Obsah (6)

§ 419§ 421§ 431§ 432§ 428§ 440

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Obdo/65/2019 Identifikačné číslo spisu: 7116214341 Dátum vydania rozhodnutia: 24.08.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Miroslava Janečková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK

§ 419

CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného rozhodnutia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 37. Podľa § 420 písm. f/ CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 38.

§ 421ods.

1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

1. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
2. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
3. c)je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 39.1

§ 431ods.

1 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. 39.2.

§ 431ods.

2 CSP dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie v čom spočíva táto vada. 40.1

§ 432ods.

1 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. 40.2.

§ 432ods.

2 CSP, dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 41.

§ 428

CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). 42.

§ 440CSP, dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.

1. Jedným z dôvodov, z ktorých dovolateľka odvodzuje prípustnosť dovolania je ustanovenie § 420 písm. f/ CSP, tvrdiac, že jej odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces aj tým, že jednoducho vyhodnotil vykonané dôkazy úplne inak, ako súd prvej inštancie bez toho, aby dal žalovanej možnosť predložiť akékoľvek ďalšie dôkazy. Uviedla, že bez ohľadu na to, či boli skutkové závery odvolacieho súdu správne alebo nesprávne, ak by bol takto vec posúdil už súd prvej inštancie, mala by žalovaná možnosť navrhnúť doplnenie dokazovania na preukázanie jej tvrdení pred skončením dokazovania alebo v rámci odvolania. Vyslovila názor, že ak strana sporu, riadiac sa vysloveným právnym názorom, ktorý je pre ňu nový, žiada o vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré naviac uviedla už vo vyjadrení pred súdom prvej inštancie ako dôkaz, ktorý je potrebné vykonať v tom prípade, ak súd nebude mať za preukázané ňou tvrdené skutočnosti z iných dôkazov, nejedná sa o novotu v konaní, čiže o taký dôkaz, ktorý mohla predložiť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Tým, že odvolací súd zamietol všetky jej návrhy na vykonanie dokazovania, a to najmä návrh na vypracovanie znaleckého posudku, ale aj návrh na zabezpečenie dedičského spisu okresného súdu, znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva.
2. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Nesprávnym procesným postupom v zmysle § 420 písm. f/ CSP sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie) znemožňujúca strane sporu (účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj 1Cdo 202/2017, 2Cdo 162/2017, 5Cdo 112/2018, 7Cdo 202/2017, 8Cdo 85/2018). Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 45.1 Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 45.2 Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
3. Podľa § 181 ods. 2 CSP po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci to neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.
4. Podľa § 366 písm. b/ CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v dovolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
5. Dovolateľka argumentovala tým, že zo zvukového záznamu z pojednávania je zrejmé, že súd vyslovil svoj predbežný právny názor, že nemá skutočnosti tvrdené žalobcom za preukázané a na pojednávaní rozhodol v prospech žalovanej tak, že žalobu zamietol. Bránila sa tým, že ak by bol už súd prvej inštancie vyhodnotil dokazovanie tak, ako odvolací súd, bola by trvala na vypracovaní znaleckého posudku už v štádiu konania pred súdom prvej inštancie.
6. V prípade predbežného právneho posúdenia veci nie je súd takto formulovaným záverom striktne viazaný. Predbežnosť právneho posúdenia veci spočíva v tom, že sudca v aktuálnom štádiu procesu objektívne nevychádza z výsledkov riadneho dokazovania ale iba v rámci prípravy pojednávania. Objektívne právo je súd vždy spôsobilý interpretovať, avšak záväzne aplikovať ho môže až na definitívne zistený skutkový stav v procesnom zmysle. Pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje súd v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany. V tejto súvislosti je dôsledne uplatňovaný princíp zodpovednosti strany za vlastnú procesnú aktivitu, resp. pasivitu a za riadne a včasné plnenie povinností súvisiacich s vedením konania (§§ 150, 151 a 153 CSP). Predbežné právne posúdenie veci podľa názoru dovolacieho súdu v žiadnom prípade nezbavuje účastníka jeho základnej povinnosti tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany a procesnej povinnosti označiť dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností. Argument žalovanej nie je možné považovať za dôvodný, keď už samotná žaloba bola založená na tvrdení žalobcu o nedôvodnosti vypovedania nájomnej zmluvy žalovanou, keď za nezodpovedajúce skutočnosti označil ňou tvrdené tepelné prehrievanie predmetu nájmu v zimnom aj letnom období. Žalobca už v samotnej žalobe poukazoval na Protokol o meraní č. 7880 zo dňa
7. decembra 2014, vypracovaný Regionálnym úradom verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach, závery ktorého vyvracali tvrdenia žalovanej. Protokol o meraní tvoril aj prílohu žaloby. Navyše žalovaná, ktorá má sama právnické vzdelanie, bola počas celého konania zastúpená právnym zástupcom. Napriek tomu znalecký posudok ani žiadne odborné vyjadrenie v konaní nepredložila, o ich vyhotovení iba uvažovala pre prípad, že súd nebude mať jej tvrdenia za preukázané. Pritom ak by žalobca za takýmto účelom nechcel sám o sebe sprístupniť predmetné priestory, má súd podľa § 210 CSP oprávnenie takúto povinnosť mu pre potreby znaleckého dokazovania uložiť. Pokiaľ ide o iné žalovanou navrhnuté dôkazy, dovolací súd poukazuje na ustanovenie § 185 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd je tým, kto rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Odvolací súd nevyhovenie návrhu na vykonanie dokazovania pripojením dedičského spisu aj riadne odôvodnil.
8. Vychádzajúc z uvedeného, procesným postupom odvolacieho súdu, ktorý nevyhovel jej návrhu na doplnenie dokazovania až v priebehu odvolacieho konania, nebolo podľa názoru dovolacieho súdu strane sporu znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva čím by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
9. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka založila prípustnosť svojho dovolania aj na ustanovení § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.
10. Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom právnu otázku zásadného právneho významu, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a ktorá ešte v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola riešená. V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania (uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/206/2016 z
11. septembra 2017, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/52/2017 z
12. júna 2017).
13. Ak dovolací súd má riešiť právnu otázku, ktorou sa dovolací súd ešte nezaoberal (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP), tak v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je povinnosťou dovolateľa ako procesnej strany a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd a b/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená (viď uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 z
14. februára 2018). Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť zároveň riešená odvolacím súdom, pričom odvolací súd na jej riešení musel založiť svoje rozhodnutie a musí ísť o otázku zásadného právneho významu. Prípustnosť dovolania nastáva vtedy, ak dovolací súd sám dospeje k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu, resp. ním riešená právna otázka po právnej stránke zásadný význam skutočne má. V tomto smere nie je relevantný subjektívny názor dovolateľa. Nesprávne právne posúdenie môže byť teda dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok napadnutého rozhodnutia.
15. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napr. Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine, atď.) ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).
16. Za dovolacím súdom dosiaľ nevyriešenú označila žalovaná otázku, či je novotou v konaní, ak strana sporu netrvá alebo nenavrhne vykonanie dôkazu pred súdom prvej inštancie, pretože sa riadi jeho právnym názorom a až na pojednávaní pred krajským súdom sa dozvie, že odvolací súd hodnotí dôkazy inak a navrhne na základe toho vykonanie dôkazu až pred odvolacím súdom.
17. Nebolo sporné, či odvolací súd žalovanou navrhovaný dôkaz, vypracovanie súkromného znaleckého posudku, považoval za tzv. novotu. Sám v bode 35 odôvodnenia rozsudku uvádza, že návrh na predloženie súkromného znaleckého posudku podala žalovaná až v odvolacom konaní. V danom prípade, podľa názoru dovolacieho súdu, kľúčovou otázkou pre rozhodnutie odvolacieho súdu bolo, či išlo o novotu „nezavinenú“. Vychádzajúc z ustanovenia § 366 písm. b/ CSP právo na uvedenie prípadných novôt je podmienené nezavinením doterajšieho (skoršieho) nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, odvolací súd vyslovil záver, že žalovanej nič nebránilo zabezpečiť si objektívny dôkaz o jej tvrdeniach skôr, nie navrhnúť jeho vykonanie až v odvolacom konaní, keďže mala vedomosť o tom, že žalobca od počiatku popiera jej tvrdenie o nespôsobilosti užívania sporných priestorov a skutočnosť, že od podania výpovede žalobcovi ešte sporné priestory užívala ďalšie tri mesiace. Odvolací súd teda po posúdení ním uvádzaných skutočností dospel k záveru, že v prípade žalovanou navrhovaného dôkazu sa nejedná o novotu „nezavinenú“. So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo od vyriešenia žalovanou označenej právnej otázky.
18. So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že postupom odvolacieho súdu nedošlo k vade v zmysle § 420 písm. f/ CSP, ktorá by zakladala porušenie práva žalovanej na spravodlivý súdny proces tak, ako to má na mysli vyššie citované ustanovenie CSP a v preskúmavanej veci tak nebola splnená podmienka prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP a nie je daná prípustnosť dovolania žalovanej ani podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, čo zakladá dôvod na odmietnutie dovolania v zmysle § 447 písm. f/ CSP.
19. Žalobca bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol najvyšší súd podľa ustanovení § 453 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
20. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
21. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.