Obsah (17)

§ 59§ 24§ 18§ 167§ 440§ 11§ 449§ 455§ 137§ 4§ 7§ 8§ 9§ 9a§ 461§ 467§ 168

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Asan/11/2019 Identifikačné číslo spisu: 7016200191 Dátum vydania rozhodnutia: 18.06.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Erika Čanádyová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného č.: SK/0615/99/2015 zo dňa 18.12.2015 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým

§ 59ods.

2 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj č. P/0163/04/15 zo dňa 05.08.2015 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola žalobcovi

§ 24ods.

1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o ochrane spotrebiteľa“) uložená pokuta vo výške 600,- Eur pre porušenie zákazu, vyplývajúceho z ust. § 4 ods. 2 písm. c/ v nadväznosti na ust. § 7 ods. 1 a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého predávajúci nesmie používať nekalé obchodné praktiky, nekalé obchodné praktiky sú zakázané, pričom za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie ohľadne obchodnej praktiky smerujúcej k dostupnosti produktu, ktorá akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu priemerného spotrebiteľa, nakoľko v čase kontroly dňa 10.06.2015 bolo v prevádzke EXIsport, ZOC MAX, Prievozská 30, Nitra zistené, že účastník konania uvádzal v reklamnom letáku EXIsport, slovenská športová sieť platnom od 10.06.2015 do 23.06.2015 klamlivú informáciu o ponuke na predaj jedného druhu výrobku - obuv na turistiku SALOMON SPEEDCROSS 3 CS, keďže v čase kontroly bolo kontrolou evidencie stavu zásob zistené, že tento jeden druh výrobku nebol na prevádzku dodaný ku dňu začatia akcie, čo vedúci prevádzky prítomný pri kontrole žiadnym spôsobom nespochybnil, čím účastník konania porušil zákaz používania nekalých obchodných praktík a použil nekalú obchodnú praktiku, ktorá uvádzala priemerného spotrebiteľa do omylu pri tak dôležitom údaji, akým je dostupnosť produktu. 2. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že dňa 10.06.2015 o 12.35 hod. bola v prevádzkarni žalobcu EXIsport, ZOC MAX, Chrenovská 30, Nitra, vykonaná kontrola, zameraná na dodržiavanie zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v súvislosti s prebiehajúcou letákovou akciou. O výsledku uvedenej kontroly bol vyhotovený inšpekčný záznam, z bodu 3 ktorého vyplýva, že fyzickou obhliadkou dostupnosti akciového sortimentu a následnou kontrolou evidencie stavu zásob bolo zistené, že v čase začatia akcie dňa 10.06.2015, ktorá mala trvať do 23.06.2015, sa v ponuke pre spotrebiteľa nenachádzal, t.j. nebol dostupný pre spotrebiteľa výrobok ponúkaný v reklamnom letáku EXIsport, slovenská športová sieť s platnosťou od 10.06.2015 do 23.06.2015 alebo do vypredania zásob, pričom išlo o obuv na turistiku SALOMON SPEEDCROSS 3 CS v hodnote 119,99 Eur, ktorý výrobok sa nachádzal na strane 3 letáku. Tento výrobok sa v deň začatia akcie v ponuke pre spotrebiteľa v predmetnej prevádzkarni nenachádzal, t.j. nebol pre spotrebiteľa dostupný. Vychádzajúc z uvedeného, konanie predávajúceho vykazuje znaky nekalých obchodných praktík, ktoré sú zakázané, čo je v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa. Keďže za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania. Z bodu 5 cit. záznamu zároveň vyplýva, že v prevádzkarni bolo prekontrolovaných 80 druhov výrobkov a boli zistené nedostatky pri výrobkoch špecifikovaných v tomto bode záznamu, a to v tom zmysle, že na výrobku sa nenachádzalo materiálové zloženie v štátnom jazyku. Súčasťou administratívneho spisu je predmetný leták EXIsport, slovenská športová sieť, platný od 10.06.2015 do 23.06.2015 v origináli, v ktorom sa nachádza 21 druhov obuvi, na ktoré sa predmetná akcia z uvedeného letáka vťahuje. Predmetný výrobok s označením SALOMON SPEEDCROSS 3 CS sa nachádza na str. 4 predmetného letáku, na ktorej sa zároveň nachádza v rámčeku s červeným podkladom aj informácia označená ako všeobecné informácie a predajne EXIsport, kde v rámci všeobecných informácií drobnými písmenami je uvedené, že nie všetky produkty v tomto letáku sú dostupné v každej predajni EXIsportu, dajú sa však objednať v predajni alebo na www.exisport.com a ďalšie informácie. Dňa 22.07.2015 bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 14.07.2015 č. P/0163/04/15, v zmysle ktorého mu bolo oznámené začatie správneho konania

§ 18ods.

2 zákona o správnom konaní a to konanie o uložení pokuty

§ 24ods.

1 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov so špecifikáciou správneho deliktu, ktorého sa mal žalobca dopustiť tak, ako bol špecifikovaný aj v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Zároveň bol vyzvaný, aby sa k uvedenému oznámeniu písomne vyjadril. V písomnom vyjadrení zo dňa 28.07.2015 žalobca uviedol, že konštatovanie o porušení zákona klamlivou informáciou o ponuke konkretizovaného tovaru nie je správne a je učinené v dôsledku nedostatočného zistenia skutkového stavu rovnako, ako aj nesprávneho právneho posúdenia. Potvrdil, že uvedený tovar obuvi na turistiku SALOMON SPEEDCROSS 3 CS bol súčasťou časovo i vecne správne označenej reklamnej akcie, avšak v súvisiacom letáku, ktorého obsah je pre posúdenie veci podstatný s uviedla aj podstatná informácia, že nie všetky produkty v tomto letáku sú dostupné v každej predajni EXIsport, a že sa dajú objednať v predajni alebo na www.exisport.com. Z uvedeného dôvodu

jeho názoru nie je možné konštatovať, že ak sa určitý druh tovaru ktorý je predmetom reklamnej akcie v konkrétnej kontrolovanej prevádzke nenachádzal, predávajúci sa dopúšťa klamlivej reklamy. Žalobca svojich spotrebiteľov nijakým spôsobom nezavádzal ani neklamal, poskytol im jasnú a pravdivú informáciu o dostupnosti tovaru, ktorý bol predmetom dotknutej reklamnej akcie z júna 2015, z ktorej bol jasne odvoditeľný záver, že ponúkaný tovar nemusí byť vo všetkých predajniach priamo a okamžite dostupný. Predávajúci spotrebiteľom okamžitú dostupnosť tohto tovaru na všetkých svojich prevádzkach nesľuboval, práve naopak, do reklamného letáku výslovne zapracoval informáciu, z ktorej je jednoducho a jasne odvoditeľný záver, že tento tovar nebude dostupný v každej predajni EXIsport, s.r.o. Navrhol, aby správny orgán začaté správne konanie zastavil. 3. Správny súd ďalej uviedol, že dňa 05.08.2015 správnym orgánom prvého stupňa vydal rozhodnutie pod č. P/0163/04/15, ktorým žalobcovi

§ 24ods.

1 zákona o ochrane spotrebiteľa uložil pokuta vo výške 600,- Eur pre porušenie zákazu vyplývajúceho z § 4 ods. 2 písm. c/ v nadväznosti na § 7 ods. 1 a ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých ustanovení predávajúci nesmie používať nekalé obchodné praktiky, keďže nekalé obchodné praktiky sú zakázané, pričom za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie ohľadne obchodnej praktiky smerujúcej k dostupnosti produktu, ktorá akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu priemerného spotrebiteľa, nakoľko v čase kontroly dňa 10.06.2015 bolo v prevádzke EXIsport, ZOC MAX, Prievozská 30, Nitra, zistené, že účastník konania uvádzal v reklamnom letáku EXIsport, slovenská športová sieť platnom od 10.06.2015 do 23.06.2015 klamlivú informáciu o ponuke na predaj jedného druhu výrobku - obuv na turistiku SALOMON SPEEDCROSS 3 CS, keďže v čase kontroly bolo kontrolou evidencie stavu zásob zistené, že tento jeden druh výrobku nebol na prevádzku dodaný ku dňu začatia akcie, čo vedúci prevádzky, prítomný pri kontrole, žiadnym spôsobom nespochybnil, čím účastník konania porušil zákaz používania nekalých obchodných praktík a použil nekalú obchodnú praktiku, ktorá uvádzala priemerného spotrebiteľa do omylu pri tak dôležitom údaji, akým je dostupnosť produktu.

1. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. O odvolaní žalobcu zo dňa 20.08.2015, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, potvrdzujúcim prvostupňové rozhodnutie, a zamietajúcim odvolanie žalobcu odôvodnil tak, že preskúmaním veci v odvolacom konaní nebol zistený dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a inšpektormi SOI v Nitre bolo presne a spoľahlivo zistené, že účastník konania porušil zákaz používať nekalé obchodné praktiky.
2. Správny súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že po preskúmaní správnej žaloby, obsahu písomných podaní účastníkov konania a pripojeného administratívneho spisu, po preskúmaní napadnutého rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a tiež konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo dospel k jednomyseľnému záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou.

názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Tieto rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po ich formálnej stránke. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré boli žalobcom v priebehu správneho konania i v podanom odvolaní vznesené, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo, i v ich vzájomnej súvislosti, dospel správny súd k záveru, že týmito bolo preukázané, že žalobca sa dopustil správneho deliktu tak, ako mu to bolo kladené za vinu napadnutými rozhodnutiami. 6. Pokiaľ ide o samotné posúdenie správneho deliktu tak, ako sa žalobcovi kladie za vinu, správny súd zastal názor, že vyššie uvedené skutočnosti, zistené inšpektormi SOI v rámci kontroly vykonanej v prevádzke žalobcu jednoznačne preukazujú, že v danom prípade nebol dodržaný rozsah akciového sortimentu deklarovaného v akciovom letáku „EXIsport, slovenská športová sieť“ s platnosťou od 10.06.2015 do 23.06.2015, pretože výrobok - obuv na turistiku SALOMON SPEEDCROSS 3 CS v hodnote 119,99 Eur sa v predmetnej prevádzke v čase začatia uvedenej akcie nenachádzal. Správny súd zastal názor, že informácia vyplývajúca z upozornenia na strane 4 predmetného letáku o tom, že nie všetky produkty v tomto letáku sú dostupné v každej predajni EXIsport a že sa dajú objednať v predajni alebo na www.exisport.com je nedostatočná s tým, že má všeobecný charakter a tak, ako to vyjadrili aj správne orgány vo svojich rozhodnutiach, táto nemá z hľadiska účelu predmetného letáka dostatočnú vypovedaciu hodnotu. Vychádzajúc z argumentácie žalobcu o dostatočnosti spornej informácie každý spotrebiteľ, ktorý by prejavil záujem o akýkoľvek druh tovaru obsiahnutý v predmetnom letáku a chcel by si ho zakúpiť v konkrétnej predajni, mal by zavolať do tejto predajne a zistiť, či sa vo vybranej predajni tento druh tovaru nachádza alebo nie, prípadne si to overiť na internetovej stránke, inak by sa vystavil riziku, že predmetný tovar v konkrétnej predajni nekúpi pre jeho nedostupnosť. Uvedené je však v rozpore s účelom sledovaným predmetnou akciou a zavádzaním spotrebiteľa a práve naopak, potvrdzuje to argumentáciu správnych orgánov v súvislosti s ochranou spotrebiteľa z hľadiska ohrozenia ekonomických záujmov spotrebiteľa. Týmto konaním žalobca porušuje jedno zo základných práv spotrebiteľa, a to právo na pravdivé informácie s tým, že informácia o ponúkaných produktoch a ich cenách je jednou z podstatných informácií, ktoré vytvárajú rámec na kvalifikované rozhodnutie priemerného spotrebiteľa. Pri posudzovaní charakteru uvedeného konania je potrebné zohľadniť úroveň informovanosti, vedomostí a obozretnosti priemerného spotrebiteľa. Takéto konanie je v rozpore so zákazom používania nekalých obchodných praktík podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, pretože vyššie opísané konanie možno zaradiť pod nekalú praktiku formou klamlivého konania, ktoré môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne, resp. nedostatočné informácie vo vzťahu k hlavným znakom produktu, ako je jeho dostupnosť. Spotrebiteľ má totiž právo, aby bol pravdivo, správne a úplne informovaný o všetkých faktoroch, ktoré majú vplyv na jeho rozhodovanie o kúpe výrobku. Aj

názoru súdu produkty, na ktoré sa vzťahovala informácia o tom, že nemusia byť dostupné, mali byť v predmetnom letáku osobitným spôsobom označené. Len v takom prípade by si žalobca splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú z citovanej právnej úpravy. Inak by sa možnosť nedostupnosti z pohľadu spotrebiteľa vzťahovala na všetky ponúkané produkty.

1. Vychádzajúc z uvedených skutočností krajský súd považoval argumentáciu žalobcu obsiahnutú v podanej žalobe za neopodstatnenú. Za akceptovateľné považoval závery žalovaného o eventuálnej majetkovej ujme spotrebiteľa v prípade, žeby navštívil predajňu a predmetný tovar v nej nedostal. Ekonomická ujma spotrebiteľa môže totiž spočívať jednak vo vynaložení určitých cestovných výdavkov a jednak vo vynaložení určitých finančných prostriedkov za účelom kúpy iného výrobku v prípade, ak sa spotrebiteľ dozvie, že predmetný výrobok v danej predajni dostupný nie je a keďže sa už dostavil na predmetnú prevádzku, rozhodne sa zakúpiť iný výrobok, ktorý by si v opačnom prípade pôvodne nekúpil a pod.
2. Ohrozenie ekonomických záujmov spotrebiteľa predstavuje,

názoru správneho súdu, závažné porušenie povinností, a to vzhľadom na charakter protiprávneho konania, ako aj na rozsah spotrebiteľov, ktorých práva mohli byť poškodené. Správny súd považuje za všeobecne známu skutočnosť, že akciové letáky pôsobiace na slovenskom trhu sú dostupné v rôznych formách širokému spektru spotrebiteľov s pohnútkou priviesť ich do svojich prevádzkarní. Na túto činnosť používajú tak, ako žalobca v danom prípade, rôzne druhy akcií a výhod, a je preto neakceptovateľné, aby zo strany predávajúceho neboli tieto akciové výrobky dostupné na tej prevádzkarni, na ktorej v zmysle akciového letáku majú byť, resp. neakceptovateľné je aj to, ak z akciového letáka nie je jednoznačne zrejmé, ktoré konkrétne produkty v jednotlivých predajniach nemusia byť dostupné, prípadne v ktorých konkrétnych predajniach kompletný ponúkaný akciový sortiment pre spotrebiteľa dostupný byť nemusí.

1. Správny súd zdôraznil, že zákon o ochrane spotrebiteľa je konštruovaný na princípe absolútnej objektívnej zodpovednosti, t.j. bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť), a preto sa účastník konania nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za kontrolou zistené nedostatky poukázaním na dôvody subjektívnej povahy. V prípade porušenia ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa ide navyše o tzv. ohrozovacie správne delikty, keď naplnenie znakov skutkovej podstaty sa nevyžaduje vznik protiprávneho následku, postačuje iba riziko jeho vzniku. V danom prípade teda stačí zistiť, že v dôsledku porušenia povinnosti zodpovednou osobou, t.j. predávajúcim došlo k ohrozeniu práv spotrebiteľa chránených týmto zákonom. Preukázanie prípadu, kedy bol spotrebiteľ nútený v dôsledku konania žalobcu zmeniť jeho nákupný úmysel nie je z uvedeného dôvodu nutné.
2. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval krajský súd za zákonné a dostatočne odôvodnené, a to aj pokiaľ ide o uloženie sankcie za uvedené porušenie právnych povinností. Správne orgány pristúpili k určeniu výšky postihu po riadnom vyhodnotení skutočnosti, že došlo k vážnemu zásahu do práv spotrebiteľa, ktoré môžu spotrebiteľa pri nedodržaní dobromyseľnosti a odbornej starostlivosti zo strany predávajúceho poškodiť. Výška uloženej pokuty, ktorá je v zmysle § 24 ods. 1 cit. zákona na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, je

názoru správneho súdu primeraná a táto vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze zodpovedá zistenému porušeniu zákona i vzniknutému protiprávnemu stavu. To, že správny orgán neuviedol konkrétne skutočnosti s uvedením podradenia pod jednotlivé druhové kritérium v zmysle § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov totiž jednoznačne vyplýva, že tieto pri ukladaní pokuty okrem v ňom špecifikovaného charakteru protiprávneho konania a závažnosti veci zohľadnili aj to, že žalobca pri svojej činnosti využil iba jednu nekalú praktiku, iba pri jednom výrobku a prihliadli aj na trvanie protiprávneho stavu. 11. O trovách konania správny súd rozhodol

§ 167ods.

1 a 168 SSP tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. II. Kasačná sťažnosť 12. Proti rozsudku krajského súdu č.k. 7S/22/2016-45 zo dňa 24.10.2018 podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov

§ 440os.

1 písm. f/, g/ a h/ SSP. 13. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal, že správny súd svojim rozhodnutím potvrdil nesprávne skutkové závery žalovaného a vec nesprávne právne posúdil, keď rovnako ako správny orgán neprihliadol k argumentom uvedeným žalobcom pri ustaľovaní adekvátnej výšky pokuty. 14.

sťažovateľa sa rovnako ako žalovaný mal aj krajský súd dôsledne zaoberať konkrétnymi okolnosťami prípadu, a tieto na základe vyhľadávacej a vyšetrovacej zásady zisťovať ex offo, a to aj na prospech žalobcu, nielen skutočnosti v jeho neprospech, aby mohli byť zohľadnené pri ustaľovaní výšky sankcie. Neprihliadanie k nim, prihliadanie k nim v rozpore so zákonom, logikou a princípmi trestania a nepriznanie im žiadnej váhy, založilo nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nedostatočné zisťovanie skutkového stavu, nesprávne skutkové závery a nesprávne právne posúdenie veci ako žalovaným, tak i krajským súdom. 15. Argumentovanie správneho orgánu použitím všeobecných premís bez uvedenia konkrétnych okolností alebo hodnotenia jeho tvrdení v rámci správnej úvahy je

sťažovateľa vadou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, nepostačujúcich skutkových zistení, nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a postupom v rozpore so základnými zásadami správneho trestania. Zodpovednosť za správny delikt má byť vyvodzovaná za porušenie povinnosti, nie za náhodilý stav, ktorý žalovaný nemohol ovplyvniť. Zároveň by malo porušenie povinnosti vykazovať určitú materiálnu závažnosť, čo v danom prípade,

žalobcu, nie je naplnené. 16. Sťažovateľ dôvodil, že účastník konania má právo na to, aby súd v odôvodnení svojho rozhodnutia racionálne a logicky odpovedal na všetky pre vec podstatné argumenty a tvrdenia účastníkov konania a dal do pozornosti, že správne orgány ako i krajský súd postupovali pri posudzovaní jeho administratívnej zodpovednosti čisto formalisticky bez preskúmania materiálnej stránky veci, preto nebola

neho splnená podmienka pre jeho potrestanie, nakoľko tvrdenie o porušení zákona klamlivou informáciou o ponuke konkretizovaného tovaru nebolo správne a bolo učinené v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu a aj v dôsledku toho bolo konanie sťažovateľa nesprávne právne posúdené.

1. Sťažovateľ taktiež nesúhlasil so záverom krajského súdu obsiahnutom na str. 11 v odseku
2. jeho rozhodnutia, v ktorom konštatoval, že z akciového letáku nie je jednoznačne zrejmé, ktoré konkrétne produkty v jednotlivých predajniach nemusia byť dostupné, poukazujúc na fakt, že žalobca v čase vydania reklamného letáku nevie, ktorý konkrétny produkt v jednotlivej predajni nebude dostupný a nedodanie konkrétneho tovaru na konkrétnu predajňu pritom môže nastať z rôznych dôvodov, ktoré žalobca nedokáže ovplyvniť.

sťažovateľa bol spôsob, akým informoval spotrebiteľov o možnej nedostupnosti niektorých produktov na niektorých predajniach adekvátny (v rámci ,,Všeobecných informácií v červenom rámčeku s výrazným žltým krúžkom ,,i“ - informácie). 18.

sťažovateľa zo záverov správnych orgánov oboch stupňov a krajského súdu možno vyvodiť, že predajca by sa nedopustil nekalej praktiky formou klamlivého konania iba v prípade, ak by v čase konania reklamnej akcie mal nepretržite k dispozícii nekonečné zásoby každého tovaru, nachádzajúceho sa v reklamnom letáku vo všetkých veľkostiach, čo je objektívne nemožné.

1. Žalobca mal za to, že ku skutku nedošlo, pretože jeho konanie nebolo možné podradiť pod nekalú obchodnú praktiku či klamlivé konanie v súlade s platnou právnou úpravou. Úvahy krajského súdu o ohrození ekonomických záujmov spotrebiteľa považoval sťažovateľ za špekulatívne, nakoľko bolo potrebné takého ohrozenie skutočne aj zistiť prostredníctvom relevantného dokazovania.
2. Sťažovateľ vyjadril názor, že pokuta mu nemala byť vôbec uložená, uložená pokuta vo výške 600,-Eur je

neho neprimeraná a zdôvodnenie jej uloženia v danej výške považuje za nezrozumiteľné a nedostatočné, keď okolnosti boli správnym orgánom hodnotené formalisticky, čo odobril aj krajský súd, pričom nie je zrejmé, ako a prečo boli jednotlivé okolnosti zohľadňované raz v prospech a raz na neprospech žalobcu, s úplnou absenciou ich zhodnotenia vo vzťahu ku konkrétne uloženej pokute. 21. Žalobca zdôraznil potrebu zisťovať okolnosti nielen v neprospech, ale i v prospech páchateľa, aby mohla byť uložená náležitá, primeraná a spravodlivá sankcia

sťažovateľa následkom nezisťovania uvedených okolností boli nedostatočné skutkové zistenia a neprihliadnutie k výslovným tvrdeniam žalobcu spôsobilo vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorý je povinný zisťovať všetky skutočnosti a celkom konkrétne odôvodniť všetky kritériá, na ktoré prihliadal pri ukladaní pokuty.

1. Z vyššie uvedených dôvodov sťažovateľ v kasačnej sťažnosti navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7S/22/2016 zo dňa 24.10.2018 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie. III. Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti
2. Ku kasačnej sťažnosti žalobcu sa v zákonnej lehote vyjadril žalovaný. Uviedol, že

jeho názoru sú námietky uvedené sťažovateľom v kasačnej sťažnosti iba zopakovaním jeho odvolacích námietok, s ktorými sa žalovaný ako aj krajský súd vyrovnal v konaní pred krajským súdom. Žalovaný považuje rozhodnutie správneho súdu za súladné s platnou právnou úpravou, so zásadami správneho konania, vydané na základe spoľahlivo zisteného a správne právne odôvodneného skutkového stavu veci, pričom s námietkami predloženými sťažovateľom sa správne orgány prvého aj druhého stupňa pri rozhodovaní podrobne zaoberali a svoje skutkové, ako aj právne závery v riadne odôvodnili. Žalobcove námietky sú

neho neopodstatnené a nemajú vplyv na jeho zodpovednosť za zistený skutkový stav veci, keďže zistenia zaznamenané v inšpekčných záznamoch z kontrol považuje za spoľahlivo zistené a správne právne posúdené ako rozporné so zákonom o ochrane spotrebiteľa a nemajúce vplyv ani na riadne odôvodnenú výšku uloženej pokuty. S prihliadnutím na uvedené žalovaný žiadal kasačný súd, aby napadnutý rozsudok ako súladný so zákonom potvrdil v plnom rozsahu a kasačnú sťažnosť zamietol ako neopodstatnenú. IV. Konanie na kasačnom súde 24. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný

§ 11písm.

g/ SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), boli splnené podmienky

§ 449SSP a kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods.

1 SSP a § 57 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti

§ 440

SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom

§ 455

SSP bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle kasačného súdu (www.nsud.sk)

§ 137ods.

4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP, po neverejnej porade senátu (§ 137 ods. 1 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP). 25. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutí vydaných v správnom konaní, ktorými mu bola

§ 24ods.

1 a 5 zákona o ochrane spotrebiteľa uložená pokuta vo výške 600,- Eur pre porušenie zákazu, vyplývajúceho z ust. § 4 ods. 2 písm. c/ v nadväznosti na ust. § 7 ods. 1 a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. Kasačný súd v medziach kasačnej sťažnosti preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožnil so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom ako aj sťažovateľom, obsiahnutých v administratívnom spise. 26.

§ 4ods.

2 písm. c/ zákona o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu 10.06.2015, predávajúci nesmie používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. 27.

§ 7ods.

1 zákona o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas, aj po vykonaní obchodnej transakcie. 28.

§ 7ods.

2 zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak

1. a)je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
2. b)podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. 29.

§ 7ods.

4 zákona o ochrane spotrebiteľa za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania

§ 8

a agresívna obchodná praktika

§ 9

. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1. 30.

§ 8ods.

1 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k hlavným znakom produktu, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie, príslušenstvo, servis zákazníkovi po predaji produktu a vybavovanie reklamácie, výrobný postup a dátum výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na produktu. 31.

§ 24ods.

1 zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe

§ 9a

alebo § 26 pokutu do 66 400,- Eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000,- Eur. 32.

§ 24ods.

5 zákona o ochrane spotrebiteľa pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. 33.

§ 461

SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.

1. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu s prihliadnutím na ustanovenie § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvody na odchýlenie sa od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, vytvárajúcich dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.
2. Po preskúmaní obsahu súdneho spisu, súčasťou ktorého je aj administratívny spis žalovaného, kasačný súd konštatuje, že kontrolou vykonanou v súlade s § 3 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 4 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z.z. a § 20 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa bolo sťažovateľovi jednoznačne preukázané porušenie zákazu vyplývajúceho z ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vykonania kontroly, konkrétne porušenie § 4 ods. 2 písm. c/ v nadväznosti na § 7 ods. 1, ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa.
3. Zákon o ochrane spotrebiteľa charakterizuje nekalé obchodné praktiky v § 7, pričom zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1 . Z bodu
4. prílohy č. 1 je zrejmé, že za nekalé sa za každých okolností považuje aj “Výzva na kúpu produktov za stanovenú cenu bez toho, že by predávajúci zverejnil akékoľvek rozumné dôvody, pre ktoré môže predpokladať, že nebude schopný dodať tieto produkty alebo rovnocenné produkty, alebo zariadiť, aby dodávku uskutočnil iný predávajúci za túto cenu, v čase a v množstve, ktoré sú rozumné vzhľadom na produkt, rozsah reklamy produktu a ponúknutú cenu (vábivá reklama).” 37.

kasačného súdu je zrejmé, že žalobca konal klamlivo, pretože ako predávajúci použil zakázanú nekalú obchodnú praktiku, keď informáciou obsiahnutou v reklamnom letáku „EXIsport SLOVENSKÁ ŠPORTOVÁ SIEŤ“ platnom od 10.06.2015 do 23.06.2015 o ponuke na predaj výrobku - obuv na turistiku SALOMON SPEEDCROSS 3CS uviedol priemerného spotrebiteľa do omylu o dostupnosti uvedeného produktu, nakoľko v čase vykonávania kontroly dňa 10.06.2015 v prevádzke EXIsport, ZOC MAX, Chrenovská 30, Nitra bolo kontrolou evidencie stavu zásob zistené, že uvedený druh výrobku ku dňu začatia akcie nebol na prevádzku dodaný.

1. Takýmto konaním došlo k nekalým obchodným praktikám a k naplneniu znakov klamlivého konania a k porušeniu § 4 ods. 2 písmena c/ a § 7 ods. 1 a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. Nekalou obchodnou praktikou žalobca priemerného spotrebiteľa uviedol do omylu ohľadom dostupnosti produktu.
2. Ako vyplýva z podanej kasačnej sťažnosti, sťažovateľ videl nesprávne právne posúdenie veci v tom, že žalovaný neprihliadol k jeho argumentom pri ustaľovaní jeho deliktuálnej zodpovednosti a výšky pokuty, napadnuté rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, bez zrozumiteľnosti v použití správnej úvahy. V súvislosti s uvedeným sťažnostným dôvodom kasačný súd konštatuje, že predávajúci nesie v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa absolútnu objektívnu zodpovednosť za zistené nedostatky bez ohľadu na to, kto a za akých okolností daný nedostatok spôsobil. Sťažovateľ tiež konal v rozpore s odbornou starostlivosťou, ktorá sa od neho očakáva vo vzťahu k spotrebiteľovi. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES definuje odbornú starostlivosť ako “úroveň špeciálnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od obchodníka pri jeho konaní voči spotrebiteľom, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi a/alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňujúcej sa v oblasti obchodníkovej činnosti”. Kasačný súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že správnym orgánom a žalovaným bolo jednoznačne preukázané, prečo považovali konanie žalobcu za rozporné so zákonom o ochrane spotrebiteľa a akou správnou úvahou sa riadil, keď dospel k záveru o naplnení všetkých znakov deliktuálnej zodpovednosti žalobcu. Kasačný súd zdieľal rovnako pochybnosť krajského súdu v tom, či úprava upozornenia nachádzajúceho sa v reklamnom letáku sťažovateľa (červený rámček so žltým výkričníkom), bola vzhľadom na veľkosť samotného písma textu naozaj postačujúca. Takáto úprava

kasačného súdu neuspokojivo informovala, resp. neupozorňovala spotrebiteľa na možný nedostatok tovaru na prevádzke, na základe čoho bol uvedený do zbytočného omylu. Riešenie uvedeného problému prostredníctvom odkazu spojeného s hviezdičkou pri príslušnom tovare, by aj

kasačného súdu mohlo byť účelné, a to aj napriek tomu, že takéto riešenie možno na prvý pohľad vyznie ako zbytočné zaťaženie predajcu. V konečnom dôsledku však ide najmä o ochranu práv a záujmov spotrebiteľa.

1. K námietkam nedostatočne zisteného skutkového stavu a nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku kasačný súd zdôrazňuje, že výklad a aplikácia zákonov je výlučným právom všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť arbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. Povinnosť všeobecných súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutia zákonom predpokladaným spôsobom plynúcim z § 139 ods. 2 SSP predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Rovnako z každého súdneho rozhodnutia musí byť dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel ku konkrétnym záverom tvoriacim základnú obsahovú štruktúru jeho odôvodnenia. K uvedenému dáva kasačný súd do pozornosti aj ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
2. decembra 2010, sp.zn. 4Sžo/12/2010),

ktorej „Z odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, a preto odňatím možnosti konať pred súdom (denegatio iustitie) je aj také porušenie práva na spravodlivý proces, kedy v hodnotení skutkových zistení súdom v napadnutom rozhodnutí absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil a riadne sa s nimi nevysporiadal. Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť totiž svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“

1. Rovnako kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z
2. októbra 2015, sp.zn. II.ÚS 675/2014-40, z ktorého vyplýva, že „súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV.ÚS 252/04, IV.ÚS 329/04, IV.ÚS, III.ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP (aktuálne § 139 ods. 2 SSP; pozn. súdu), v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia. Povinnosť súdu v rámci riadneho procesného postupu (t.j. v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany... Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“
3. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva,

ktorého z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z

1. apríla 1993). Rovnako rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsko z
2. januára 1999).
3. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a ani Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.
4. V súvislosti s uvedeným bolo

kasačného súdu z administratívneho spisu preukázané, že vyššie konkretizovaný tovar sa v predajni žalobu v čase trvania letákovej akcie a výkonu kontroly správneho orgánu nenachádzal, čo nerozporoval ani žalobca. Preto je možné vyvodiť jednoznačný záver, že ak by spotrebiteľ prišiel do predajne a žiadal uvedený tovar, ktorý by nebol dostupný, spotrebiteľ by bol uvedený do omylu o dostupnosti tovaru v čase trvania akcie a príchodom do predajne za účelom kúpy tovaru, by nedošlo k naplnenia tohto účelu, čím by mu jednoznačne bola spôsobená ujma či už časovú alebo finančnú (cestovné, ovplyvnenie jeho rozhodnutia a kúpa iného výrobku, ktorý pôvodne nemal úmysel kúpiť) a vzhľadom na objektívnu zodpovednosť žalobcu vyplývajúcu z ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, je absolútne nepodstatné, z akého dôvodu sa akciou propagovaný tovar na predajni nenachádzal. Preto závery správnych orgánov a krajského súdu posudzujúce konanie sťažovateľa ako v rozporné s ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa považuje kasačný súd za správne.

1. Záverom kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ sa svojim konaním dopustil porušenia zákazov uvedených v § 4 ods. 2 písmena c/ a § 7 ods. 1 a ods. 4 v spojení s prílohou č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, keď použil nekalú obchodnú praktiku predstavujúcu tzv. „vábivú reklamu“. V administratívnom konaní boli vykonané relevantné dôkazy, ktoré hodnoverne preukazujú protiprávne konanie sťažovateľa, a preto kasačný súd nemal o vine sťažovateľa žiadne pochybnosti.
2. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa neprimeranej výšky uloženej pokuty kasačný súd zdôrazňuje, že použitím nekalej obchodnej praktiky žalobca vážne zasiahol do práv spotrebiteľa, čoho dôsledkom bolo najmä porušenie ekonomického záujmu spotrebiteľa. Spotrebiteľ má právo byť pravdivo, úplne a správne informovaný o všetkých faktoroch ovplyvňujúcich jeho rozhodovanie, ktoré následne vedie k samotnej kúpe predmetného tovaru. Zákon o ochrane spotrebiteľa ustanovuje, že “za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe

§ 9aalebo § 26 pokutu do 66 400,- Eur”.

Vzhľadom na to, že

platnej právnej úpravy, bolo možné za porušenie povinnosti sťažovateľovi uložiť pokutu do výšky 66 400,- Eur (§ 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z.), aj

kasačného súdu bola správnym orgánom uložená pokuta v spodnej hranici zákonnej sadzby, s prihliadnutím na charakter protiprávneho konania, závažnosť a následky porušenia povinností. Správny orgán tak pri stanovení výšky prihliadol na všetky uvedené skutočnosti, dôsledkom čoho uložil žalobcovi sankcia vo výške 600,- Eur. Výška pokuty tak nadobúda skôr preventívno-výchovný charakter, jej výška bola dostatočne odôvodnená a opodstatnená. V žiadnom prípade nemožno súhlasiť s názorom sťažovateľa, že sa jedná o čisto represívnu pokutu. 47. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti možno konštatovať, že s právnymi námietkami sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, ktorej riešenie by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotil ako bezpredmetné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť

§ 461SSP ako nedôvodnú zamietol.

48. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd

§ 467ods.

1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a contrario, žalobca - sťažovateľ v kasačnom konaní nemal úspech, preto mu právo na náhradu trov kasačného konania nevzniklo. Kasačný súd nezistil splnenie zákonných podmienok pre postup súdu pri náhrade trov kasačného konania

§ 168SSP v spojení s § 467 ods.

1 SSP. 49. S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.