Obsah (8)

§ 364§ 382§ 50§ 193§ 420§ 368§ 371§ 369

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Tdo/52/2020 Identifikačné číslo spisu: 7217010714 Dátum vydania rozhodnutia: 25.08.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Paluda Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 364ods.

1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom dňa

1. augusta 2020 v Bratislave, o dovolaní obvineného O. N. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa
2. februára 2020, sp. zn. 4Tos/20/2020, takto rozhodol:

§ 382písm.

b) Trestného poriadku dovolanie obvineného O. N. sa odmieta. Odôvodnenie Uznesením Okresného súdu Košice II z 9. januára 2020, sp. zn. 3T/45/2017, bol obvinenému O. N.

§ 50ods.

4 Trestného zákona nariadený výkon trestu odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Košice II z 26. júla 2017, sp. zn. 3T/45/2017, pretože v skúšobnej dobe neviedol riadny život.

§ 50ods.

8, § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obvineného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Krajský súd v Košiciach rozhodujúc o sťažnosti obvineného O. N. proti uvedenému uzneseniu sťažnosť obvineného

§ 193ods.

1 písm.

1. c)Trestného poriadku zamietol. Proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, ako aj jemu predchádzajúcemu uzneseniu Okresného súdu Košice II podal obvinený O. N. dovolanie prostredníctvom pre dovolacie konanie ustanoveného obhajcu JUDr. Michala Treščáka písomným podaním z 25. júna 2020, osobne podaným 1. júla 2020, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm.
2. i)Trestného poriadku. Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu odôvodnil obvinený tým, že rozhodnutie o neosvedčení sa v skúšobnej dobe je založené na nesprávnom skutkovom základe. V uznesení Okresného súdu Košice II sp. zn. 3T/45/2017, ktorým mu bol uložený trest v trvaní 20 mesiacov s podmienečným odkladom v trvaní troch rokov je uvedené, že skúšobná doba mu plynula od 2. septembra 2017 do 29. septembra 2019. Obvinený však dal do pozornosti, že z dôvodu skôr nariadeného trestu, ktorý mu bol uložený Okresným súdom Košice I sp. zn. 1T/31/2017, je vo výkone trestu odňatia slobody od 18. decembra 2016. Z dôvodu, že sa v priebehu skúšobnej doby nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, nemohol sa dopustiť spáchania trestného činu a z tohto dôvodu

jeho názoru nie je pravdou, že sa v skúšobnej dobe neosvedčil a neviedol riadny život. Obvinený má taktiež za to, že súd mal pri ukladaní trestu prihliadnuť na tresty, ktoré mu už boli skôr uložené v súlade so zásadami ukladania trestov, pretože trest, ktorý mu bol uložený za prečin, bol

jeho názoru nepodstatný a neúmerný voči už skôr uloženému nepodmienečnému trestu odňatia slobody za zločin. Na základe uvedeného obvinený navrhol, aby dovolací súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Tos/20/2020, ako aj uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 3T/45/2017, a vrátil mu vec na ďalšie konanie. K dovolaniu obvineného sa podaním z 30. júla 2020 vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Košice II (ďalej len „prokurátorka“), ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, že dovolanie proti obvineným označeným rozhodnutiam Okresného súdu Košice II a Krajského súdu v Košiciach nie je prípustné, pretože nejde o rozhodnutia vo veci samej, čo je zrejmé z § 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, ale ide o rozhodovanie vo vykonávacom konaní

§ 420Trestného poriadku s poukazom na § 419 Trestného poriadku.

Vzhľadom na to, že proti uvedeným rozhodnutiam Okresného súdu Košice II a Krajského súdu v Košiciach dovolanie nie je prípustné, otázkou či bolo podané oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a či bol naplnený dovolací dôvod sa prokurátorka pri posudzovaní dôvodnosti podaného dovolania nezaoberala. Na základe vyššie uvedených skutočností prokurátorka navrhla, aby dovolací súd z dôvodov uvedených v § 382 písm.

1. f)Trestného poriadku predmetné dovolanie odmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) zistil, že dovolanie bolo podané v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku) z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm.
2. i)Trestného poriadku. Súčasne však zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.

§ 368ods.

1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené stanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania

§ 371. V zmysle § 368 ods.

2 Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím

odseku 1 sa rozumie

1. a)rozsudok a trestný rozkaz,
2. b)uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu,
3. c)uznesenie o zastavení trestného stíhania,
4. d)uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,
5. e)uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného,
6. f)uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,
7. g)rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia,
8. h)rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu

písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

§ 369ods.

2 Trestného poriadku právoplatné rozhodnutie súdu druhého stupňa môže dovolaním napadnúť z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 Trestného poriadku

1. a)generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku,
2. b)obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka. Z citovaných ustanovení vyplýva, že obvinený (resp. osoby oprávnené podať v jeho prospech opravný prostriedok za podmienok uvedených v ustanovení § 369 ods. 5 Trestného poriadku), ako aj generálny prokurátor, sú oprávnenými subjektmi na podanie dovolania v zmysle § 369 ods. 2 Trestného poriadku len proti taxatívne uvedeným rozhodnutiam. Ide o rozhodnutia vo veci samej, teda meritórne rozhodnutia, ktorými sa trestné stíhanie končí. Za takéto rozhodnutie nemožno považovať uznesenie o nariadení výkonu trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, ani uznesenie o zamietnutí sťažnosti obvineného proti takémuto uzneseniu. Výnimku predstavuje ustanovenie § 371 ods. 2 Trestného poriadku, v zmysle ktorého minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Trestného poriadku aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že iba minister spravodlivosti je oprávnenou osobou na podanie dovolania v prípade porušenia ustanovenia Trestného zákona alebo Trestného poriadku o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený (pričom dovolanie podá v zmysle § 369 ods. 1 Trestného poriadku len na podnet osoby, ktorej Trestný poriadok nepriznáva právo na podanie dovolania, okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1 Trestného poriadku). Obvinený takéto oprávnenie v prípade uznesenia o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a o výkone podmienečne odloženého trestu nemá. Možno preto uzavrieť, že dovolanie bolo v predmetnej veci podané neoprávnenou osobou. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného O. N. na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci

§ 382písm.

b) Trestného poriadku odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.