461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) od 19. októbra 2012 priznala navrhovateľovi starobný dôchodok v sume 128,50 eur mesačne. Súčasne rozhodla
461/2003 Z.z. § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty od 1. januára 2013 o zvýšení starobného dôchodku na 139,70 eur mesačne;
a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty od 1. januára 2014 o zvýšení starobného dôchodku na 148,50 eur mesačne;
461/2003 Z.z. a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty od 1. januára 2015 o zvýšení starobného dôchodku na 153,70 eur mesačne. Rozhodnutím z 12. januára 2016, č. XXX XXX XXXX X odporkyňa rozhodla
1 a § 82 zákona č. 461/2006 Z.z. o zvýšení starobného dôchodku od 1. januára 2015 na sumu 184,10 eur mesačne. Súčasne rozhodla
a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty od
3 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o zvýšení starobného dôchodku od
2 zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré ustanovenie zahŕňa aj zvýšenie sumy dôchodku za ďalšie obdobie dôchodkového poistenia získané po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok bez poberania dôchodku alebo jeho časti. Doložil pracovnú zmluvu zo dňa
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaných rozhodnutí. Z oznámení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia Bratislava (z 10. apríla 2014 a 16. októbra 2015) vyplynulo, že navrhovateľovi bol
zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov priznaný od 30. júla 2010 výsluhový dôchodok. Na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 32 rokov a 300 dní. Dôchodkový vek
2 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. s použitím § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení dosiahol dovŕšením 55 rokov veku dňa
1 zákona č. 461/2003 Z.z. Navrhovateľom namietané doby poistenia boli navrhovateľovi zhodnotené
osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť napadnutého rozhodnutia, v plnom rozsahu, preto krajský súd na túto námietku neprihliadol. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa určenia krátenia výšky starobného dôchodku
článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach krajský súd poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z
článku 33 ods. 2 Dohovoru, ak má alebo by inak mala chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť. Po dovŕšení dôchodkového veku výsluhový dôchodok navrhovateľa plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia. Krajský súd preto konštatoval, že odporkyňa správne postupovala, keď s prihliadnutím na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru krátila priznaný starobný dôchodok a preto túto námietku neakceptoval. K námietke, že navrhovateľovi nebola suma starobného dôchodku určená v súlade s § 66 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. krajský súd citoval znenie uvedeného ustanovenia a uviedol, že zvyšovanie sumy starobného dôchodku sa realizuje na podklade žiadosti poistenca po skončení dôchodkového poistenia v priebehu kalendárneho roka. Možno o to požiadať
9 zákona č. 461/2003 Z.z. v kalendárnom roku len raz. Preskúmavané rozhodnutia krajský súd
2 OSP ako vecne správne potvrdil. Náhradu trov konania navrhovateľovi v súlade s § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP nepriznal, nakoľko v konaní úspech nedosiahol a odporkyni trovy konania neprislúchajú. II. Navrhovateľ proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že potvrdil rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku ako vecne správne. Navrhovateľ však nerozporoval krátenie starobného dôchodku z dôvodu súbehu jeho nárokov na výplatu tak starobného, ako aj výsluhového dôchodku. Predmetné krátenie starobného dôchodku vychádza z Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ako správne poukázal aj konajúci súd. Navrhovateľ od začiatku konania vo veci samej namietal postup odporkyne pri výpočte sumy starobného dôchodku z hľadiska uplatnenia, resp. neuplatnenia ustanovenia § 66 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu podania žiadosti o priznanie starobného dôchodku. V ďalšom uviedol, že ustanovenie § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. hovorí o výpočte základnej sumy starobného dôchodku. Ustanovenie ods. 2 hovorí o výpočte starobného dôchodku pri nepoberateľovi tohto dôchodku, ods. 3 stanovuje zvyšovanie dôchodkovej dávky u poberateľa starobného dôchodku. Odporkyňa aplikuje a vykladá ustanovenia zákona v neprospech žiadateľov - nepoberateľov, čím umelo skracuje dobu dôchodkového poistenia bez poberania dôchodku. Príkladom je aj navrhovateľ, ktorý splnil podmienky na priznanie nároku na výplatu starobného dôchodku v roku 2012, avšak na základe vlastného uváženia za účelom zvýšenia si sumy starobného dôchodku (jediného príjmu v starobe) sa rozhodol, že žiadosť o priznanie starobného dôchodku si nepodá. Túto si podal až v roku 2015 tak, aby stihol premlčaciu lehotu na výplatu dávok, najviac tri roky spätne. Odporkyňa navrhovateľovi na základe jeho žiadosti v roku 2015 vypočítala výšku starobného dôchodku v zmysle ustanovenia § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Je presvedčený, že týmto konaním bol ukrátený na nároku na starobný dôchodok a bolo porušené jeho právo garantované
Čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zhodnocovanie dôchodkového poistenia
2 zákona č. 461/2003 Z.z. ako nepoberateľovi dávky je výrazne vyššie a priaznivejšie ako zhodnocovanie dôchodkového poistenia
3 zákona. V neposlednom rade poukázal aj na tú skutočnosť, že ustanovenie § 66 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. vôbec nespomína určovanie sumy starobného dôchodku
ods. 2 tohto ustanovenia. Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd tak neaplikoval správne ustanovenia zákona na prípad navrhovateľa. Krajský súd sa v ďalšom vôbec nezaoberal skutočnosťami tvrdenými navrhovateľom, ktoré sa týkali nesprávneho výpočtu sumy starobného dôchodku a námietkami nesprávneho výpočtu. Rozsudok krajského súdu je preto nedostatočne odôvodnený. Záverom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Alternatívne navrhol, aby rozsudok krajského súdu zmenil a preskúmavané rozhodnutia odporkyne zrušil a vrátil odporkyni na nové rozhodnutie. Navrhovateľ si zároveň uplatnil náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania, pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia. III. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadrila podaním z
461/2003 Z.z. od 19. októbra 2012 v sume 128,50 eur vypočítaného
1 zákona č. 461/2003 Z.z.
1,2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), konania
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov.
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov.
1,2 OSP,
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
2 zákona č. 461/2003 Z.z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
1 zákona č. 461/2003 Z.z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie vrátane doby služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.
1 zákona č. 461/2003 Z.z. suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Najvyšší súd po vyhodnotení námietok uvedených v odvolaní vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného posudkového spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Pre posúdenie nároku na starobný dôchodok je podstatnou otázka uplatneného práva žiadateľa o dávku starobného dôchodku písomnou žiadosťou spísanou na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Žiadosťou spísanou dňa 15. júna 2015 na pobočke Sociálnej poisťovne Bratislava navrhovateľ uplatnil nárok na dávku sociálneho poistenia 15. júla 2015. Na strane 9 žiadosti vlastnoručným podpisom deklaroval, že dôchodok žiadal priznať od 19. októbra 2012. Najvyšší súd konštatuje, že dávkové konanie sa v súlade s § 184 ods. 1 zákona o sociálnom poistení začalo na základe písomnej žiadosti navrhovateľa, ktorý si uplatnil nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Žiadateľovi o dávku starobného dôchodku
zákona č. 461/2003 Z.z. bol priznaný od 20. júla 2010 výsluhový dôchodok
zákona č. 328/2002 Z.z. Na určenie sumy priznanej dávky výsluhového dôchodku Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 32 rokov a 300 dní. Doba služobného pomeru zaradená do I. a II. kategórie funkcií bola získaná od
2 zákona č. 461/2003 Z.z. s použitím ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. dosiahol dovŕšením 55 rokov veku, dňa 19. októbra 2012. Suma starobného dôchodku bola určená
1 zákona č. 461/2003 Z.z. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia vrátane doby služby do vzniku nároku na starobný dôchodok je 731,68646098 eur mesačne. Pretože navrhovateľ je poberateľom dávky osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky a na určenie sumy starobného dôchodku
zákona č. 461/2003 Z.z. mu bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu doby služby, suma starobného dôchodku sa znížila
článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým bola doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Suma starobného dôchodku 124,30 eur mesačne bola určená ako rozdiel sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) 731,68646098 eur mesačne a sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku 607,44024641 eur. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva aj postup pri výpočte sumy starobného dôchodku vypočítaného
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, t.j.
predpisu účinného do 31. decembra 2003, ktorý bol určený z priemerného mesačného zárobku 135,00 eur za roky 2009, 2008, 2007, 2006 a 2010 z piatich najlepších zárobkových rokov za posledných 10 rokov. Započítaná doba zamestnania je 36 rokov. Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o nároku na starobný dôchodok vykonala aj porovnávací výpočet a konštatovala, že suma starobného dôchodku vypočítaná
zákona č. 461/2003 Z.z. v znení v rozhodnom období a Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 je 124,30 eur mesačne a suma starobného dôchodku vypočítaná
právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003 a Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 je 34,10 eur mesačne. Pretože suma starobného dôchodku určená
zákona č. 461/2003 Z.z. a Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 je vyššia, starobný dôchodok navrhovateľovi patrí v tejto sume. Najvyšší súd ďalej zdôrazňuje, že navrhovateľ vyššie uvedený spôsob výpočtu sumy starobného dôchodku nerozporoval. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazoval na uváženie navrhovateľa, že: „ za účelom, zvýšenia si sumy starobného dôchodku (jediného príjmu v starobe) sa rozhodol žiadosť o priznanie starobného dôchodku si podať až v roku 2015 tak, aby stihol premlčaciu lehotu na výplatu dávok“ najvyšší súd túto jeho námietku nepovažoval za dôvodnú. V tejto súvislosti najvyšší súd uvádza, že navrhovateľ na strane 9 žiadosti o dôchodok vlastnoručne potvrdil svoju vôľu dôchodok priznať od 19. októbra 2012, t.j. odo dňa, kedy splnil zákonný nárok na túto dôchodkovú dávku. Suma starobného dôchodku bola tak
1 zákona č. 461/2003 Z.z. navrhovateľovi určená správne. Správne bolo následnými rozhodnutiami z
príslušných zákonných ustanovení. Navrhovateľ proti uvedeným rozhodnutiam o zvýšení sumy jeho starobného dôchodku od
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, predmetom preskúmania krajským súdom tak boli aj rozhodnutia z
ktorého konania
Tretej hlavy Piatej časti OSP (kam patrí aj tu prejednávaný prípad) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov, t.j. v režime OSP. Neuvedenie tejto skutočnosti v odôvodnení rozhodnutia nemôže mať za následok jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a rozhodne nemôže byť ani dôvodom na jeho zrušenie a vrátenie krajskému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že nárok na dávku starobného dôchodku si žiadateľ uplatnil od 19. októbra 2012 a nie tak, ako sa to mylne uvádza v podaniach navrhovateľa o tri roky neskôr, ku dňu 19.10.2015. Z uvedených dôvodov aj najvyšší súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto
3 veta druhá v spojení s § 250l ods. 2 a § 219 ods. 1,2 OSP a § 492 ods. 1,2 SSP rozsudok krajského súdu potvrdil. Účastníkom konania najvyšší súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.