U. XX/XX, O. E., časť U. E., XXX XX Z. a Ing. Y. U., nar. X. Y. XXXX v F., trvale bytom K. XXXX/XX, XXX XX U. (spolu ďalej aj len ,,obžalovaní") za vinných zo spáchania zločinu prijímania úplatku spolupáchateľstvom
1, ods. 2 Trestného zákona, resp. zločinu prijímania úplatku spolupáchateľstvom
1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že - Ing. X. B. ako vedúci oddelenia daňovej kontroly X Daňového úradu M., pobočka Z., po predchádzajúcej komunikácii s C.. Y. U., pracovníkom oddelenia daňovej kontroly X Daňového úradu M., pobočka U., o tom, že vyžiadajú od E. V., konateľa spoločnosti E. X. M., s. r. o., ul. K. XXX/XX, X. M., úplatok v súvislosti s výkonom daňovej kontroly,v doposiaľ nezistenom čase a na nezistenom mieste požiadal C.. Y. U., aby v tejto záležitosti kontaktoval E. V., pričom C.. Y. U. si v druhej polovici mesiaca august 2016 telefonicky dojednal osobné stretnutie s E. V., ktoré sa uskutočnilo nasledujúci deň po telefonickom rozhovore v ranných hodinách okolo 07.30 h v nákupnom centre Z. na D. X v U., kedy tlmočil E. V. požiadavku Ing. X. B. o poskytnutie finančného úplatku vo výške XX XXX € za to, že daňová kontrola k uplatnenému nadmernému odpočtu dane z pridanej hodnoty za obdobie mesiaca jún 2013, ktorá bola vykonávaná Daňovým úradom M., pobočka Z., u daňového subjektu E. X. M., s. r. o., bude ukončená v prospech kontrolovaného daňového subjektu s vrátením požadovaného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Za to bol obžalovanému C.. X. B.
2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 s poukazom na § 36 písm. j) Trestného zákona, bez zistenia priťažujúcich okolností
Trestného zákona ,uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1, ods. 2 Trestného zákona špecializovaný trestný súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti - zamestnanie
zákona o štátnej službe a to na dobu 5 (päť) rokov. Obžalovanému C.. Y. U. uložil špecializovaný trestný súd
1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 s poukazom na § 36 písm. j) Trestného zákona, bez zistenia priťažujúcich okolností
Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov s tým, že
1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe, ktorej dĺžku
2 Trestného zákona špecializovaný trestný súd ustanovil v trvaní 4 (štyroch) rokov. Špecializovaný trestný súd obžalovanému C.. Y. U.
4 písm. g) Trestného zákona uložil povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom výchovnému programu, súčasťou ktorého bude v prvých dvoch rokoch skúšobnej doby účasť na hlavnom pojednávaní v jednej trestnej veci korupcie a v ďalších dvoch rokoch skúšobnej doby v ďalšej trestnej veci korupcie, v oboch prípadoch v rozsahu od otvorenia hlavného pojednávania až do vyhlásenia rozsudku. Špecializovaný trestný súd vyššie označený rozsudok odôvodnil tým, že obhajobné tvrdenie obžalovaného C.. X. B., že z protiprávneho konania bol obvinený fiktívne s úmyslom dosiahnuť, aby bol zbavený funkcie vedúceho označil za účelovú, a to prioritne s poukazom na to, že v priebehu dokazovania žiadnym dôkazom nebol zistený a to ani náznak úkladov o odvolanie menovaného obžalovaného z funkcie. Ku dňu prejednania trestnej veci v rámci hlavného pojednávania dokonca jeho funkciu zastával jeho dovtedajší zástupca C.. L.H.. Takto formulovanú obhajobu menovaného špecializovaný trestný súd považoval za protirečivú a nelogickú, nakoľko v prípade, že kontrolóri boli úplne nezávislí, vedúci oddelenia ani nikto iný do kontroly zasahovať nemohol, čo sám obžalovaný potvrdil. Je nelogické, pri pravdivosti tvrdenia obžalovaného o dobrom vzťahu kontrolóra a zástupcu kontrolovaného subjektu, prečo by bolo potrebné do celej veci zainteresovať kohokoľvek ďalšieho z daňového úradu a prečo by teda C.. X. ako kontrolór zodpovedný za danú kontrolu samotnú kontrolu neuzavrel v prospech kontrolovaného subjektu. Obhajobu obžalovaného o tom, že sa žiadneho protiprávneho konania nedopustil označil špecializovaný trestný súd za vyvrátenú priamo výpoveďou svedka E. V., ktorý niekoľkokrát zopakoval a aj pri konfrontácii s obžalovaným C.. U. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že obžalovaný mu sprostredkoval požiadavku na úplatok vo výške XX.XXX,XX Euro za ovplyvnenie a ukončenie daňovej kontroly v prospech daňového subjektu E. X. M., F. S poukazom na znenie skutkovej vety a ustálený skutkový stav túto verziu potvrdzuje výpoveď svedka C.. X., ako aj jeho postoj pri konfrontácii s obžalovaným C.. B. na hlavnom pojednávaní, že suma XX.XXX,XX Euro bola spomínaná aj priamo obžalovaným C.. B. pri ich vzájomnom stretnutí priamo na Daňovom úrade v Z.. Obhajobu obžalovaného C.. U. priamo vyvracia výpoveď svedka E. V., ktorý opakovane potvrdil a na svojom postoji zotrval aj pri konfrontácii s obžalovaným na hlavnom pojednávaní, že mu tento predniesol korupčný návrh. Konkrétne sa malo jednať o sumu XX.XXX,XX Eur a malo sa jednať o požiadavku obžalovaného C.. B.. Nepriamo v neprospech obžalovaného svedčí komunikácia svedkov E. V., L.. X. U., L.. U.. F. T. v kancelárii na Daňovom úrade v M. u C.. L. M.. Už na tomto stretnutí (
názoru súdu tento fakt žiadnym spôsobom neovplyvnil hodnotenie jeho výpovede. Výpoveď svedka C.. X. vyhodnotil špecializovaný trestný súd ako hodnovernú a tejto uveril. Z jeho výpovede ani náznakom nevyplynula žiadna negatívna motivácia vo vzťahu k C.. B.. V podstate, s výnimkou popisovanej udalosti, ho ako vedúceho hodnotil kladne. K samotnému korupčnému návrhu uviedol, že to spočiatku považoval za skúšku a uveril tomu až potom, ako mu o druhej línii, po ktorej mal byť prednesený korupčný návrh alebo požiadavka, povedal E. V.. Je úplne nelogické, prečo by takýmto komplikovaným spôsobom, bez akejkoľvek motivácie, popisoval udalosti týkajúce sa C.. B., pokiaľ by sa tieto udalosti reálne aj nestali. Sám konzistentne potvrdzoval názor na neopodstatnenosť uplatneného nadmerného odpočtu DPH vo vzťahu k vetve obchodov, ktoré sa týkali stavebnej ocele z U. u kontrolovaného subjektu E. X. M., s.r.o. V tomto zmysle rozhodol vo všetkých troch prípadoch prvostupňového rozhodnutia. V súvislosti s jeho komunikáciou a v niektorých prípadoch neštandardnými stretnutiami s E. V. súd poukazuje na výpoveď svedka C.. X., ktorá výstižne dokreslila charakteristiku tohto svedka. Hodnotil ho ako odborníka, ktorý niekedy nestíhal a „púšťal si ľudí k telu". Tento svedok tiež nepriamo potvrdzuje výpoveď svedka C.. X., keď popisoval jeho nervozitu ku koncu kontroly a mal pred ním uviesť: „Pozri, v akej sme situácii. Robím takúto kontrolu a E. V. má známosti na Finančnom riaditeľstve a aj na daňovom úrade." Ani svedok X. nepostrehol u C.. X. akúkoľvek snahu o dosiahnutie iného výsledku kontroly, ktorý bol predvídateľný a teda, že nedôjde k uznaniu nadmerného odpočtu DPH. Takáto výpoveď potvrdzuje logiku správania C.. X. a potvrdzuje aj hodnovernosť jeho výpovede a vyvracia priateľský vzťah medzi C.. X. a E. V.. K výpovedi svedka C.. L.H. súd uvádza, že táto nebola podstatná pre skutkové závery, nakoľko z výpovede tohto svedka len nepriamo vyplynulo, že funkcia C.. B. do konca roka 2019 obsadená nebola a vykonával ju práve svedok ako zástupca. Výpoveď svedkyne C.. L. M. však špecializovaný trestný súd považoval za hodnovernú. Za relevantné považoval fakt, že suma XX.XXX,XX Euro bola prednesená daného dňa, t. j.
opisu činnosti štátnozamestnaneckého miesta (č. l. 476), jeho činnosť spočívala v analytickej a syntetickej činnosti vo vyhodnocovaní výsledkov a v príprave podkladov na rozhodovanie na úseku kontroly v pôsobnosti orgánu miestnej štátnej správy s krajskou pôsobnosťou. Rovnako plnil úlohy vedúceho zamestnanca. Ako vyplýva z rozhodnutí Daňového úradu M., pobočka Z., v poradí prvého a tretieho (č. l. 343 a nasl. spisu, resp. č. l. 418 a nasl. spisu), ako vedúci oddelenia daňovej kontroly č. X tieto vlastnoručne podpisoval. V dôsledku zmeny kompetencií v poradí druhé prvostupňové rozhodnutie podpisovala C.. M.. Vo vzťahu k záveru špecializovaného trestného súdu o spolupáchateľstve oboch obžalovaných, resp. v zmysle ustálenej skutkovej vety, že konania sa dopustili po prechádzajúcej vzájomnej komunikácii, vychádzal špecializovaný trestný súd z nevyvrátiteľnej domnienky, že pokiaľ by sprostredkovaniu požiadavky obžalovaným C.. U. E. V. nepredchádzala vzájomná dohoda medzi obžalovanými, nemohol žiadnu požiadavku sprostredkovať. Že sa v danom prípade nejednalo zo strany C.. U. o konanie, o ktorom by obžalovaný Ing. B. vedomosť nemal, preukazuje už vyššie zdôrazňovaná „krížová kontrola skutkového deja", keď svedok C.. X. potvrdil zhodnú požiadavku na sumu XX.XXX,XX. Euro od obžalovaného C.. B.. Čo sa týka výroku o treste, v prípade právnej kvalifikácie
1, ods. 2 Trestného zákona u obžalovaného C.. X. B. vychádzal špecializovaný trestný súd pri akceptovaní jednej poľahčujúcej okolnosti a to, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, bez zistenia priťažujúcej okolnosti, z upravenej trestnej sadzby v zmysle zásad ustanovených v § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, t. j. že pri prevahe poľahčujúcich okolností sa znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Takto upravená trestná sadzba predstavuje výmeru 5 až 9 rokov a 8 mesiacov. Berúc do úvahy osobu obžalovaného, ktorý bol veľmi kladne pracovne hodnotený bez akýchkoľvek negatívnych poznatkov z miesta bydliska, berúc do úvahy, že k poskytnutiu úplatku v konečnom dôsledku nedošlo a kontrola bola uzatvorená objektívne v neprospech daňového subjektu dospel špecializovaný trestný súd k záveru, že postačuje uloženie trestu odňatia slobody úplne na dolnej hranici, t. j. vo výmere piatich rokov. Keďže obžalovaný doposiaľ nebol ani súdne trestaný, v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Keďže obžalovaný C.. B. sa dopustil trestnoprávneho konania v súvislosti so svojím zamestnaním, považoval špecializovaný trestný súd za potrebné vyradiť ho z možnosti vykonávať určité zamestnanie, výkon ktorého upravuje zákon o štátnej službe. Z toho dôvodu mu uložil trest zákazu činnosti na dobu piatich rokov, čo je v strede zákonnej trestnej sadzby. Čo sa týka trestnej sadzby v prípade právnej kvalifikácie
1 Trestného zákona u obžalovaného C.. Y. U., špecializovaný trestný súd vychádzal pri akceptovaní jednej poľahčujúcej okolnosti a to, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, bez zistenia priťažujúcej okolnosti z upravenej trestnej sadzby v zmysle zásad ustanovených v § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, t. j. že pri prevahe poľahčujúcich okolností sa znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Takto upravená trestná sadzba predstavuje výmeru 3 až 6 rokov a 4 mesiace. Berúc do úvahy osobu obžalovaného, ktorý bol kladne pracovne hodnotený bez negatívnych poznatkov z miesta bydliska dospel napokon špecializovaný trestný súd k záveru, že postačuje uloženie trestu odňatia slobody úplne na dolnej hranici, t. j. vo výmere troch rokov, pričom rovnako tak akcentoval obsah § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktoré vo vzťahu k obžalovanému Ing. U. aplikoval, teda výkon trestu odňatia slobody menovanému obžalovanému podmienečne odložil na tam uvedenú skúšobnú dobu za súčasného uloženia probačného dohľadu obžalovanému v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Čo sa konkrétne uloženej povinnosti týka špecializovaný trestný súd uzavrel, že v danom prípade, z dôvodu posilnenia individuálnej prevencie, ako súčasť výchovného programu súd určil obžalovanému povinnosť účasti na hlavnom pojednávaní minimálne v dvoch trestných veciach. Takáto účasť umožní páchateľovi opätovne absolvovať hlavné pojednávanie, zabezpečí možnosť pre probačného úradníka takúto účasť prejednať a zabezpečí konkrétnu spätnú väzbu pri vyžiadaní správy o správaní sa odsúdeného v skúšobnej dobe. Ihneď po vyhlásení rozsudku podali proti nemu obaja obžalovaní odvolanie. Obžalovaný C.. X. B. podané odvolanie dodatočne písomne odôvodnil, pričom úvodom zdôraznil, že rozsudok špecializovaného trestného súdu považuje za nedostatočne odôvodnený a založený na nesprávnom skutkovom posúdení veci. Zároveň čo do obsahu vskutku obšírnym spôsobom polemizoval s hodnovernosťou a pravdivosťou výpovede svedka C.. X., a to najmä s poukazom na jeho údajnú motiváciu, aby výsledok daňovej kontroly bol v konečnom dôsledku v prospech E. V., ktorého obžalovaný označil ako za ,,kontroverzného podnikateľa". C.. X. je
názoru obžalovaného C.. B.platným a vydierateľným, nakoľko spolu s V., ktorý je vyšetrovaný pre miliónové daňové podvody pri obchodovaní so stavebnou oceľou zosnovali plán, ktorý sa im však nepodaril - ,,salámovou metódou" po častiach uznať nadmerný odpočet DPH v sume XXX.XXX,XX Euro. Nahlásenie orgánom činným v trestnom konaní bolo
charakteru komunikácie v SMS správach navyše C.. X. ďakoval V. v čase kontroly, avšak nevedno za čo. Ďalším motívom konania C.. X. je jeho dlhoročná túžba získať riadiacu funkciu, z čoho má dodnes pocit nedocenenia a o všetkých sa vyjadruje že sú neschopní. Sám šíril o svojom protikandidátovi C.. V. nepravdivé informácie a hanlivo ho ohováral, za čo bol následne personálne riešený a preradený z funkcie kontrolóra, pričom obžalovaný o uvedenom poskytol v podanom odvolaní popis ďalších s tým súvisiacich skutočností. C.. B. takisto poukázal aj na početné pracovné pochybenia a odbornú, resp. pracovnú nespôsobilosť svedka C.. X., pričom tieto rovnako pomerne obsiahlym spôsobom opísal v texte podaného odvolania. Rovnako dodal, že svedok C.. X. mal obavy ukončiť daňovú kontrolu s poukazom na § 44 ods. 4 písm. c), písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok), ktoré v podstate ustanovuje, že ak by táto u totožného subjektu opakovane vykonávaná kontrola dopadla inak ako pôvodná, hrozilo by C.. X. obvinenie zo spáchania trestného činu. Neobstojí preto konštatovanie špecializovaného trestného súdu, že C.. X. mohol kontrolu vykonať vlastne tak, ako chcel, pričom rovnako tak je rozporuplné a priam absurdné také zdôvodnenie, že by mal mať práve obžalovaný C.. B. priamy vplyv na priebeh a výsledok kontroly. Vedúci oddelenia nemá na priebeh kontroly absolútne žiadny vplyv, čo potvrdili všetci relevantní svedkovia (C.. U., C.. L., C.. M., L.. T. a C.. I.). Rozhodnutia boli podpísané a vydané v súlade s podpisovým poriadkom daňového úradu a predmetné rozhodnutia obžalovaný nepodpisoval sám, avšak v súčinnosti s riaditeľkou odboru kontroly a analýz. Ani C.. X. pritom kontrolu nevykonával sám, ale v dvojici s C.. X., ktorý by nepodpísal protokol s iným výsledkom a mohol by oznámiť protiprávnu činnosť. Po tom, čo sa obžalovaný C.. B. dozvedel o priebehu vyšetrovania a najmä o obsahu výpovedí svedkov C.. X., V. a ich vzájomnej SMS komunikácie týkajúcich sa spôsobu vykonávania daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2013 u daňového subjektu E. X. M. F., k čomu uviedol, že tak C.. X., ako aj E. V. mali dôvod pred špecializovaným trestným súdom klamať a krivo vypovedať, pretože im obom išlo o prospech a o to, aby predmetná daňová kontrola bola ukončená v prospech kontrolovaného daňového subjektu, v čom im zabránil práve obžalovaný. Na to nasledovala ich pomsta, ktorá skončila až vyhlásením odsudzujúceho rozsudku vo vzťahu k obžalovanému. Obžalovaný je teda potrestaný za chránenie záujmov štátu. V tejto súvislosti obžalovaný poukázal i na početné porušenia tak zákona o štátnej službe, ako aj daňového poriadku a interných riadiacich aktov Finančnej správy zo strany C.. X.. Celá obžaloba je postavená na výpovedi C.. X. a bez iného dôkazu (už spomínaný papierik). Obžalovaný C.. B. poukázal na svoju doterajšiu osobnú a profesionálnu bezúhonnosť, ako aj na dlhoročné pracovné pôsobenie na daňovom úrade, pričom takisto zdôraznil, že sa snaží prispievať k verejnému a spoločenskému životu - už tretie volebné obdobie vykonáva funkciu poslanca obecného zastupiteľstva a aktívne participuje pri zveľaďovaní spoločensko - kultúrneho života v obci. Počas súdneho procesu prišiel o oboch rodičov, s ktorými býval, pričom táto udalosť mu doslova zničila život a krutým spôsobom poznačila aj život jeho najbližších, nakoľko žije na dedine. Takisto poukázal na svoj osobný pôvod a príbuzenstvo a kresťanskú výchovu, pričom dodal, že nevlastní a ani nikdy nevlastnil žiadne nehnuteľnosti (okrem polovice zdedeného domu), má 16 - ročné motorové vozidlo a v dôsledku svojej nezamestnanosti nemá žiadne úspory. Nemal preto dôvod na protiprávne konanie, nakoľko je bezdetný a nemieni ani zmeniť svoje bydlisko, v ktorom žije od narodenia riadnym a bezúhonným občianskym životom. Bol profesne popravený a úplne dehonestovaný, pričom pyká len za skrivodlivosť a nenávistný postoj svojho kolegu, ktorý pred špecializovaným trestným súdom sám uviedol, že u obžalovaného žiadne nečestné konanie nevidel a ním prednesené poznámky zrejme boli len žartom. Prokurátor proti nemu zastavil trestné stíhanie vedené pre zločin zneužitia právomoci verejného činiteľa
1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, no špecializovaný trestný súd ho odsúdilako verejného činiteľa
1, ods. 2 Trestného zákona. Ak teda obžalovaný nezneužil právomoc verejného činiteľa, nemohol byť ani ako verejný činiteľ odsúdený. Tak obžalovaný C.. B., ako ani obžalovaný C.. U. nemali žiaden vplyv na výsledok kontroly. Po V. oznámení zo
názoru obžalovaného aj objasňovalo motiváciu C.. X. vypovedať v predmetnej veci účelovo a tendenčne v neprospech obžalovaných. Obžalovaný osobitne akcentoval, že obžalovaný C.. B., ktorý sa mal dopustiť údajného korupčného správania evidentne na rozdiel od C.. X. nespolupracoval s E. V., nekomunikoval s ním ani osobne a ani prostredníctvom SMS správ a nestretával sa s ním ani v súkromí. Rovnako tak sa žiada poznamenať, že obžalovaný Ing. B. si dokonca počas výkonu daňovej kontroly nevymenil ani len jednu SMS správu s obžalovaným C.. U. a to napriek tomu, že v zmysle obžaloby je im kladené za vinu dopustenie sa korupčného správania sa po predchádzajúcej vzájomnej komunikácii oboch menovaných. Špecializovaný trestný súd však nedôvodne zľahčuje a bagatelizuje dôkazy svedčiace o osobnom a submisívnom vzťahu medzi svedkami C.. X. a V., keď tento hodnotí ako štandardný s poukazom na výpoveď svedka C.. X., ktorý poznamenal, že Ing. X. si ľudí ,,púšťal k telu". Svedok Ing. X. však prezentoval len všeobecnú osobnostnú charakteristiku svedka Ing. X. a vôbec sa nevyjadroval k špecifikám jeho vzťahu so svedkom V.. C.. X. navyše ani nemal vedomosť o ich komunikácii a nedisponoval informáciami týkajúcimi sa toho, že sa obaja menovaní stretávali aj mimo daňového úradu v súkromí a rovnako tak nemal vedomosť o ich SMS komunikácii. Preto výpoveď svedka C.. X. nemá vo vzťahu k hodnovernosti a záverom plynúcim z výpovede Ing. X.iadnu relevanciu. Výpoveď svedka C.. X. je nehodnoverná aj s poukazom na rozpory vo vzťahu k ostatným v konaní produkovaným dôkazom, a síce osobného charakteru vo forme svedeckých výpovedí (C.. M. poprela, aby na základe nejakej subjektívnej dedukcie počas ich osobného stretnutia na daňovom úrade s C.. X. označila obžalovaného C.. U. za možného sprostredkovateľa úplatku tak, ako to uvádza C.. X.), pričom naopak svedkyňa L.. T. na hlavnom pojednávaní v jej výpovedi uviedla, že to bol práve svedok Ing. X., ktorý označil osobu obžalovaného C.. U. za možného sprostredkovateľa žiadaného úplatku bez bližšieho ozrejmenia akéhokoľvek chronologického či vecného kontextu tejto dedukcie. V tejto súvislosti sa potom javí podstatným, že C.. X. poprel vo svojej výpovedi to, že by mu svedok V. označil v priebehu ich stretnutí meno údajného sprostredkovateľa vyžiadaného úplatku. Pokiaľ by aj svedok C.. X. v akomkoľvek kontexte označil C.. U. za možného sprostredkovateľa, ide výlučne o výsledok subjektívnej a ničím nepodloženej domnienky (dedukcie) C.. X. bez reálneho základu v obsahu iných vo veci vykonaných dôkazov. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok špecializovaného trestného súdu nespĺňa zákonom stanovené požiadavky týkajúce sa jeho štruktúry, osobitne tie, ktoré Trestný poriadok upravuje v § 163 ods. 1 písm. d), resp. § 168 ods. 1, nakoľko z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom sa špecializovaný trestný súd vysporiadal s obhajobou a osobitne s tým súvisiacou právnou argumentáciou obsiahnutou v záverečnej reči prednesenej obhajcom obžalovaného. Nad rámec konštatovaného obžalovaný Ing. U. uviedol,že dôkazy produkované v priebehu hlavného pojednávania hodnotil špecializovaný trestný súd v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov
12 Trestného poriadku len z výlučne formálneho hľadiska, avšak v konečnom dôsledku tieto hodnotil selektívne, účelovo a tendenčne v neprospech obžalovaného a v rozpore s ich skutočným obsahom. Prezentované námietky a výhrady možno názorne ilustrovať na analytickej časti odvolaním napadnutého rozsudku špecializovaného trestného súdu, kde dochádza len k referovaniu obsahu produkovaných dôkazov, osobitne obsahu svedeckých výpovedí, a to len fragmentárne za súčasného akcentovania iba tých sekvencií reprodukovaného skutkového deja, ktoré je možné uplatniť v neprospech obžalovaného. Produkované svedecké výpovede (osobitne výpovede C.. X. a V.) špecializovaný trestný súd hodnotí výlučne v kontexte skutočností, ktoré podporujú ich hodnovernosť, avšak súčasne opomína vyhodnotiť zároveň i tie okolnosti, ktoré hodnovernosť označených svedeckých výpovedí len negujú. Uvedené možno plne vzťahovať aj na referované listinné dôkazy, nakoľko z ich uvádzaného obsahu
všetkých okolností špecializovaný trestný súd zrejme nedopatrením vypustil z popisu časovej osi priebehu jednotlivých skutkových okolností čas, kedy bolo vydané v poradí tretie rozhodnutie odvolacieho orgánu a následne aj to, kedy bolo podané trestné oznámenie svedkom V.. Takýmto účelovým kompilátom rozhodujúcich skutkových okolností špecializovaný trestný súd vygeneroval opis skutkového deja, ktorý nekorešponduje s obsahom vo veci produkovaných dôkazov a v uvedenom smere má za následok nepresvedčivosť a nepreskúmateľnosť rozsudku napadnutého odvolaním. Vo vzťahu k právnym záverom odôvodňujúcim výrok o vine sa žiada obžalovanému osobitne akcentovať, že tento musí byť výrazom jednoznačného a žiadne dôvodné pochybnosti nevzbudzujúceho záveru, že sa práve obžalovaný dopustil skutku uvedeného vo výroku rozsudku a že tento skutok vykazuje znaky niektorého činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona. V danom prípade však špecializovaný trestný súd založil svoje rozhodnutie o vine výlučne na základe výpovedi svedka V. a nepriamo na hypotetickej dedukcii svedka C.. X. o osobe sprostredkovateľa, ktorú mal prezentovať na stretnutí u C.. M. avšak bez toho, aby tento ozrejmil chronologický a vecný kontext tejto dedukcie. Vo vzťahu k spolupáchateľstvu obžalovaných špecializovaný trestný súd mylne vychádzal z nevyvrátiteľnej domnienky, že pokiaľ by sprostredkovaniu požiadavky obžalovaným C.. U. svedkovi V. nepredchádzala vzájomná dohoda medzi obžalovanými, nemohol žiadnu požiadavku C.. U. ani sprostredkovať. Špecializovaný trestný súd v tejto súvislosti dedukoval a právne uzatvoril, že sa v danom prípade zo strany C.. U. nejednalo o konanie, o ktorom by obžalovaný C.. B. nemal vedomosť, čo preukazuje už vyššie zdôvodnená krížová kontrola skutkového deja, keď svedok C.. X. potvrdil zhodnú požiadavku na sumu XX.XXX,XX Euro od obžalovaného C.. B.. S prezentovaným právnym záverom špecializovaného trestného súdu sa však nemožno stotožniť, nakoľko skutková okolnosť, ktorá je súčasťou popisu skutku nemôže byť predmetom žiadnej domnienky, a to ani nevyvrátiteľnej domnienky. Naopak, skutková okolnosť týkajúca sa existencie vzájomnej dohody medzi obžalovanými, ktorá mala chronologicky predchádzať sprostredkovaniu požiadavky a poskytnutie úplatku, musí byť spoľahlivo preukázaná bez akýchkoľvek dôvodných pochybností na základe obsahu dôkazov produkovaných v trestnom konaní. V trestnej veci obžalovaných však takýto dôkaz produkovaný nebol, pričom ide o skutkovú okolnosť vzťahujúcu sa k existencii spolupáchateľstva v konaní spoluobžalovaných. Objektivizáciu tejto skutkovej okolnosti preto nemožno nahradiť tzv. nevyvrátiteľnou domnienkou o jej existencii, naviac nesprávne interpretovanou a aplikovanou na daný skutkový stav veci, kedy si špecializovaný trestný súd nedôvodne zamenil príčinu s následkom. Jednoduchá skutková okolnosť týkajúca sa existencie vzájomnej dohody medzi spoluobžalovanými nadobúda vo vzťahu k sprostredkovaniu ponuky predikatívny charakter z dôvodu ich vecnej a chronologickej postupnosti. Inak povedané, pokiaľ obžalovaného C.. U. nepožiadal C.. B. o sprostredkovanie ponukyna poskytnutie úplatku smerom k svedkovi V., nemohol sa obžalovaný C.. U. ani dozvedieť o existencii nejakej ponuky, resp. ju ďalej sprostredkovať svedkovi V.. Z uvedeného dôvodu sa javí objektivizácia predmetnej skutkovej okolnosti procesne predpísaným spôsobom (na základe obsahu produkovaných dôkazov) kruciálnou vo vzťahu k vyvodzovaniu trestnoprávnej zodpovednosti voči osobe obžalovaného C.. U. ako spolupáchateľa predmetného skutku. Akýkoľvek iný záver vo vzťahu k predmetnej skutkovej okolnosti nerešpektuje § 2 ods. 12, resp. 2 ods. 4 a ods. 10 Trestného poriadku. V danom prípade je totiž rozhodnutie špecializovaného trestného súdu o vine založené výlučne na jednom jedinom usvedčujúcom dôkaze, ktorým je svedecká výpoveď svedka V. (ktorú obžalovaný vo vyššie vymedzených intenciách čo do hodnovernosti spochybňuje) za súčasnej existencie domnienky svedka C.. X.. Za tejto situácie bol špecializovaný trestný súd povinný s poukazom na zásadu prezumpcie neviny aplikovať zásadu in dubio pro reo. Obžalovaný následne odvolanie podané prostredníctvom obhajcu doplnil vlastným písomným podaním, pričom okrem opätovného zdôraznenia nepresvedčivosti, nepreskúmateľnosti a vecnej nesprávnosti a nezákonnosti odvolaním napadnutého rozsudku označil za najpodstatnejšie, že nemal žiaden vplyv na výsledok daňovej kontroly, nakoľko nie je zamestnancom oddelenia kontroly X. C.. L.H. poverený funkciou vedenia príslušného oddelenia potvrdil na hlavnom pojednávaní, že do kontroly nemôže zasahovať tak vedúci oddelenia, ako ani nikto iný, čo potvrdili vo svojich výpovediach aj C.. Daňovú kontrolu vykonával C.. X. v dvojici s C.. X., ktorý vypovedal, že by nepodpísal protokol s iným výsledkom a o žiadnej korupcii nemal vedomosť. Je nemožné spáchať trestný čin korupcie bez spolupráce s druhým členom kontrolnej skupiny, ktorý je rovnocenným partnerom v kontrolnej skupine. Súd vôbec nebral do úvahy, že sám svedok V. vo svojej výpovedi uvádza, že kontrola neprebieha v súlade s daňovými zákonmi a pravidlami slušnosti, pričom mu bolo divné, že kontrolór C.. X. sa správa ,,bojazlivo" - z obsahu výpovede však vyplýva, že myslel vo význame ,,obozretne" a nie bojazlivo, nakoľko mal nahlas pustené rádio a stretával sa mimo úrad na káve atď. V tejto súvislosti obžalovaný položil otázku, či sa takto správajú ľudia, ktorí majú dôvod domnievať sa, že by mohli byť odpočúvaní alebo sledovaní, pričom neexistuje dôvod, prečo by si to mal C.. X. myslieť. Ak by totiž nerobil nič nezákonné, nemuselo by mu vadiť ani to, pokiaľ by ho skutočne odpočúvali, pretože by nemal čo skrývať. Svedok V. uviedol, že aj auditorka T. a daňový poradca L.. U. deklarovali neodbornosť C.. X. a aj on sám to tak vnímal. Za zmienku stojí poznámka svedka V. adresovaná C.. X. potom, čo mu mal povedať, že na neho nadriadení tlačia, aby kontrolu ukončil v jeho neprospech a že ho za to dokonca čaká vysoká odmena,na čo mal V. reagovať tak, cit.: ,,Čo chceš počuť odo mňa, že ti dám dvakrát toľko ?". Zrejme toto chcel C.. X. počuť, inak to nedáva zmysel, ak sa o odmene nebavili vôbec, resp. predtým.
informácií, ktoré vyplynuli počas procesu fakty svedčia o tom, že si C.. X. pripravoval pôdu na úplatok od V., preto mu tykal, informoval ho o svojich krokoch v rámci kontroly a stále odvádzal pozornosť na to, že sú do toho zapojené ďalšie zložky a aké je zložité, aby mu C.. V. ponúkol úplatok. Preto aj uvádza V., že vedenie naňho tlačí, aby rozhodol v jeho neprospech, aby stúpol na cene a aby bol ten, kto to môže zariadiť a vlastne mu nepriamo hovorí, že ak by nie on, tak vedenie to rozhodne proti nemu. Zároveň si však buduje alibi pre prípad, že by to predsa len nešlo, ako napríklad tak, že v správe z
1 písm. b) Trestného poriadku zruší rozsudok špecializovaného trestného súdu v časti týkajúcej sa menovaného obžalovaného s tým, že súčasne vec vráti špecializovanému trestnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Obaja obžalovaní ešte doručili špecializovanému trestnému súdu osobitne formulované písomné odôvodnenie odvolania, a síce prostredníctvom ich spoločne zvoleného obhajcu. Odvolaním napadnutý rozsudok špecializovaného trestného súdu úvodom označili za nedostatočne odôvodnený a založený na nesprávnom skutkovom posúdení veci predovšetkým z dôvodu, že špecializovaný trestný súd napadnutým rozsudkom porušil kľúčovú zásadu trestného konania in dubio pro reo. Obžalovaní od začiatku trestného konania zhodne popierajú spáchanie skutku, ktorý sa im kladie za vinu, pričom osobitne obžalovaný C.. B. vyjadril niekoľkokrát v priebehu trestného konania už vyššie uvádzané presvedčenie, že zo strany svedka C.. X. ako aj svedka V. ide o naplánovaný komplot za účelom diskreditácie jeho osoby. Toto tvrdenie obžalovaného nebolo nijakým spôsobom vykonaným dokazovaním spochybnené alebo vyvrátené, ak obžalovaní nepripúšťajú ničím nepodložené úvahy špecializovaného trestného súdu vyjadrené v odôvodnení rozsudku špecializovaného trestného súdu. V prvom rade je nespochybniteľným faktom, že všetky dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaných, ktoré boli produkované alebo vykonané či už v rámci prípravného konania alebo na hlavnom pojednávaní sú dôkazmi, ktoré vyplývajú jedine z tvrdení svedkov V. a C.. X.. V kontexte obhajobnej argumentácie ide o dôkazy týmito svedkami priamo vyprodukované, pričom neexistuje jediný nezávislý dôkaz, ktorý by preukazoval vinu obžalovaných, ako ani jediný svedok, ktorý by neuvádzal to, čo od svedkov C.. X. a V. počul. V skutkovej vete odvolaním napadnutého rozsudku sa uvádza, že C.. B. mal komunikovať s C.. U. o tom, že vyžiadajú od svedka V.platok v súvislosti s výkonom daňovej kontroly, avšak takáto okolnosť nevyplýva z výsluchu ani len jedného svedka a nevyplýva ani zo žiadneho iného vykonaného dôkazu. Ide teda len o dedukciu a úvahu, ktorá v prípade, ak nie je podložená inými dôkazmi, nemá laicky povedané čo hľadať v skutkovej vete. Ďalej sa v skutkovej vete uvádza, že sa C.. U. po vzájomnom telefonickom dojednaní stretol so svedkom V. v nákupnom centre Z. na D. X v U., kedy mal tlmočiť E. V. požiadavku C.. B. o poskytnutie finančného úplatku vo výške XX.XXX,XX Euro. O tomto údajnom stretnutí okrem tvrdenia svedka V. rovnako neexistuje žiadny dôkaz a nebol tam prítomný žiaden svedok; takáto okolnosť nevyplýva ani zo žiadneho iného dôkazu, či už by to mohol byť napr. kamerový záznam, SMS komunikácia, záznam z odpočúvania telekomunikačnej prevádzky alebo iný dôkaz, ktorý by čo i len náznakom overil pravdivosť výpovede svedka V.. Uvedené platí nielen o skutkovej vete napadnutého rozsudku, ale na celú usvedčujúcu výpoveď svedkov V. a C.. X.. Preto vyvstáva otázka, či stačí na odsúdenie výpoveď dvoch menovaných svedkov, ktorí sa navyše poznajú a majú naviac medzi sebou preukázateľne kamarátsky vzťah. Na základe napadnutého rozsudku je možné usúdiť, že odpoveď na túto otázku je kladná, ale v takom prípade nie je možné hovoriť o akejkoľvek spravodlivosti lebo ako vidieť, nie je nič jednoduchšie, ako niekoho krivo obviniť a poslať ho na niekoľko rokov do výkonu trestu. Súd sa takýmto spôsobom legitímne stavia do pozície zbrane v kohokoľvek rukách, ktorú stačí správne na obeť namieriť a súd vystrelí. Po vyhodnotení výpovede uvedených svedkov je nutné dospieť k záveru, že aj keď títo boli vzájomne zohratí a evidentne dobre pripravení na svedeckú výpoveď, v ich výpovediach sú také závažné rozpory, ktoré nie je možné vysvetliť plynutím času, prípadne nájsť iné vysvetlenie, a to s poukazom na nasledovné: - v rámci výsluchu konaného dňa
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.