2 zákona č. 580/2004 Z. z. rovnako ako skutočnosť, že titulom vyplatenia podielu žalobcu na zisku v spoločnosti PRK Partners, s. r. o. táto spoločnosť dňa 11.01.2016 ako platiteľ
11 zákona č. 580/2004 Z. z. zaplatila na účet poisťovne preddavok z maximálneho vymeriavacieho základu v sume 7.207,20 eur. Z ročného zúčtovania preddavkov krajskému súdu vyplynulo, že žalobca mal na zdravotnom poistení za rok 2016 preplatok v sume 130,24 eur, ktorý predstavuje práve preddavky, ktoré žalobca zaplatil na základe platobného výmeru poisťovne za mesiace január a február
názoru krajského súdu žalovaný nevysvetlil, v čom je zásadný rozdiel medzi situáciou žalobcu, kedy došlo platiteľom
1 zákona k úhrade preddavku poistného, ktorý vo svojej výške predstavuje maximálnu sumu poistného za daný rok a situáciou, keď by uvedený preddavok v danej sume zaplatil jeden platiteľ, resp. by tu bol súbeh platiteľov. Dodal, že svojím následným postupom poisťovňa v podstate konkludentne uznala argumenty žalobcu, keď po zistení úhrady v sume 7.207,17 eur od neho preddavky za ďalšie mesiace nežiadala. Uvedený postup je pritom v rozpore s jej vlastným tvrdením, že žalobca bol povinný platiť preddavky bez ohľadu na vykonanú úhradu platiteľa
11 zákona č. 580/2004 Z. z. v sume 7.207,17 eur. 3. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas kasačnú sťažnosť, v ktorej uviedol, že v odôvodnení napadnutých rozhodnutí jasne a zrozumiteľne zdôvodnil povinnosť žalobcu platiť preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie v roku 2016 ako platiteľ poistného
2 zákona č. 580/2004 Z. z. napriek tomu, že spoločnosť PRK Partners, s. r. o. odviedla 11.01.2016 z vyplatených dividend preddavky na poistné. Nesúhlasil s tvrdením krajského súdu, že svojím následným postupom poisťovňa v podstate konkludentne uznala argumenty žalobcu, keď po zistení úhrady v sume 7.207,17 eur od neho preddavky za ďalšie mesiace nežiadala. Uviedol, že eviduje dve konania, v ktorých žalovaný rozhoduje o pohľadávke zdravotnej poisťovne o neuhradených preddavkoch na poistné na verejné zdravotné poistenie za celkové obdobie 3-10/2016, pričom obidve obdobia nasledujú po období, ktoré bolo predmetom napadnutého konania rozhodnutia žalovaného. Poukázal na § 135 ods. 1 SSP s tým, že krajský súd mal pri rozhodovaní akceptovať stav, ktorý platil v čase vydania rozhodnutia žalovaného. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané ešte pred vykonaním ročného zúčtovania poistného za rok 2016, ktoré bola zdravotná poisťovňa povinná vykonať do 30.09.
1 písm. e/ zákona č. 580/2004 Z. z. na účely tohto zákona je povinný platiť poistné platiteľ dividend. 9.
2 písm. e/ zákona č. 580/2004 Z. z. poistné je povinná platiť aj osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená
tohto zákona a nie je zamestnancom, samostatne zárobkovo činnou osobou alebo osobou
odseku 7 (osoba, za ktorú je platiteľom poistného štát). 10.
6 zákona č. 580/2004 Z. z. zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec
2 alebo poistenec štátu
7, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti
1 písm. e/ (ďalej len „poistenec, ktorý má príjem z dividend“) má povinnosť platiť poistné aj z tohto príjmu. Vymeriavací základ pre odvod poistného z tohto príjmu je suma vyplatená v kalendárnom roku zo zárobkovej činnosti
1 písm. e/. 11.
1 písm. e/ zákona č. 580/2004 Z. z. sadzba poistného je pre poistenca
2 14% z vymeriavacieho základu; ak je poistenec
2 osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7% z vymeriavacieho základu. 12.
1 písm. g/ zákona č. 580/2004 Z. z. sadzba poistného je pre zamestnanca, samostatne zárobkovo činnú osobu, poistenca
2 a poistenca štátu
7 14% z vymeriavacieho základu
6. 13.
9 zákona č. 580/2004 Z. z. vymeriavací základ je najviac 60-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu (ďalej len „priemerná mesačná mzda“); táto suma sa alikvotne upraví o obdobie poistenia v cudzine. 14.
2 zákona č. 580/2004 Z. z. preddavok na poistné je povinný vypočítať, platiť a odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak: a) zamestnanec vo výške určenej sadzbou poistného (§ 12 ods. 1 písm. a/) z príjmu
1 dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci, b) samostatne zárobkovo činná osoba vo výške určenej sadzbou poistného (§ 12 ods. 1 písm. c/) z podielu pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti
1 písm. b/ dosiahnutého v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu pre platenie preddavkov od
1 dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci, d) poistenec
2 vo výške určenej sadzbou poistného (§ 12 ods. 1 písm. e/) z ním určenej sumy, e) štát vo výške 1/12 sumy určenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok, ktorá sa rozdelí medzi zdravotné poisťovne pomerne
počtu poistencov oznámených
9 písm. c/, f) poistenec, ktorý má príjem z dividend, vo výške určenej sadzbou poistného (§ 12 ods. 1 písm. g/) z príjmu
6 vyplateného v kalendárnom mesiaci.
názoru kasačného súdu dostačujúce, a to vzhľadom na vymedzenie maximálneho vymeriavacieho základu v § 13 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2016.
názoru kasačného súdu sa prvostupňový správny orgán ani žalovaný nevysporiadali s povinnosťou platiť preddavky na poistné v zmysle ust. § 16 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. vzhľadom na už zaplatené preddavky vo výške, rovnajúcej sa výške poistného z maximálneho vymeriavacieho základu za rok 2016. 17. V tejto súvislosti kasačný súd pripomína názor vyjadrený v judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky,
ktorého v prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona. (Uznesenie III. ÚS 341/07 z 01.07.2008). 18. Pri zisťovaní účelu a zmyslu právnej normy nemožno ignorovať používanie pravidiel formálnej logiky (analýza, syntéza, indukcia, dedukcia, generalizácia a pod.). V danom prípade
názoru kasačného súdu nemožno ignorovať skutočnosť, ktorú žalovaný ani nepopiera, že preddavky na verejné zdravotné poistenie, ktoré prvostupňový správny orgán predpísal žalobcovi, by vzhľadom na uhradenie preddavkov z maximálneho vymeriavacieho základu, museli byť žalobcovi vrátené ako preplatok. Skutočnosť, že za žalobcu boli zaplatené preddavky za rok 2016 vypočítané z maximálneho vymeriavacieho základu, bola prvostupňovému správnemu orgánu v čase rozhodovania o predpísaní preddavkov na poistné známa, pričom prvostupňový správny orgán ani žalovaný sa nevysporiadali s námietkou žalobcu ohľadom účelu a zmyslu povinnosti uhrádzať preddavky na poistné, ktoré prevyšujú maximálnu výšku poistného za rok
názoru kasačného súdu dôvodom na to, aby nezaväzoval žalobcu na úhradu ďalších preddavkov na poistenie, o ktorých už v čase predpísania je isté, že ich bude musieť po ročnom zúčtovaní vrátiť. 21. Kasačný súd vzhľadom na uvedené
22. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd
1 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 a ods. 4 SSP a nepriznal účastníkom náhradu trov tohto konania, keďže žalobca v tomto konaní nebol úspešný a žalovanému právo na náhradu trov v konaní pred správnymi súdmi zásadne neprináleží. 23. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.