50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), vydal stavebné povolenie žalobcovi ako stavebníkovi na stavbu „Bufet - občerstvenie prestavba“ umiestnenej na pozemkoch parc. č. 450/3, 450/6 a 450/7 v k. ú. Z. M. so stanoveným účelom stavby - zlepšenie kvality poskytovaných služieb. Pre realizáciu stavby určil stavebný úrad viacero podmienok. 2. Na základe podnetu Okresného úradu Banská Štiavnica, odbor starostlivosti o životné prostredie preskúmal Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy (ďalej len „Okresný úrad“) v konaní mimo odvolacieho konania
ustanovenia § 65 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) rozhodnutie stavebného úradu, ktoré z dôvodu porušenia ustanovenia § 126 ods. 1 a § 140b ods. 1 ako aj § 39a, § 66, § 88 ods. 3 stavebného zákona zrušil, a to rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2017/002856-7,DD zo dňa 28.02.
ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S. s. p.“ alebo „Správny súdny poriadok“) napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil pre nepreskúmateľnosť spôsobenú nedostatkom dôvodov. Krajský súd priznal žalobcovi náhradu trov konania.
3 správneho poriadku s tým, že žalovaný a ani prvostupňový správny orgán v odôvodneniach svojich rozhodnutí neuviedli obsah záväzného stanoviska, ktoré stavebný úrad nezahrnul do svojho rozhodnutia, a teda, ktoré v ňom uvedené konkrétne podmienky boli takými záväznými podmienkami uskutočnenia a užívania stavby stanovenými dotknutými orgánmi, ktorých absencia vo výroku rozhodnutia spôsobila jeho nezákonnosť. 7. Dodal, že chýba špecifikácia týchto chýbajúcich záväzných podmienok a ich jednotlivé vyhodnotenie, teda akou úvahou správny orgán dospel k tomu, že ich absenciou bol narušený záujem chránený osobitnými predpismi. 8.
názoru správneho súdu, žalovaný a ani prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia medzi skutočnosťami tvoriacimi jeho podklad neuviedli, ktoré konkrétne záväzné podmienky neuvedené vo výroku zrušeného rozhodnutia o povolení stavby spôsobili jeho nezákonnosť. Žalobca pritom tvrdí, že podmienky uvedené v súhlase štátnej vodnej správy OU-BS-OSZP-5016/00601-2003 zo dňa 16.10.2016 sú v stavebnom povolení obsiahnuté, pretože sa vecne kryjú s podmienkami v ňom obsiahnutými a tiež, že podmienky zo záväzného stanoviska regionálneho úradu verejného zdravotníctva Žiar nad Hronom, vyjadrenia Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica a Okresného úradu Banská Štiavnica, odbor starostlivosti o životné prostredie týkajúce sa búrajúcich prác neboli potrebné, pretože stavba sa netýkala predmetných záujmov chránených osobitnými predpismi.
krajského súdu nepostačuje.
1 písm. d/ S.s.p. pre nepreskúmateľnosť spôsobenú nedostatkom dôvodov. V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu vec opakovane posúdiť a svoje prípadné rozhodnutie riadne odôvodniť s náležitosťami
3 správneho poriadku vrátane všetkých rozhodných skutočností, na ktorých svoje rozhodnutie založí a vrátane uvedenia úvahy, akou boli tieto rozhodné skutočnosti aj jednotlivo právne posúdené. Žalobcovi, ktorý bol úspešný súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. III. Konanie na kasačnom súde
1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
stavebného zákona povolená stavba „Bufet - občerstvenie prestavba“ pre žalobcu ako stavebníka na pozemkoch parc. č. 450/3, 450/6 a 450/7 v kat. úz. Z. M., a vec bola vrátená na ďalšie konanie prvoinštančnému orgánu verejnej správy, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvej inštancie, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.
1 stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.
1 stavebného zákona, ak sa konanie
tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu
, ktorý uplatňuje požiadavky
osobitných predpisov.
1 stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní
tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní
tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
2 správneho poriadku, správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. 26. Kasačný súd z predloženého spisového materiálu zistil, že Obec Banský Studenec, ako príslušný stavebný úrad, na podklade žiadosti žalobcu ako stavebníka rozhodnutím č. BSt/SU/31/SP/2016/VK zo dňa 12.10.2016 vydal stavebníkovi stavebné povolenie
stavebného zákona na stavbu - „Bufet - občerstvenie prestavba“ umiestnenú na pozemkoch parc. č. 450/3, 450/6 a 450/7 v katastrálnom území Z. M. a súčasne stanovil podmienky realizácie stavby s tým, že niektoré z uvedených podmienok vyplývali priamo z vyjadrení dotknutých orgánov - Vyjadrenie Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., Odštepný závod Banská Bystrica č. CZ9914/2016-210 zo dňa 23.08.2016; Vyjadrenie Okresného úradu Banská Štiavnica, odbor ochrany prírody a krajiny č. OU-BS-OSZP-2016/001044 zo dňa 16.08.2016; Vyjadrenie Okresného úradu Banská Štiavnica, odbor štátnej vodnej správy č. OU-BS-OSZP-2016/001043-002 zo dňa 26.08.2016; Vyjadrenie Okresného úradu Banská Štiavnica, odbor odpadového hospodárstva č. OU-BS-OSZP-2016/001042-002 zo dňa 03.08.
OU-BB-OVBP2-2017/002856-7,DD zo dňa 28.02.2017 stavebné povolenie zrušil z dôvodu porušenia § 126 ods. 1, 140b ods. 1, § 39a, § 66 a § 88 ods. 3 stavebného zákona. V odôvodnení orgán verejnej správy prvej inštancie uviedol, že stavebný úrad sa neriadil ustanoveniami zákona, keďže v stavebnom povolení neurčil všetky podmienky pre uskutočnenie a užívanie danej stavby, ktorými by sa zabezpečilo plnenie požiadaviek dotknutých orgánov uplatnených v záväzných stanoviskách. Poznamenal, že stavebníkom predložená projektová dokumentácia rieši prestavbu objektu, pričom reálne ide o odstránenie časti stavby pôvodného bufetu a vybudovanie nového s tým, že z projektovej dokumentácie nie je zrejmé, ktoré časti stavby budú zbúrané a ktoré zostanú zachované. Okresný úrad mal za to, že stavebný úrad pochybil, keď žiadosť stavebníka s poukazom na rozsah búracích prác nevyhodnotil ako žiadosť o odstránenie stavby, pričom až po odstránení stavby zákonným spôsobom mal vykonať územné a stavebné konanie. Dodal, že terasa a žumpa sú v zmysle predloženého spisového materiálu umiestnené na pozemku, ktorý je vedený ako záhrada a v spisovom materiály sa nenachádza vyjadrenie orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy. Záverom konštatoval porušenie zákona, ktoré prevyšuje dobromyseľne nadobudnuté práva stavebníka. 29. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 16368/2017/SV/35776 zo dňa 05.06.2017 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvoinštančné rozhodnutie potvrdil dôvodiac, že sa stotožnil s právnym názorom orgánu verejnej správy prvej inštancie. Na základe nezákonností rozhodnutia stavebného úradu vo veci predmetnej stavby v čase jeho vydania ustálil, že táto bola dôvodom na zrušenie právoplatného rozhodnutia vo veci samej
správneho poriadku, pretože uvedené skutočnosti mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, čo bolo v mimoodvolacom konaní nepochybne preukázané. V danom prípade záujem nad dodržiavaním zákona
žalovaného jednoznačne prevyšuje nad právami nadobudnutými dobromyseľne. 30. Krajský súd rozhodujúc o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvej inštancie
ustanovenia § 191 ods. 1 písm.
okolností konkrétneho prípadu. Dôvodom na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia môže byť len nezákonnosť rozhodnutia. Takýto postup však nie je možný len pre nehospodárnosť, či neúčelnosť rozhodnutia alebo pre jeho formálne nedostatky, ak nemajú vplyv na obsah rozhodnutia, a pod. V záujme zachovania stability právnych vzťahov založených rozhodnutím zákon vylučuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak by takýmto postupom boli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. Pri preskúmavaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania správny orgán vychádza zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia. Nezákonnosť rozhodnutia teda musela existovať už v čase vydania rozhodnutia. 34. Uplatňovaním inštitútu preskúmania správneho rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa už zaoberal v rozhodovacej praxi najvyšší súd, ktorý vo svojej judikatúre napr. R 69/2002 - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/31/2002 zo dňa 01.11.2002 konštatoval, že správne konanie výlučne sleduje, aby bola zaistená správna aplikácia hmotného práva, aby rozhodnutie vo veci, ktorým sa zakladajú, menia alebo zrušujú konkrétne práva a povinnosti, bolo v súlade s hmotným právom. Zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov (aj preskúmaním
2 správneho poriadku) takto prichádza do úvahy len za situácie, ak sa v konaní (o mimoriadnom opravnom prostriedku) preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom. Teda inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaných právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva. Či je právoplatné rozhodnutie v rozpore s hmotným právom, musí byť zistené nepochybným spôsobom pred jeho zrušením. To predstavuje potrebu objasniť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, t. j. zabezpečiť potrebné skutkové zistenia a tiež stanoviská účastníkov k týmto zisteniam, ako aj orgánu, ktorý preskúmavané rozhodnutie vydal. Tento proces nemožno zrušením rozhodnutia posunúť do pôvodného konania a až tam zisťovať, či skutočne došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona, a ak áno, či verejný záujem prevyšuje nad záujmom dobromyseľne nadobudnutých práv účastníka (prípad § 65 ods. 3 správneho poriadku).
2 správneho poriadku je správny orgán povinný zvážiť, či práva nadobudnuté na základe právoplatného rozhodnutia boli nadobudnuté dobromyseľne a či môžu byť zmenou alebo zrušením rozhodnutia dotknuté; táto úvaha správneho orgánu je predmetom súdneho preskúmania. 37. Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd pri prieskume zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu zameral svoju pozornosť zásadnej námietke sťažovateľa - žalovaného, ktorou namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci
1 písm. g) S.s.p., ktoré sťažovateľ videl v tom, že správny súd v danom prípade nesprávne ustálil, čo musí byť obsahom odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. Z uvedených dôvodov kasačný súd zameral svoju pozornosť tejto spornej otázke. 38. Skutkové zistenia vyplývajúce zo súdneho a administratívneho spisu v danej veci preukazujú, že Okresný úrad rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2017/002856-7,DD zo dňa 28.02.2017 vydaným v mimoodvolacom konaní
2 správneho poriadku zrušil právoplatné rozhodnutie obce Banský Studenec č. BSt/SU/31/2016/VK zo dňa 12.10.2016, ktorým bola
stavebného zákona povolená stavba „Bufet-občerstvenie prestavba“ na pozemkoch parc. č. 450/3, 450/6 a 450/7 v k.ú. Z. M. pre stavebníka - žalobcu, z dôvodov, že stavebný úrad nepostupoval v súlade so zákonom, najmä s ust. § 126 ods. 1, § 140b ods. 1, § 39a, § 66 a § 88 ods. 3 stavebného zákona. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplynulo, že orgán verejnej správy prvej inštancie za dôvod nezákonnosti stavebného povolenia považoval najmä to, že stavebný úrad v stavebnom povolení neurčil všetky záväzné podmienky pre uskutočnenie a užívanie predmetnej stavby, ktorými by sa zabezpečilo plnenie požiadaviek dotknutých orgánov uplatnených v záväzných stanoviskách, pričom stavebníkovi neurčil žiadne podmienky vyplývajúce zo záväzného stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Žiari nad Hronom a vyjadrenia Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica ako aj podmienky Okresného úradu Banská Štiavnica, odboru starostlivosti o životné prostredie týkajúce sa búracích prác, resp. odstránenia stavby bufetu. Okresný úrad dodal, že zistil aj ďalšie porušenia zákona - zmätočná projektová dokumentácia, absencia vyjadrenia orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy. Na základe uvedeného konštatoval, že vydaním stavebného povolenia bol porušený zákon a takéto porušenie zákona prevyšuje dobromyseľne nadobudnuté práva stavebníka. Sťažovateľ preskúmavaným rozhodnutím prvoinštančné správne rozhodnutie potvrdil a odvolanie stavebníka zamietol. Sťažovateľ sa v odôvodnení rozhodnutia v zásade stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym názorom vysloveným v prvoinštančnom rozhodnutí. V závere odôvodnenia svojho rozhodnutia tiež konštatoval, že záujem na dodržiavaní zákona jednoznačne prevyšuje nad právami nadobudnutými dobromyseľne. 39. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že v danom prípade pri posúdení otázky nepreskúmateľnosti vyhodnotil túto žalobnú námietku za dôvodnú, pretože odôvodnenie ako prvoinštančného rozhodnutia orgánu verejnej správy, tak napadnutého rozhodnutia sťažovateľa mal za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správny súd poukázal na to, že odôvodnenia rozhodnutí oboch orgánov verejnej správy neobsahujú náležitosti
ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku, pretože z odôvodnení týchto rozhodnutí nevyplýva, aké konkrétne podmienky boli takými záväznými podmienkami, ktorých absencia vo výroku stavebného povolenia spôsobila jeho nezákonnosť. 40. Vo svetle uvedeného nemohol kasačný súd postupovať inak, ako súhlasiť s právnym názorom vysloveným správnym súdom v kasačnou sťažnosťou napadnutom rozsudku. Krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia sťažovateľa náležite postupoval v súlade s procesnými pravidlami nastolenými Správnym súdnym poriadkom, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia sťažovateľa napadnutého žalobou náležite vykonal v súlade s platnou právnou úpravou správneho poriadku v spojení s právnou úpravou na vec sa vzťahujúcou - stavebným zákonom a svoju právnu úvahu, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, náležite odôvodnil. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia sťažovateľa a postupu mu predchádzajúceho pri aplikácii zákonnej úpravy uvedených právnych predpisov postupom
Správneho súdneho poriadku dospel k zhodnému právnemu záveru ako správny súd o dôvodnosti žaloby spochybňujúcej vecnú správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia sťažovateľa v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvej inštancie. 41. Kasačný súd nesúhlasí s tvrdením sťažovateľa, že konajúce orgány verejnej správy postupovali v súlade s právnymi predpismi, vec správne právne posúdili, zistili úplný skutkový stav veci a rozhodnutia sú riadne a zrozumiteľne zdôvodnené. Niet pochybností o tom, že stavebný úrad je pri vydávaní stavebného povolenia povinný zabezpečiť dodržanie požiadaviek dotknutých orgánov vyplývajúcich z ich vyjadrení, stanovísk či súhlasov, avšak vzhľadom na to, že obsah stanovísk dotknutých orgánov je častokrát veľmi všeobecný a upozorňuje len na dodržiavanie všeobecne záväzných predpisov, nemožno nezapracovanie niektorých požiadaviek dotknutých orgánov stavebným úradom do stavebného povolenia automaticky vyhodnotiť ako postup v rozpore so zákonom. Navyše, k zrušeniu stavebného povolenia došlo v rámci mimo odvolacieho konania, v ktorom z ustanovenia § 65 ods. 1 prvá veta pre konajúci orgán verejnej správy vyplýva možnosť zrušiť, resp. zmeniť preskúmavané rozhodnutie, len ak bolo vydané v rozpore so zákonom, prípadne všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením, teda dôvodom na zrušenie alebo zmenu právoplatného rozhodnutia môže byť len nezákonnosť tohto rozhodnutia.
názoru kasačného súdu ani žalovaný, ani prvoinštančný správny orgán v preskúmavaných rozhodnutiach bližšie nešpecifikovali, ktoré konkrétne záväzné podmienky určené dotknutými orgánmi bol stavebný úrad povinný uviesť vo výroku stavebného povolenia, aby svoje rozhodnutie nezaťažil nedostatkom zákonnosti. Bez bližšieho uvedenia záväzných podmienok absentujúcich vo výroku rozhodnutia stavebného úradu nemožno posúdiť, či sa skutočne jedná o požiadavky, bez ktorých bol narušený verejný záujem chránený osobitnými predpismi, a ktorých nezahrnutie spôsobilo nezákonnosť stavebného povolenia alebo ide len o všeobecne formulované požiadavky, či podmienky, ktoré už sú v stavebnom povolení obsiahnuté. Vyslovený názor kasačného súdu je podporený aj skutočnosťou, že Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. ako správca vodných stavieb Veľká a Malá Kolpašská vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 19.12.2018 konštatoval, že žalobca dodržiava všetky podmienky, ktoré mu boli uložené; vzťah so žalobcom označil ako korektný a slušný; zo strany stavebného úradu mu neboli porušené ani obmedzené žiadne práva a všetky podmienky k realizácii prestavby boli v stavebnom povolení zohľadnené.
názoru kasačného súdu vyplýva, že v danej veci orgány verejnej správy oboch inštancií v rámci svojej kompetencie, ktorú im zveruje správny poriadok, pri výkone verejnej moci postupovali pri dodržiavaní relevantných právnych predpisov vzťahujúcich sa k mimoodvolaciemu konaniu v zmysle právnej úpravy správneho poriadku vo vzťahu k právnej úprave stavebného zákona, najmä pri interpretácii právnej normy ustanovenej v § 65 ods. 2, veta druhá správneho poriadku, formalisticky, keď v rámci svojej rozhodovacej činnosti neposudzovali a nevyhodnotili práva žalobcu v súlade s citovanou právnou normou § 65 ods. 2 veta druhá správneho poriadku. Takýto postup kasačný súd považuje za nesúladný so zákonom.
1 písm. g/ S.s.p., uvedenú v kasačnej sťažnosti proti rozsudku krajského súdu, za nedôvodnú, ktorá nemohla mať za následok úspešnosť jeho návrhu. Kasačný súd tak kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku správneho súdu
ako nedôvodnú zamietol.
1 S. s. p.) a žalobcovi nárok na náhradu trov konania priznal vzhľadom na úspech v konaní (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky
1 S. s. p.). 55. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.