1 Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom dňa
c) Trestného poriadku dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky sa odmieta. Odôvodnenie I. Konanie predchádzajúce dovolaniu Rozsudkom Okresného súdu Trenčín (ďalej aj „prvostupňový súd“ alebo „okresný súd“) z 26. marca 2019, sp. zn. 2T/92/2017, bol obvinený I. M.
a) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby podanej pre prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
1 Trestného zákona a zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
2 Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť tak, že od presne nezistenej doby až do dňa 18. augusta 2016 v dielenskej časti plechovej garáže bez popisného čísla na parcele číslo XXX/X umiestnenej na pozemku zapísanom na LV číslo XXXX patriacemu k bytovému domu číslo XX v katastri obce C., bez oprávnenia prechovával jednovýstrelovú vzduchovú pištoľ československej výroby so sklopnou hlavňou značky ČZ TEX 086, výrobného čísla XXXXXX, ktorá bola podomácky upravená pre streľbu nábojov s okrajovým zápalom kal. 6/6 START, pričom z technického hľadiska v zmysle ustanovení zákona číslo 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive
odsek 2 písmeno c), písmeno g), ide o zbraň kategórie A (zakázanú) ako aj 24 ks nábojov s okrajovým zápalom kalibru 22 Long Rifle, československej výroby s dnovým označením „REX“ výrobcu Sellier & Bellot, 1 ks náboja s okrajovým zápalom kalibru 22 Long Rifle, nemeckej výroby s dnovým označením „R“, 1 ks náboja s okrajovým zápalom kalibru 22 Long Rifle anglickej výroby s dnovým označením „E“, 35 ks nábojov s okrajovým zápalom kalibru 22 Long Rifle, nemeckej výroby s dnovým označením „R“ a 2 ks vystrelených nábojníc, ktoré pôvodne tvorili súčasť nábojov s okrajovým zápalom kaliber 22 Long Rifle, československej výroby s dnovým označením „REX“, pričom tieto náboje sú z technického hľadiska v zmysle ustanovení zákona číslo 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive
odsek 1 písmeno g) strelivom, ktoré
odsek 1 uvedeného zákona môže nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ zbrojnej licencie alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz. Krajský súd v Trenčíne rozhodujúc o odvolaní prokurátora proti uvedenému rozsudku prvostupňového súdu uznesením z 21. mája 2019, sp. zn. 23To/46/2019,
II. Dovolanie a vyjadrenie k nemu Proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, rozsudku Okresného súdu Trenčín ako aj proti konaniu, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo, podal dovolanie minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“) na podnet prvej námestníčky generálneho prokurátora Slovenskej republiky písomným podaním z 3. decembra 2019, doručeným prvostupňovému súdu 6. decembra 2019, z dôvodu
3 Trestného poriadku. V podanom dovolaní minister spravodlivosti po zrekapitulovaní predchádzajúceho konania uviedol, že
ministra spravodlivosti zrejmé, že prehliadka bola vykonaná v ten istý deň o 09.40 hod. Pri prehliadke boli okrem vyšetrovateľa a technika KR PZ v Trenčíne, príslušníkov OO OKP Trenčín, prítomní aj I. M., I. Ž. a nezúčastnená osoba C. C.. Zároveň zo zápisnice vyplýva, že osoba, u ktorej sa mala prehliadka vykonať, bola
Trestného poriadku poučená o dobrovoľnom vydaní veci a bola poučená aj
1, ods. 2 Trestného poriadku. Pri tejto prehliadke bola zaistená krátka strelná zbraň čiernej farby s celkovou dĺžkou 46 cm, v. č. XXXXXX, Made in Czechoslovakia, biela igelitová taška s nápisom QUANTO s rozmermi 45 cm x 36 cm, 26 ks nábojov bez označenia s dĺžkou 25 mm a 2 ks nábojníc bez označenia a bez strely a 35 ks nábojov, označenie R s dĺžkou 25 mm, zabalených v čierno-oranžovej krabičke s označením RWS Club. Konajúce súdy v predmetnej veci zastávali názor, že predmetná prehliadka bola vykonaná nezákonným spôsobom z dôvodu absencie prítomnosti obvineného. Minister spravodlivosti však v tomto smere poukázal na znenie § 105 ods. 1 Trestného poriadku, v zmysle ktorého „orgán vykonávajúci domovú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov, alebo prehliadku pozemku je povinný umožniť osobe, u ktorej sa taký úkon vykonáva, alebo niektorému dospelému členovi jej domácnosti alebo v prípade prehliadky iných priestorov aj jej zamestnancovi účasť pri prehliadke. O práve účasti pri prehliadke je povinný tieto osoby poučiť.“ Osobou, u ktorej sa prehliadka vykonáva, sa v zmysle tohto ustanovenia
ministra spravodlivosti rozumie osoba, ktorá obydlie, iné priestory alebo pozemky užíva a nemusí byť aj jej vlastníkom. Rozhodujúci je teda faktický a nie právny stav, to znamená, že zákon má na mysli osobu, do ktorej práv môže byť reálne zasiahnuté v súvislosti s vykonanou prehliadkou. Zjednodušene povedané ide
ministra spravodlivosti o toho, kto „obydlie“ reálne užíva, či už ako vlastník alebo ako užívateľ. Zo znenia tohto ustanovenia však
ministra spravodlivosti nevyplýva povinnosť orgánov činných v trestnom konaní zabezpečiť prítomnosť všetkých osôb s majetkovými alebo obdobnými vzťahmi k nehnuteľnosti, na ktorej sa má prehliadka vykonať. Predmetné ustanovenie vo svojom obsahu nezakladá ani povinnosť prizvať a zabezpečiť prítomnosť samotného obvineného, resp. podozrivej osoby. Prehliadky garáže v predmetnej veci sa
zápisnice z prehliadky zúčastnila I. M., jedna z majiteľov predmetnej nehnuteľnosti, ako aj svedok I. Ž., ktorý predmetnú nehnuteľnosť so súhlasom obvineného užíval ako garáž pre svoj motocykel.
ministra spravodlivosti tak orgány činné v trestnom konaní umožnili zúčastniť sa prehliadky iných priestorov dvom osobám, ktoré mali určité majetkové, resp. užívacie vzťahy k danej nehnuteľnosti, čím naplnili podmienku stanovenú v § 105 ods. 1 Trestného poriadku. Minister spravodlivosti je toho názoru, že námietka krajského súdu o tom, že obvinenému malo byť umožnené zúčastniť sa daného úkonu, nemá oporu v predmetnom ustanovení. Rovnako tak podotkol, že trestné stíhanie v danej veci bolo začaté proti neznámemu páchateľovi a z tohto dôvodu v čase vykonávania prehliadky nebola žiadna osoba v procesnom postavení obvineného. Navyše, minister spravodlivosti považuje za nelogický výklad daného ustanovenia v tom smere, že by v každom prípade bolo potrebné prizvať k predmetnému úkonu všetky osoby, ktoré sú v nejakom majetkovom vzťahu, resp. daný priestor využívajú, pretože zistenie všetkých týchto osôb by bolo úlohou často nereálnou. Už len v prípade spoluvlastníctva niekoľkých nehnuteľností, v rámci ktorých ako spolumajitelia vystupujú viaceré osoby, by bolo prakticky nereálne a neúčelné zabezpečenie ich prítomnosti na danom úkone. Vo vzťahu k argumentu súdu ohľadom možného dodatočného vnesenia vecí do prehliadaného priestoru minister spravodlivosti poukázal na § 105 ods. 2 Trestného poriadku, v zmysle ktorého k výkonu domovej a osobnej prehliadky treba pribrať nezúčastnenú osobu. Povinnosť prítomnosti nezúčastnenej osoby je stanovená práve dôvodom „dohliadania“ nad samotným regulárnym priebehom domovej prehliadky. Ide v podstate o nestranného pozorovateľa, ktorého je následne možné za týmto účelom prípadne tiež vypočuť. Keďže v predmetnej veci bola nezúčastnená osoba prítomná, je
ministra spravodlivosti úvaha súdu o možnom dodatočnom vnesení vecí neopodstatnená. Ustanovenie § 105 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku teda
ministra spravodlivosti komplexne rieši otázku prítomnosti osôb pri domovej prehliadke, resp. prehliadke iných priestorov a pozemkov, a to tým spôsobom, že kým účasť nezúčastnenej osoby je obligatórna, osobám uvedeným v odseku 1 (konkrétne „osobe, u ktorej sa taký úkon vykonáva alebo niektorému dospelému členovi jej domácnosti“) je orgán vykonávajúci domovú prehliadku povinný túto umožniť - t.j. nemajú povinnosť sa domovej prehliadky zúčastniť. Okrem vyššie uvedeného dal minister spravodlivosti do pozornosti aj nesprávnu konštatáciu súdu o tom, že nemožno prihliadať na začatie trestného stíhania
1 Trestného poriadku proti neznámemu páchateľovi, pretože osoba obvineného bola orgánom činným v trestnom konaní známa už pri začatí trestného stíhania. Nepovažoval preto za správne konštatovanie súdu o tom, že trestné stíhanie bolo začaté na základe informácie získanej príslušníkmi OKP OR PZ Trenčín, v ktorej je jasne uvedené, že osoba I. M. prechováva najmenej dve krátke guľové zbrane a komponenty k nim patriace. Rovnako tak
ministra spravodlivosti nemohlo byť v predmetnej veci začaté trestné stíhanie proti konkrétnej osobe, pretože v danom prípade síce informácie o páchaní trestného činu poukazovali na osobu obvineného (predovšetkým výpovede dvoch svedkov), avšak tieto informácie bolo potrebné relevantným spôsobom preveriť. Už zo samotného úradného záznamu o získaní informácie o páchaní protiprávneho konania je
ministra spravodlivosti zrejmé, že I. M. nebol jediným majiteľom danej nehnuteľnosti - pozemku a garáže, v ktorej bola následne prehliadka vykonaná. Rovnako tak bolo zistené, že predmetnú garáž užíva pre uskladnenie svojho motocykla aj svedok I. Ž.. Táto informácia
ministra spravodlivosti poukazovala na to, že danú garáž pre svoje účely využívali viaceré osoby a z výpovede svedkov bolo zrejmé, že v garáži sa s I. M. stretávalo viacero osôb. Informácia teda
ministra spravodlivosti mohla smerovať k tomu, že následným vykonaním prehliadky iných priestorov a pozemkov mohlo dôjsť k zaisteniu dôkazov a stôp takého charakteru, ktoré by odôvodňovali záver o tom, že trestnej činnosti - držby nelegálnej zbrane a streliva, sa dopustila iná osoba, resp. informácia o držbe nelegálnych zbraní sa nemusela vôbec potvrdiť - napokon, svedkovia C. Y. a W. H. poukazovali na držbu dvoch krátkych guľových zbraní a komponentov k týmto zbraniam, pričom následnou prehliadkou bola zaistená len jedna podomácky prerobená vzduchová zbraň a strelivo. Vo vzťahu k výzve
1 Trestného poriadku minister spravodlivosti poukázal na to, že výzva na dobrovoľné vydanie vecí bola
zápisnice z prehliadky adresovaná I. M. ako jednej zo spoluvlastníčok nehnuteľnosti. Z obsahu ustanovenia § 104 ods. 1 Trestného poriadku je pritom
ministra spravodlivosti zrejmé, že predmetná výzva má byť adresovaná osobe, u ktorej sa má daná prehliadka realizovať, avšak predmetné ustanovenie nerieši potrebu predmetnú výzvu adresovať všetkým osobám, ktoré majú vlastnícky alebo užívací pomer k nehnuteľnosti, keďže by to v niektorých prípadoch mohlo byť nereálne a zdĺhavé. Z uvedeného možno
ministra spravodlivosti uzavrieť, že v predmetnej veci bola vyzvaná na vydanie veci jedna zo spoluvlastníkov daného priestoru a z tohto dôvodu možno podmienku uvedenú v § 104 ods. 1 Trestného poriadku považovať za splnenú. Vychádzajúc z uvedeného minister spravodlivosti konštatoval, že pri vykonaní prehliadky iných priestorov a pozemkov dňa 18. augusta 2016 boli splnené všetky zákonné požiadavky stanovené v § 101 a nasl. Trestného poriadku a to tak po obsahovej, ako aj po formálnej stránke. V tejto súvislosti minister spravodlivosti zdôraznil, že pri prehliadke iných priestorov a pozemkov právo občana na rešpektovanie súkromia konkuruje povinnosti štátu predchádzať kriminalite, ako aj povinnosti zisťovať a odhaľovať trestné činy. V predmetnej veci je
ministra spravodlivosti podstatné, že prehliadkou predmetnej garáže bol sledovaný legálny cieľ a tento zásah štátnej moci bol z hľadiska prevencie ďalšieho páchania závažnej trestnej činnosti nevyhnutný. Konštatovaním nezákonnosti vykonania daného úkonu z týchto dôvodov by napokon
ministra spravodlivosti došlo k narušeniu podstaty samotného procesného úkonu, pretože podstatou vykonania prehliadky, či už domovej alebo iných priestorov a pozemkov, je získanie veci dôležitej pre trestné konanie, vo väčšine prípadov veci, ktorá je podstatou samotného trestného stíhania, ako tomu napokon bolo aj v tomto prípade. Z vyššie uvedených dôvodov minister spravodlivosti konštatoval, že postupom krajského ako aj okresného súdu bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 10 a ods. 12 Trestného poriadku, § 101 ods. 1, ods. 2, § 104 ods. 1, § 105 ods. 1, ods. 2 § 119 ods. 2, § 285 písm. a) a § 319 Trestného poriadku v prospech obvineného I. M., čo má za následok naplnenie dovolacieho dôvodu
3 Trestného poriadku. Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Trestného poriadku vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Trenčíne z
2 Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z
1 Trestného poriadku Okresnému súdu Trenčín prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. K dovolaniu ministra spravodlivosti sa podaním z 11. februára 2020 vyjadril obvinený I. M. prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Jozefa Herbuláka. Vo svojom vyjadrení uviedol, že právny názor Krajského súdu v Trenčíne, vyslovený v napadnutom uznesení, považuje za správny, pretože k získaniu dôkazov v trestnom konaní došlo následkom nezákonného postupu orgánov činných v trestnom konaní. V predmetnej veci mala vykonanej prehliadke iných priestorov
obvineného predchádzať výzva v zmysle § 104 Trestného poriadku na dobrovoľné vydanie veci, ktorá sa mala v rámci prehliadky zaistiť. Inštitút predchádzajúcej výzvy upravuje aj R 17/2015, v zmysle ktorého „príkazy súdu a prokurátora sa v trestnom konaní vydajú len v prípade zákonného dôvodu na zásah do základných alebo iných práv a slobôd dotknutých osôb. Domovú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov alebo pozemku na účel zabezpečenia veci dôležitej pre trestné konanie nie je potrebné nariadiť, ak je zrejmá dobrovoľná súčinnosť osoby, ktorá je vlastníkom alebo oprávneným užívateľom nehnuteľnosti, v (na) ktorej sa má vec nachádzať. V takom prípade sa použije inštitút vydania alebo odňatia veci (§ 91 Trestného poriadku) po prípadnom predchádzajúcom, resp. súčasnom vykonaní obhliadky (§ 154 Trestného poriadku) bez nariadenia prehliadky uvedenej v § 99 ods. 1 alebo ods. 2 Trestného poriadku. Aj v prípade nariadenia domovej prehliadky alebo prehliadky iných priestorov alebo pozemku sa od výkonu prehliadky upustí alebo sa prehliadka ukončí, ak sa dobrovoľné vydanie individuálne určenej veci dosiahlo predchádzajúcou výzvou pri splnení podmienok uvedených v § 104 ods. 1 a ods. 2 Trestného poriadku.“ Zmyslom ustanovenia § 104 ods. 1 Trestného poriadku je
obvineného zabezpečenie primeranosti úkonu zo strany orgánov štátu, teda aby nemuseli neprimerane zasahovať v prípade, ak je možné požadovaný úkon zabezpečiť tým, že osoba, ktorej je výzva určená, ju dobrovoľne splní, a teda vydá požadované veci a pod. Predpokladom výkonu prehliadky iných priestorov je, že výzvou sa nedosiahlo dobrovoľné vydanie hľadanej veci alebo odstránenie iného dôvodu, ktorý k takémuto úkonu viedol. Ustanovenie § 104 ods. 2 Trestného poriadku pritom upravuje situáciu, v prípade ktorej sa nevyžaduje postup
ods. 1. Takýmto dôvodom môže byť
obvineného napríklad skutočnosť, že je potrebné vykonať domovú prehliadku u osoby, ktorá je dlhodobo v zahraničí, je nezvestná, zomrela alebo sa nachádza na neznámom mieste. V predmetnej veci však predchádzajúcej výzve nebránila
obvineného ani skutočnosť, že v čase vykonania prehliadky bol vo výkone väzby v inej trestnej veci. Rovnako tak
obvineného neobstojí tvrdenie dovolateľa, že výzva na dobrovoľné vydanie veci bola adresovaná jeho manželke I. M. ako jednej zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti, pretože jeho manželka nebola v predmetnom trestnom konaní podozrivou osobou, ale touto osobou bol
úradného záznamu príslušníka Policajného zboru zo 16. augusta 2016 obvinený, z čoho vyplýva, že takýmto doručením výzvy nemohla byť splnená podmienka osoby, ktorej má byť výzva adresovaná. V predmetnej veci pritom
obvineného nešlo o veľký počet vlastníkov nehnuteľnosti (on a jeho manželka), pričom obvinený bol v predmetnej veci podozrivou osobou a z tohto dôvodu
jeho názoru nemožno jeho manželku považovať za osobu spĺňajúcu podmienky doručenia výzvy na dobrovoľné vydanie veci. Uvedené
obvineného potvrdzuje aj R 8/2009, v zmysle ktorého „
1 Trestného poriadku nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon. Je preto porušením tejto základnej zásady trestného konania, ak sa vykoná prehliadka "iného priestoru", napr. osobného motorového vozidla, bez prítomnosti vlastníka vozidla, ktorého totožnosť je známa, je dostupný, nie sú prítomné žiadne dôvody v zmysle § 104 ods. 2 Trestného poriadku a dotknutá osoba sa práva účasti na tomto úkone nevzdala. Prehliadka „iných priestorov“ vykonaná v rozpore so zákonom je úkon neopakovateľný a výstup z takejto prehliadky ako dôkaz je nepoužiteľný pre jeho rozpor s ustanovením § 119 ods. 2 Trestného poriadku vetou prvou, v zmysle ktorej za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov
tohto zákona alebo
osobitného zákona.“ Predchádzajúca výzva na dobrovoľné vydanie veci bola
obvineného aj obsahom rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2016, sp. zn. 6 Tdo 75/2015, v odôvodnení ktorého je uvedené „aj napriek tomu, že vyšetrovateľka mala príkaz na domovú prehliadku, nevyužila možnosť ju realizovať zákonným spôsobom, teda nevyzvala podozrivú osobu na vydanie vecí, o ktorých bol predpoklad, že sa nachádzajú v dome, v ktorom býval a bez existencie potreby prekonať odpor tejto osoby, ktorej sa domová prehliadka týkala alebo ňou vytvorenú prekážku, dala pokyn na násilné vniknutie do domu inej zložke Policajného zboru, než ako jej bolo určené príkazom. Nešlo o neodkladný úkon, vstup nebol vyvolaný potrebou okamžitej ochrany života alebo zdravia osôb alebo ochrany štátu, udržaním verejného poriadku, ochranou majetku alebo ochranou práv a slobôd iných.“ .... „vyšetrovateľka, ako osoba poverená výkonom príkazu sudcu na domovú prehliadku nepostupovala zákonným spôsobom, pretože vlastníkov domu nepoučila o ich práve účasti pri prehliadke, nezistila u nich, či toto právo využijú a prehliadka bola vykonaná bez ich účasti, hoci sa v dome v tej dobe nachádzali.“ Aj uvedené rozhodnutie
obvineného potvrdzuje, že v jeho prípade došlo k nezákonnému postupu príslušných orgánov, následne k nezákonnému vykonaniu prehliadky a z tohto dôvodu aj k nezákonne získaným dôkazom. Obvinený zároveň uviedol, že jeho manželka bola pri výkone prehliadky zaujatou osobou, pretože vo výkone väzby sa nachádzal práve z dôvodu trestnej veci súvisiacej s jeho manželkou, v ktorej vystupovala ako poškodená. Ich vzájomné vzťahy už boli v tej dobe veľmi naštrbené a jej prítomnosť preto
obvineného nemožno považovať za splnenie § 105 ods. 1 Trestného poriadku. Neumožnením účasti obvineného pritom
jeho názoru neboli splnené ani podmienky
3 Trestného poriadku, pretože vtedajšie okolnosti žiadnym spôsobom neodôvodňovali záver, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia obvineného. Vo vzťahu k tvrdeniu dovolateľa o tom, že trestné stíhanie bolo začaté len „vo veci“ a z tohto dôvodu nebola jeho nevyhnutná prítomnosť pri prehliadke, obvinený poukázal na výpovede svedkov W. H. a C. Y., vykonané pred realizáciou prehliadky iných priestorov, ktorí tvrdili, že obvinený mal v garáži aj iné zbrane, ktoré však nie sú predmetom obžaloby, pretože neboli pri prehliadke nájdené. Taktiež nesúhlasil s tým, že v tom čase malo ísť o neznámeho páchateľa, pretože z opisu skutku vyplýva, že predmetom vykonanej prehliadky mala byť garáž v spoluvlastníctve obvineného a jeho manželky. Formálne síce obvinenému v čase vykonania prehliadky nebolo vznesené obvinenie, ale z materiálnej stránky je
jeho názoru zrejmé, že orgány činné v trestnom konaní považovali za podozrivú osobu výlučne jeho. Obvinený poukázal na doktrínu ovocia otráveného stromu, na znenie § 119 ods. 2 Trestného poriadku a na základe toho konštatoval, že v predmetnej veci nemožno považovať zbraň a strelivo, ktoré boli pri vykonanej prehliadke zaistené nezákonným spôsobom, za dôkaz. Uvedené
neho potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
c) Trestného poriadku odmietol, alternatívne aby predmetné dovolanie
1 Trestného poriadku zamietol. K dovolaniu ministra spravodlivosti sa podaním z
zákona č. 190/2003 Z. z. o strelivo. Náboje môže nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ zbrojnej licencie alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz. Prokurátorka taktiež poukázala na to, že ustanovenie § 105 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku upravuje otázku prítomnosti osôb pri domovej prehliadke v takom rozsahu, že kým účasť nezúčastnenej osoby je pri prehliadke obligatórna a túto osobu je potrebné k výkonu prehliadky pribrať, ďalším osobám uvedeným v odseku 1, a teda osobe, u ktorej sa taký úkon vykonáva alebo niektorému dospelému členovi jej domácnosti je orgán, ktorý vykonáva domovú prehliadku, povinný toto umožniť, čiže majú právo sa domovej prehliadky zúčastniť. Striktné ustanovenie § 105 ods. 1 Trestného poriadku jednoznačne uvádza, že účasť na prehliadke má orgán vykonávajúci prehliadku umožniť osobe, u ktorej sa vykonáva, a nie všetkým osobám, u ktorých sa prehliadka vykonáva. Dokonca zákon umožňuje, že namiesto osoby, u ktorej sa úkon vykonáva, bude postačovať, ak sa prehliadky zúčastní iný dospelý člen domácnosti tejto osoby. Obava krajského súdu z možných námietok o dodatočnom „vnesení“ veci je v právnej úprave zabezpečená obligatórnou účasťou nezúčastnenej osoby na prehliadke. Z dôvodu „dohliadania“ nad samotným zákonným priebehom prehliadky iných priestorov zákon ustanovuje nevyhnutnosť pribratia k jej výkonu nezúčastnenú osobu ako nestranného pozorovateľa, ktorú nie je možné následne za týmto účelom prípadne vypočuť. V predmetnej veci bola prehliadka garáže vykonávaná u manželov M., ktorí boli bezpodieloví spoluvlastníci. Orgán vykonávajúci prehliadku umožnil účasť jedného zo spoluvlastníkov pri tomto úkone a na jej vykonanie pribral nezúčastnenú osobu. V čase vykonávania prehliadky bolo vo veci realizované iba trestné konanie „vo veci“ a zo stíhaného trestného činu nebol nikto obvinený. Prehliadka iných priestorov tak
prokurátorky bola vykonaná v súlade s Trestným poriadkom. Iba neprítomnosť jedného zo spoluvlastníkov priestoru, v ktorom sa prehliadka vykonáva, nemôže byť
prokurátorky dôvodom jej nezákonnosti. Po vykonaní prehliadky iných priestorov v garáži v spoluvlastníctve manželov M. nebolo
prokurátorky vylúčené, že vykonanými úkonmi (napr. stopy na zaistených zbraniach) sa preukáže, že páchateľom nedovoleného ozbrojovania môže byť nie I. M., ale napríklad I. M., prípadne iná osoba, ktorá sa mohla kedykoľvek pred nájdením zbrane dostať do garáže. Pri výklade ustanovenia § 105 ods. 1 Trestného poriadku v súlade s názorom senátu krajského súdu by pri každej prehliadke museli byť prítomní všetci užívatelia priestoru, hoci by títo nemuseli byť orgánom prípravného konania ani známi. Trestný poriadok pritom
prokurátorky neukladá povinnosť umožniť všetkým členom domácnosti účasť na prehliadke a je nelogické, aby sa výsledok domovej prehliadky alebo prehliadky iných priestorov mohol použiť iba voči osobe, ktorá bola prítomná pri takej prehliadke. Pri vykonaní prehliadky iných priestorov boli
prokurátorky splnené všetky zákonné požiadavky kladené na príkaz na prehliadku iných priestorov po obsahovej i formálnej stránke. Jeho realizácii predchádzala zákonom požadovaná výzva a pri jeho realizácii bola prítomná osoba, u ktorej sa prehliadka vykonávala ako i nezúčastnená osoba. Vzhľadom na uvedené je výsledok prehliadky iných priestorov
prokurátorky dôkazom zákonným, získaným v súlade s ustanoveniami § 105 ods. 1, ods. 2, § 101 ods. 1 Trestného poriadku a z tohto dôvodu súd s použitím § 119 ods. 2 Trestného poriadku mal výsledok prehliadky ako i naň nadväzujúce dôkazy vziať do úvahy pri svojom rozhodovaní o vine. Na základe uvedeného sa
prokurátorky nemožno stotožniť s názorom prvostupňového súdu ako aj odvolacieho súdu vo vzťahu k nepoužiteľnosti dôkazov (zápisnice z prehliadky pozemkov a iných priestorov, ako aj znaleckých posudkov k veciam nájdeným pri prehliadke), avšak uviedla, že vyhodnotením listín, a to príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov zo
3 Trestného poriadku nepriznáva, v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a na príslušnom súde (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Trestného poriadku). Súčasne však dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie je naplnený dôvod dovolania uvedený v § 371 ods. 3 Trestného poriadku. Úvodom je potrebné uviesť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok (s výnimkou dovolacieho dôvodu
3 Trestného poriadku) neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.
3 Trestného poriadku minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci. Minister spravodlivosti v podanom dovolaní v podstate namietal nesprávne hodnotenie zisteného skutkového stavu, konkrétne vykonanej prehliadky iných priestorov a pozemkov, ktorú konajúce súdy vyhodnotili ako nezákonný dôkaz. K tomu je potrebné uviesť nasledovné: Dňa 16. augusta 2016 bolo
1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
1, ods. 2 Trestného zákona (č. l. 3 spisu) na tom skutkovom základe, že neznámy páchateľ od presne nezistenej doby až doposiaľ bez povolenia prechováva na presne nezistenom mieste v garáži bez popisného čísla na parcele č. XXX/X umiestnenej na pozemku zapísanom na LV č. XXXX patriacemu k bytovému domu č. XX v katastri obce C. dve krátke guľové strelné zbrane bližšie nezistenej značky a typu, komponenty k nim a presne neurčený počet streliva. Následne,
1 Trestného poriadku za dostatočne odôvodnené.“ Dňa
1 Trestného poriadku vznesené obvinenie I. M. pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
1, ods. 2 Trestného zákona (č. l. 4 - 5 spisu) na tom skutkovom základe, že obvinený od presne nezistenej doby až do dňa 18. augusta 2016 v dielenskej časti plechovej garáže bez popisného čísla na parcele č. XXX/X umiestnenej na pozemku zapísanom na LV č. XXXX patriacemu k bytovému domu č. XX v katastri obce C. bez povolenia prechovával zakázanú podomácky upravenú jednovýstrelovú vzduchovú pištoľ československej výroby so sklopnou hlavňou, zn. ČZ TEX 086, výrobného čísla XXXXXX a 61 ks nábojov s okrajovým zápalom kal. 22 Long Rifle rôznych druhov a 2 ks vystrelených nábojníc, ktoré pôvodne tvorili súčasť nábojov s okrajovým zápalom kal. 22 Long Rifle.
1 Trestného poriadku prehliadku iných priestorov alebo prehliadku pozemku je oprávnený nariadiť predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt. Príkaz musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Doručí sa vlastníkovi alebo užívateľovi priestorov alebo pozemku, alebo jeho zamestnancovi pri prehliadke, a ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorá bránila doručeniu.
1 domovú prehliadku, osobnú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov, alebo prehliadku pozemku možno vykonať len po predchádzajúcej výzve toho, u koho alebo na kom sa má taký úkon vykonať, a to len vtedy, ak sa výzvou nedosiahlo dobrovoľné vydanie hľadanej veci alebo odstránenie iného dôvodu, ktorý viedol k takému úkonu.
2 Trestného poriadku postup
odseku 1 sa nevyžaduje, ak tomu bráni závažná prekážka a vec neznesie odklad alebo ak by predchádzajúca výzva bola zjavne neúspešná.
1 Trestného poriadku orgán vykonávajúci domovú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov, alebo prehliadku pozemku je povinný umožniť osobe, u ktorej sa taký úkon vykonáva, alebo niektorému dospelému členovi jej domácnosti alebo v prípade prehliadky iných priestorov aj jej zamestnancovi účasť pri prehliadke. O práve účasti pri prehliadke je povinný tieto osoby poučiť. Pokiaľ minister spravodlivosti v podanom dovolaní uvádza výklad pojmu „osoba, u ktorej sa úkon vykonáva“ v zmysle § 105 ods. 1 Trestného poriadku, najvyšší súd v tomto smere dáva do pozornosti svoje uznesenie z 3. októbra 2018, sp. zn. 1 TdoV 9/2017, v zmysle ktorého „osoba, u ktorej sa domová prehliadka / taký úkon vykonáva” v zmysle ustanovení § 104 ods. 1, § 105 ods. 1 a 5, § 106 ods. 1 a 2 Trestného poriadku je osoba, do ktorej práva, zodpovedajúceho domovej slobode, sa pri výkone domovej prehliadky zasahuje; takou osobou nie je vlastník alebo nájomca dotknutej nehnuteľnosti, pokiaľ ju aj fakticky neužíva ako obydlie.“ Znamená to, že v predmetnom smere je rozhodujúci faktický a nie právny stav, t. j. zákon má sa na mysli osobu, do ktorej práv môže byť reálne zasiahnuté v súvislosti s trestným konaním. Hoci minister spravodlivosti v podanom dovolaní vyššie uvedený výklad pojmu „osoba, u ktorej sa úkon vykonáva“ uvádza, následne poukazuje na to, že zo znenia ustanovenia § 105 ods. 1 Trestného poriadku nevyplýva povinnosť orgánov činných v trestnom konaní zabezpečiť prítomnosť všetkých osôb s majetkovými alebo obdobnými vzťahmi k nehnuteľnosti, v ktorej sa má prehliadka vykonať. K tomu možno uviesť, že zmyslom toho ustanovenia nepochybne nie je zabezpečenie prítomnosti všetkých osôb s majetkovými alebo obdobnými vzťahmi k nehnuteľnosti, v ktorej sa má prehliadka vykonať, ale tak ako to vyplýva z vyššie uvedeného rozhodnutia zabezpečenie prítomnosti osoby, do ktorej práva sa pri výkone prehliadky iných priestorov zasahuje, bez ohľadu na jej majetkový vzťah k danej nehnuteľnosti. V predmetnej veci pritom už z výpovedí svedkov C. Y. a W. H. vyplývalo, že osobou, do ktorej práv mohlo byť reálne zasiahnuté v súvislosti s predmetným trestným konaním, nebola I. M., ale I. M. (hoci v tom čase ešte nebol obvineným). O tom, že v čase vykonávania prehliadky iných priestorov a pozemkov musel byť I. M. minimálne podozrivým svedčí okrem výpovedí týchto dvoch svedkov aj odôvodnenie príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov, v ktorom sa jasne uvádza, že svedkovia vo svojich výpovediach zhodne uviedli, že im v predmetnej garáži I. M. ukazoval dve strelné zbrane. Rovnako tak aj z odpovede manželky I. M. na predchádzajúcu výzvu, ako aj z toho, zámok od garáže musel vyšetrovateľ odstrihnúť (čo indikuje, že manželka I. M. od tohto priestoru nemala ani len kľúče) vyplýva, že I. M. síce v tom čase bola bezpodielovou spoluvlastníčkou priestoru, v ktorom sa prehliadka vykonávala, avšak nebola osobou, do ktorej práv mohlo byť v súvislosti s trestným konaním reálne zasiahnuté (resp. zo žiadneho v tom čase zabezpečeného dôkazu to nevyplývalo). Touto osobou bol I. M., čo napokon potvrdzuje i konštatovanie ministra spravodlivosti v podanom dovolaní, ako aj prokurátorky vo vyjadrení k dovolaniu, keď obaja zhodne konštatujú, že vykonaním prehliadky iných priestorov a pozemkov mohlo dôjsť k zaisteniu dôkazov a stôp takého charakteru, ktoré by odôvodňovali záver o tom, že trestnej činnosti sa dopustila iná osoba, resp. informácia o držbe nelegálnych zbraní sa nemusela vôbec potvrdiť. Vykonaním tejto prehliadky teda mohlo dôjsť k situácii, že na základe zaistených dôkazov by sa zistilo, že trestnej činnosti sa dopustila iná osoba ako I. M., resp. žiadna trestná činnosť by sa nepreukázala. Nič to však nemenilo na skutočnosti, že v čase vykonávania prehliadky bol I. M. minimálne podozrivou osobou (keďže prehliadkou sa mohlo zistiť, že trestnej činnosti sa dopustila iná osoba ako on, tak ako na to poukázal minister spravodlivosti) a ako takej osobe mal orgán vykonávajúci prehliadku iných priestorov v zmysle § 105 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť umožniť na prehliadke účasť, obzvlášť za situácie, že v čase konania prehliadky sa I. M. nachádzal vo výkone väzby v inej trestnej veci a teda de facto bol v „dispozícii“ štátu, resp. štátnych orgánov. V predmetnej veci navyše prehliadka iných priestorov nebola ani neodkladným úkonom v zmysle § 10 ods. 17 Trestného poriadku, takže orgánom činným v trestnom konaní ani táto skutočnosť nebránila v zabezpečení jeho účasti na tomto úkone. Možno preto konštatovať, že orgánom činným v trestnom konaní nič nebránilo v zabezpečení účasti I. M. na predmetnej prehliadke v zmysle § 105 ods. 1 Trestného poriadku, v adresovaní mu predchádzajúcej výzvy
1 Trestného poriadku a v prípade dobrovoľného nevydania hľadaných vecí k pristúpeniu k samotnej prehliadke iných priestorov a pozemkov, v tomto prípade plechovej garáže. Nič z toho však orgány činné v trestnom konaní nevykonali a namiesto toho zabezpečili účasť manželky I. M. (ako bezpodielovej spoluvlastníčky nehnuteľnosti) na tomto úkone, čím sa snažili deklarovať splnenie podmienok uvedených v § 104 ods. 1, § 105 ods. 1 Trestného poriadku, avšak striktne formalisticky a v rozpore s ich zmyslom a účelom. Najvyšší súd v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že v zmysle ustanovení § 104 ods. 1, § 105 ods. 1 Trestného poriadku je rozhodujúci faktický a nie právny stav, čo znamená, že aj keby I. M. nebol vlastníkom predmetnej garáže, v ktorej prehliadka bola vykonávaná, ale túto by len užíval (či už na základe nájomného alebo akéhokoľvek iného vzťahu), nič by to nemenilo na skutočnosti, že orgán vykonávajúci prehliadku tejto garáže bol povinný umožniť mu na tejto prehliadke účasť, keďže v čase vykonávania prehliadky bol jedinou podozrivou osobou v predmetnej veci a navyše sa nachádzal vo výkone väzbe v inej veci, takže rozhodne nemožno hovoriť o akomkoľvek probléme v súvislosti so zabezpečením jeho účasti na prehliadke. Na uvedené nemá žiaden vplyv skutočnosť, že I. M. v čase vykonávania prehliadky nebolo vznesené obvinenie, pretože ako už bolo vyššie uvedené, z dôkazov zabezpečených pred vykonaním prehliadky jednoznačne vyplývalo, že jedinou podozrivou osobou bol v tom čase on. Keďže prehliadka iných priestorov a pozemkov bola v tomto prípade úkonom neopakovateľným, tak ako to predpokladá § 10 ods. 18 Trestného poriadku, akékoľvek pochybenia, ktoré počas nej vznikli, nebolo možné v ďalšom konaní odstrániť. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že konajúce súdy postupovali v predmetnej veci správne, ak vykonanú prehliadku označili za nezákonne vykonaný dôkaz, pretože táto bola skutočne vykonaná v rozpore s § 104 ods. 1, § 105 ods. 1 Trestného poriadku. Z tohto dôvodu na tento dôkaz pri svojom rozhodovaní nemohli prihliadať. Možno preto uzavrieť, že dovolací dôvod
3 Trestného poriadku v predmetnej veci zjavne naplnený nebol a z tohto dôvodu neostávalo najvyššiemu súdu iné, než dovolanie ministra spravodlivosti na neverejnom zasadnutí
c) Trestného poriadku odmietnuť. Na dôvažok najvyšší súd dodáva, že postup vyšetrovateľa ale i dozorujúcej prokurátorky bol nesprávny, pretože po
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.