1, § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do
1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obžalovaného Ing. V. V. sa z a m i e t a . O d o v o d n e n i e : Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
1 k § 219 ods. 1 Tr. zák. a pre pokračujúci trestný čin podvodu
4 Tr. zák. účinného do 31. augu- sta 1999, ako aj pre trestný čin krivého obvinenia
1 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je to uvedené v častiach I a II (v bodoch 1/ - 8/) výrokovej časti vyššie citovaného rozsudku najvyššieho súdu. Za to mu bol
1 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere jedenásť rokov so zaradením pre výkon trestu do III. nápravnovýchovnej skupiny (§ 39a ods. 2 písm. c/ Tr. por.). Súčasne mu bol
1 písm. a/ Tr. zák. uložený aj trest prepadnutia veci 1 Tost 7/2008 2 a to pištole ČZ vzor 83, kal. 7,65 mm a 87 kusov nábojov toho istého kalibru a bolo rozhodnuté aj o náhrade škody. Hlavné pojednávanie na Krajskom súde v Trenčíne ako aj odvolacie konanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky bolo v zmysle § 302 Tr. por. účinného do
4 písm. b/ Tr. por. bol odsudzujúci rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
toho istého ustanovenia Trestného poriadku, ustanovenia § 72 ods. 2 Tr. por. z dôvodov ustanovenia § 71 ods. 2 písm. a/ Tr. por. bol Ing. V. V. vzatý do výkonu väzby s tým, že väzba začína dňom jeho prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody (v bode II/). 1 Tost 7/2008 3 Proti tomuto uzneseniu v časti II. podal obvinený v zákonnej lehote sťažnosť. Na jej odôvodnenie v písomnom podaní zo dňa 27. mája 2008 (doručeného najvyššiemu súdu dňa 3. júna 2008) uviedol, že rozhodnutie o väzbe považuje za nezákonné, pretože krajský súd mal konať s poukazom na ustanovenia § 564 ods. 4 Tr. por.
Trestného poriadku účinného do
por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd rozhodol v predmetnej veci správne a v súlade so zákonom. Najvyšší súd zistil, že pri rozhodnutí o väzbe obvineného boli dodržané všetky formálno-procesné podmienky a rovnako aj z vecného hľadiska krajský súd správne konštatoval existenciu dôvodov väzby
1 písm. a/ Tr. por. Krajský súd v Trenčíne správne konal a rozhodol
Trestné poriadku účinného od
Trestného poriadku účinného do 1. januára 2006 (
por.) by bol v danom prípade identický. Rovnako aj ďalší procesný postup krajského súdu, keď po zrušení odsudzujú- cich rozsudkov (vzhľadom na vyjadrenie námietky obvineného) súčasne rozhodol o jeho väzbe, bol správny a plne v súlade so zákonom. Ustanovenie § 495 ods. 4 písm. b/ Tr. por. upravuje špeciálnu formu „obnovy“ konania v súvislosti s uplatnenou výhradou, pričom sa jedná o konanie z úradnej povinnosti. Námietka sťažovateľa v tom smere, že najprv mal byť prepustený z výkonu trestu a až potom v osobitnom konaní malo byť rozhodované o jeho väzbe, resp. že súd mal konať hneď, bez toho aby bol zaradený do výkonu trestu odňatia slobody, možno hodnotiť len ako subjektívny názor obžalovaného, ktorý nemá žiadnu oporu v zákone, a preto nebolo možné tieto námietky akceptovať. Obvinený bol vydaný z Českej republiky na Slovensko na základe Európskeho zatýkacieho rozkazu za účelom dodania do výkonu trestu odňatia slobody, ktorý bol nariadený predsedom senátu najvyššieho súdu zo dňa 15. júna 2005, na základe odsudzujúcich rozsudkov Krajského súdu v Trenčíne a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Preto jeho zaradenie do výkonu trestu odňatia slobody a až následné rozhodovanie v zmysle § 495 Tr. por. bolo plne legitímne. K predmetnej veci je potrebné uviesť, že dôvody väzby u obvineného v zmysle § 71 ods. 2 písm. a/ Tr. por., tak ako na to poukázal krajský súd, dané sú. Doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú, že skutky, pre ktoré je trestné stíhanie vedené boli spáchané, majú znaky vyššie špecifikovaných trestných činov, pričom existuje dô- vodné podozrenie, že tieto skutky spáchal obžalovaný Ing. V. V. . Z relevantného spisového materiálu vyplýva, že obvinený sa zdržiaval mimo adresy svojho trvalého bydliska, napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že na území Slovenskej republiky je proti nemu vedené trestné stíhanie. Pretože sa vyhýbal trestnému konaniu pobytom v cudzine, prvostupňové i odvolacie konanie muselo byť 1 Tost 7/2008 5 vykonané
por. účinného do 1. januára 2006, ako konanie proti ušlému. Z uvedeného vyplýva, že doposiaľ získané poznatky týkajúce sa osoby obvineného, ako aj okolnosti prípadu sú tými konkrétnymi skutočnosťami, ktoré odôvodňujú dôvodnú obavu, že obžalovaný v prípade prepustenia na slobodu ujde alebo sa bude skrývať, aby sa vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu. Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažoval sťažnosť obžalovaného Ing. V. V. za dôvodnú, a preto ju
1 písm. c/ Tr. por. zamietol. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave, 11. júna 2008 JUDr. Pavol T o m a n , v.r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš Za správnosť vyhotovenia:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.