1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného X. I. sa z a m i e t a. Odôvodnenie Krajský súd v Trenčíne uznesením z 21. apríla 2020, sp. zn. 23Ntc/5/2018,
por. a § 66 odsek 1 písmeno a), b), ods. 2 Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného X. I., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu v Děčíne, sp. zn. 3T/53/2017, zo dňa
odsúdeného sa nezakladá na pravde, že bol sedemkrát súdne trestaný. Priznal, že hoci bol v minulosti trestaný, naposledy v roku 1983, v občianskom živote žil slušne a pracoval. Posudok týkajúci sa jeho výkonu trestu v Českej republike je výborný. Zastáva názor, že v jeho prípade doterajší výkon trestu odňatia slobody spojený s jeho správaním preukazuje u jeho osoby také polepšenie, že sa môže očakávať od neho, že povedie riadny život. Zdôraznil, že v prípade prepustenia má zabezpečené bývanie aj prácu, je bezkonfliktný, pokojný a zodpovedný. V prípade určenia akejkoľvek skúšobnej doby vie odsúdený preukázať, že splní podmienky podmienečného prepustenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako nadriadený súd preskúmal na podklade uvedenej sťažnosti, ktorú podala oprávnená osoba včas,
1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal odsúdený sťažnosť ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
1 písm. a), písm.
2 Tr. zák., pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
3 Tr. zák., ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov
odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu
2.
1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii, v znení noviel, súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej sankcie vrátane podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Najvyšší súd Slovenskej republiky z predloženého spisového materiálu zistil, že odsúdený bol dňa
1, ods. 2, ods. 4 písm. d) Trestného zákona Českej republiky na skutkovom základe tam uvedenom. 2) trestu odňatia slobody na 2 roky (730 dní) s podmienečným odkladom výkonu trestu na 3 roky, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu v Děčíne, sp. zn. 3T/57/2010, zo dňa 14. novembra 2012, právoplatného dňa 17. mája 2013, za zločin podvodu
1, ods. 4 písm. d) Trestného zákona Českej republiky na skutkovom základe tam uvedenom a ktorý trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov mu bol uznesením Okresného súdu v Děčíne, sp. zn. 3T/57/2010, zo
2 zákona č. 549/2011 Z. z. do uznaných trestov odňatia slobody započítaná doba výkonu väzby v Českej republike od
por. a § 66 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 Tr. zák. žiadosť odsúdeného zamietol v podstate s odôvodnením, že nebola splnená materiálna podmienka na podmienečné prepustenie a nápravu odsúdeného považuje za podstatne sťaženú. Ani predošlé uložené tresty odňatia slobody nemali na odsúdeného dostatočne pozitívny účinok, keď ho trvalo neodradili od páchania trestnej činnosti. S poukazom na uvedené skutočnosti potom najvyšší súd konštatuje, že krajský súd postupoval v súlade so zákonom, keď na verejnom zasadnutí žiadosti odsúdeného nevyhovel a podmienečne ho neprepustil, pričom svoje rozhodnutie zodpovedajúcim spôsobom zdôvodnil. Určité výhrady možno mať len vo vzťahu k zohľadneniu nedostatočne kritického postoja k spáchanej trestnej činnosti zo strany odsúdeného v tom smere, že krajský súd tento nedostatočne kritický postoj zohľadnil pri nenaplnení materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie. Uvedený nedostatok však nemá na správnosť napadnutého rozhodnutia relevantný vplyv. Najvyšší súd v prvom rade uvádza, že odsúdený nemá automaticky na podmienečné prepustenie nárok. Zákon ponecháva súdu plne na úvahu, či pri zohľadnení a zhodnotení všetkých skutočností návrhu vyhovie alebo nie. Samozrejme podmienkou je, aby svoje rozhodnutie racionálne a zrozumiteľne zdôvodnil. Zmyslom podmienečného prepustenia totiž nie je to, aby za dobré chovanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu odňatia slobody bol odsúdený (páchateľ) automaticky prepustený po vykonaní stanovenej doby trestu, bez zreteľa na účel trestu. Podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom k účelu trestu a k ďalším okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený i na slobode povedie riadny život a že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Pozitívna prognóza budúceho chovania odsúdeného je nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Táto prognóza musí vyplývať zo zhodnotenia chovania sa odsúdeného počas výkonu trestu a čiastočne i pred jeho výkonom (predchádzajúce odsúdenia). Význam má i zistenie, aké sociálne podmienky sú vytvorené pre odsúdeného po jeho prípadnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Celkovo tak inštitútu podmienečného prepustenia možno uviesť, že sa jedná o inštitút mimoriadny, bez stanovenia povinnosti súdu odsúdenému vyhovieť. Zároveň však treba podotknúť, že to neznamená, že by súdy mali možnosť ľubovoľného rozhodovania, alebo že by nemali povinnosť svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť. Cieľom podmienečného prepustenia je motivovať odsúdeného, aby svojím chovaním a plnením svojich povinností vo výkone trestu preukázal polepšenie. Ak bol dosiaľ vykonanou časťou trestu už dosiahnutý účel trestu, je ďalší výkon trestu nepotrebný. Dôležité je v nadväznosti na už uvedené, správne interpretovať podmienky podmienečného prepustenia uvedené v § 66 a nasl. Tr. zák., ktoré sú dané kumulatívne. Prvou podmienkou je vykonanie určitej vyžadovanej časti trestu. Táto je objektívne ľahko zistiteľná. Druhou podmienkou je preukázanie polepšenia počas doterajšieho výkonu trestu. Splnenie tejto podmienky možno posudzovať až od momentu začatia výkonu trestu odňatia slobody a posudzuje sa do momentu rozhodovania o žiadosti o podmienečné prepustenie. Je nutné reflektovať celý priebeh výkonu trestu až do momentu rozhodovania o žiadosti. Nie je pritom možné abstrahovať od skutočnosti, že nástup do výkonu trestu odňatia slobody predstavuje výraznú zmenu v doterajšom spôsobe života odsúdeného a je potrebné, aby na režim výkonu trestu odňatia slobody aklimatizoval, pričom aklimatizácia, najmä v počiatkoch, logicky môže spôsobovať určité problémy. Nie je možné preto mechanicky hodnotiť celý výkon trestu bez zohľadnenia plynutia času a zváženia vývoja chovania sa odsúdeného, najmä ak je trest uložený v dlhšej výmere. Treba zdôrazniť, že Trestný zákon vyžaduje preukázanie polepšenia v momente rozhodovania o žiadosti odsúdeného. Ak teda správanie odsúdeného po nástupe do výkonu trestu vykazuje určité problematické rysy, postupom času sa však stabilizuje, nepredstavuje to vo väčšine prípadov prekážku pre konštatovanie o polepšení sa odsúdeného. Špecifickou okolnosťou ktorá býva zohľadňovaná pri rezultátoch o polepšení sa odsúdeného, je prítomnosť jeho kritického postoja k spáchaniu trestnej činnosti a prijatie zodpovednosti, resp. prítomnosť explicitného priznania sa k spáchaniu skutku, za ktorý bol trest uložený, prípadne absencia takéhoto priznania. Z ustanovenia § 66 Trestného zákona nevyplýva nutnosť predchádzajúceho sa priznania k spáchanej trestnej činnosti ako podmienky na podmienečné prepustenie. Takáto podmienka nevyplýva ani z judikatúry ústavného súdu, ESĽP, ani z odporúčaní prijatých Radou Európy. Je potrebné poukázať na to, že ani výkon trestu neznemožňuje odsúdenému využívať mimoriadne opravné prostriedky, ktorými by mohol dosiahnuť revíziu svojho odsúdenia. Ak by súdy pri rozhodovaní o naplnení podmienok podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody automaticky vyžadovali priznanie sa odsúdeného, bolo by mu odňaté právo na určité „výhrady" k odsúdeniu, a tým minimálne aspoň sčasti i na uplatňovanie mimoriadnych opravných prostriedkov. I určité kritické výhrady k odsúdeniu (považovanie odsúdenia za viac či menej nespravodlivé) nemusia totiž automaticky znamenať, že odsúdený trest neprijal, aspoň čiastočne si neuvedomil nesprávnosť svojho konania a v dôsledku toho nemôže preukázať polepšenie. Tiež je možné poukázať na skutočnosť, že priznanie sa ku spáchaniu trestného činu je inštitútom trestného práva procesného a preukázanie polepšenia je inštitútom trestného práva hmotného. Účelom konania o podmienečnom prepustení ako časti vykonávacieho konania, preto nemôže byť získanie priznania sa odsúdeného. Iste, medzi kritickým postojom k vlastnej trestnej činnosti (teda i priznaním sa) a polepšením môže byť a v praxi často i je úzka obsahová súvislosť, oba inštitúty však nemožno vzájomne zamieňať. Súdy konajúce o podmienečnom prepustení tak musia zvážiť, do akej miery absencia priznania sa, či existencia určitých výhrad k odsúdeniu, bránia vysloveniu záveru, že odsúdený preukázal polepšenie. Treťou podmienkou je prognóza očakávania vedenia riadneho života. Už z povahy veci je samozrejmé, že sa jedná len o odhad, prognózu zo strany súdu smerom do budúcnosti, pričom súd musí pri svojej úvahe zohľadniť všetky aktuálne informácie, ktoré má k dispozícii pri rozhodovaní o žiadosti. Nie je teda vyžadované „stopercentné" presvedčenie, že odsúdený nespácha v budúcnosti trestnú činnosť, jedná sa vždy len o pravdepodobnostnú úvahu. Za „vedenie riadneho života" možno považovať určitý minimálny rámec, v ktorom spoločnosť považuje od každého občana, aby sa vyvaroval páchania trestnej činnosti, či opakovaného páchania priestupkov. Vedenie riadneho života môže byť pritom zo strany rozhodujúceho súdu „poistené" uložením probačného dohľadu spolu so stanovením určitých špecifických povinností, či obmedzení. Tieto povinnosti či obmedzenia by logicky mali vychádzať z poznania charakteristík a špecifík osobnosti odsúdeného. Prognóza vedenia riadneho života býva vo väčšine prípadov konštatovaná na základe zistení, že odsúdený ma zabezpečené sociálne zázemie, zamestnanie, udržiaval kontakt s rodinou. Zohľadňuje sa samozrejme i trestná minulosť odsúdeného, závažnosť aktuálneho odsúdenia a tiež počet jeho prípadných podmienečných prepustení v minulosti. Samotný faktor trestnej minulosti a závažnosť aktuálneho trestného činu odsúdeného je preto dôležitým, pri prognóze očakávania vedenia riadneho života, táto prognóza však nemôže byť založená výlučne a len na jeho trestnej minulosti. Ak by totiž záver súdu o nenaplnení podmienky očakávania vedenia riadneho života bol založený výlučne a primárne len na okolnostiach a dôvodoch, ktoré hrali úlohu pri ukladaní samotného trestu odňatia slobody (predchádzajúce odsúdenia, závažnosť trestnej činnosti), mohlo by prísť k porušeniu zásady zákazu ne bis in idem. Ani trestnú minulosť teda nemožno hodnotiť mechanicky, bez previazanosti na aktuálne správanie a charakteristiky odsúdeného, i keď samozrejme zhodnotiť ju treba, a to v vrátane už prípadne zahladených odsúdení. V prípade predchádzajúcich odsúdení je potrebné zohľadniť, aký bol medzi nimi časový odstup a aká bola ich závažnosť (či gradovala atď.). V danom prípade z písomného hodnotenia i z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa na verejnom zasadnutí vyplýva, že formálna podmienka na podmienečné prepustenie bola splnená. V posudzovanom prípade má odsúdený vykonať dva tresty odňatia slobody. S poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k rozdielnemu výkladu Trestného zákona v otázke výpočtu doby rozhodujúcej pre splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu v prípade viacerých postupne uložených a nariadených trestov odňatia slobody, sp. zn. Tpj 38/2010, prijatého 6. decembra 2010, uvedené pod č. 16 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov SR 2/2011, „pri postupne uložených, nariadených a ešte celkom nevykonaných trestov odňatia slobody pre výpočet doby rozhodujúcej pre splnenie formálnej podmienky
1 a § 67 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. je smerodajný súčet dĺžky týchto trestov a odsúdený musí ako podmienku pre možnosť podmienečného prepustenia vykonať súčet pomerných častí všetkých dotknutých trestov, určených
právnej kvalifikácie skutkov v jednotlivých odsudzujúcich rozsudkoch v súlade s § 66 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák. a § 67 Tr. zák. Doba výkonu trestu odňatia slobody minimálne v takto určenej dĺžke je potom posudzovaná z hľadiska splnenia materiálnej podmienky
1 Tr. zák. vo vzťahu ku všetkým dotknutým trestom". Pre naplnenie formálnej podmienky podmienečného prepustenia odsúdeného X. I. z výkonu trestu odňatia slobody sa teda vyžaduje výkon dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, nakoľko sa jedná o osobu odsúdenú za zločin, t. j. v danom prípade 20 mesiacov a výkon jednej polovice uloženého nepodmienečného trestu v prípade spáchania prečinu, t. j. 12 mesiacov. Súčet pomerných častí dotknutých trestov uložených odsúdenému za účelom splnenia formálnej podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu je 32 mesiacov. Formálna podmienka podmienečného prepustenia bola teda u odsúdeného splnená, a to dňa
ktorého „ (...) zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou ich úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy". Krajský súd preto nepochybil, keď vzhľadom na zistené skutočnosti zamietol žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pretože nie sú splnené zákonné podmienky, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného X. ako nedôvodnú zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.