odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona, o dovolaní ministra spravodlivosti Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 1To/54/2018, z 11. decembra 2018, takto rozhodol:
c) Tr. por. dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky sa o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 29. januára 2018, sp. zn. 1T/9/2016, uznal obvineného O. G. vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu sprenevery
odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v období od
odsek 4 Trestného zákona, za zistenej poľahčujúcej okolnosti
písmeno j) Trestného zákona, nezistenej priťažujúcej okolnosti
Trestného zákona, postupom
odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.
odsek 4 Trestného zákona súd obvineného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu
odsek 1, § 78 odsek 1 Trestného zákona uložil ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.
odsek 1 Trestného poriadku súd uložil povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti DECODOM, s. r. o., Topoľčany, so sídlom Topoľčany, spôsobenú škodu v sume 258.913,88 (dvestopäťdesiatosemtisíc deväťstotrinásť eur a osemdesiatosem centov).
2 Trestného poriadku súd odkázal poškodenú spoločnosť DECODOM, s .r. o., Topoľčany, so sídlom Topoľčany, so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces. Na podklade odvolania obvineného a prokurátora čo do výroku o treste proti vyššie uvedenému rozsudku rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom z 11. decembra 2018, sp. zn. 1To/54/2018, v bode I. tak, že
1 písm. a), b), d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a
3 Tr. por. obvineného
a) Tr. por. oslobodil spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Topoľčany podanej na Okresný súd Topoľčany 4. februára 2016 pod č. Pv 860/2013/4406-63, pre skutok právne posúdený ako obzvlášť závažný zločin sprenevery
odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že v období od
3 Tr. por. súd poškodeného DECODOM, s. r. o., so sídlom v Topoľčanoch, s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. V bode II. rozsudku krajský súd
por. odvolanie prokurátora zamietol, pretože zistil, že nie je dôvodné. Podaním z
ktorého, ak sa týka dôvod neprípustnosti trestného stíhania
1 Tr. por. len niektorého z čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu, nebráni to, aby sa vo zvyšnej časti takéhoto činu viedlo trestné stíhanie. Zároveň uviedol, že
16 Tr. por. skutkom sa rozumie aj čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, ak výslovne nie je uvedené inak a v ustanovení § 41 ods. 3 Tr. zák. je upravené ukladanie spoločného trestu za ďalší čiastkový útok tvoriaci súčasť pokračovacieho trestného činu. Minister spravodlivosti zdôraznil, že rekodifikovaná trestnoprávna úprava dovolila oddelené prejednávanie jednotlivých čiastkových útokov jedného pokračovacieho trestného činu v rámci viacerých trestných konaní, pričom výsledkom všetkých konaní bolo nielen uloženie spoločného trestu, ale aj uznanie spoločnej viny. Podstata celej právnej úpravy smerovala
ministra spravodlivosti k tomu, aby bolo možné rozhodnúť o celom pokračovacom trestnom čine páchateľa v prípade uznania viny jedným rozhodnutím, a to aj v prípadoch, ak sa o niektorých čiastkových útokoch daného trestného činu rozhodlo skorším rozhodnutím a tiež tomu, aby rozhodnutie o jednom čiastkovom útoku tohto jedného trestného činu nebránilo konaniu o iných čiastkových útokoch pokračovacieho trestného činu. Minister spravodlivosti ďalej v dôvodoch dovolania uviedol, že účelom bolo nielen zrýchlenie a zhospodárnenie trestného konania, ale i ochrana práv poškodených osôb za súčasného naplnenia procesných záruk obvineného, ktorému bol v konečnom dôsledku ukladaný spoločný trest. Dôvodil, že cieľom hmotnoprávneho ponímania jednoty skutku pri pokračovacom trestnom čine je priznanie „benefitu" páchateľovi, v dôsledku ktorého je jeho konanie (po splnení objektívnej i subjektívnej súvislosti) vnímané ako jeden trestný čin, za ktorý je mu ukladaný jeden/spoločný trest. Prístup procesných noriem spočívajúci v možnosti samostatného konania a rozhodovania o jednotlivých „neidentických" čiastkových útokoch pokračovacieho trestného činu ničím nenarušuje hmotnoprávne vnímanie pojmu skutok. Naopak, trestné konania vedené pre čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu prispievajú ku komplexnému a rýchlemu trestnoprávnemu postihu jeho páchateľa a k zabezpečeniu ochrany práv poškodeného. Napriek tomu, že minister spravodlivosti sa v celosti stotožnil s právnou vetou uvedenou v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnenom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR 6/2016 pod č. 51, ktorou sa riadil aj Krajský súd v Nitre, ktorého postup sa
ministra spravodlivosti sa tak môže zdať zodpovedajúci príslušnej zákonnej úprave, na druhej strane je však potrebné
ministra spravodlivosti prihliadať na špecifickosť trestného konania obvineného a na zásadu hospodárnosti, účelnosti trestného konania a v neposlednom rade na práva poškodeného. Dôvodil, že obvinený spáchal voči poškodenému 1889 čiastkových útokov, ktoré boli v obžalobnom návrhu vymedzené ako jeden skutok časovým údajom, výškou spôsobenej škody, osobou obvineného a spôsobom spáchania ako aj objektom - zverenými finančnými prostriedkami poškodeného. Prílišným formalizmom, t. j. prísnym výkladom procesných pravidiel zo strany krajského súdu, súd zbavil poškodeného jeho práva na spravodlivé riešenie jeho veci v trestnom konaní. Ak sa procesné pravidlo vykladá takým spôsobom, že bráni rozhodnutiu o obžalobe, zbavuje tak poškodeného možnosti nápravy v trestnom konaní. Minister spravodlivosti považuje postup odvolacieho súdu, ktorý striktným výkladom procesných pravidiel porušil práva poškodeného, za rozporné s cieľom legislatívnej úpravy zrýchliť a zhospodárniť trestné konanie, ale i ochrany práv poškodených osôb za súčasného naplnenia procesných záruk obvineného, ktorému bol v konečnom dôsledku ukladaný jeden spoločný trest. Do pozornosti dovolacieho súdu dal aj skutočnosť, že krajský súd odkázal poškodeného na civilný proces po piatich rokoch od začatia trestného stíhania a po viac ako dva a pol roku súdneho konania nie je
názoru ministra spravodlivosti adekvátne zabezpečeniu spravodlivosti, ktoré má každá fyzická aj právnická osoba, na ktorej je spáchaný trestný čin, právo očakávať od štátu a jeho inštitúcií. O to viac za stavu, keď štátnym orgánom poskytne všetku potrebnú súčinnosť a z vykonaného dokazovania je vina obvineného preukázaná. Je toho názoru, že ak stojí obžaloba na veľkom množstve typovo rovnakých skutkov (čiastkových útokov), tak nie len, že nie je účelné formalisticky trvať na presnom popise každého z nich, ale nie je ani možné tieto skutky všetky individuálne popísať. Zvlášť v prípade, ak všetky protiprávne útoky boli spáchané rovnakým spôsobom a na jednom poškodenom. V takomto prípade by mal byť
ministra spravodlivosti postačujúci dostatočne konkrétny opis toho, ako taký trestný čin bol spáchaný spolu s vymedzením celkového počtu skutkov. Tak, ako za postačujúci a dostatočne popisný považoval aj okresný súd, keď uznal obvineného O. G. vinným zo spáchania trestného činu sprenevery
1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. Poukázal na to, že dôkazy pre legitímnosť tejto úvahy je možné nájsť vo viacerých rozhodnutiach súdov, ktoré spája práve mnohopočetnosť čiastkových útokov, napr. aj z trestných konaní vedených proti konateľom tzv. nebankových spoločností, kde boli tisíce poškodených, a teda aj čiastkových útokov voči nim, pričom obžalobné návrhy a ani skutkové vety odsudzujúcich rozsudkov neobsahovali individuálne opísaný každý jeden čiastkový útok. Dospel k názoru, že v prípade, že obvinený má v rámci procesu možnosť namietať voči každému jednému čiastkovému útoku, nedochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces ani jeho práva na obhajobu. Naopak nadmerný formalizmus zo strany súdu a vyžadovanie presnej špecifikácie každého z prakticky totožných skutkov by predstavovali porušenie zásady efektivity a rýchlosti trestného konania. Obvinený O. G. mal možnosť vyjadriť sa ku každému jednému čiastkovému útoku. Aj napriek tomu, že tieto nie sú špecifikované v obžalobe, sú súčasťou trestného spisu. Na námietku obvineného týkajúcej sa porušenia práv obvineného možným porušením zásady ne bis in idem minister spravodlivosti uviedol, že trestná činnosť obvineného je v obžalobnom návrhu vymedzená okrem iného časovým obdobím. V prípade, že sa v budúcnosti vyskytne ďalší čiastkový útok, ktorý bude spadať do toho časového obdobia, tým, že 1889 jednotlivých čiastkových útokov nie je individuálne vymedzených, nehrozí
názoru ministra spravodlivosti opätovné odsúdenie obvineného, pretože takýto prípadný neskôr objavený čiastkový útok je fakticky konzumovaný daným časovým obdobím. Navyše, je možné z vykonaných dôkazov zistiť, či takýto čiastkový útok tvoril súčasť trestného činu sprenevery za toto časové obdobie. Jednotlivé čiastkové útoky sú v spise podrobne opísané a špecifikované tak, že nie je možná ich zámena s inými. Vzhľadom na charakter trestnej činnosti obvineného je možné dohľadanie každého jedného útoku, ktorý je označený menom a adresou zákazníkov, sumou a dátumom.
názoru ministra spravodlivosti je preto vylúčené, aby mohol byť hypoteticky odsúdený znovu za ten istý skutok, resp. čiastkový útok. Zároveň uviedol, že jediné pochybenie, ktorého sa okresný súd dopustil, je neoznačenie konania obvineného ako pokračovacieho trestného činu napriek tomu, že takáto kvalifikácia konania obvineného je zrejmá. Uvedené však nie je dôvodom na oslobodenie obvineného spod obžaloby. S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Tr. por. vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 1To/54/2018, z 11. decembra 2018, bol porušený zákon v ustanoveniach § 285 písm. a) Tr. por., § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., v prospech obvineného a
2 Tr. por. napadnuté rozhodnutie zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na tento rozsudok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.
1 Tr. por. navrhol prikázať Krajskému súdu v Nitre, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K podanému dovolaniu ministra spravodlivosti sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Topoľčany podaním z
prokurátorky, špecifikum daného prípadu spočíva v tom, že obvinený sa konania spočívajúceho v krátení peňažných čiastok prijatých od jednotlivých zákazníkov za vykonanú montáž nábytku, resp. v nepriznaní prijatých peňažných prostriedkov za montáž nábytku, ktoré si mal ponechať pre svoju vlastnú potrebu, mal dopúšťať na škodu jedného subjektu, svojho zamestnávateľa obchodnej spoločnosti DECODOM, s. r. o., Topoľčany, ktorého konania sa mal takto dopustiť v 1889 prípadoch a spôsobiť tak škodu vo výške 282.461,72 eur, resp. škodu vyčíslenú v rozsudku Okresného súdu Topoľčany. Dôvodila, že všetky protiprávne útoky boli spáchané rovnakým spôsobom, na jednom mieste, a preto zastáva názor, že nebolo potrebné aplikovať prísny formalistický výklad ustanovenia § 235 písm.
2 Tr. por. napadnuté rozhodnutie zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na tento rozsudok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.
1 Tr. por. navrhla prikázať Krajskému súdu v Nitre, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Obvinený O. G. sa k dovolaniu ministra spravodlivosti vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Michaela Medviďa podaním z 31. júla 2019, v ktorom poukázal na to, že v rozhodnutiach ústavného súdu (IV. ÚS55/09 alebo IV 180/09) bol judikovaný princíp, v zmysle ktorého vymedzenie trestného činu, trestné stíhanie páchateľa a jeho potrestanie je vecou vzťahu medzi štátom a páchateľom trestného činu a účelom trestného procesu je prioritne osvedčenie vzťahu medzi páchateľom a štátom a ochrana celospoločenských hodnôt, a nie bezprostredná ochrana individuálnych subjektívnych hmotných práv oznamovateľa trestného činu. Z uvedeného
obvineného vyplýva axioma, že štát má právo na potrestanie páchateľa a nie poškodený má právo na potrestanie páchateľa, poškodený v rámci trestného konania môže uplatňovať v adhéznom konaní právo na náhradu škody a svoj nárok musí preukázať. Zdôraznil, že poškodený nemá nárok, aby bolo v trestnom konaní rozhodnuté
jeho predstáv. Obvinený vyjadril nesúhlas s názorom dovolateľa, že súd poškodeného zbavil práva na spravodlivé riešenie jeho veci v trestnom konaní. Dôvodil, že v prvom rade trestné činy v trestnom konaní majú byť náležite zistené. Poškodený od začiatku nepostupoval v súlade s trestným poriadkom, namiesto aby v máji 2013 ohlásil spáchanie trestného činu orgánom činným v trestnom konaní, celé vyšetrovanie vykonal až do decembra 2013 výlučne sám a následne podal trestné oznámenie.
obvineného, včasné neoznámenie trestného činu orgánom činným v trestnom konaní vytvorilo veľký priestor v prospech poškodeného pre manipulovanie a pozmeňovanie dôkazov a ovplyvňovanie obvineného a predkladanie obvinenému na podpis rôzne písomné dokumenty ako uznanie dlhu a pod. Ďalej obvinený uviedol, že v konaní bolo dokázané, že nemal možnosť sa ani oboznámiť, z akých skutkov škoda pri uznaní dlhu pozostáva, nakoľko krabica s prípadmi bola v kancelárii u personálnej riaditeľky DECODOM, s. r. o. Mnoho dôkazov nebolo zabezpečených trestnoprocesným postupom, obvinený nebol poučený o svojich právach, a preto na ne nemožno v trestnom konaní prihliadať ako na zákonné dôkazy. Namietal aj škodu uplatňovanú voči obvinenému, nakoľko orgány činné v trestnom konaní neurobili v podstate žiadnu korekciu čiastkových útokov. Spochybnil aj postup vo vyšetrovaní ako aj skutočnosť, že z vykonaného dokazovania nebola vina obvinenému preukázaná. Zdôraznil, že rýchlosť, hospodárnosť a účelnosť trestného konania nemôže ísť nad procesné práva obvineného a nad zákonnosť trestného stíhania. Vo vzťahu k skutkovej podstate trestného činu sprenevery obvinený uviedol, že na vyvodenie trestnej zodpovednosti nepostačuje iba objektívna hmotná zodpovednosť za zverené hodnoty, nakoľko pri uvedenom trestnom čine sa vyžaduje úmysel ako aj príčinná súvislosť medzi konaním a následkom. Namietal, že ani po objektívnej stránke trestného činu nebolo preukázané zverenie takej sumy obvinenému, ktorá bola súdom prvého stupňa ustálená ako výška škody, a ani po subjektívnej stránke z hľadiska jej prisvojenia.
názoru obvineného, orgány činné v trestnom konaní a súd sa neriadili v danej trestnej veci čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky, § 1 Tr. por., § 10 ods. 16 Tr. por., § 206 ods. 3 Tr. por., § 235 písm. c) Tr. por., § 278 ods. 1 Tr. por. a dopustili sa závažných procesných pochybení, na ktoré bolo možné aplikovať právnu vetu uvedenú v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke rozhodnutí súdov SR 6/2016 pod č. 51. Uvedené spôsobené procesné pochybenia mali negatívne dôsledky na práva obvineného, a to porušenie zásady stíhania obvineného zákonným spôsobom, ďalej právo na spravodlivé súdne konanie garantované v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nakoľko v dôsledku toho, že neboli vymedzené skutky (čiastkové útoky), nebolo možné sa k nim účinne vyjadrovať. Právo na obhajobu obvineného bolo porušené tým, že v žiadnej fáze trestného konania nemal obvinený možnosť priamo konfrontovať žiadny čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, z ktorého bol obvinený.
obvineného došlo tiež k skráteniu práv obhajoby spôsobom nezlučiteľným s obsahom čl. 6 ods. 3 písm. a) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zaručuje obvinenému byť podrobne oboznámený s povahou a dôvodmi obvinenia. Namietal aj postup štátnych orgánov, ktoré nekonali v rozsahu a spôsobom uvedenom v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Rozhodnutia vydané v danej trestnej veci nie sú
obvineného preskúmateľné, nakoľko nie je možné z nich zistiť, aké konkrétne konanie je obvinenému kladené za vinu a aký je súčet škôd z týchto nedovolených konaní. Obvinený sa nestotožnil s názorom dovolateľa, že tieto je možné zistiť a dohľadať každý jeden čiastkový útok v súdnom spise. Naopak s poukazom na § 168 ods. 1 Tr. por., obvinený zastáva názor, že rozsudok musí byť preskúmaný samostatne, bez toho, aby bol k nemu pripojený celý trestný spis. Vzhľadom na uvedené obvinený má za to, že dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 3 Tr. por. nie sú preukázané a navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol. K dovolaniu ministra spravodlivosti sa vyjadril aj obhajca obvineného JUDr. Pavol Gráčik podaním zo 6. augusta 2019, v ktorom uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, presvedčivo odôvodnený, rešpektujúc zákonnosť a výklad zákona najvyššími súdnymi inštanciami. Zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdu došlo k zjavnému procesnému pochybeniu pri prejednaní obžaloby, v ktorej nebol spôsobom uvedeným v § 235 písm. c) Tr. por. v spojení s § 10 ods. 16 Tr. por. identifikovaný každý čiastkový útok žalovaného pokračovacieho trestného činu. Zdôraznil, že Krajský súd v Nitre, ktorý odvolaním napadnutý rozsudok vydal, sa spravoval judikátom k danej problematike v zmysle čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky. S argumentáciou dovolateľa sa nestotožňuje v dôsledku toho, že objektívna súvislosť v spôsobe spáchania skutkov a v predmete útoku sú zákonnými znakmi zakladajúcimi samotnú existenciu pokračovacieho trestného činu. Dôvodil, že hoci minister spravodlivosti na jednej strane súhlasil so zákonnou potrebou rozdeľovania skutku v podobe pokračovacieho trestného činu na jednotlivé čiastkové útoky, na druhej strane neuviedol hranicu, ktorá by vymedzovala jednotlivé čiastkové útoky. Na námietku dovolateľa, ktorý poukázal na to, že súd zbavil poškodeného jeho práva na spravodlivé riešenie jeho veci v trestnom konaní a ktorý bol zbavený možnosti nápravy, v trestnom konaní uviedol, že trestné konanie neplní primárne úlohu uspokojovania nárokov poškodených. Argumentácia dovolateľa, ktorý povyšoval nároky poškodeného nad spravodlivé riešenie veci za cenu nerešpektovania procesných noriem upravujúcich trestné konanie, ktorého cieľom je náležité zabezpečenie práva na obhajobu, je
obvineného z hľadiska zákonnosti a ústavnej konformnosti absolútne neudržateľné. Na námietku dovolateľa,
ktorého nie je účelné formalisticky trvať na presnom popise veľkého množstva typovo rovnakých skutkov (čiastkových útokov), obvinený uviedol, že Trestný zákon v prípade zločinov je postavený výlučne na formálnom chápaní trestných činov, a teda striktné dodržiavanie formálneho vymedzenia skutku je esenciálnou podstatou zákonnosti a spravodlivosti meritórneho rozhodnutia vydaného v trestnom konaní. Vzhľadom na uvedené je obvinený toho názoru, že dovolanie ministra spravodlivosti nie je dôvodné, a preto ho navrhol zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Trestného poriadku), že bolo podané oprávneným procesným subjektom (§ 369 ods. 1 Trestného poriadku) a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku).
1 Tr. por. dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1.
1 Tr. por. ak sa dovolanie podáva v neprospech obvineného, možno ho podať do šiestich mesiacov od doručenia rozhodnutia súdu prokurátorovi. Ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, možno ho podať do troch rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému; ak sa rozhodnutie doručuje obvinenému aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr.
2 Tr. por. ministrovi spravodlivosti plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr.
3 Tr. por. minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci. Z hľadiska posúdenia včasnosti podania dovolania ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky dovolací súd s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 TdoV 14/2017, z
3 Tr. por. [§ 382 písm.
1 Tr. por. vznesené obvinenie za obzvlášť závažný zločin sprenevery
odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona, na skutkovom základe v období od
odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v období od
2 veta prvá Tr. por., obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý sa vznieslo obvinenie.
c) Tr. por., obžaloba musí obsahovať obžalobný návrh, v ktorom musí byť označený skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s uvedením iných skutočností, ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným a aby bolo odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby; ďalej sa uvedie právna kvalifikácia skutku s uvedením zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, aj príslušné ustanovenie Trestného zákona a všetky zákonné znaky vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.
1 Tr. por., trestné stíhanie pred súdom sa koná len na podklade obžaloby alebo návrhu na dohodu o vine a treste, ktoré podáva a pred súdom zastupuje prokurátor.
16 Tr. por., skutkom sa rozumie aj čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, ak nie je výslovne ustanovené inak.
10 Tr. zák., za pokračovací trestný sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich spáchania a v predmete útoku ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky.
9 Tr. por., každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu.
1 Tr. por. veta prvá, veta druhá, obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Z vyššie citovaných ustanovení Trestného poriadku vyplývajú základné a súčasné nevyhnutné náležitosti obžaloby a vo vzťahu k označeniu skutku v obžalobnom návrhu sú vymedzené tak, aby skutková veta obžaloby poskytovala dostatočný podklad pre trestné konanie v štádiu konania pred súdom. Skutok obžaloby súčasne definuje ďalšiu aktivitu súdu v trestnom konaní po podaní obžaloby, keďže súd môže rozhodovať iba o skutku, pre ktorý bola na obvineného podaná obžaloba v zmysle § 278 ods. 1 Tr. por. Každý skutok, ktorý má byť trestným činom, musí byť v obžalobe prokurátora nevyhnutne identifikovateľný z hľadiska jeho nezameniteľnosti, a to predovšetkým uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných konkrétnych skutočností, za ktorých k nemu došlo a potrebných na jeho odlíšenie od iného skutku a aj odôvodňujúcich príslušnú právnu kvalifikáciu. Je to tomu tak predovšetkým v prípadoch, ak ide o pokračovací trestný čin, tvorený viacerými čiastkovými útokmi, kedy musí byť spôsobom uvedeným v Trestnom poriadku, identifikovaný každý jednotlivý čiastkový útok toho istého pokračovacieho trestného činu. Len takéto vymedzenie každého jednotlivého čiastkového útoku toho istého pokračovacieho trestného činu v obžalobe poskytuje súdu podklad pre ďalšie konanie pri vykonávaní dokazovania na hlavnom pojednávaní a tiež platí, že iba v prípade, ak opis skutkov, resp. čiastkových útokov v obžalobnom návrhu zodpovedá kritériám, vyplývajúcim z ust. § 235 písm. c) Tr. por., t. j. z hľadiska ich dostatočnej konkrétnosti a nezameniteľnosti nielen vymedzením miesta a času ich spáchania, ale aj spôsobom ich vykonania a ďalšími skutočnosťami, aj odôvodňujúcich príslušnú právnu kvalifikáciu a určitú trestnú sadzbu, je súčasne možné plne garantovať právo obvineného na obhajobu. Jedine vtedy totiž obvinený môže využiť svoje obhajobné práva, ak mu je známe z obžaloby, aký konkrétny skutok, resp. čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu mu prokurátor kladie za vinu a proti ktorým sa má brániť spôsobom, ktorý mu Trestný poriadok priznáva (vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, kladeným mu za vinu, navrhovať prípadne vykonanie dôkazov, majúcich význam pre rozhodnutie o tom, či je postavenie obvineného pred súd dôvodné a tiež i pre právnu kvalifikáciu skutku). Pokiaľ ide o skutok, pre ktorý bol obvinený uznaný vinným, najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že zo skutkovej vety obžaloby obsiahnutej vo výroku napadnutého rozsudku vyplýva protiprávne konanie obvineného, ktorého sa mal opakovane dopúšťať v období od
2 Trestného poriadku, ak sa týka dôvod neprípustnosti trestného stíhania uvedený v § 9 ods. 1 Trestného poriadku (teda napr. aj o dôvod spočívajúci v prekážke ne bis in idem) len niektorého z čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu, nebráni to, aby sa vo zvyšnej časti takého činu viedlo trestné stíhanie (viď R 26/2008). Ak aj súd páchateľa právoplatne odsúdi za niektoré čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu, ktorý z hľadiska hmotného práva tvorí stále iba jeden skutok, resp. jeden trestný čin, môže byť tento páchateľ stíhaný a odsúdený za ďalšie útoky tohto pokračovacieho trestného činu. Vo vzťahu ku každému jednotlivému útoku sa musí začať trestné stíhanie a zároveň každý jednotlivý útok musí byť uvedený v obžalobnom návrhu. Následne, ak pri posudzovaní pokračovacieho trestného činu súd dospeje k záveru, že sa niektorý čiastkový útok nestal, nemôže - vzhľadom na ustanovenie § 10 ods. 16 Tr. por. - rozhodnúť „iba" o vypustení takéhoto čiastkového útoku zo skutku uvedeného v obžalobe, ale v tejto časti má rozhodnúť o oslobodení spod obžaloby z dôvodu, že sa čiastkový skutok nestal. V hmotnoprávnom ponímaní však vymedzenie skutku zodpovedá ustanoveniu § 122 ods. 10, ods. 13 Trestného zákona, čo sa v obžalobnom návrhu odrazí v právnej kvalifikácii pokračovacieho trestného činu ako celku. Správne preto postupoval krajský súd pri posudzovaní zákonných náležitostí obžaloby z pohľadu formulácie tzv. skutkovej vety v intenciách vyššie uvedených zákonných ustanovení, keď dospel k záveru o neodstrániteľnej závažnej procesnej chybe obžaloby, na základe ktorej rozhodol o uznaní viny obvineného okresný súd, a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. decembra 2015, sp. zn. 2 Tost 35/2015, uverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2016 pod č. 51, v zmysle ktorého „(J)e závažnou procesnou chybou v zmysle ustanovenia § 244 ods. 1 písm.
por., Najvyšší súd Slovenskej republiky
c) Tr. por. dovolanie na neverejnom zasadnutí ako nedôvodné odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.