← Slovensko

neúčinnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy

Najvyšší súd 1 Cdo 89/2007 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Š. , so sídlom v B., proti odporkyni R., bývajúcej Z., N., zastúpenej J., advokátkou, so sídlom v P., za účasti vedľajšieho účastníka R., bývajúceho v P., o neúčinnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde P. pod sp. zn. 19 C 128/2003, na dovolanie odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z

  1. mája 2007 sp. zn. 2 Co 220/2006 takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a. Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd P. rozsudkom z
  2. mája 2006 č. k. 19 C 128/2003-119 určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcim R. a kupujúcou R. ( t. č. B. ) zo dňa
  3. 2001, z ktorej práva k nehnuteľnostiam boli vložené Správou katastra v P. pod č. V-328/2001 je voči navrhovateľovi právne neúčinná; odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu v sume 46 275,70 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že vedľajší účastník , ktorému bol poskytnutý úver- podpora na výstavbu bytu v obytnom dome P., blok B. , na základe zmluvy uzavretej s navrhovateľom
  4. 1998, porušil jej ustanovenia tým, že úver riadne nesplácal (v zmysle článku V zmluvy) a byt, jeho spoločné časti a zariadenia a spoluvlastnícky podiel k zastavanému pozemku ako predávajúci odpredal odporkyni ako kupujúcej na základe kúpnej zmluvy uzavretej
  5. Tento právny úkon urobil napriek tomu, že k predaju bytu (na ktorý bolo zriadené záložné právo v prospech navrhovateľa zapísané na liste vlastníctva) , nebol oprávnený po dobu piatich rokov od ukončenia výstavby t. j. kolaudácie v roku 1999 ( článok VIII, bod 6 zmluvy ). Uzavretím kúpnej zmluvy vedľajší účastník u 1 Cdo 89/2007 2 navrhovateľa ( veriteľa ) vyvolal neistotu, či dlh bude splatený. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru o splnení podmienok v zmysle ustanovenia § 42a Občianského zákonníka na určenie neúčinnosti právneho úkonu- kúpnej zmluvy , ktorá spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu , voči navrhovateľovi . O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Krajský súd v Prešove rozsudkom z
  6. mája 2007 sp. zn. 2 Co 220/2006 na odvolanie odporkyne a vedľajšieho účastníka rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietol; účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru o nezistení podmienok pre úspešné uplatnenie práva podľa ustanovenia § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka . Predovšetkým sa dostatočným spôsobom nepreukázala existencia vedomosti odporkyne o úmysle vedľajšieho účastníka ( dlžníka navrhovateľa ) realizovaným právnym úkonom ukrátiť svojho veriteľa na jeho právach. Odporkyňa a vedľajší účastník, ktorí nie sú osobami blízkymi ( § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka ) a medzi ktorými neboli zistené ani iné osobné väzby, uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorou vedľajší účastník získal 1 milión korún Sk. Preto zo samotného prevodu nemožno bez ďalšieho vyvodzovať vedomosť o úmysle ukrátiť veriteľa, ak išlo o prevod odplatný a finančné prostriedky boli aj reálne vyplatené, čo sporné v konaní nebolo. Skutočnosť, že finančné prostriedky vedľajší účastník použil na iný účel , nemôže byť posudzované v neprospech odporkyne. Ani zápis záložného práva bez splnenia ďalších podmienok predpokladaných v ustanovení § 42a Občianskeho zákonníka nepreukazuje vedomosť odporkyne o úmysle vedľajšieho účastníka navrhovateľa ukrátiť. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 150 O. s. p. Danosť dôvodov hodných osobitného zreteľa videl v charaktere a okolnostiach prejednávanej veci , o ktorej rozhodoval odlišne ako súd prvého stupňa a na základe iných právnych záverov. Proti tomuto rozsudku krajského súdu, v časti výroku o náhrade trov konania , podala dovolanie odporkyňa. Žiadala ho v tejto časti zmeniť a priznať jej trovy prvostupňového konania vo výške 48 226 Sk a trovy odvolacieho konania vo výške 36 550 Sk. Považovala nepriznanie trov konania za nespravodlivé a nezákonné , zvýhodňujúce subjekty praktizujúce nezákonné postupy, keď súdny spor nevyvolala a ani svojím správaním nedala navrhovateľovi dôvod na podanie návrhu voči nej. Mala za to, že nie je správne a morálne , aby ako úspešná účastníčka konania bola vo vzťahu k navrhovateľovi 1 Cdo 89/2007 3 znevýhodnená a finančne stratová len preto, že ide o štátom zriadenú organizáciu a aby v konaní bola postavená na jednu úroveň s vedľajším účastníkom. Navrhovateľ a vedľajší účastník sa k dovolaniu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ), najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( § 236 a nasl. O. s. p. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) dospel k záveru , že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie odporkyne smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania, ktoré má povahu uznesenia, i keď je obsiahnuté v rozsudku. Vzhľadom na to treba prípustnosť dovolania proti takémuto výroku posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú , kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu. Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu ( § 239 ods. 1 O. s. p. ), alebo proti potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( § 239 ods. 2 písm. a/ O. s. p. ), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia ( § 239 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ) alebo uznesenie o uznaní ( neuznaní ) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné ( nevykonateľné ) na území Slovenskej republiky ( § 239 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ). Podľa doslovného znenia § 239 ods. 3 O. s. p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom tlmočnom o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práve duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. 1 Cdo 89/2007 4 Nakoľko v prejednávanej veci ide o dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania, t. j. rozhodnutie vykazujúce znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 239 ods. 3 O. s. p. ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné, je nepochybné, že prípustnosť dovolania odporkyne z ustanovenia § 239 O. s. p. nemožno vyvodiť. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. , ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. ( či už to účastník namieta alebo nie ), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O. s. p. , ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku alebo uzneseniu ), ak konanie , v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia ( ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania , hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania odporkyne nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 239 O. s. p. a ani z ustanovenia § 237 O. s. p. Keďže dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa § 239 O. s. p. prípustné a vady uvedené v § 237 O. s. p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne ako neprípustné podľa § 243b ods. 4 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa potom už nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. Dovolací súd nepriznal v dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania z dôvodu, že mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. 1 Cdo 89/2007 5 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  7. januára 2008 JUDr. Jana Bajánková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia :

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.