zákona § 46 a § 47 Správneho poriadku rozhodnutie - Záverečné stanovisko č. OU-ZA-OSZP2-2016/003575-006/Hnl z 10. mája 2016, vyslovil súhlas s realizáciou navrhovanej činnosti „Mechanická úprava kovových odpadov“ ďalšieho účastníka 1) a určil podmienky realizácie navrhovanej činnosti a rozsah projektovej analýzy. Účelom navrhovanej činnosti bolo doplniť technológiu mechanického zhodnocovania kovových odpadov a navýšiť kapacitu zariadenia nad 5000 ton. Zvážené boli predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie, vychádzajúc zo správy o hodnotení navrhovanej činnosti na životné prostredie a vychádzal z preštudovania správy o hodnotení navrhovanej činnosti, stanovísk zainteresovaných subjektov, odborného posudku S.. P. P., odborne spôsobilej osoby na posudzovanie vplyvu na životné prostredie pre činnosti 3g, stavby pre odpadové hospodárstvo, odbor činnosti 2m, odpadové hospodárstvo č. 127/96-OPV. Správny orgán na základe vibroakustickej štúdie zistil, že navrhovanou činnosťou nedôjde k prekročeniu stanovených limitov pre hluk a vibrácie v životnom prostredí. Prevádzka je umiestnená vo výrobnej zóne v súlade s územným plánom obce. Navrhovaná činnosť - investičný zámer mechanické spracovanie kovových odpadov považoval za prijateľné z hľadiska životného prostredia aj pri množstve spracovaného odpadu 14 500 ton za rok. V nadväznosti na doručené stanoviská a zvýšenú dopravnú intenzitu konštatoval, že
záverov vibroakustickej štúdie na základe predikcie akustických pomerov súvisiacich s činnosťou zariadenia na mechanickú úpravu kovových odpadov konštatoval neprekročenie limitov prípustných hodnôt hluku z iných zdrojov vo vonkajšom prostredí chránených objektov. Správny orgán poznamenal, že pri mechanickom spracúvaní kovových odpadov hliníka nedochádza k expozícii zamestnancov s týmto chemickým faktorom. 4. Krajský súd v Žiline vec posúdil
1 písm. a) bod 2, § 3 písm. a), písm. c), písm. f), § 29a, § 37 ods. 1, ods. 5, ods. 7, § 64 zákona č. 24/2006 Z. z. a § 5 zákona č. 71/1992 Zb. o životnom prostredí, pričom po oboznámení sa s odôvodnením rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a rozhodnutia žalovaného konštatoval ich nepreskúmateľnosť. V prípade napadnutých rozhodnutí správnych orgánov ide o vadu spočívajúcu v nedostatku dôvodov. Hlavné hľadiská, na ktoré musí správny orgán prioritne prihliadať pri posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti a okruh oblastí, ktoré zákonodarca kládol hlavný dôraz počas celého procesu posudzovania sú v § 29a zák. č. 24/2006 Z. z. Prvostupňový ako ani žalovaný správny orgán v dôvodoch rozhodnutia opomenuli vyhodnotiť jedno z hlavných hľadísk posudzovania, a to „únosnosť zaťaženia územia“. Námietky žalobcu,
ktorej sa správne orgány nezaoberali extrémnym počtom spoločností venujúcich sa spracovaniu odpadov v obci, v dôsledku obec enviromentálne a kapacitne nemôže prijať ďalšie navyšovanie odpadu vyhodnotil ako dôvodnú.
1 písm. g) SSP, a teda že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
názoru žalovaného, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom prvostupňový správny orgán - Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, ako príslušný orgán štátnej správy vydal na základe výsledkov posudzovania v súlade s ustanovenia zákona EIA záverečné stanovisko, pri ktorom sa zvážil stav územia, význam očakávaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľstva z hľadiska pravdepodobnosti, rozsahu a trvania, charakteru navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, so zameraním na súlad s územnoplánovacou dokumentáciou, záverov hodnotenia
zámeru, stanovísk orgánov dotknutých navrhovanou činnosťou a dotknutej verejnosti, ako aj výsledkov verejného prerokovania a výsledku odborného posudku súhlasil s realizáciou navrhovanej činnosti „Mechanická úprava kovových odpadov“ za predpokladu splnenia podmienok VI. Záverečného stanoviska. Navrhovateľ - SAKER, s.r.o. predložil prvostupňovému orgánu zámer
1 zákona EIA na posúdenie
EIA k začatiu zisťovacieho konania navrhovanej činnosti „Mechanická úprava kovových odpadov“. Zámer navrhovanej činnosti
9 vypracovala spoločnosť ENGOM s.r.o. Žilina pod vedením zodpovedného riešiteľa RNDr. Mariána Gocála. Rozsah hodnotenia navrhovanej činnosti bol zaslaný dotknutej obci, rezortnému orgánu, orgánom štátnej správy a účastníkom konania zapojeným do procesu v rámci zisťovacieho konania listom č. OU-ZA-OSZP3-2015/008028-002/Hnl zo
1 zákona EIA. Odborný posudok k Správe o hodnotení navrhovanej činnosti
sťažovateľa obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti vrátane návrhu záverečného stanoviska, na základe zámeru, stanovísk k zámeru, správy o hodnotení, záznamu z verejného prerokovania, stanovísk k správe o hodnotení, písomných vyjadrení navrhovateľa a spracovateľa zámeru k pripomienkam zo stanovísk doručených k zámeru a správe o hodnotení, konzultácií s navrhovateľom a spracovateľom dokumentácie a vlastných poznatkov z obhliadky.
1 písm. g) SSP. Napadnuté druhostupňové rozhodnutie považoval za zákonné, obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti, vychádzajúce z dostatočne zisteného skutkového stavu. Žalovaný zvážil stav územia, význam očakávaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľstva z hľadiska charakteru a miesta vykonávania navrhovanej činnosti. Spoľahlivo zistený skutkový stav preukazuje zámer navrhovanej činnosti „Mechanická úprava kovových odpadov“, rozoslanie zámeru zainteresovaným subjektom a zverejnenie na webovom sídle ministerstva ako aj úradnej tabuli obce, vypracovanie správy a jej prerokovanie s verejnosťou. Doručené stanoviská, pripomienky, odborné posudky, ktoré boli zainteresovanými subjektmi predložené k správe o hodnotení, a napokon odborný posudok v súlade s § 36 zákona EIA, ktorého spracovateľ odporúča príslušnému orgánu vydať súhlasné stanovisko na realizáciu navrhovanej činnosti, všetko zahrnuté v záverečnom stanovisku. Okresný úrad dôsledne analyzoval každú pripomienku a stanoviská od dotknutých subjektov. V ďalšej časti sťažnosti uplatnil obdobnú argumentáciu ako žalovaný v podanej kasačnej sťažnosti a tiež zdôraznil, že sa záverečné stanovisko vysporiadalo so všetkými do úvahy prichádzajúcimi vplyvmi na životné prostredie. Zaujal názor, že sa krajský súd nedostatočne oboznámil s obsahom záverečného stanoviska č. OU-ZA-OSZP3-2016/003757-006/Hnl, pretože v tomto je všeobecný pojem „únosné zaťaženie územia“ individuálne analyzovaný z každého aspektu vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie v IV. Kapitole záverečného stanoviska. Spracovateľ zámeru k navrhovanej činnosti a správy o hodnotení vyhodnocuje posudzovanú činnosť vo vzťahu k aktuálnemu prostrediu a všetkým činnostiam nachádzajúcim sa v okolí navrhovanej činnosti, čím sa vyhodnocuje kumulatívny vplyv navrhovanej činnosti s existujúcimi prevádzkami. Navrhovaná činnosť po zohľadnení už povolených činností v danom území v úhrne s ostatnými nepresiahne tzv. únosné zaťaženie územia. Vzhľadom na názor, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a dôvody rozhodnutia sú neurčité navrhol, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zrušil a konanie v zmysle § 462 ods. 1 SSP zastavil. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania vo výške 100%. 12. Žalobca vo vyjadrení k podaným kasačným sťažnostiam považoval napadnutý rozsudok za vecne správny a zákonný. Rozhodnutia zrušené napádaným rozsudkom vychádzali z nedostatočného zistenia skutkového stavu, založeného výlučne na zisteniach z dokumentácie účastníka 1), všeobecných predpokladoch, odhadoch o nezaťažení zložiek životného prostredia, bez znalosti a zisťovania reálneho skutkového stavu veci. Územný plán obce je prijímaný formou všeobecne záväzného nariadenia a predstavuje rámec pre stavebné využitie územia obce, ktoré na vymedzených plochách nemožno prekročiť. Určenie využitia plochy či časti územia obce stanoveným spôsobom na výstavbu stavieb či prevádzok určitého druhu v územnom pláne obce automaticky neznamená, že na uvedenej ploche je umožnená neobmedzená výstavba stavieb predmetného druhu prekračujúca rámec únosného zaťaženia územia, čomu nasvedčuje Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce 2015-2020, sledujúci cieľ utlmenia rozvoja priemyslu v obci a návrat k hodnotám vidieka. V obci Horný Vadičov existuje 5 prevádzok venujúcich sa spracovávaniu odpadu [t+t, a. s. (komunálny odpad), ČOK SEVAK, čistiareň odpadových vôd, Zberné suroviny, a. s. (kovový odpad), Metalimrex, s.r.o. (kovový odpad), SAKER, s.r.o. (kovový odpad) a 6 ďalších prevádzok (PREFA- Váhostav (výrobca betónových prefabrikátov), Slovnaft, a.s. (prečerpávacia stanica), Logistický sklad COOP - Jednota, Obaľovačka asfaltových zmesí, Vodná Elektráreň Horný Hričov, Zberný dvor a dielne Váhostav]. Plocha vymedzená pre priemysel v obci už nemôže kapacitne a enviromentálne prijať predmet posudzovanej činnosti. Záverečné stanovisko v časti IV., stati venujúcej sa údajom o výstupoch uvádza, že počas prevádzky navrhovanej činnosti budú vznikať aj odpady, a to 13 01 13 Iné hydraulické oleje, 13 02 08 Iné motorové, prevodové a mazacie oleje, 15 02 02 Absorbenty filtračné materiály vrátane olejových filtrov inak nešpecifikovaných, ktoré odpady sú nebezpečnými odpadmi kategórie „N“, s rozsahom odpadu 0, 7t. Závery žalovaného a účastníka 1) o nehroziacej kontaminácii ovzdušia a podzemných vôd tak nezodpovedajú skutočnosti. Nezohľadnenie reálneho skutkového stavu preukazuje tiež skutočnosť využívania miestnych komunikácií a skutočnosť, že areál účastníka 1) už teraz nedokáže obsiahnuť všetky potrebné nákladné vozidlá. Stotožnil sa so záverom o nepreskúmateľnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, opomínajúceho posúdenie „únosnosti zaťaženia územia“, ktorý pojem zahŕňa nutnosť komplexného posúdenia širokého okruhu kritérií negatívne vplývajúcich na životné prostredie, najmä skutočnosť, či vzhľadom na vysoký počet priemyselných a iných prevádzok v obci je enviromentálne únosné navyšovanie prevádzok. Podstatné je tiež zhodnotenie, či pri spoločnom, sústredenom pôsobení existujúcich priemyselných a iných prevádzok a navrhovanej činnosti nehrozia negatívne dôsledky pre životné prostredie a zdravie obyvateľov. Žalobca vytkol neúplnosť uskutočneného posudzovania vplyvov na životné prostredie zo strany prvostupňového správneho orgánu nezoaberajúceho sa námietkami v stanovisku Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Žiline, taktiež nezabezpečenie stanoviska žalobcu ako mieste príslušného orgánu ochrany ovzdušia, neposudzovanie vplyvu navrhovanej činnosti na hmotný majetok a neposudzovanie vplyvov na životné prostredie
a) zák. č. 24/2006 Z. z. z pohľadu ich vzájomného pôsobenia. Spracovateľ zámeru a správy o hodnotení nezohľadnil činnosť všetkých priemyselných a iných prevádzok pôsobiacich v obci. Činnosť účastníka 1) nemôže nahradiť činnosť správneho orgánu pri posudzovaní hľadiska únosnosti zaťaženia územia, ktoré uskutočnené nebolo. Žalobca tiež poukázal na obsahovú totožnosť podaných kasačných sťažností. Záverom vyjadrenia kasačnému súdu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť.
1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 17.
1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18.
1 SSP kasačnou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. 19.
SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu. 20.
SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 21.
čl. 8 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. 22.
čl. 37 Charty základných práv Európskej únie vysoká úroveň ochrany životného prostredia a zlepšovanie kvality životného prostredia sa musia začleniť do politík Únie a zabezpečiť v súlade so zásadou trvalo udržateľného rozvoja. 23.
čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky ods. 1 každý má právo na priaznivé životné prostredie. ods. 2 každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. ods. 3 nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. ods. 4 štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. 24.
čl. 45 každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.
tohto zákona.“
zákona o EIA a
71/1967 Zb. záverečné stanovisko č. OU-ZA- OSZP3-2016/003575-006/Hnl, ktorým navrhovateľovi, obchodnej spoločnosti SAKER, s. r. o. vo vzťahu k navrhovanej činnosti „Mechanická úprava kovových odpadov“. Nakoľko okresný úrad Žilina, vydal rozhodnutie,
ktorého sa mal zámer spoločnosti
1 zákona EIA posudzovať
zákona, zámer bol zaslaný rezortnému orgánu (MŠP SR- odbor OH), povoľujúcemu orgánu (OÚ Žilina, odbor starostlivosti o ŽP), dotknutým orgánom (Úrad Žilinského samosprávneho kraja,, OÚ Žilina - Odbor starostlivosti o životné prostredie, Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Žiline, OÚ Žilina - Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru Žilina, OÚ Žilina - odbor krízového riadenia) a dotknutej obci Horný Hričov. Príslušný orgán listom určil za spracovateľa odborného posudku
2 zákona odborne spôsobilú osobu na posudzovanie vplyvov na životné prostredie, S.. P. P., ktorý v závere odborného posudku odporučil príslušnému orgánu vydať súhlasné stanovisko na realizáciu navrhovanej činnosti. Okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia na základe výsledkov procesu posudzovania vykonaného v súlade s ustanoveniami zák. č. 24/2006 Z. z., pri ktorom zvážil stav územia, význam očakávaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľstva z hľadiska pravdepodobnosti, rozsahu a trvania, charakteru navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, so zameraním na súlad s územnoplánovacou dokumentáciou, záverov hodnotenia
zámeru, stanovísk orgánov dotknutých navrhovanou činnosťou a dotknutej verejnosti ako aj výsledku verejného prerokovania a výsledku odborného posudku súhlasil s realizáciou navrhovanej činnosti „Mechanická úprava kovových odpadov“ za predpokladu splnenia podmienok v zmysle bodu VI. 3 záverečného stanoviska.“
č. 24/2006 Z. z. príslušný orgán v rámci posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti a posudzovania zmeny navrhovanej činnosti hodnotí obdobie prípravy navrhovanej činnosti a jej realizácie, a ak je to odôvodnené povahou navrhovanej činnosti aj etapu jej ukončenia spojeného s likvidáciou, sanáciou alebo rekultiváciou, a to najmä z hľadiska
1 zák. č. 24/2006 Z. z. Výsledkom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je záverečné stanovisko. Záverečné stanovisko je rozhodnutie, ktoré je záväzné pre ďalšie povoľovacie konanie. Právoplatnosťou záverečného stanoviska vzniká oprávnenie navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom posudzovania vplyvov
1 , podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene vo variante odsúhlasenom príslušným orgánom v záverečnom stanovisku. 32.
4 zák. č. 24/2006 Z. z. v záverečnom stanovisku príslušný orgán okrem celkového hodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny uvedie, či s jej realizáciou súhlasí alebo nesúhlasí, za akých podmienok s ňou súhlasí a v ktorom realizačnom variante, ako aj požadovaný rozsah poprojektovej analýzy (§ 39 ods. 2 ). 33.
5 zák. č. 24/2006 Z. z. podrobnosti o obsahu záverečného stanoviska sú uvedené v prílohe č. 12 . 34.
17/1992 Zb. o životnom prostredí únosné zaťaženie územia je také zaťaženie územia ľudskou činnosťou, pri ktorom nedochádza k poškodzovaniu životného prostredia, najmä jeho zložiek, funkcií ekosystémov alebo ekologickej stability.
zákona vrátane odôvodnených písomných pripomienok, ktoré boli doručené dotknutou verejnosťou. Krajský súd v napadnutom rozsudku správne vytkol, že príslušný orgán
č. 24/2006 Z. z. v rámci posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti a posudzovania zmeny navrhovanej činnosti hodnotí navrhovanú činnosť taktiež z hľadiska únosného zaťaženia územia a z hľadiska kumulatívnych a súbežne pôsobiacich javov, a to v rôznych časových horizontoch a s prihliadnutím na ich nezvratnosť. 7. 37. Žalovaný v súvislosti s únosným zaťažením územia upriamil pozornosť na záverečné stanovisko č. OU-ZA-OSZP3-2016/003575-006/Hnl zo dňa 10. mája 2016, ktoré
názoru správneho orgánu v kapitole IV. Komplexné zhodnotenie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, podrobne rozoberá Požiadavky na vstupy, Údaje o výstupoch, Vplyvy na obyvateľstvo, Hlukovú záťaž, Vibrácie, Vplyv na horninové prostredie, nerastné suroviny, geodynamické javy a geomorfologické pomery, Vplyvy na klimatické pomery, pôdu, faunu, flóru, urbánny komplex a tiež ďalšie zložky životného prostredia. Spracovateľ zámeru k navrhovanej činnosti a správy o hodnotení vyhodnocuje posudzovanú činnosť vo vzťahu v danom čase aktuálnemu prostrediu územia, hodnotí činnosť vo vzťahu k všetkým činnostiam nachádzajúcim sa v okolí navrhovanej činnosti, čím sa vyhodnocuje kumulatívny vplyv navrhovanej činnosti s existujúcimi prevádzkami. 38. Kasačný súd v súvislosti v zásade s obsahovo podobnou kasačnou námietkou
ktorej sa žalované správne orgány kvalifikovaným spôsobom vysporiadali tiež s únosným zaťažením územia, a to v kapitole IV. Komplexné zhodnotenie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, považuje za potrebné uviesť, že predmetná kapitola sa síce člení na stručné odseky, označené ako Požiadavky na vstupy, údaje o výstupoch, vplyvy na obyvateľstvo, vplyvy na horninové prostredie, nerastné suroviny, geodynamické javy a geomorfologické pomery, vplyvy na klimatické pomery, vplyvy na ovzdušie, vplyvy na vodné pomery, vplyvy na pôdu, vplyvy na faunu a flóru a ďalšie. V dotknutom prípade až na údaje týkajúce sa prevádzky spoločnosti ďalšieho účastníka 1) ide v prevažnej len o všeobecné stručné vyjadrenia, týkajúce sa jednotlivých zložiek ekosystému okolia prevádzky ďalšieho účastníka 1) bez výpovednej hodnoty vo vzťahu k vplyvu a zaťaženiu okolitého životného prostredia prevádzkami v katastrálnom území obce, imisiami, emisiami. V predmetnej časti záverečného stanoviska absentujú akékoľvek relevantné, odborné, kvantifikované a kvalifikované údaje týkajúce sa prevádzok ďalších spoločností, ktoré pôsobia v katastrálnom území obce Horný Hričov ako ani ďalších zdrojov znečistenia v obci. Zo záverečného stanoviska tak, ako bolo zdôvodnené žalovaným správnym orgánom nie sú zrejmé žiadne relevantné údaje o ďalších emisiách a priamych či nepriamych vplyvoch prevádzok v obci a príslušnom území, na životné prostredie, funkcie ekosystémov či ekologickú stabilitu tak ako to má na mysli relevantná práva úprava zákona o EIA a osobitných predpisov, ktoré by mohli slúžiť ako východisko pre vyslovenie záveru o splnenie zákonnej podmienky únosného zaťaženia územia pre posúdenie vplyvov navrhovanej činnosti a taktiež synergický efekt, spôsobený kumulatívnym a súbežným pôsobením zdrojov znečistenia životného prostredia, ktorých prevádzky sú umiestnené na danom území. 39. Krajský súd s vecnou správnosťou jednotlivých stanovísk dotknutých orgánov ako aj spôsobom, akými sa so vznesenými námietkami vysporiadali správne orgány v rámci posudzovania navrhovanej činnosti vzhľadom na vplyv na životné prostredie, v napadnutom rozsudku nezoberal, pretože taký procesný postup považoval za predčasný. Procesný postup zdôvodnil absenciou posúdenia navrhovanej činnosti v záverečnom stanovisku prvostupňového orgánu z hľadiska únosného zaťaženia územia
a) zák. č. 24/2006 Z. z. a tiež s poukazom na absenciu posúdenia kumulatívnych a súbežne pôsobiacich javov, v rôznych časových horizontoch a s prihliadnutím na ich nezvratnosť
c) zák. č. 24/2006 Z. z. 40. Ksačný súd z hľadiska hospodárnosti konania (
7 SSP) považuje za potrebné zdôrazniť skutočnosti plynúce z administratívneho spisu, ako tomu je v prípade z vyjadrenia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (ďalej len „RÚVZ“) z 21. októbra 2014, v ktorom vytkol a) absenciu vibroakustickej štúdie navrhovanej činnosti na okolie, bol totiž len vyslovený predpoklad, že
limitov prípustných hodnôt hluku z iných zdrojov vo vonkajšom prostredí chránených objektov nebude prípustná hodnota na hranici areálu ďalšieho účastníka 1) prekročená. Z predloženej vibroakustickej štúdie
RÚVZ neplynul typ a druh mobilných zariadení, ktoré sa budú reálne pohybovať po prístupovej komunikácii do prevádzky, pri zvýšenej doprave môže dôjsť k zvýšeniu hlukovej záťaže, čo môže mať negatívny dopad na verejné zdravie obyvateľov a kvalitu životného prostredia. Ďalšiemu účastníkovi 1) tak uložil povinnosť objektivizovať hluk v životnom a pracovnom prostredí, objektivizovať vibrácie v pracovnom prostredí, objektivizovať pevné aerosóly a chemické faktory v pracovnom prostredí, zhodnotiť zdravotné riziká vyplývajúce z expozície faktorom pracovného prostredia (hluk, vibrácie, pevný aerosól, chemické faktory, mikroklíma a vypracovať posudky o riziku). Úrad ďalej zistil, že zámer uvádza, že ide o malý zdroj znečistenia a predmetná činnosť predstavuje nepatrný podiel na imisiách, ktoré tvrdenie nie je podložené rozptylovou štúdiou. Zámer predpokladal zníženie frekvencie dopravy, pretože na odvoz zhutneného odpadu bude potrebný menší počet nákladných vozidiel, neuvádza však oproti akej situácii, pretože predpokladaná obslužná doprava pre prevádzku zariadenia predstavuje cca 13 nákladných vozidiel na deň nekorešponduje s počtom automobilov nosnosti 8 ton v počte 150 vozidiel/ mesiac a nákladných vozidiel nosnosti 24 ton 45 vozidiel/mesiac. Zdôraznil tak možnosť zmeny situácie ohľadne dopravy, ktorá skutočnosť môže viesť k významnej miere zaťaženia obyvateľov v neďalekej obytnej zóne nepriaznivými vplyvmi. RÚVZ napokon namietal absenciu technickej správy potvrdzujúcej tvrdenie ďalšieho účastníka 1)
ktorého pri mechanickej úprave kovových odpadov (strihanie, paketovanie, lisovanie) budú produkované vibrácie, ktorých prenos do okolia mimo prevádzku technologických zariadení nepovažoval za pravdepodobný. Záverom vyjadrenia RÚVZ vyslovil názor, že až po predložení uvedených dokladov a upresnení nezrovnalostí nebudú mať pripomienky k predloženému zámeru v zmysle zák. č. 24/2006 Z. z. Z administratívne spisu však nie je zrejmé odstránenie predmetných nedostatkov a relevantná technická dokumentácia, ktorej potrebu ustálil RÚVZ v podanom vyjadrení nebola v správnom konaní ďalším účastníkom 1) zabezpečená.
názoru kasačného súdu sa prvostupňový správny orgán nedostatočne vysporiadal s podstatnými námietkami tohto úradu, ktoré stanovisko vyhodnotil len ako nejednoznačné. 41. Taktiež v časti záverečného stanoviska č. 5 Rozhodnutie o akceptovaní alebo neakceptovaní predložení písomných stanovísk k správe o hodnotení doručených
24/2006 Z. z. sa
názoru kasačného súdu konajúci správny orgán nedostatočne vysporiadal s pripomienkou žalobcu založenou na potrebe objektivizácie prostredia, súvisiacej s expozíciou chemickým faktorom - hliník kovový, soli hliníka, inhalovateľná frakcia - prach, respirabilná frakcia - prach (nariadenie vlády č. 471/2011 Z. z.), pretože bez akéhokoľvek dôkazu uzavrel, že pri mechanickom spracovávaní kovových odpadov z hliníka nedochádza k expozícii zamestnancov s uvedeným chemickým faktorom. V nadväznosti na uvedené považuje kasačný súd za vhodné pripomenúť, že hliník nebol klasifikovaný ako karcinogén, avšak výroba hliníka bola Medzinárodnou agentúrou pre výskum rakoviny - International Agency for Research on Cancer (IARC) klasifikovaná ako karcinogénna pre ľudí. Pre ľudí je hliník považovaný za potenciálne neurotoxický prvok a aj keď ľudia majú v tele prirodzenú účinnú bariéru, aby obmedzili koncentráciu hliníka v centrálnej nervovej sústave, sú stavy, napríklad obličkové zlyhanie, kedy tieto bariéry zlyhávajú. Rizikovou populáciou sú ľudia pracujúci v oblasti, kde môžu byť vystavení pôsobeniu hliníka alebo jeho zlúčenín. Kontroverznejšie hypotézy dokonca pripisujú pôsobeniu hliníka rozvoj alzheimerovej choroby a iných neurodegeneratívnych ochorení u ľudí. Potrebné je taktiež pripomenúť, že
1 písm. c) zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší súhlasné stanovisko na malý zdroj znečistenia ovzdušia, pod ktorý má spadať tiež navrhovaná činnosť ďalšieho účastníka 1) v zisťovacom konaní zo strany žalobcu, a teda obce ako príslušného orgánu, nebolo udelené a žalobca v konaní opakovane vyjadril nesúhlas so zvyšovaním kapacity spracúvaného materiálu v spoločnosti ďalšieho účastníka 1). Taktiež bude potrebné sa opätovne a dôsledne, logicky, presvedčivo a tiež s relevantnou dôkaznou dokumentáciou vysporiadať s požiadavkami ďalších orgánov na predloženie listín a dokumentácie, ktorými dotknuté orgány podmienili súhlasné stanoviská k zámeru navrhovanej činnosti v zisťovacom konaní, predmetom ktorého bolo posúdenie navrhovanej činnosti „Mechanická úprava kovových odpadov“ v konaní vedenou pred prvostupňovým správnym orgánom pod sp. zn. OU-ZA-OOP3-2016/029651/KUZ. 42. S poukazom na vyššie uvedené právne závery, kasačný súd i v prejednávanej veci dospel k záveru, že kasačné sťažnosti žalovaného a ďalšieho účastníka 1) nie sú dôvodné, preto ich v zmysle § 461 SSP zamietol. 43. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd
1 a § 168 SSP v spojení s § 467 SSP tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže žalovaný a ďalší účastník 1) neboli v tomto konaní úspešní a žalobca si nárok na náhradu trov kasačného konania 44. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.