1, ods. 6 písm. a) Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí konanom
1 písm. d), písm. e), písm. f) Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku Obžalovaného J. A., narodeného XX. P. XXXX v A. E., bytom A. číslo XXX, u z n á v a v i n n ý m , ž e ako štatutárny zástupca obce A., IČO: XXXXXXXX (ďalej len „prijímateľ") po tom, ako dňa
priloženého súpisu prác a dodávok, vystavenú dodávateľom J., spoločnosť s ručením obmedzeným, Q. X, J., IČO: XX XXX XXX, ktorú poskytovateľ preplatil vo výške 26.320.206,89 Sk (873.670,81 Eur) prevodom na účet prijímateľa č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo V., a.s. dňa 29. októbra 2008, napriek tomu, že dodávka fakturovaných prác a tovaru nebola realizovaná v deklarovanom rozsahu a spôsobom na objekte: SO-11 Regulácia a úprava potoka, čo za projekt „Výrobné haly Píla - A." predstavovalo celkový rozsah nerealizovaných dodávok prác a tovarov najmenej v sume 70.487,23 Eur, a takto postupoval hoci vedel, že stavebné práce a dodávky v deklarovanom rozsahu a spôsobom dodané neboli, teda žiadosť o platbu a jej prílohy neobsahovali správne a pravdivé údaje, keďže uplatňované výdavky neboli reálne, správne, aktuálne a v súlade so schváleným rozpočtom projektu, faktúra neobsahovala skutočne vykonané práce a jednotlivé výmery položiek, čo bolo v rozpore s čl. II ods. 4, čl. IV ods. 1, 2, čl. VII ods. 10 a čl. IX ods. 2 Zmluvy o poskytnutí NFP, ako aj v rozpore s čestným vyhlásením v žiadosti o platbu o tom, že nárokovaná čiastka zodpovedá údajom uvedeným v zúčtovacích dokladoch a oprávnené výdavky boli skutočne vykonané, čím poskytovateľovi spôsobil škodu v rozsahu neoprávnene uplatnených výdavkov v celkovej výške najmenej 66.962,87 Eur, ktorých pomerná časť príspevku vo výške 51,3% pri žiadosti č. 2 poskytnutá z prostriedkov ERDF predstavuje najmenej 34.351,95 Eur a pomerná časť príspevku vo výške 43,7% pri žiadosti č. 2, poskytnutá z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky predstavuje najmenej 29.262,77 Eur, zvyšných 5% (3.524,36 Eur) tvorili vlastné zdroje prijímateľa, t e d a - vylákal od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie je
všeobecne záväzného predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňal, a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia a spôsobil tak značnú škodu, - predložil nesprávny doklad a použil prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev na iný účel, ako boli pôvodne určené, a tým umožnil spôsobenie sprenevery prostriedkov a spôsobil tak značnú škodu, č í m s p á c h a l - zločin subvenčného podvodu
1, ods. 5 Trestného zákona v znení účinnom do 31. júla 2019 (ďalej len „Trestný zákon"), - zločin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev
1, ods. 3 Trestného zákona. Za to mu u k l a d á
5 Trestného zákona za použitia § 36 písm.
1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne o d k l a d á a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.
2 Trestného zákona ustanovuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.
4 písm. d) Trestného zákona ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
1, ods. 2 Trestného zákona u k l a d á trest zákazu činnosti vykonávať činnosť štatutárneho zástupcu v orgánoch miestnej samosprávy na dobu 5 (päť) rokov.
1 Trestného poriadku poškodeného Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky o d k a z u j e s nároku na náhradu škody na civilný proces.
Trestného poriadku odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z a m i e t a. Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd v Pezinku rozsudkom z 29. apríla 2019, sp. zn. PK-1T/4/2016 (ďalej tiež „Špecializovaný trestný súd" alebo „súd prvého stupňa") uznal obžalovaného J. A. (ďalej tiež „obžalovaný") za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu subvenčného podvodu
1, ods. 6 písm. a) Trestného zákona v súbehu so zločinom poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev
1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že - ako štatutárny zástupca obce A., IČO: XXXXXXXX (ďalej len „prijímateľ") po tom, ako dňa 29.4.2008 uzatvoril s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky v zastúpení Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícií a obchodu, od 1.1.2012 v zastúpení Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou (ďalej len „poskytovateľ"), Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku reg. č. VS 15-2008-P82 (ďalej len „Zmluva o poskytnutí NFP") a následne ďalších päť dodatkov k nej, za účelom spolufinancovania schváleného projektu „Výrobné haly Píla-A.", kód ITMS 11110200082, Operačný program: Priemysel a služby, Priorita: č. 1. Rast konkurencieschopnosti priemyslu a služieb s využitím rozvoja domáceho rastového potenciálu, na základe ktorej sa poskytovateľ zaviazal poskytnúť prijímateľovi nenávratný finančný príspevok (ďalej len „NFP") vo výške 45.646.170,-Sk (1.515.175,-Eur), pozostávajúci z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len "ERDF") a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, poskytnutie a použitie ktorého sa spravovalo najmä zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a nariadením Rady (ES) č. 1260/1999 zo dňa 21.7.1999, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o štrukturálnych fondoch v znení nariadení Rady (ES) č. 1147/2001 a č. 1105/2003, s cieľom dosiahnuť schválenie predstieraných výdavkov a tým neoprávnene získať finančné prostriedky, predložil poskytovateľovi 1) dňa 2.9.2008 žiadosť o platbu č. 1 (predfinancovanie) s nárokovanými výdavkami vo výške 17.040.700,09 Sk (565.647,61 Eur), ku ktorej predložil : - faktúru č. 2008034 zo dňa 18.8.2008 na sumu 9.298.203,85 Sk (308.643,82 Eur) a faktúru č. 2008035 zo dňa 25.8.2008 na sumu 8.279.375,78 Sk (274.824,93 Sk - zrejme ide len o chybu v písaní a správne má byť „Eur" - poznámka Najvyššieho súdu), za vykonané stavebné práce
priloženého súpisu prác a dodávok, vystavené dodávateľom J., spoločnosť s ručením obmedzeným, Q. X, J., IČO XX XXX XXX (ďalej len „J."), ktoré poskytovateľ preplatil vo výške 17.040.700,09,-Sk (565.647,61 Eur) prevodom na účet prijímateľa č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo V., a.s. dňa 29.10.2008, napriek tomu, že dodávka fakturovaných prác a tovaru nebola realizovaná v deklarovanom rozsahu a spôsobom na objektoch: SO-01 Hala - píla 100 stavba, SO-07 Spevnené plochy, SO-10 Kanalizačná stoka AA a SO-11 Regulácia a úprava potoka, 2) dňa 29.9.2008 žiadosť o platbu č. 2 (predfinancovanie) s nárokovanými výdavkami vo výške 26.320.206,89 Sk (873.670,81 Eur), ku ktorej predložil : - faktúru č. 2008037 zo dňa 12.9.2008 na sumu 27.495.482,85 Sk (912.682,82 Eur) za vykonané stavebné práce
priloženého súpisu prác a dodávok, vystavenú dodávateľom J., ktorú poskytovateľ preplatil vo výške 26.320.206,89 Sk (873.670,81,-Eur) prevodom na účet prijímateľa č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo V., a.s. dňa 29.10.2008, napriek tomu, že dodávka fakturovaných prác a tovaru nebola realizovaná v deklarovanom rozsahu a spôsobom na objektoch : SO-02 Hala-stolárska výroba, SO-03 Hala-kovovýroba a sklad a SO-07 Spevnené plochy, a 3) dňa 6.2.2009 žiadosť o platbu č. 3 (záverečnú) s nárokovanými výdavkami vo výške 75.819,93 Eur, ku ktorej priložil: - faktúru č. 2008042 zo dňa 30.10.2008 na sumu 2.374.371,30 Sk (78.814,69 Eur) za vykonané stavebné práce
priloženého súpisu prác a dodávok, vystavenú dodávateľom J., ktorú poskytovateľ preplatil vo výške 75.819,93,-Eur prevodom na účet prijímateľa č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo V., a.s. dňa 11.05.2009, napriek tomu, že dodávka fakturovaných prác a tovaru nebola realizovaná v deklarovanom rozsahu a spôsobom na objekte SO-08 Oplotenie výrobného areálu, čo za projekt „Výrobné haly Píla - A." predstavovalo celkový rozsah nerealizovaných dodávok prác a tovarov v hodnote najmenej 512.384,31 Eur, a takto postupoval hoci vedel, že stavebné práce a dodávky v deklarovanom rozsahu a spôsobom dodané neboli, teda žiadosti o platbu a ich prílohy neobsahovali správne a pravdivé údaje, keďže uplatňované výdavky neboli reálne, správne, aktuálne a v súlade so schváleným rozpočtom projektu, faktúry neobsahovali skutočne vykonané práce a jednotlivé výmery položiek a čerpanie finančných prostriedkov nebolo efektívne a hospodárne, čo bolo v rozpore s čl. II ods. 4, čl. IV ods. 1, 2, čl. VII ods. 10 a čl. IX ods. 2 Zmluvy o poskytnutí NFP a čl. IV body 3, 9 Zmluvy o dielo na zhotovenie stavby „Výrobné haly Píla - A.", uzavretej dňa 25.8.2006 medzi obcou A., zastúpenou obž. J. A. ako objednávateľom a J. ako zhotoviteľom diela, ako aj v rozpore s čestným vyhlásením v žiadostiach o platbu o tom, že nárokovaná čiastka zodpovedá údajom uvedeným v zúčtovacích dokladoch a oprávnené výdavky boli skutočne vykonané, pričom v rozpore s čl. IV bod 9 čl. VI bod 23 citovanej Zmluvy o dielo pred vystavením faktúr nevykonal ani nezabezpečil premeranie a odsúhlasenie výmer, a hoci si nesplnil povinnosť na stavbe zabezpečiť stály stavebný dozor, predkladané faktúry a ich prílohy boli opatrené pečiatkou stavebného dozoru, ako nevyhnutnej formálnej podmienky, čím poskytovateľovi spôsobil škodu v rozsahu neoprávnene uplatnených výdavkov v celkovej výške najmenej 486.802,72,-Eur, z ktorých pomerná časť príspevku vo výške 51,3% pri žiadosti č. 1 a č. 2, resp. 75% pri žiadosti č. 3, poskytnutá z prostriedkov ERDF predstavuje najmenej 270 206,68,-Eur a pomerná časť príspevku vo výške 43,7% pri žiadosti č. 1 a č. 2 resp. 20% pri žiadosti č. 3, poskytnutá z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky predstavuje najmenej 216.596,04,-Eur, zvyšných 5% tvorili vlastné zdroje prijímateľa. Za to Špecializovaný trestný súd uložil obžalovanému
6 Trestného zákona, za použitia § 39 ods. 1, ods. 3 písm.
4 Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona uložil súd prvého stupňa obžalovanému aj ochranný dohľad na 1 rok. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, podali obžalovaný, čo do výroku o vine a treste, prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej tiež „prokurátor"), čo do výroku o treste a poškodený Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej aj „poškodený"), čo do chýbajúceho výroku o náhrade škody, odvolania, ktoré neskôr osobitnými podaniami, obžalovaný prostredníctvom svojich obhajcov, písomne aj odôvodnili. V písomných dôvodoch podaného odvolania obžalovaný, prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Milana Žoldoša namietal, že skutková podstata trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie
Trestného zákona je formulovaná alternatívnym spôsobom, a to, tak čo do druhu konania páchateľa, ako aj čo do možného následku. Kumulácia následkov tohto trestného činu sa vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. mája 2018, sp. zn. 1 TdoV 1/2017,
názoru obhajoby, vzájomne vylučuje, teda konaním páchateľa je možné vyvolať len jeden následok, čo platí aj vo vzťahu ku konaniu páchateľa. Z právnej vety odsudzujúceho rozsudku však vyplýva kumulatívne konanie, ako aj kumulatívna existencia následkov (umožnenie sprenevery a aj protiprávneho zadržania prostriedkov). Nakoľko kumulácia minimálne následkov je vylúčená, vytýkal obžalovaný napadnutému rozsudku jeho neurčitosť, keďže nie je z jeho záverov zrejmé akého konania, respektíve následkov sa mal dopustiť. V ďalšej časti odôvodnenia podaného odvolania obžalovaný namietal rozpor medzi znením skutkovej vety napadnutého rozhodnutia, v ktorej súd konštatoval nehospodárnosť a neefektívnosť použitia prostriedkov obžalovaným a znením právnej vety, v ktorej súd konštatoval použitie prostriedkov na iný účel, pritom nehospodárne a neefektívne je možné použiť len prostriedky vynaložené na stanovený účel. V tejto súvislosti obžalovaný vyčítal súdu prvého stupňa, že nezisťoval iný účel použitia prostriedkov, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia („Je nepochybné, že zostali nezrealizované finančné prostriedky, ktoré boli použité iným spôsobom ako predpokladali vyššie citované zmluvy. Kde a u koho sa tieto finančné prostriedky použili však nebolo predmetom dokazovania v tomto konaní" - strana 20), pritom zároveň dospel súd prvého stupňa k záveru, že všetky prostriedky boli, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, uhradené dodávateľovi - spoločnosti J., spoločnosť s ručením obmedzeným, Q. X, J. (ďalej aj „J., s.r.o." alebo „J."). Obžalovaný taktiež vyjadril nesúhlas so záverom Špecializovaného trestného súdu prezentovaným v dôvodoch napadnutého rozhodnutia spočívajúcim v tom, že za účel použitia prostriedkov považoval jednotlivé položky rozpočtu namietajúc, že priemyselný park bol postavený, plní svoj účel, pritom v konaní nebolo preukázané, že by si obžalovaný finančné prostriedky prisvojil, alebo použil na iný účel, ako boli stavebné práce. Názor, že sledovaný účel je potrebné vyvodzovať z jednotlivých položiek by viedol k príliš tvrdému a formalistickému uplatňovaniu trestného práva, kedy by každý odklon od jednotlivých položiek rozpočtu, aj nepodstatný, znamenal vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti. Odklon od jednotlivých položiek zo strany prijímateľa pri zachovaní celkovej povahy výdavkov môže byť predmetom uplatnenia nárokov v rámci súkromného práva, respektíve skúmania v administratívnom konaní, nie však dôvodom na aplikáciu trestného práva ako prostriedku ochrany „ultima ratio", pritom z vykonaného dokazovania vyplýva, že všetky platby nenávratného finančného prostriedku (ďalej aj „NFP") boli zo strany prijímateľa použité na úhradu vykonaných stavebných prác. Obžalovaný ďalej vyjadril názor, že Zmluva o dielo uzatvorená medzi Obcou A. ako prijímateľom a spoločnosťou J., spoločnosť s ručením obmedzeným, Q. X, J. ako zhotoviteľom je irelevantná vo vzťahu k zisťovaniu naplnenia skutkových podstát trestných činov
a § 225 Trestného zákona, keďže neupravuje podmienky poskytnutia NFP a ani žiadne povinnosti prijímateľa voči poskytovateľovi - Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej tiež „ministerstvo"). Vo vzťahu k následku, ktorým malo byť umožnenie sprenevery, obžalovaný namietal, že všetky prostriedky NFP, ktoré obec získala od poskytovateľa, boli zaplatené dodávateľovi a tak
názoru obhajoby, si ani obec a ani obžalovaný objektívne nemohli žiadne finančné prostriedky prisvojiť, čo bráni záveru o vyvolaní následku sprenevery. Obdobne tak spochybnil záver o tom, že zostali nejaké nezrealizované finančné prostriedky, pretože NFP je poskytovaný na základe faktúr vystavených prijímateľom, ktorý je následne v rámci zúčtovania platieb povinný predložiť doklady o vykonaných platbách dodávateľovi, pritom ministerstvo ako poskytovateľ nikdy nenamietalo, že by prijímateľ nepreukázal úhradu faktúr dodávateľovi v plnej výške prijatého NFP. Obhajoba tak právny záver súdu o spôsobení následku obžalovaným v podobe sprenevery považovala za neodôvodnený a nepreukázaný. Obžalovaný taktiež spochybnil záver o spôsobení následku v podobe protiprávneho zadržania prostriedkov Európskych spoločenstiev, ktorému
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 TdoV 1/2017, obsahovo zodpovedá následok trestného činu neoprávneného užívania cudzej veci
Trestného zákona a zdôraznil, že zo skutkovej vety napadnutého rozsudku nemožno vyvodiť záver, že by obžalovaný prechodne a neoprávnene užíval prostriedky NFP. Zároveň opätovne vyjadril názor, že súbežné spôsobenie následku v podobe sprenevery a aj protiprávneho zadržania prostriedkov NFP je vylúčené. Vo vzťahu k skutkovej podstate trestného činu
Trestného zákona obžalovaný ešte namietal, že jej objektom je ochrana prostriedkov EU, nie štátneho rozpočtu SR, pritom
názoru obžalovaného prostriedky NFP sú de iure prostriedkami štátneho rozpočtu SR a nie je ich možné považovať za prostriedky rozpočtu EÚ, čo vo svojom liste potvrdilo aj Ministerstvo financií Slovenkej republiky. Názor Špecializovaného trestného súdu, ktorý vyššie uvedenú argumentáciu odmietol konštatujúc, že inak by chýbal akýkoľvek zmysel pre existenciu skutkových podstát trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie, označil obžalovaný za nepodložený a porušujúci jeho ústavné právo byť trestne stíhaný iba zo zákonných dôvodov. V tejto súvislosti obžalovaný poukázal na návrh obhajoby na vykonanie listinného dôkazu - Rozhodnutia Úradu vládneho auditu, číslo: UVA-1215/2018 zo dňa 3. mája 2018, ktorý bol súdom odmietnutý, mal však preukázať, že v rámci predfinancovania sú prijímateľovi poskytované iba prostriedky zo štátneho rozpočtu, čo má vplyv na výšku škody, ako aj záver o porušení chráneného objektu. Ohľadom naplnenia objektívnej stránky trestného činu subvenčného podvodu
Trestného zákona, obžalovaný v podanom odvolaní namietal nepreskúmateľné a príliš všeobecné konštatovanie súdu v napadnutom rozsudku spočívajúce v tom, že obvinený svojím konaním porušil ustanovenia zákona č. 523/2004 Z.z., nariadenia Rady č. 1260/1990, 117/2001, 1105/
názoru obžalovaného, odmietnuť vykonať uvedený dôkaz len s poukazom na jeho predchádzajúce odopretie výpovede bez zisťovania, či dôvody odopretia výpovede sú naďalej dané, respektíve, či obavy svedka z jeho možného trestného stíhania sú dôvodné. V tomto smere nevykonal súd prvého stupňa žiadnu aktivitu ani dopyt. Uvedený postup súdu prvého stupňa pokladal obžalovaný za porušenie svojho práva na obhajobu. Obžalovaný vytýkal odôvodneniu napadnutého rozsudku taktiež jeho nepreskúmateľnosť a nedostatočné venovanie sa celému radu argumentačných liniek obhajoby, ktorá namietala nenaplnenie skutkových podstát žalovaných trestných činov, objektívnej stránky, objektu, ako aj subjektívnej stránky, ktorými sa súd ani čiastočne nezaoberal a ani neuviedol žiadne úvahy, z ktorých by bolo možné vyvodiť závery o mylnosti obrany obžalovaného. Súd sa
názoru obžalovaného obmedzil iba na konštatovanie, že by chýbal zmysel pre existenciu skutkových podstát trestného činu poškodzovania finančných záujmov EÚ a vôbec sa nezaoberal argumentáciou obhajoby voči trestnému činu subvenčného podvodu
Z uvedených dôvodov dospel obžalovaný k záveru, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný a nespĺňa náležitosti rozsudku vyplývajúce z ustanovenia § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Podanému znaleckému posudku v časti týkajúcej sa skutočne realizovaných prác pri regulácii potoka, obžalovaný v podanom odvolaní vytýkal v prvom rade jeho neúplnosť, keďže znalec si overoval realizáciu prác na regulácii potoka len vizuálne, bez skúšobných sond, hodnotu stavebných prác vypočítal na základe zistenej dĺžky regulácie potoka a zisteného počtu gabiónov, nezohľadnil však všetky nevyhnutné položky (napríklad rovnanina, základový pás, úprava brehov po povodniach, atď.) a nezohľadnil počet a umiestnenie gabiónov na spevnenie brehov, ktoré nie sú zistiteľné vizuálne, ale zakryté zeminou. V druhom rade obžalovaný v tejto súvislosti namietal, že čiastkové stavebné práce v podobe regulácie potoka sú svojou povahou vodnou stavbou, pričom na hodnotenie takejto stavby nemal znalec Ing. Polášek potrebnú odbornosť, keďže nie je zapísaným znalcom v príslušnom odvetví, a to vodné stavby. Obžalovaný vyjadril názor, že kontroly poškodeného na mieste samom, vykonané po každom predložení žiadosti o platbu finančných prostriedkov zo strany obce a následné odsúhlasenie platieb NFP poškodeným, možno považovať za konkludentné odsúhlasenie prípadných zmien pri realizácii projektu. V danom prípade, nebola zo strany poškodeného riadne vykonaná kontrola využitia poskytnutých finančných prostriedkov a hoci nedôsledná kontrola neznamená zároveň aj beztrestnosť páchateľa,
názoru obžalovaného nie je možné odhliadnuť od „pričinenia poškodeného" na vzniku škody a v prípade, že by sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, je na prejednávaný prípad potrebné aplikovať ustanovenie § 29 Trestného zákona. Obžalovaný považoval za neprípustné, aby poškodený prenášal svoju prípadnú laxnosť pri výkone kontroly na obžalovaného, ktorý by tak mal sám znášať plnú prípadnú trestnú zodpovednosť. Naopak vyjadril názor, že by bolo na mieste skúmať, či nedošlo k spáchaniu trestného činu
Trestného zákona, ak by odvolací súd dospel k záveru, že došlo k poškodeniu finančných záujmov EÚ. Záverom svojho odvolania, podaného prostredníctvom obhajcu JUDr. Milana Žoldoša, obžalovaný súdu prvého stupňa vytýkal, že pri vyčíslení výšky škody zodpovedajúcej jednotlivým nezrealizovaným položkám identifikovaným v rozpočte nezohľadnil, že tieto položky boli nahradené iným druhom položiek. Svoju trestnú zodpovednosť obžalovaný poprel s tvrdením, že samotný stavebný projekt bol od začiatku nesprávny (projekt na kanalizáciu bol zhotovený ešte v roku 1993) a v celom rozsahu nerealizovateľný, pričom obžalovaný ani nedisponoval potrebným vzdelaním, aby vedel overiť správnosť stavebnej dokumentácie, realizačné projekty dal vypracovať dodávateľ (pán J.). V konaní taktiež nebolo
názoru obžalovaného preukázané, že by si privlastnil čo i len časť poskytnutého príspevku a napriek tomu, že súd prvého stupňa v tomto smere nevykonal žiadne dôkazy konštatoval, že obžalovaný spôsobil následok sprenevery a protiprávneho zadržania prostriedkov. Z vyššie uvedených dôvodov obžalovaný poprel akúkoľvek vinu zo spáchania skutku mu kladeného za vinu a navrhol, aby odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok a vec vrátil Špecializovanému trestnému súdu na opätovné konanie. V odvolaní podanom prostredníctvom obhajcu JUDr. Ivana Vanka, obžalovaný v prvom rade poukázal na odôvodnenie svojho predchádzajúceho odvolania zo 14. októbra 2016 a jeho doplnenia z 28. marca 2017. Namietal, že tri kontroly realizácie projektu „Výrobné haly Píla-A." uskutočnené poskytovateľom - Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej tiež „MH SR") v zastúpení Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícií a obchodu (ďalej tiež „SARIO"), ako súčasť úkonov predbežnej a priebežnej finančnej kontroly
502/ 2001 Z. z. o finančnej kontrole, v rámci ktorej bol poskytovateľ povinný preveriť najmä reálnosť, oprávnenosť, správnosť, aktuálnosť a neprekrývanie sa nárokovaných výdavkov atď., skončili s negatívnym záverom, t. j. že neboli zistené žiadne nezrovnalosti finančného alebo nefinančného charakteru a s odporúčaním žiadosť o predfinancovanie schváliť a postúpiť na realizáciu. Jednotlivé kontroly sa síce uskutočnili ako kontroly na mieste, avšak výberovým spôsobom, hoci
Zmluvy o NFP sa mali realizovať 100 % fyzickou previerkou. Napriek tomu nie je,
názoru obžalovaného, možné závery troch na mieste samom vykonaných kontrol poskytovateľom ako dôkaz odignorovať a len následnú finančnú kontrolu z roku 2012 považovať za správnu, najlepšiu a neomylnú. Následne bola totiž vykonaná aj záverečná kontrola opäť s negatívnym výsledkom. Obžalovaný taktiež v tejto súvislosti poukázal na kolaudačné konanie k stavbe, ktorého výsledkom bolo kolaudačné rozhodnutie z 11. novembra 2009, v ktorom boli zistené len nepodstatné zmeny stavby pred jej dokončením oproti projektovej dokumentácii. Taktiež
rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Spišská Nová Ves z
ktorého technickým riešením kolaudovanej stavby je opevnenie gabiónovými blokmi a matracmi vyplnenými kamenivom, dno upravené kameninovou rovnaninou a brehy koryta ošetrené hydroosevom a zatrávnením. V ďalšej časti odvolania obžalovaný vytýkal súdu prvého stupňa, že svoje rozhodnutie založil aj na dôkazoch, ktoré neboli vykonané oboznámením na hlavnom pojednávaní, a to odpoveď Ministerstva financií z
názoru obžalovaného, mala brať do úvahy ceny, údaje a prepočty vysúťažené dodávateľom a zhotoviteľom projektu „Výrobné haly Píla-A.". Znalecká organizácia,
názoru obžalovaného, v spomínanom znaleckom posudku svojvoľne zmenila kvalifikáciu horniny z
vyjadrenia obžalovaného, znalec Ing. Jozef Polášek je zamestnancom CENEKON, a.s. IČO: 52 015 661, ktorá rovnako ako spoločnosť Čavojský&Partners, a.s. IČO: 00 684 759, nemá v predmete činnosti zapísanú znaleckú činnosť. Predseda senátu súdu prvého stupňa v súvislosti so zmenou právneho postavenia vyzval znalca Ing. Jozefa Poláška, aby zaslal poverenie svojej osoby na konanie v mene spoločnosti Čavojský&Partners, a.s. IČO: 00 684 759 mailom s tým, že toto poverenie bolo súdu prvého stupňa zaslané poštou do troch pracovných dní. Postup predsedu senátu na hlavnom pojednávaní konanom 22. januára 2019 a následný výsluch znalca 5. marca 2019, pokladal obžalovaný za nezákonný a dôkaz v podobe výsluchu znalca za nepoužiteľný v trestnom konaní. Dodatočný súhlas konateľov spoločnosti Čavojský&Partners, a.s. zaslaný súdu faxom nemohol
názoru obžalovaného konvalidovať tento protiprávny stav. Ing. Jozef Polášek je síce zapísaný v zozname znalcov, avšak predmetný znalecký posudok vypracoval ako znalec znaleckej organizácie, ktorá už právne neexistuje. Obžalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že obhliadky stavby a regulácie potoka realizovanej na podnet znalca Ing. Jozefa Poláška a uskutočnenej iba v priebehu niekoľkých hodín 9. októbra 2018, hoci sa mala konať dva dni, a to aj nasledujúci deň (10. októbra 2018), sa zúčastnil aj konateľ spoločnosti J., s.r.o. Ing. L. J., ktorý na požiadanie znalca tomuto odovzdal počas obhliadky podklady k vypracovaniu znaleckého posudku, pritom
názoru obžalovaného, bolo samotné procesné postavenie Ing. L. J. pri tomto úkone nejasné. A aj na podklade uvedených skutočností obžalovaný opätovne, avšak neúspešne navrhoval vypočuť Ing. L. J. ako svedka, hoci odoprel vypovedať v konaní pred súdom
2 Trestného poriadku, pretože bez výpovede tohto svedka nie je možné
názoru obžalovaného, objasniť skutočnosti dôležité pre rozhodnutie súdu. V podanom odvolaní poukázal obžalovaný ešte na Záznam o zistených skutkových okolnostiach spísaný
1 Advokátskeho poriadku obhajcom obžalovaného so súhlasom RNDr. V. L., zamestnanej ako odborný radca na Okresnom úrade v U., odbor starostlivosti o životné prostredie, týkajúci sa priebehu a výsledku kolaudačného konania stavby „Regulácia a úprava časti A. potoka v intraviláne obce A." v roku 2010 a namietal, že vyššie uvedený záznam, hoci bol prečítaný na hlavnom pojednávaní dňa
názoru obžalovaného suplovala postavenie prokurátora ako nositeľa dôkazného bremena. Obžalovaný ďalej v tejto súvislosti vyjadril nesúhlas aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia spočívajúcim v tom, že svedka B. dopočul, aby si overil, že zástupcovia znaleckej organizácie CENEKON, a.s. vykonali obhliadku objektu. V ďalšej časti podaného odvolania obžalovaný namietal postup súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu obhajoby na vylúčenie poškodeného z trestného konania, argumentačne vychádzajúceho z uznesenia Špecializovaného trestného súdu zo
názoru obžalovaného došlo k narušeniu princípu kontradiktórnosti konania. Namietal ďalej, že takýmto spôsobom dokazovanie vykonával súd, ktorý by mal byť nestranný, avšak svojou aktivitou tento stav narušil. Postup súdu potom,
názoru obžalovaného, vyvolával pochybnosti o jeho nestrannosti. Za neštandardný a nezákonný považoval obžalovaný aj postup súdu prvého stupňa spočívajúci v tom, že obhajobe nebol doručený návrh prokurátora na úpravu skutkovej vety prednesený prokurátorom v závere jeho záverečnej reči, a to ani na písomnú žiadosť obhajoby. Záverom obžalovaný zdôraznil, že sa nestotožňuje s rozsudkom súdu prvého stupňa, jeho dôvodmi, ako aj závermi, pretože
jeho názoru vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a je založený na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom. Obžalovaný ďalej sumarizoval svoje dôvody odvolania a vyslovil presvedčenie, že v konaní nebola preukázaná vôľová zložka konania kladeného mu za vinu - zavinenie, pričom v konaní zistené okolnosti pripúšťajú rôzne závery o forme zavinenia. Taktiež záver súdu prvého stupňa spočívajúci v tom, že obžalovaný konal v priamom úmysle a konal so snahou o majetkový prospech, nemá
jeho (obžalovaného) názoru, oporu vo vykonaných dôkazoch. Obžalovaný považoval za nejasný a nezrozumiteľný záver súdu, že zostali „nezrealizované finančné prostriedky", ktoré boli „použité iným spôsobom", ako to predpokladali zmluvy, ale otázky „kde" a „kto" tieto prostriedky použil, neboli predmetom dokazovania v konaní. Nebolo
názoru obžalovaného, taktiež preukázané, že došlo k protiprávnemu zadržaniu finančných prostriedkov a k sprenevere finančných prostriedkov, keďže obec A. a ani obžalovaný si žiadne finančné prostriedky prisvojiť objektívne nemohli, vzhľadom na to, že boli v plnej miere uhradené dodávateľovi. Navyše zo znaleckého posudku vyhotoveného znaleckou organizáciou CENEKON, a.s. je pritom zrejmé, že skutočne vynaložené výdavky na stavebné objekty sa kryjú takmer na 100%, pričom rozhodujúce nezrovnalosti sa týkali predovšetkým regulácie potoka a spevnených plôch. V tejto súvislosti obžalovaný namietal, že v jeho prospech mali byť vyhodnotené už spomínané kolaudačné rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Spišská Nová Ves, z ktorých plynie, že neboli zistené odchýlky od projektovej dokumentácie. Súd prvého stupňa, ako aj prokurátor,
názoru obžalovaného, nesprávne vyhodnotili závery odvolacieho súdu vyslovené v zrušujúcom uznesení a nesprávne upriamili svoju pozornosť už len na vykonanie nového znaleckého posudku. S poukazom na odôvodnenie spomínaného zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu (str. 11), vyjadril obžalovaný názor, že po vrátení veci súd prvého stupňa mal a mohol vykonať aj iné dôkazy a keďže tak neurobil, nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a zostali tak aj pochybnosti o správnosti skutkových zistení, na objasnenie ktorých bolo potrebné vykonať ďalšie dôkazy. V podstate z vyššie uvedených dôvodov navrhol obžalovaný, prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Ivana Vanka, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd
1 písm. a), b), c) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a
1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej aj „prokurátor") v dôvodoch ním podaného odvolania v súvislosti s uloženým trestom odňatia slobody namietal použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona upravujúceho mimoriadne zníženie trestu a argumentoval tým, že inštitút mimoriadneho zníženia trestu je inštitútom výnimočným, ktorého použitie nemôžu odôvodniť bežne sa vyskytujúce okolnosti a ani presvedčenie súdu, že trest uložený v medziach zákonom stanovenej sadzby, by bol pre páchateľa príliš prísny. Záver o existencii dôvodov pre mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona, taktiež nemožno opierať o úvahy súdu nepodložené dôkazmi. Vo všeobecnej rovine prokurátor v ním podanom odvolaní uviedol, že mimoriadne zníženie trestu možno odôvodniť aj okolnosťami, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu pokiaľ svojím významom alebo intenzitou, výraznejšie vybočujú z obvyklých okolností páchania príslušného trestného činu, a preto aj odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. V prejednávanej veci však takéto okolnosti,
názoru prokurátora, zistené neboli. V kontexte uvedeného, mimoriadne zníženie trestu môže odôvodniť aj existencia inak poľahčujúcich okolností, ktoré vo svojom rozsahu (súhrne) a význame prekračujú hranice bežné pre priznanie statusu poľahčujúcich okolností.
ustálenej rozhodovacej praxe možno odôvodniť mimoriadne zníženie trestu aj existenciou viacerých významných poľahčujúcich okolností, pri nedostatku priťažujúcich okolností. V prejednávanej veci však súd prvého stupňa v prípade obžalovaného konštatoval existenciu len jednej poľahčujúcej okolnosti (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život) a zároveň aj jednej priťažujúcej okolnosti (spáchal viac trestných činov). V podanom odvolaní prokurátor ďalej dôvodil, že osobné pomery obžalovaného sú štandardné, skutočnosť, že je dôchodcom, so zreteľom na vek nie je ničím výnimočná a nedosahuje takú kvalitu, ktorá by opodstatňovala mimoriadne zníženie trestu. Za prihliadnutia hodné okolnosti alebo pomery v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona, nemožno
názoru prokurátora v žiadnom prípade pokladať skutočnosť, že obžalovaný má nešpecifikované zásluhy v dôsledku toho, že dlhoročne vykonával funkciu starostu obce, za výkon ktorej poberal príslušný plat a navyše uvedená skutočnosť je zohľadnená už v rámci priznanej poľahčujúcej okolnosti v podobe vedenia riadneho života pred spáchaním trestného činu. Mimoriadne zníženie trestu v prípade obžalovaného,
názoru prokurátora, neodôvodňujú ani prieťahy v konaní, či neprimeraná dĺžka trestného konania (viď R 10/2011, R 46/2017). V prejednávanej veci bolo obvinenie obžalovanému vznesené
názoru prokurátora, dĺžka konania nepochybne zodpovedala charakteru veci a k porušeniu práv obžalovaného nedošlo. Pri skúmaní naplnenia podmienok pre mimoriadne zníženie trestu, je potrebné
názoru prokurátora, mať na zreteli aj výšku spôsobenej škody, ako aj skutočnosť, že obžalovaný konal v priamom úmysle a motívom jeho konania bola snaha o majetkový prospech. Pre použitie ustanovenia §-u 39 ods. 1 Trestného zákona neboli preto
názoru prokurátora, splnené zákonné podmienky a špecializovaný trestný súd mal obžalovanému uložiť trest v rámci trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona. V podstate z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a
3 Trestného poriadku sám rozhodol v intenciách návrhu prokurátora. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej aj „poškodený") v ním podanom odvolaní, čo do chýbajúceho výroku o náhrade škody namietal, že súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku skonštatoval, že obžalovaný poskytovateľovi, teda poškodenému, spôsobil škodu v rozsahu neoprávnene uplatnených výdavkov v celkovej výške najmenej 486.802,72 Eur. Poškodený si nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnil v súlade s ustanovením § 46 ods. 3 Trestného poriadku, napriek tomu Špecializovaný trestný súd o riadne a včas uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody vo výške 486.806,72 Eur nerozhodol, poukazujúc v odôvodnení svojho rozhodnutia na rozsudok najvyššieho súdu z 23. januára 2019, sp. zn. 3To/12/2018,
ktorého nárok na vrátenie poskytnutého nenávratného finančného príspevku nemá povahu nároku na náhrady škody, ale osobitného verejnoprávneho nároku a keďže trestný súd v adhéznom konaní rozhoduje o civilno-právnom nároku na náhradu škody, nie je oprávnený posudzovať, či došlo k porušeniu predpisu administratívnoprávnej povahy, respektíve, či je daný dôvod na vrátenie poskytnutých nenávratných finančných prostriedkov a v akom rozsahu. Postupu Špecializovaného trestného súdu poškodený s poukazom na znenie §-u 46 ods. 3, § 256 ods. 3 a 288 ods. 1 Trestného poriadku, ako aj ustálenú súdnu prax (R 48/1962) taktiež vytýkal, že nerozhodnutiu súdu prvého stupňa o nároku poškodeného na náhradu škody nepredchádzalo uznesenie o nepripustení poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody do konania dôvodiac, že súd musí vždy o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody rozhodnúť a pokiaľ dospeje k záveru, že poškodený uplatňuje v trestnom konaní nárok na náhradu škody, ktorú proti obžalovanému ako škodcovi uplatňovať nemôže, má ho poučiť a ak zotrvá na svojom nároku na priznanie náhrady škody, súd uznesením vysloví, že uplatňovanie nároku na náhradu škody sa v trestnom konaní nepripúšťa a až následne v rozsudku o nároku na náhradu škody nerozhoduje, a to ani odkázaním poškodeného na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Pokiaľ teda Špecializovaný trestný súd v priebehu konania nerozhodol o tom, že poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody do konania nepripúšťa, jeho postup spočívajúci v tom, že o riadne a včas uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody nerozhodol, je v rozpore so zákonom. V ďalšej časti svojho odvolania sa poškodený zameral na argumentáciu v prospech súkromnoprávnej povahy Zmluvy o poskytnutí NFP uzatvorenej
2 Obchodného zákonníka. Svoj názor podporil poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Sžp/1/2009,
ktorého pomoc a podpora sa poskytuje na základe zmluvy uzatvorenej
2 Obchodného zákonníka, ktorá má charakter relatívneho obchodu a spadá svojou povahou do oblasti súkromného práva a poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3SžF/118/2013,
ktorého okamihom uzavretia zmluvy o poskytnutí NFP nadobudol vzťah medzi žalobcom a žalovaným súkromnoprávny charakter a prípadné nároky z neho je možné uplatňovať v civilnom konaní a prostredníctvom správneho konania. S uvedeným názorom o súkromnoprávnej povahe Zmluvy o poskytnutí NFP sa stotožnil aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp. zn. II.ÚS 219/2015 uviedol, že vzťah o pridelení NFP je administratívnoprávnym vzťahom len do momentu uzavretia Zmluvy o poskytnutí NFP. Od tohto momentu sa tento administratívnoprávny vzťah mení na vzťah súkromnoprávny. Poškodený s poukazom na článok XII Zmluvy o poskytnutí NFP v podanom odvolaní ďalej uviedol, že je potrebné a nevyhnutné rozlišovať medzi, na jednej strane porušením finančnej disciplíny v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy (č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) a správnym konaním na to nadväzujúcim, ktorého výsledkom je rozhodnutie príslušného orgánu o povinnosti vrátiť príspevok a na druhej strane porušením Zmluvy o poskytnutí NFP a s ním spojenými civilnoprávnymi nárokmi poskytovateľa na vrátenie neoprávnene vyplateného NFP
príslušných ustanovení uvedenej zmluvy.
názoru poškodeného je na zvážení poskytovateľa, či v prípade porušenia podmienok poskytnutia NFP
Zmluvy o poskytnutí NFP si bude v civilnom sporovom konaní na základe príslušných ustanovení dotknutej zmluvy uplatňovať civilnoprávny nárok na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov alebo ak porušenie povinností je zároveň porušením finančnej disciplíny
zákona o rozpočtových pravidlách, bude vrátenie peňažných prostriedkov uplatňovať ako verejnoprávny nárok v rámci osobitného správneho konania. V tejto súvislosti poukázal poškodený na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. júla 2014, sp. zn. 3Sžf/118/2016,
ktorého povinnosť žalobcu vrátiť príspevok za daného stavu nevyplýva z napadnutého rozhodnutia, ale môže byť len dôsledkom odstúpenia žalovaného od obchodnej zmluvy. V prejednávanej veci poškodený v podanom odvolaní ešte namietal, že žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov z
názoru poškodeného, do úvahy. Poškodený vo svojom odvolaní poukázal taktiež na čl. 38 a čl. 39 ods. 4 Nariadenia Rady ES č.1260/1990, z ktorých vyplýva, že členský štát konajúci prostredníctvom riadiaceho orgánu je zodpovedný za vrátenie súm, neoprávnene vyplatených prijímateľom, do všeobecného rozpočtu Európskej únie. V danom prípade,
názoru poškodeného, v dôsledku porušenia vopred určených zmluvných podmienok uvedených v Zmluve o poskytnutí NFP uzatvorenej s prijímateľom Obcou A., konajúcej prostredníctvom obžalovaného, došlo k neoprávnenému použitiu prostriedkov NFP v celkovej výške najmenej 486.802,72 Eur, na základe čoho bol poškodený povinný v súlade s Nariadením Rady ES 1260/1990, vrátiť neoprávnene vyplatené sumy do všeobecného rozpočtu Európskej únie, čím poškodenému vznikla majetková ujma, ktorú si uplatňuje ako škodu v trestnom konaní. V tejto súvislosti poškodený poukázal na skutočnosť, že samotné skutkové podstaty trestných činov, z ktorých spáchania bol obžalovaný zatiaľ neprávoplatne uznaný za vinného, predpokladajú spôsobenie škody a existenciu poškodeného, teda subjektu, ktorému bola spôsobená majetková ujma. Na podporu svojej argumentácie poukázal poškodený taktiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. mája 2019, sp. zn. 6To/2/2019, ktorým bol okrem iného poškodenému v obdobnej veci priznaný nárok na náhradu škody. Záverom poškodený zosumarizoval svoju argumentáciu a uviedol, že je nositeľom hmotného práva na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku toho, že je povinný vrátiť do všeobecného rozpočtu Európskej únie neoprávnene a v rozpore so Zmluvou o poskytnutí NFP použité prostriedky Obcou A., konajúcou prostredníctvom obžalovaného. Postupom Špecializovaného trestného súdu, ktorý nerozhodol o riadne uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody bolo
názoru poškodeného, okrem iného porušené právo poškodeného na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo poškodeného na spravodlivý súdny proces
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z uvedených dôvodov poškodený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 písm. f) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a sám
3 Trestného poriadku rozhodol tak, že uloží obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému škodu spôsobenú v uplatnenom rozsahu 486.806,72 Eur. Na základe takto podaných odvolaní postupoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku,
ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie
1, alebo nezruší rozsudok
3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1 Trestného poriadku a dospel k nasledovným záverom. V posudzovanej trestnej veci bolo
názoru najvyššieho súdu, pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v zásade v rozsahu umožňujúcom, vychádzajúc z ustanovenia § 2 ods. 10 Trestného poriadku, spravodlivé rozhodnutie. Najvyšší súd však považoval za potrebné dopočuť znalca z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, Odhad hodnoty stavebných prác, Ing. Jozefa Polaška a prečítať podstatný obsah faktúry č. 2008037 zo dňa
názoru najvyššieho súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne preukázané, že skutok, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu tak, ako bol v tomto rozhodnutí ustálený, sa stal a že ho spáchal práve obžalovaný. V prejednávanej veci nebolo sporné, že obžalovaný ako štatutárny zástupca Obce A. uzatvoril
2 Trestného poriadku ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku odvolania podaného v prospech obžalovaného, nemôže v novom konaní dôjsť k zmene rozhodnutia v jeho neprospech. Citované ustanovenie zakotvuje zásadu zákazu zmeny k horšiemu („reformatio in peius") len na podklade odvolania podaného v prospech obžalovaného pri absencii odvolania podaného v jeho neprospech. Tento zákaz je pritom (na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, účinnej do
1 Trestného poriadku sú prokurátor a policajt, pričom orgány činné v trestnom konaní sú povinné vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Súd teda nie je súčasťou sústavy orgánov činných v trestnom konaní, ale v kontradiktórnom trestnom procese, ktorého základy Trestný poriadok aj vyš
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.