← Slovensko

obnovu konania 16C/83/08 určenie vlastníctva k nehn.

Obsah (8)§ 420§ 61§ 7§ 63§ 421§ 357§ 237§ 453

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Cdo/255/2019 Identifikačné číslo spisu: 6912216746 Dátum vydania rozhodnutia: 29.06.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Ján Šikuta Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:202

§ 420

CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 7. Dovolateľ prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval z § 420 písm. b/ a f/ CSP a tiež z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. 7.1. Dovolateľ v rámci dovolacieho dôvodu § 420 písm. b/ CSP namietal to, že odvolací súd nepostupoval v súlade s uznesením Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2018 sp. zn. 1 Cdo 148/2017, keď pokračoval v konaní s dedičmi 11a/ (dcéra poručiteľky) a 11b/ (syn poručiteľky) po zomrelej žalovanej 11/.

dovolateľa je v zmysle výpisu listu vlastníctva č. XX, k. ú. M. ako dedička po zomrelej žalovanej 11/ zapísaná na list vlastníctva len 11a/, pričom ako titul nadobudnutia je zapísané osvedčenie o dedičstve 3 D 300/2016-55 (Z 3108/2016) - 26/2016. Žalobca uviedol, že na základe uvedeného mal súd pokračovať ako so stranou konania len so žalovanou 11a/, a že odvolací súd nepostupoval v súlade s právnym názorom dovolacieho súdu, nakoľko správne nezistil právne nástupníctvo po zomrelej žalovanej 11/. 8.

§ 420písm.

b/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu. 9.

§ 61

CSP procesnú spôsobilosť má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

§ 7ods.

1 a 2 veta prvá Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. 10.

§ 63ods.

1 a 2 ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi

povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých

výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

  1. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodná žalovaná 11/ H. S., rod. S., nar. XX. Q. XXXX, naposledy bývajúca v Š. M. XX, zomrela dňa XX. B. XXXX. Právnymi nástupcami po poručiteľke boli jej dcéra a syn, resp. Ľ. N. a W. S. (viď osvedčenie o dedičstve zo
  2. augusta XXXX sp. zn. X D XXX/XXXX, Dnot XX/XXXX na č. l. 356-363 spisu).
  3. Následne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo
  4. marca 2018 č. k. 14 Co 54/2018-434 rozhodol, že v konaní pokračuje s dedičmi po poručiteľke, a to so žalovanou 11a/ Ľ. N., rodenou S., narodenou XX. R. XXXX, bytom M., C. XXX/XX (dcérou poručiteľky) a so žalovaným 11b/ W.C. S., narodeným X. X. XXXX, bytom Š.M. M. XX (syn poručiteľky).
  5. Z predmetného osvedčenia o dedičstve však vyplýva (č. l. 359, 361 a 362 spisu), že dedičia uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva. V rámci tejto dohody dedičstvo pozostávajúce z nehnuteľnosti v katastrálnom území M. vedené Okresným úradom Rimavská Sobota v liste vlastníctva číslo XX parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parcela č. 142/1 nadobudla do vlastníctva Ľ. N., t. j. dcéra zomrelej. Ide o parcelu, resp. list vlastníctva č. XX, ktorý žalobca uviedol vo svojom dovolaní a namietal to, že sa malo konať len s Ľ. N., a nie aj s W.C. S., nakoľko tento nie je vlastníkom predmetnej parcely, čo je vyššie i vysvetlené.
  6. Pokiaľ odvolací súd považoval za stranu konania aj žalovaného 11b/, resp. W. S., nevykazuje jeho postup a rozhodnutie znaky procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. b/ CSP, na ktorú by bolo potrebné z pohľadu dovolacieho dôvodu § 420 písm. b/ CSP vziať zreteľ, nakoľko nejde o otázku procesnej povahy, ale o otázku vecnej legitimácie, čo je vecou hmotného, nie procesného práva. Uvedená vada preto nezakladá prípustnosť dovolania.
  7. Pokiaľ ide o dovolací dôvod

§ 421ods.

1 písm. a/ CSP,

§ 421ods.

2 CSP dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu

§ 357písm.

a/ až n/ CSP. 16.

§ 357písm.

c/ CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o odmietnutí žaloby na obnovu konania. 17. Z uvedeného dôvodu dovolanie žalobcu

§ 421ods.

1 písm. a/ CSP nie je prípustné. 18. Pokiaľ ide o dovolanie

§ 420písm.

f/ CSP z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dovolateľ konkrétne nešpecifikoval, akým spôsobom a ktoré jemu patriace práva súdy znemožnili uskutočňovať a v akej miere tak, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

  1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
  2. Nesprávnym procesným postupom v zmysle § 420 písm. f/ CSP sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 202/2017, 2 Cdo 162/2017, 3 Cdo 22/2018, 4 Cdo 87/2017, 5 Cdo 112/2018, 7 Cdo 202/2017, 8 Cdo 85/2018). Pojem „procesný postup“ nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním na meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu; je ním len samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou (návrhom) uplatneného nároku (1 Cdo 228/2017, 2 Cdo 220/2017, 3 Cdo 110/2017, 4 Cdo 128/2017, 5 Cdo 45/2018, 7 Cdo 35/2018, 8 Cdo 56/2017, 1 VCdo 2/2017). Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom konaní, nie je ním ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (1 Cdo 18/2018, 2 Cdo 39/2018, 3 Cdo 173/2017, 7 Cdo 150/2017, 8 Cdo 49/2017). Ústavný súd považuje tieto závery najvyššieho súdu za ústavne udržateľné (I. ÚS 21/2018, III. ÚS 614/2017, IV. ÚS 88/2018).
  3. Pre prípad, že dovolateľ má na mysli nedostatočnú preskúmateľnosť dovolaním napadnutého uznesenia, najvyšší súd uvádza, že už dávnejšia judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a prípustnosť dovolania. Na zásade,

ktorej nepreskúmateľnosť zakladá len tzv. „inú vadu konania“ zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania

§ 237ods.

1 písm. f/ O.s.p.“. Toto stanovisko je naďalej aktuálne (1 Cdo 228/2017, 2 Cdo 101/2017, 3 Cdo 92/2018, 4 Cdo 59/2017, 5 Cdo 45/2018, 7 Cdo 141/2017, 8 Cdo 49/2017). V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých, extrémnych prípadov, o ktoré ide napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07). 22. V posudzovanom prípade je dostatočne zrejmé, čoho a z akých dôvodov sa strany domáhali, čo navrhovali, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil prvoinštančný súd, ako ich posudzoval odvolací súd, aké závery zaujal k jeho právnemu posúdeniu. Odvolací súd odôvodnil svoje rozhodnutie spôsobom zodpovedajúcim zákonu. Za procesnú vadu konania

§ 420písm.

f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

predstáv dovolateľov.

  1. Pre prípad, že dovolateľ vytýka odvolaciemu súdu nedostatky v procese obstarávania skutkových podkladov pre rozhodnutie, najvyšší súd pripomína, že nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP (1 Cdo 41/2017, 2 Cdo 232/2017, 3 Cdo 26/2017, 4 Cdo 56/2017, 5 Cdo 90/2017, 7 Cdo 11/2017, 8 Cdo 187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky posudzoval ústavný súd, nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017).
  2. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že dovolanie žalobcu, ktorým napadol uznesenie odvolacieho súdu, nie je

§ 420písm.

f/ CSP prípustné a preto ho odmietol v zmysle § 447 písm. c/ CSP, ako neprípustné. 25. O trovách dovolacieho konania rozhodol

§ 453CSP.

  1. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
  2. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.