162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100114660/2017 zo dňa 18.01.
4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 104019711/2016 zo dňa 3.10.2016, ktorým
5 Daňového poriadku žalobcovi vyrubil rozdiel na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2012 v sume 4 107,- €, nakoľko žalobca porušil ust. § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ v spojení s § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), keď nepreukázal, že jeho dodávateľovi - Flash Web, spol. s.r.o. vznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru (zaváraninové poháre a viečka ) uvedeného na faktúre č. 120010 zo dňa 31.05.
faktúry č. 120010 zo dňa 31.05.2012 v sume 24 642,- € (základ dane 20 535,- € + DPH v sume 4 107,- €). 4. Krajský súd vzhľadom na námietku žalobcu týkajúcu sa doručovania rozhodnutia správcu dane zo dňa 03.10.2016 sa v predmetnej veci primárne zameral na zistenie, či toto rozhodnutie bolo riadne doručené adresátovi uvedenému na predmetnej zásielke s rozhodnutím. Mal za to, že z predloženého administratívneho spisu je nepochybné, že žalobcu vo vyrubovacom konaní na základe splnomocnenia zo dňa 04.11.2015 zastupovala Ing. T. F. a tejto bolo adresované (doporučene s doručenkou do vlastných rúk s opakovaným doručením) a poštovým podnikom doručované i rozhodnutie správcu dane zo dňa 03.10.2016, ktoré bolo expedované dňa 3.10.2016.
údajov vyznačených na doručenke pripojenej k tomuto rozhodnutiu, bola zásielka s rozhodnutím neúspešne doručovaná dňa 04.10.2016 a opakovane neúspešne dňa 05.10.2016, kedy bola uložená na pošte. V priebehu úložnej doby zásielky na pošte sa Ing. F. dostavila k správcovi dane dňa 18.10.2016 a prehlásila, že ku dňu 18.10.2016 sa vzdáva plnej moci udelenej žalobcom v splnomocnení zo dňa 04.11.2015, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Napriek uvedenej skutočnosti sa dňa 19.10.2016, t.j. v predposledný deň úložnej doby, dostavila na poštu (poskytovateľ poštových služieb) a ako adresát tam uloženej zásielky túto prevzala, čo je zrejmé z doručenky pripojenej k rozhodnutiu správcu dane zo dňa 3.10.2016.
správneho súdu z uvedeného vyplýva, že zásielku s rozhodnutím správcu dane prevzal jej adresát osobne, pretože poskytovateľ poštových služieb nemohol vedieť o skutočnosti, že Ing. F. v predchádzajúci deň vypovedala plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu vo vyrubovacom konaní. I keby mal o tom vedomosť, zásielka bola adresovaná jej ako fyzickej osobe do vlastných rúk a doporučene, čo znamená, že nikto iný nebol oprávnený zásielku prevziať. Krajský súd považoval uvedený postup v súvislosti s vypovedaním, resp. vzdaním sa plnej moci na zastupovanie žalobcu ako účelový, nakoľko k nemu došlo v čase plynutia úložnej doby na prevzatie zásielky adresovanej do vlastných rúk Ing. F. (ktorá o uložení zásielky nepochybne mala vedomosť, nakoľko nasledujúci deň po vzdaní sa plnej moci sa dostavila k jej prevzatiu) a daňové orgány v tom čase nemohli už doručenie zásielky do vlastných rúk adresáta žiadnym spôsobom ovplyvniť. Prevzaté rozhodnutie správcu dane Ing. F. ako adresát zásielky odovzdala žalobcovi, ktorý proti nemu podal odvolanie, ktoré žalovaný riadne prejednal a rozhodol o ňom. Takýmto postupom
názoru správneho súdu žalobca nemohol byť, ani nebol, žiadnym spôsobom poškodený. 5. Správny súd ďalej vecne argumentoval tým, že zákon o DPH stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ tohto zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si
daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňovom doklade, teda v tomto prípade na faktúre č. 120010 zo dňa 31.05.2012 vystavenej spoločnosťou Flash Web, spol. s r.o. ako dodávateľom tovaru (zaváraninové fľaše v množstve viac ako 17 000 ks, viečka v množstve viac ako 11 000 ks a paleta) pre žalobcu. Z ust. § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky tovaru, ktorý mal nakúpiť od ním deklarovaného a vyššie uvedeného dodávateľa len v prípade, ak by pri tomto tovare vznikla tomuto dodávateľovi daňová povinnosť. V tomto smere
názoru krajského súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním listinných dokladov od žalobcu a jeho deklarovaného bezprostredného dodávateľa (Flash Web, spol. s r.o.) a preveril i ďalšiu spoločnosť (URBANSTAV, s.r.o.), nakoľko v priebehu daňovej kontroly bola predložená i faktúra č. 20120510 zo dňa 31.05.2012 vystavená dodávateľom (spoločnosťou URBANSTAV, s.r.o.) pre odberateľa (spoločnosť Flash Web, spol. s r.o.), predmetom ktorej bola dodávka tovaru (v cene 24 480,- € vrátane DPH) totožného s tovarom uvedeným na faktúre č. 120010 zo dňa 31.05.2012 vystavenej spoločnosťou Flash Web, spol. s r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa, pri ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
požiadaviek klienta sprostredkujú služby, nákup tovaru, keď sa podarí výhodný nákup, kúpia a potom výhodne predajú, sú akoby sprostredkovateľom služieb alebo tovaru, v roku 2012 bola spoločnosť sprostredkovateľom nákupov a predajov, spoločnosť nemala zamestnancov, nemala vlastné, ani prenajaté skladové priestory, k faktúre č. 120010 uviedla, že dodávateľom tohto tovaru pre spoločnosť Flash Web, spol. s r.o. bola spoločnosť URBANSTAV, s.r.o.
faktúry č. 20120510, tovar išiel priamo od spoločnosti URBANSTAV, s.r.o. do spoločnosti ARC International, s.r.o., ktorá zabezpečovala prepravu) a okrem iného uviedla, že podala všetky informácie, ktoré jej boli dané od spoločnosti Flash Web, spol. s r.o.. Z uvedeného je potom nepochybné, že F. X. nebola v kontrolovanom zdaňovacom období oprávnená konať za spoločnosť Flash Web, spol. s r.o. a informácie, ktoré poskytla, jej boli len tlmočené zo strany tejto spoločnosti, pričom ani neoznačila osobu, ktorá jej mala informácie podať. Žalobca, resp. jeho konateľ bol správcom dane (na pojednávaní dňa 27.03.2015) podrobne oboznámený s informáciami, ktoré poskytla F. X., pričom nikdy v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a ani odvolacieho konania nenamietal, že nebol prítomný pri jej výsluchu, nežiadal ani jej opakovaný výsluch za jeho prítomnosti a nenamietal, že by v dôsledku jej výpovede, resp. informácií, ktoré poskytla, boli porušené jeho práva. Z uvedeného dôvodu sa potom ani žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia nemohol vysporiadať s námietkou, ktorú žalobca v priebehu celého konania nevzniesol.
názoru správneho súdu nepochybné, že W. A. ako konateľ deklarovaného dodávateľa žalobcu, napriek opakovaným výzvam (adresovaným spoločnosti Flash Web, spol. s r.o.) a predvolaniam na pojednávanie (adresovaným jemu ako fyzickej osobe) nepotvrdil dodanie tovaru žalobcovi ako odberateľovi a nepotvrdila ho ani F. X., ktorá ako sama uviedla, mala len sprostredkované informácie, pričom ani neoznačila osobu, ktorá jej informácie poskytla. Dodanie tovaru spoločnosti žalobcu deklarovaným dodávateľom nepotvrdil ani svedok T. B.. 12. Správcovi dane bola predložená faktúra č. 20120510 zo dňa 31.05.2012 vystavená spoločnosťou URBANSTAV, s.r.o. ako dodávateľom pre spoločnosť Flash Web, spol. s r.o. ako odberateľa, predmetom ktorej je tovar totožný s tovarom, aký mala spoločnosť Flash Web, spol. s r.o. dodať žalobcovi
faktúry č. 120010 zo dňa 31.05.
krajského súdu preverovaním správcu dane nebol zistený pôvod fakturovaného tovaru v reťazci spoločností (URBANSTAV, s.r.o. › Flash Web, spol. s r.o. › žalobca), pretože ani jedna z týchto spoločností (resp. jej konatelia alebo osoby, ktoré mali konať ako ich zástupcovia) neuviedla, kde presne sa uskutočnila nakládka tovaru, kto bol pri nej prítomný, odkiaľ tovar pochádzal a akým spôsobom (cez ktorú spoločnosť) sa mal do reťazca dostať, čo jednoznačne spochybnilo reálnosť žalobcom deklarovanej transakcie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že deklarované obchody mali prebehnúť
predložených faktúr v jeden a ten istý deň, t.j. dňa 31.05.2012, kedy boli medzi jednotlivými článkami reťazca vystavené obe faktúry, ktorými bolo fakturované rovnaké množstvo tovaru, t.j. zaváraninových fliaš a viečok. Žalobca a ani ďalšie daňové subjekty nepredložili žiadne relevantné doklady preukazujúce vykonanie prepravy deklarovaného tovaru, ktorý
predložených faktúr mal zmeniť majiteľa dvakrát v jeden deň, pričom mal byť prepravený priamo od spoločnosti URBANSTAV, s.r.o. k žalobcovi (ktorý mal zabezpečovať prepravu) a prekladaný na parkovisku v Komárne. V uvedenom prípade správca dane správne vyhodnotil žalobcom deklarovaný obchodný prípad vo veci uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty tak, že sa nepreukázalo tvrdenie žalobcu vychádzajúce z predloženej faktúry a dodacieho listu, že dodávateľ (Flash Web, spol. s r.o.), ktorý je uvedený na predmetnej faktúre, fakturovaný zdaniteľný tovar skutočne dodal žalobcovi a zároveň nebolo preukázané, že žalobca deklarovaný zdaniteľný obchod reálne prijal a následne použil na účely svojej podnikateľskej činnosti. Správca dane dokazovaním preveroval existenciu, resp. pôvod predmetného tovaru, čo vzhľadom na zistenia týkajúce sa spoločností URBANSTAV, s.r.o. (nepredloženie dokladov, nekontaktnosť, bývalá konateľka sa na predvolanie nedostavila, právny nástupca spoločnosti taktiež nepredložil doklady) a spoločnosti Flash Web, spol. s r.o. (konateľ sa na predvolanie nedostavil, F. X. v kontrolovanom zdaňovacom období nebola oprávnená konať za spoločnosť, mala len sprostredkovaní informácie) nebolo preukázané. 16. Za danej dôkaznej situácie krajský súd prisvedčil tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal ním deklarovanú obchodnú transakciu (dodanie tovaru od spoločnosti Flash Web, spol. s r.o. ako dodávateľa). Žalobcom deklarovanému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.06.2012 v konaní pod sp.zn. 5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23.06.2010 v konaní pod sp.zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2011 v konaní pod sp.zn. III. ÚS 78/2011. 17.
správneho súdu dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku, keď z vykonaného dokazovania vo vzťahu k spoločnosti Flash Web, spol. s r.o. a spoločnosti URBANSTAV, s.r.o. správca dane vyvodil správny právny záver, že žalobca nepreukázal zákonnosť uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty pri deklarovanej dodávke tovaru od spoločnosti Flash Web, spol. s r.o. 18. K námietke žalobcu týkajúcej sa čo najúplnejšieho zistenia skutočností nevyhnutných na účely správy daní, správny súd uviedol, že správca dane ako i žalovaný žalobcom deklarovaný obchod so spoločnosťou Flash Web, spol. s r.o. správne posúdili ako deklarované dodanie tovaru, pričom vychádzali z faktúry č. 120010 zo dňa 31.05.2012 predloženej žalobcom, pri ktorej si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Krajský súd mal za to, že je celkom irelevantné, že F. X. vo výpovedi dňa 11.07.2014 hovorila okrem iného i o sprostredkovaní, pretože žalobca si neuplatnil odpočítanie dane pri faktúre, ktorou by mu bolo fakturované dodanie služby sprostredkovania, ale predložil faktúru, ktorou mu bolo fakturované dodanie tovaru a pri tejto faktúre si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty (pri tovare, ktorý mu mal dodať deklarovaný dodávateľ, t.j. spoločnosť Flash Web, spol. s r.o.), aby preukázal, že tovar mu bol dodaný práve dodávateľom uvedeným na faktúre a taktiež, aby preukázal skutočnú existenciu zdaniteľného plnenia (v prípade dodávok v reťazci dodávateľov a odberateľov), vrátane prepravy tohto plnenia. V tejto súvislosti poznamenal, že je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá prepravu tovaru vykoná. Žalobca si zrejme tieto informácie neoveril dostatočne, a preto je možné dôvodne pochybovať, či mu fakturovaný tovar reálne dodal ním tvrdený dodávateľ a platiteľ dane z pridanej hodnoty a či faktúra č. 120010 zo dňa 31.05.2012, pri ktorej si uplatnil odpočítanie DPH bola vôbec vystavená platiteľom tejto dane. Jednoznačne však treba pričítať na ťarchu žalobcu tú skutočnosť, že si dostatočne neoveroval deklarovanú dodávku tovaru od uvedenej spoločností v mesiaci máj 2012, napriek tomu, že sa jednalo o dodávku vo väčšom množstve. Konateľ žalobcu sa v priebehu celého daňového konania bližšie a konkrétne nevyjadroval k deklarovanému obchodu so spoločnosťou Flash Web, spol. s r.o., napriek väčšiemu objemu dodávky. V prípade, ak by si bol žalobca preveroval svojho obchodného partnera bol by zistil, že napr. spoločnosť Flash Web, spol. s r.o. mala v tom čase sídlo na adrese Kopčianska 10, Bratislava, kde má, resp. malo sídlo niekoľko stoviek spoločností. Žalobca
názoru správneho súdu nepreukázal napr. ani to, či si vzhľadom na väčšie množstvo tovaru preveroval priestory, v ktorých je tovar skladovaný, resp. možnosti jeho skladovania u deklarovaného dodávateľa, resp. u spoločnosti URBANSTAV, s.r.o.. 19. Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu týkajúcu sa konštatovania dožiadaného Daňového úradu Bratislava, práve s poukazom na obsah predloženého administratívneho spisu, v ktorom sa nachádzajú žalobcom predložené listinné doklady, z ktorých ale nemožno vyvodiť záver o reálnom dodaní tovaru žalobcovi zo strany deklarovaného dodávateľa. Bolo právom a povinnosťou správcu dane preveriť hodnovernosť žalobcom predložených dokladov, bez ohľadu na zistenie Daňového úradu Bratislava (o nemožnosti jednoznačne konštatovať reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu
faktúry č. 120010). O výsledkoch vykonaného dokazovania bol žalobca správcom dane podrobne oboznamovaný a mal možnosť sa k nim vyjadrovať, čo žalobca i využil. Krajský súd vyslovil názor, že vzhľadom na dôkaznú situáciu a vyjadrenia žalobcu, resp. ním predkladané listiny v priebehu daňovej kontroly nebol dôvod, aby správca dane v prípade zdaňovacieho obdobia máj 2012 dospel k inému záveru, ako vyjadril v protokole z daňovej kontroly a vo svojom rozhodnutí zo dňa 03.10.2016. S uvedenou námietkou žalobcu sa žalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne vysporiadal. V tejto súvislosti krajský súd poznamenal, že v daňovom konaní správca dane nevyhľadáva dôkazy za kontrolovaný daňový subjekt, pretože ich označenie, resp. predloženie tvorí dôkaznú povinnosť daňového subjektu, nakoľko daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou. Povinnosťou správcu dane je zvážiť vykonanie navrhovaného dôkazu, resp. navrhovaný dôkaz vykonať, alebo zdôvodniť, prečo vykonanie navrhovaného dôkazu považuje s poukazom na poznatky získané v priebehu daňovej kontroly za irelevantné. Tak tomu bolo i v tomto prípade, keď správca dane nevykonal výsluch žalobcom navrhovaného svedka W. A. a taktiež nevykonal ani výsluch bývalej konateľky spoločnosti URBANSTAV, s.r.o. (G. J. V.), ktorí sa nedostavili k správcovi dane na základe predvolania, pričom svoju neúčasť ospravedlňovali zdravotnými dôvodmi bez predloženia relevantného dokladu. Žalovaný sa vyjadril i k námietke týkajúcej sa výpovede F. X. a T. B.. Správny súd konštatoval, že ani jeden z nich svojou výpoveďou nepotvrdil žalobcom deklarovaný obchod so spoločnosťou Flash Web, spol. s r.o.
faktúry č. 120010 zo dňa 31.05.2012, na základe ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Je absolútne nepodstatné, že F. X. bola vypočutá dňa 11.07.2014 a T. B. dňa 10.09.2015, podstatné je to, že ani jeden z nich vo svojej výpovedi nepoukázal na úlohu toho druhého v deklarovanej obchodnej transakcii, z čoho možno vyvodiť, že svedkovia nemali o sebe žiadnu vedomosť.
sťažovateľa skutočnosť, že určitá osoba využije svoje právo garantované právnym poriadkom SR a vzdá sa udelenej plnej moci, resp. plnú moc vypovie, neznamená účelovosť konania tejto osoby. Z ust, § 9 ods. 5 Daňového poriadku vyplýva, že výpoveď plnomocenstva zástupcom je účinná odo dňa uvedenia tejto skutočnosti do zápisnice u správcu dane, čo sa bez akýchkoľvek pochybností stalo. Z postupu v súvislosti s vypovedaním plnej moci na zastupovanie sťažovateľa v žiadnom prípade nemožno vyvodiť jeho úmysel znemožniť ukončenie vyrubovacieho konania, keďže v čase vypovedania plnej moci zástupkyňa nemohla mať vedomosť o tom, že jej adresovaná zásielka uložená na pošte sa týka práve sťažovateľa alebo i nej spoločnosti, v ktorej vykonáva funkciu finančnej riaditeľky. Ujma, ktorú utrpel sťažovateľ doručovaním rozhodnutia spočíva v tom, že nevie, čo presne bolo obsahom doručovanej zásielky, nakoľko zástupkyňa odovzdala sťažovateľovi len rozhodnutie. 22. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že zo strany správcu dane došlo k porušeniu jeho práva byť prítomný pri výsluchu svedka a klásť mu otázky, pričom toto právo mu vyplýva priamo zo zákona. Ďalej uviedol, že svoju povinnosť preukázať dodanie tovaru splnil predložením faktúr a ďalších dokumentov, z ktorých vyplýva, že tovar reálne dodaný bol. Objektívne nie je možné spravodlivo požadovať od sťažovateľa, aby predložil ďalšie dôkazy, nakoľko dodací list, resp. iná písomnosť, ktorá preukazuje dodanie tovaru je štandardnou formou potvrdenia dodania tovaru, pričom sťažovateľovi nie je zrejmé, aký dôkaz o dodaní tovaru by ešte mohol predložiť, ktorý
správcu dane pôsobí dôveryhodne. Sťažovateľ pritom navrhoval vykonať výsluch svedkov, ktorí mohli potvrdiť ním uvedené skutočnosti, pričom správca dane nevykonal navrhnutý dôkaz. Taktiež uviedol, že nie je možné mu klásť na ťarchu a preto ho znevýhodniť, že konateľ spoločnosti Flash Web, spol. s.r.o. a konateľ URBANSTAV, s.r.o. so správcom dane nekomunikovali. Mal za to, že výpoveď svedka p. B. jednoznačne preukazuje reálne dodanie tovaru, keď bol prítomný pri vykládke tovaru a doklady, súčasťou ktorých boli aj faktúry on sám odovzdal šoférovi. Svedok taktiež uviedol, že hoci pri vystavovaní faktúr nebol prítomný, mal za to, že faktúry istotne boli vystavené spoločnosťou Flash Web, spol. s.r.o. Tento nepriamy dôkaz spolu s predloženým listinným dôkazom - faktúrou vylučuje pochybnosti o tom, kto bol dodávateľom sťažovateľa. Krajskému súdu ako i daňovým orgánom sťažovateľ vytýkal aj nesprávne vyhodnotenie jednotlivých vykonaných výpovedi z časového hľadiska. 23. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti nebolo podané. 24. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom
1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 25.
1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26.
1 S.s.p. kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. 27.
na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 104019711/2016 zo dňa 03.10.2016, ktorým
5 Daňového poriadku sťažovateľovi vyrubil rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2012 v sume 4 107,- €, z dôvodu, že sťažovateľ nepreukázal splnenie podmienok v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH v súvislosti s dodaním tovaru (zaváraninové poháre a viečka) od jeho dodávateľa - Flash Web, spol. s.r.o. uvedeného na faktúre č. 120010 zo dňa 31.05.
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015, aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. 33.
názoru kasačného súdu je nutné si uvedomiť postavenie správcu dane v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať
osobitných predpisov;
názoru kasačného súdu z tvrdení zástupkyne spoločnosti Flash Web, spol. s r.o. nevyplynuli také zásadné skutočnosti, v ktorých by bolo možné identifikovať dodanie tovaru touto spoločnosťou sťažovateľovi. Uvedená zástupkyňa sa síce odvolávala na sprostredkovateľský charakter činnosti spoločnosti Flash Web, spol. s r.o. (tu krajský súd správne poznamenal, že predmetom zdaniteľného plnenia bolo dodanie tovaru), avšak reálne nadobudnutie tovaru od spoločnosti URBANSTAV, s.r.o. a jeho následne dodanie sťažovateľovi nebolo preukázané. Splnomocnená zástupkyňa pritom v zásade iba potvrdila priamy tok tovaru od URBANSTAV, s.r.o. k sťažovateľovi , keď uviedla, že prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť sťažovateľa, a to z Komárna od spoločnosti URBANSTAV, s.r.o. do Nových Zámkov k odberateľovi (sťažovateľ) a navyše bez toho, aby napr. konkretizovala ďalšie okolnosti tejto dodávky tovaru, napr. osoby podieľajúce sa na nej. Kasačný súd pri hodnotení tejto výpovede so zreteľom na jej schopnosť rozptýliť pochybnosti správcu dane o dodaní tovaru sťažovateľovi považoval za významnú i povahu takto poskytnutých informácií, keďže správcovi dane boli podané sprostredkovane, čím bola nepochybne oslabená aj ich vierohodnosť. Z tohto hľadiska bola nie menenej podstatnou aj skutočnosť, že uvedená splnomocnená zástupkyňa Flash Web, spol. s r.o.. v kontrolovanom zdaňovacom období túto spoločnosť nezastupovala.
názoru kasačného súdu uvedený postup správcu dane nemožno považovať za taký, ktorým by sa vyhýbal riadnemu zisteniu skutkového stavu, pričom nevykonanie tohto dôkazu - výsluchu svedka správca dane riadne zdôvodnil.
názoru kasačného súdu správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie zamerané na posúdenie otázky, či v prípade sťažovateľom deklarovanej dodávky táto bola uskutočnená práve spoločnosťou - daňovým subjektom Flash Web, spol. s.r.o. uvedeným na faktúre. Vzhľadom na to, že správca dane relevantným spôsobom spochybnil reálnosť uskutočnenia posudzovaného zdaniteľného plnenia, došlo k presunu dôkazného bremena na sťažovateľa. Správca dane pritom nemal povinnosť sťažovateľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem ním predložených dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Bolo preto na sťažovateľovi, aby v súlade s § 24 ods. 1 Daňového poriadku navrhol vykonanie takých dôkazov, resp. predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že predmetné obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované. Sťažovateľ však s výnimkou predloženia listinných dokladov neodrážajúcich reálnosť dodávky tovaru poskytnutej spoločnosťou uvedenej na faktúre nepredložil, resp. nenavrhol vykonanie žiadnych relevantných dôkazov, ktoré by spochybnili zistenia správcu dane a preto splnenie hmotnoprávnych podmienok v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH nepreukázal.
zamietol. 49. O trovách konania rozhodol
1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. 50. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.