Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Obo/6/2019 Identifikačné číslo spisu: 7099898057 Dátum vydania rozhodnutia: 30.06.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Beáta Miničová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 29ods.

1, 3 a 4 ZKV, správca podáva súdu správy o speňažovaní majetku z podstaty. Konečnú správu spolu s vyúčtovaním svojej odmeny a výdavkov predloží súdu po speňažení majetku podstaty. Súd preskúma konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a vyúčtovaní odmeny a výdavkov, odstráni po vypočutí správcu zistené chyby alebo nejasnosti. Konečnú správu a vyúčtovanie prejedná súd na pojednávaní a rozhodne o nej uznesením. 15.

§ 6písm.

a/ vyhlášky č. 493/1991 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní v znení platnom ku dňu konania prieskumného pojednávania, základ pre určenie odmeny správcu konkurznej podstaty tvorí suma, ktorá bola v konkurze získaná speňažením konkurznej podstaty a suma určená na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie správcu. 16.

§ 7ods.

1 vyhlášky č. 493/1991 Zb., konkurzná odmena je 10 % zo sumy uvedenej v § 6 písm. a/.

1. Z ustanovenia § 29 ZKV vyplýva, že ak je skončené speňaženie, zostaví správca konečnú správu, ktorá sa netýka len postupu speňaženia, ale je celkovou bilanciou jeho činnosti. Musí preto obsahovať najmä súhrn konkurzných aktív, súhrn konkurzných pasív, výsledky prieskumných pojednávaní, výsledky incidenčných sporov, prehľad plnení, ktoré plnenia správca poskytol v priebehu konkurzu, prehľad výťažkov, ktoré boli dosiahnuté predajom, prehľad vecí a pohľadávok, ktoré správca sám vylúčil z podstaty. Konečná správa musí vyústiť v údaj o tom, aký vysoký výťažok má byť rozdelený medzi veriteľov a prehľad pohľadávok, ktoré z neho majú byť uhradené. Súčasťou konečnej správy musí byť i vyúčtovanie odmeny správcu podstaty. Súčasne s odmenou účtuje správca i svoje výdavky.
2. Schválená konečná správa s vyúčtovaním odmeny a výdavkov správcu predstavuje právny základ pre rozvrhové uznesenie v zmysle § 30 ods. 1 ZKV. Uvedenej požiadavke má zodpovedať výrok rozhodnutia o schválení konečnej správy, ktorý musí byť určitý, zrozumiteľný a vykonateľný.
3. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia Krajského súdu v Košiciach vyplýva, že tento po prejednaní námietok na pojednávaní konanom dňa 28.01.2019, schválil prepracovanú konečnú správu o speňažení majetku z konkurznej podstaty a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu a zistil, že základom pre priznanie odmeny správcovi je suma 935.805,30 €. Preto krajský súd priznal správcovi konkurznej podstaty odmenu vo výške 93.580,53 €, čo predstavuje 10 % z celkových príjmov. Námietky veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava, považoval krajský súd za neoprávnené a nie v súlade s § 6 písm. a/ vyhlášky č. 493/1991 Zb.
4. Sporným preto zostalo určenie základu pre výpočet odmeny správcu a následný výpočet tejto odmeny v zmysle ustanovenia § 6 písm. a/ vyhlášky č. 493/1991 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní v znení platnom ku dňu konania prieskumného pojednávania.
5. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (sp. zn. IV. ÚS 115/03).
6. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, pokiaľ majú relevantný význam pre rozhodnutie.
7. Ustanovenie § 220 ods. 2 v spojení s ustanovením § 234 ods. 2 C. s. p. určuje obsahové náležitosti rozhodnutia, ich správnosť a úplnosť, čo je predpokladom preskúmateľnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia. Z ustanovenia § 220 ods. 2 C. s. p. (okrem iného) vyplýva, že súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé.
8. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Pri odôvodňovaní rozhodnutia súd preto musí postupovať spôsobom záväzne určeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., pričom ak zákonom stanoveným spôsobom nepostupuje, dochádza k nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Pokiaľ súd v odôvodnení rozhodnutia neuvedie, ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a odvolací súd nemôže posúdiť jeho vecnú správnosť.
9. Odvolací súd konštatuje, že konkurzný súd sa v napadnutom uznesení (body 10 a 11 napadnutého uznesenia), ktorým schválil konečnú správu, dostatočne nevysporiadal s námietkou konkurzného veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava, ktorú podal proti konečnej správe. Veriteľ namietal nesprávny výpočet základu a následne aj odmenu správcu, ktorej výpočet sa odvíja od základu zisteného pre určenie odmeny správcu. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že základom pre priznanie odmeny správcovi je podľa krajského súdu zistená suma 935.805,30 €, z ktorej sumy krajský súd priznal správcovi konkurznej podstaty odmenu vo výške 93.580,53 €, čo predstavuje 10 % z celkových príjmov.
10. Podľa názoru odvolacieho súdu, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia konkurzného súdu je v časti určenia základu pre výpočet odmeny, ako aj samotný výpočet odmeny správcu konkurznej podstaty nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie. Určenie základu pre výpočet odmeny, ako aj samotný výpočet odmeny správcu konkurznej podstaty je potrebné riadne a zrozumiteľne odôvodniť, prečo a na základe akých skutočností a relevantných dôkazov súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní dospel k svojmu záveru, čo v danom prípade splnené nie je. Z obsahu napadnutého uznesenia, ako i samotnej konečnej správy absentuje rozlíšenie, resp. samostatná špecifikácia základu pre určenie odmeny správcu, a to suma získaná speňažením konkurznej podstaty a následne suma získaná pri výkone funkcie správcu.
11. Z vyššie citovaného ustanovenia § 6 písm. a/ vyhlášky č. 493/1991 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní v znení platnom ku dňu vyhlásenia konkurzu vyplýva, že základ pre určenie odmeny správcu tvorí suma, ktorá bola v konkurze získaná speňažením konkurznej podstaty (prvá zložka odmeny) a suma určená na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie správcu (druhá zložka odmeny). Základ pre určenie odmeny správcu tvorí suma, ktorá bola dosiahnutá speňažením konkurznej podstaty a suma, ktorú správca získal inou činnosťou ako speňažovaním majetku patriaceho do konkurznej podstaty, ako napríklad vymožením nájomného, uplatnením nárokov na súde, z pripísaných bankových úrokov a podobne, ktorá je určená na uspokojenie veriteľov, pričom od takto získaných príjmov správcu je potrebné odpočítať náklady na ich dosiahnutie. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že zákonodarca ustanovenie § 6 vyhlášky č. 493/1991 Zb. novelou, účinnou od 01.07.2005, doplnil o definíciu súm, tvoriacich základ pre určenie odmeny správcu, uvedenému neodporuje a toto ani nevylučuje, keďže zákonodarca touto prijatou novelou, iba doposiaľ platnú právnu úpravu precizoval (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.10.2008, sp. zn. 3Obo/79/2008). Z ustanovenia § 7 vyhlášky ďalej vyplýva, že konkurzná odmena je 10 % zo sumy uvedenej v ustanovení § 6 písm. a/ vyhlášky č. 493/1991 Zb.
12. Keďže súd prvej inštancie sa relevantným spôsobom nevysporiadal s námietkami konkurzného veriteľa v odôvodnení svojho rozhodnutia a ani preskúmaním konečnej správy, resp. zo spisu nie je možné zistiť, na základe ktorých skutočností konkurzný súd určil základ pre výpočet odmeny správcu a či od získaných príjmov správcu odpočítal náklady na ich dosiahnutie, je napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nedostatočne odôvodnené, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť. Dôvodná je tiež námietka odvolateľa, že vo výroku napadnutého uznesenia absentuje suma určená na rozdelenie veriteľom, výška nákladov správy a výdavkov, z ktorého dôvodu je napadnuté uznesenie pre účely rozvrhového uznesenia nevykonateľné.
13. Nakoľko je napadnuté uznesenie v časti odôvodnenia v časti určenia základu pre výpočet odmeny, ako aj samotný výpočet odmeny správcu konkurznej podstaty zmätočné a nepreskúmateľné, Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
14. Podľa § 391 ods. 2 C. s. p. je pre súd, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.
15. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.