162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BB-VO2-4-013/2015-PK zo dňa
1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie, a to zníženie služobného platu o 5% na dobu 1 mesiaca v stálej štátnej službe vo funkcii riaditeľa odboru Poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru (ďalej aj ako „PZ“) v Žiari nad Hronom, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. 2. Prvostupňový orgán uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie za disciplinárne previnenie
1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorého sa mal dopustiť tým, že: - dňa
3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z.
krajského súdu vyplýva aj to, že sa žalovaný zaoberal všetkými podstatnými odvolacími námietkami. To, že s tým žalobca nesúhlasí, nemá
krajského súdu žiadny právny význam. Relevantné argumenty a námietky účastníka konania sú také, ktoré sa týkajú skutkových zistení a spôsobu, akým k nim správny orgán dospel, právneho posúdenia týchto skutkových zistení, a tiež takých procesných pochybení, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie. 5. Krajský súd dôvodil, že odvolacia námietka o nedostatkoch odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ktorá s jeho obsahom nekorešponduje, resp. ktorá sa nevzťahuje ku skutkovým zisteniam, na základe ktorých bol založený výrok rozhodnutia, nemôže byť považovaná za námietku podstatnú, ktorej nezodpovedanie by spôsobilo nepreskúmateľnosť rozhodnutia alebo jeho arbitrárnosť. Prvostupňový orgán zodpovedal námietku uplynutia lehoty na uloženie disciplinárneho previnenia v odôvodnení už tým, že na druhej strane odôvodnenia uviedol, kedy a z čoho sa o disciplinárnom previnení dozvedel. K návrhu na doplnenie spisu o ďalšie registratúrne záznamy ako prílohy k úradnému záznamu prvostupňový orgán v odôvodnení uviedol, že získal tie prílohy, resp. registratúrne záznamy, ktoré súviseli s disciplinárnym konaním. Posledný z návrhov mal smerovať k preukazovaniu, že informácie tretím osobám mohli poskytnúť iné osoby, a teda smeroval ku skutku, ktorý bol žalobcovi kladený za vinu v oznámení o začatí disciplinárneho konania, avšak ktorý mu nebol kladený za vinu v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia sa vzťahuje výlučne k výroku rozhodnutia, a preto nebol dôvod zdôvodňovať, prečo nebolo návrhu na vykonanie dokazovania vyhovené, keď návrh sa netýkal skutku uvedeného vo výroku rozhodnutia, a preto ani v tejto časti nešlo o podstatnú odvolaciu námietku. Nezodpovedanie tejto nepodstatnej námietky nespôsobilo
krajského súdu nezákonnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Ďalej krajský súd poukázal na § 243 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. a uviedol, že odvolací orgán sa práve návrhmi žalobcu musel zaoberať, aby mohol posúdiť, či je potrebné konanie doplniť, alebo či trpí nedostatkami, ktoré je potrebné odstrániť. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s návrhmi žalobcu vysporiadal v podstate tak, že sa stotožnil s dôvodmi obsiahnutými v prvostupňovom rozhodnutí.
krajského súdu nebolo sporné, že išlo o orgán, ktorý bol oprávnený podnet pani T. prešetriť a ktorý takúto kontrolnú činnosť vo vzťahu k žalobcovi bol oprávnený vykonať. Preto lehota 30 dní začala plynúť až odo dňa, kedy sa nadriadený žalobcu dozvedel o výsledku takéhoto prešetrovania, čo bol deň
ktorého na využitie informačného systému musí mať policajt oprávnený a preukázateľný dôvod, je
krajského súdu úvahou, ktorá vychádza zo skutočností v konaní zisťovaných, je v súlade s týmto vykonaným dokazovaním a je výsledkom logického uvažovania. 8. Krajský súd dôvodil, že medzi základné povinnosti policajta v zmysle § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. patrí aj povinnosť svedomite plniť úlohy uložené nariadeniami, ak bol s nimi riadne oboznámený. Zo znenia článku 7 ods. 1 písm. c/ Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o bezpečnostnej politike ministerstva vnútra vyplýva, že úlohou policajta ako užívateľa informačného systému je tento užívať len na základe preukázateľného dôvodu oprávňujúceho na prístup do informačného systému, teda bez takéhoto dôvodu nie je oprávnený informačný systém využívať. Využívať ho pritom možno len takým spôsobom, ktorým sa dodržia platné bezpečnostné zásady tak na využívanie informačného systému, ako aj na spracovanie údajov z neho zistených. To znamená, že nadriadený na základe takto uložených úloh policajtovi je oprávnený od neho požadovať oznámenie preukázateľného dôvodu oprávňujúceho policajta na použitie informačného systému. Pokiaľ by tomu tak nebolo, zodpovednosť policajta by bola len iluzórna.
krajského súdu nemôže obstáť ani námietka, že mohli existovať iné dôvody oprávneného prístupu do informačného systému za účelom zisťovania údajov o pani T., aké zisťoval žalovaný, pretože žalobca v disciplinárnom konaní ani v konaní odvolacom žiadne takéto dôvody neoznačil. Prvostupňový orgán teda logicky zisťoval existenciu takéhoto dôvodu v rámci kompetencií útvaru, v ktorom žalobca vykonával riadiacu činnosť. Negatívnu skutočnosť, že nemal oprávnený dôvod na využitie informačného systému pre lustráciu pani T., logicky zisťoval tak, že zisťoval, či existovala pozitívna skutočnosť, to znamená, či oprávnený dôvod mal. 9. Krajský súd ďalej s poukazom na § 59 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. uviedol, že toto ustanovenie rieši stret disciplinárneho a trestného konania tak, že dôvodom na zastavenie disciplinárneho konania je len právoplatne skončená trestná vec. V takom prípade, ak by bol žalobca právoplatne v trestnom konaní odsúdený, bolo by úlohou správneho orgánu skúmať, či ide o skutok, ktorý je totožný s disciplinárnym previnením.
krajského súdu preto nemožno nič vyčítať prvostupňovému orgánu a ani žalovanému, že nenašiel dôvody na zastavenie disciplinárneho konania potom, ako zistil, že proti žalobcovi nebolo ani vznesené obvinenie, nie to ešte právoplatne skončené trestné konanie. Takáto úprava je v súlade so zásadou ne bis in idem, ktorá je zakotvená v Dohovore o ochrane ľudských a základných slobôd, konkrétne v Protokole č. 7 článku 4 odseku 1,
ktorého nikoho nemožno stíhať, alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom
zákona a trestného poriadku tohto štátu. Zákon č. 73/1978 Zb. zabraňuje dvojitému trestaniu aj v prípade, že by išlo o disciplinárne previnenie, ktoré nemá znaky trestného obvinenia, a teda ak bolo uložené skôr, potrestanie v disciplinárnom konaní nebránilo vedeniu trestného konania, avšak tak ako je uvedené vo vete za bodkočiarkou § 59 ods. 1 uvedeného zákona, disciplinárne opatrenie sa zruší s účinnosťou odo dňa jeho uloženia, ak bol policajt za ten istý skutok právoplatne odsúdený až po tom, ako bolo disciplinárne opatrenie uložené. Krajský súd v tejto súvislosti uzavrel, že pokiaľ bolo v disciplinárnom konaní zisťované, či bolo vedené trestné konanie voči žalobcovi a v akom je štádiu, tak takéto zisťovanie postačovalo na to, aby oprávnený orgán mohol posúdiť, či sú tu dôvody na zastavenie disciplinárneho konania. 10. Ďalej krajský súd dôvodil, že na disciplinárne konanie
zákona č. 73/1998 Z.z. sa vzťahujú jednak ustanovenia upravujúce disciplinárnu právomoc a disciplinárne previnenia v § 50 až § 62, ale aj ustanovenia o konaní vo veciach služobného pomeru, ktoré sú upravené v tomto zákone v § 231 a nasl. Práva a povinnosti účastníkov konania upravuje § 237. Z odseku 2 tohto ustanovenia je
krajského súdu nepochybné, že zákon dáva účastníkovi právo nahliadnuť do spisu s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z neho výpisy. Pokiaľ by v súvislosti s právom na vydanie fotokópie obsahu spisu akceptoval názor žalobcu, nešlo by o výklad tohto ustanovenia, ale o jeho rozšírenie, doplnenie o ďalšie právo. Zákonodarca takúto úpravu prijal v roku 1998, kedy vyhotovovanie fotokópií dokumentov bolo bežnou záležitosťou. To znamená, že ani historickým výkladom by nebolo možné dôjsť k tomu, že právo robiť si výpisy znamená právo na fotokópiu spisu, preto žalobcovi patriace právo upreté nebolo. Do spisu mal možnosť nahliadnuť a robiť si z neho výpisy. Aj v prípade, že by žalobca mal právo na fotokópiu spisu a táto by mu nebola vydaná a bolo by mu umožnené len nahliadnuť do spisu, nešlo by
krajského súdu o také procesné pochybenie, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako podstatné vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia a na ktoré by teda súd v rámci preskúmavania zákonnosti napadnutého rozhodnutia mohol prihliadnuť. 11.
krajského súdu si žalobca ustanovenie článku 7 ods. 1 písm. c/ Nariadenia o bezpečnostnej politike vykladá tak, že oprávnený dôvod sa vzťahuje len k spracovaniu informácií získaných z informačného systému a nie aj k ich získavaniu. Takýto výklad ale nemá oporu v texte tohto ustanovenia a vymyká sa gramatickému a logickému výkladu. S poukazom na znenie tohto článku krajský súd zdôraznil, že policajt, resp. užívateľ informačného systému zodpovedá za to, že využíva informačný systém a spracúva údaje z neho
bezpečnostných zásad. Ďalej, že využíva informačný systém a spracúva údaje získané z tohto informačného systému len na základe preukázateľného dôvodu oprávňujúceho na prístup do informačného systému. Výklad uvedeného článku nariadenia žalobcom je
názoru krajského súdu založený na nesprávnej interpretácii predmetného nariadenia, ktorá nezodpovedá jeho obsahu. 12. Pokiaľ žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného na tom základe, ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacou námietkou o nesprávnom postupe pri ukladaní disciplinárneho opatrenia, táto skutočnosť
krajského súdu nekorešponduje s obsahom napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa s touto odvolacou námietkou vysporiadal jasne, zrozumiteľne a dostatočne podrobne, keď uviedol, že disciplinárne opatrenie na zníženie platu 5% na dobu jedného mesiaca je primerané povahe zistených disciplinárnych previnení. Žalovaný zaujal stanovisko, že oprávnený orgán pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadal na povahu protiprávneho konania a na okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný. Žalobca vedome porušil právnu povinnosť ustanovenú v § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. Zo strany žalobcu išlo o závažné porušenie služobnej disciplíny. V jednom konaní mu bolo uložené disciplinárne opatrenie za porušenie povinností vyplývajúcich z dvoch interných predpisov. Správny orgán prihliadol aj na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností, a to najmä na skutočnosť, že žalobca si v krátkom časovom slede pred uložením tohto disciplinárneho opatrenia neplnil svedomite služobné povinnosti. Z toho vyplýva, že tu boli zobraté do úvahy všetky kritériá, na ktoré musí nadriadený prihliadať pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia v zmysle § 56 ods. 2 uvedeného zákona. Pokiaľ žalobca namietal nedostatky vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu, krajský súd považoval za potrebné uviesť, že v preskúmavanom prípade bolo napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie potvrdené, a preto treba na ne pozerať ako na jeden celok. Keď prvostupňový orgán uviedol, že prihliadol aj na v tom čase vedené ďalšie disciplinárne konanie voči žalobcovi v štádiu odvolacieho konania, nebolo to
názoru krajského súdu v rozpore s uvedeným ustanovením § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. 13. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že mu nebola daná možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred vydaním prvostupňového rozhodnutia krajský súd uviedol, že konanie o disciplinárnom previnení policajta
zákona č. 73/1998 Z.z. sa neriadi správnym poriadkom. Správny poriadok na rozdiel od zákona č. 73/1998 Z.z. ukladá správnemu orgánu umožniť účastníkovi konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. S poukazom na § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. krajský súd zdôraznil, že pred uložením disciplinárneho opatrenia bola žalobcovi daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Žalobca v prvostupňovom konaní tvrdil, že lustráciu vykonal v súlade so zákonom, avšak dôvod lustrácie neobjasnil napriek tomu, že bol pri predchádzajúcej kontrole vykonanej príslušným útvarom Inšpekcie Ministerstva vnútra na to dopytovaný. Neurobil tak ani v odvolacom konaní. Krajský súd preto zhodne so žalovaným nepovažoval za podstatné porušenie procesných predpisov skutočnosť, že prvostupňový orgán napriek žiadosti žalobcu pred vydaním rozhodnutia tohto neoboznámil s výsledkami jeho šetrenia, a to odpoveďami podriadených útvarov o tom, či bolo vedené trestné stíhanie alebo priestupok, v ktorom by figurovala lustrovaná osoba. Služobný pomer
zákona č. 73/1998 Z.z. má verejnoprávny charakter, je založený na prísnej subordinácii a požiadavke striktného dodržiavania povinností policajtmi. Tomu zodpovedá aj úprava disciplinárneho konania.
krajského súdu prvostupňovému orgánu nemožno vytknúť, že by nesplnil povinnosť uvedenú v tomto predpise, ktorý od neho vyžaduje, aby dal možnosť účastníkovi konania vyjadriť sa, obhajovať sa a podať návrhy na vykonanie dôkazov. 14. Nedôvodnou vyhodnotil krajský súd aj námietku žalobcu o porušení procesného postupu prvostupňovým orgánom z dôvodu zmeny skutku a jeho právnej kvalifikácie. Táto skutočnosť nemá
krajského súdu oporu v obsahu administratívneho spisu. S poukazom na § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. krajský súd uviedol, že žalobca bol disciplinárne potrestaný za dve disciplinárne previnenia uvedené v oznámení o začatí konania. Oznámenie sa týkalo viacerých disciplinárnych previnení. 15. Vo vzťahu k porušeniu článku 9 písm. c/ Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky k ochrane osobných údajov krajský súd uviedol, že administratívny spis obsahuje dôkaz o tom, že žalobca si heslo nezmenil. Takýmto dôkazom je výstup z informačného systému,
ktorého bol žalobca prihlásený do tohto systému, pričom niekto iný ako žalobca, konkrétne kontrolná skupina, vstúpila do informačného systému pod jeho prihlasovacími údajmi, a to nielen užívateľským menom, ale aj heslom. Logicky bez hesla do informačného systému vstúpiť nie je možné. Krajský súd dôvodil, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že každý policajt ako užívateľ informačného systému dostane od administrátora prístup do tohto informačného systému, resp. tento mu prístup zriadi s tým, že mu dá prvotné heslo, ktoré má rovnaké znaky pre každé prvotné heslo, to znamená pre každého užívateľa informačného systému a ktoré pozostáva z rovnakých znakov a mena policajta. Z toho je evidentné, že každý iný užívateľ informačného systému si môže takéto prvotné heslá ktoréhokoľvek policajta odvodiť a tak teoreticky tento systém zneužiť. Preto je povinnosťou policajta, ako je uvedené v predmetnom nariadení, tieto heslá meniť. Keďže bolo v disciplinárnom konaní zistené, že žalobca si nezmenil prvotné heslo, ktoré si ľahko odvodí každý užívateľ informačného systému, nesplnil si povinnosť zmeniť heslo tak, ako mu to ukladá vyššie citované nariadenie. 16. O trovách konania krajský súd rozhodol
SSP a keďže žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu krajský súd náhradu trov konania nepriznal.
žalobcu J. H.. D.. Š.), pričom postup predsedníčky senátu krajského súdu počas pojednávania
žalobcu nasvedčuje tomu, že sa touto osobou nechala ovplyvniť. Mal za to, že predsedníčka senátu sa informáciou o nevykonaní, resp. nevykonateľnosti predmetného disciplinárneho rozkazu snažila žalobcu naviesť na späťvzatie žaloby a týmto postupom preukázala svoju zaujatosť, keďže konala v prospech žalovaného. 20.
žalobcu krajský súd nesprávne právne posúdil jeho žalobné námietky, ktorými poukazoval jednak na nezákonnosť rozhodnutia (disciplinárneho rozkazu) prvostupňového orgánu, ktorý sa nezaoberal návrhmi žalobcu na doplnenie dokazovania a jednak na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý sa s dotknutou námietkou žalobcu proti disciplinárnemu rozkazu nezaoberal v tom zmysle, či je alebo nie je dôvodná, ale sám návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania vybavil z hľadiska obsahu. Žalobca konštatoval, že tri návrhy na doplnenie dokazovania podal v prvostupňovom konaní, pred vydaním disciplinárneho rozkazu, s cieľom ho zákonným spôsobom ovplyvniť. Namietal, že z disciplinárneho rozkazu vôbec nie je zrejmé, či, prípadne ako sa návrhmi žalobcu na doplnenie dokazovania prvostupňový orgán zaoberal. Touto skutočnosťou dôvodil aj v odvolaní proti disciplinárnemu rozkazu, pričom žalovaný ako odvolací orgán návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania sám vyhodnotil a vybavil. Odobrením tohto postupu žalovaného krajský súd
žalobcu poprel dvojinštančnosť konania. Žalobca neprijal argumentáciu krajského súdu v tomto smere a poukázal na jeho práva ako účastníka konania garantované zákonom v konaní na prvom stupni. 21. Nestotožnil sa s úvahou krajského súdu, že prvostupňový orgán zodpovedal námietku uplynutia lehoty na uloženie disciplinárneho previnenia v odôvodnení už tým, že uviedol, kedy a z čoho sa o disciplinárnom previnení dozvedel. V tejto súvislosti žalobca konštatoval, že krajský súd sa síce odvoláva na odôvodnenie disciplinárneho rozkazu, avšak v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku ho nemal k dispozícii. Svedčiť o tom má kópia súdneho spisu, ktorú si žalobca po vyhlásení napadnutého rozsudku vyžiadal. V opačnom prípade žalobcovi nebola vydaná úplná fotokópia súdneho spisu, čím mu bolo znemožnené uplatniť procesné práva v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navyše na posúdenie toho, či v disciplinárnom konaní nedošlo k uloženiu disciplinárneho opatrenia po uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty, nepostačovalo len rozhodnutie prvostupňového orgánu, ale celý disciplinárny spis, a ten
žalobcu krajský súd nemal celý k dispozícii (iba niektoré vybrané písomnosti). Preto ak sa krajský súd zaoberal otázkou plynutia zákonnej lehoty na uloženie disciplinárneho opatrenia a nemal k dispozícii spis z disciplinárneho konania, ktorý obsahuje rozhodujúce podklady pre posúdenie tejto otázky, konal
žalobcu bez opory v skutkových okolnostiach, svojvoľne a nezákonne. Krajský súd ale mal k dispozícii písomnosti označené ako „Disciplinárne konanie, vyjadrenie - zaslanie“ zo dňa
žalobcu túto skutočnosť krajský súd účelovo prehliadol.
ktorého príslušná lehota začala plynúť až okamihom doručenia záznamu o vykonaní kontroly riaditeľovi Okresného riaditeľstva PZ v Žiari nad Hronom. Taký výklad ustanovenia § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. by
žalobcu prichádzal do úvahy iba vtedy, ak by sa pred výkonom kontroly o disciplinárnom previnení nedozvedel prvý viceprezident PZ. Zdôraznil, že ak sa ktorýkoľvek z nadriadených, ktorý má disciplinárnu právomoc
interného predpisu dozvie o disciplinárnom previnení, je s touto okolnosťou spojené automaticky začatie plynutia zákonnej lehoty 30 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia. 23. Ďalej uviedol, že ak by krajský súd mal k dispozícii disciplinárny spis z konania na prvom stupni, zistil by, že prvostupňový orgán sa snažil do konania súčasne so záznamom z kontroly zabezpečiť celý súvisiaci spisový materiál z kontroly. Do konania so záznamom z kontroly si zabezpečil aj ďalšie tri písomnosti s poradovými číslami 178-001, 178-005 a 178-009, ktoré mu poskytol na základe vlastného rozhodnutia kontrolný orgán. Teda nie prvostupňový orgán určil, ktoré písomnosti zo spisu vzťahujúceho sa ku kontrole sú dôležité pre disciplinárne konanie, ale kontrolný orgán rozhodol o tom, ktoré písomnosti budú poskytnuté z kontrolného spisu a ktoré môže prvostupňový orgán využiť. Preto žalobca navrhol pred vydaním disciplinárneho rozkazu doplnenie disciplinárneho spisu o ďalšie písomnosti súvisiace s kontrolou. Zastával názor, že dotknuté chýbajúce písomnosti mohli mať zásadný dôkazný význam pre rozhodnutie vo veci. Prvostupňový orgán však chýbajúce písomnosti nezabezpečil a svoj postup vôbec nezdôvodnil. Tento nedostatok neodstránil ani žalovaný a navyše sa s námietkou žalobcu vysporiadal konštatovaním, že písomnosti evidované pod vyššie uvedenými poradovými číslami boli postačujúce na zdôvodnenie vedeného disciplinárneho konania.
žalobcu však toto žalovaný nemohol objektívne konštatovať, nakoľko obsah chýbajúcich písomností nepoznal. Chýbajúce písomnosti mohli
žalobcu obsahovať významné dôkazy pre konanie a bolo povinnosťou prvostupňového orgánu sa s touto okolnosťou vysporiadať. Navyše žalovaný uvedeným konštatovaním nerešpektoval právny názor krajského súdu vyslovený v skôr vydanom rozhodnutí, ktorým krajský súd zrušil pôvodné rozhodnutie žalovaného vo veci. Žalobca zdôraznil, že zrušenie pôvodného rozhodnutia žalovaného bolo odôvodnené nevybavením žiadnych odvolacích námietok žalobcu, ktoré mali zásadný význam pre rozhodnutie. Mal za to, že žalovaný sa dopustil rovnakého nezákonného postupu, za ktorý mu bolo zrušené skoršie rozhodnutie, a to len s malým rozdielom, kedy toto nevybavenie zásadnej odvolacej námietky zastieral tým, že to, čo v rámci obsahu námietky bolo vytýkané prvostupňovému orgánu, vykonal sám akoby bol prvostupňový orgán. Argumentáciu krajského súdu poukazujúci na znenie § 243 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. považoval vzhľadom na okolnosti prípadu a dvojinštančnosť konania za neprijateľnú. 24. Žalobca konštatoval, že krajský súd nesprávne aplikoval interný predpis a súčasne poprel zákonné ustanovenia napriek vecným a logickým súvislostiam argumentácie žalobcu, ktorá dokazovala nesprávnu a nezákonnú aplikáciu interného predpisu zo strany žalovaného v súvislosti s konaním žalobcu. Dokazovať to má tá skutočnosť, že
výroku disciplinárneho rozkazu žalobca nepreukázal jednoznačný dôvod lustrácie. V tejto súvislosti namietal, že konaním správnych orgánov došlo k prenosu dôkazného bremena zakotveného v zákone na žalobcu. Mal za to, že nebol povinný nič dokazovať a mal len právo podieľať sa na dokazovaní v disciplinárnom konaní. Ide o pravidlá konania zakotvené v zákone č. 73/1998 Z.z., ktoré spolu so žalovaným ignoroval aj krajský súd. Týmto postupom došlo k popieraniu právnej sily zákona, ktorá je vyššia, a preto dodržiavanie pravidiel ustanovených v zákone má prednosť pred pravidlom v internom predpise. Nesprávnu aplikáciu čl. 7 ods. 1 písm. c/ nariadenia č. 57/2012 v znení nariadenia č. 115/2012 dokazuje tá skutočnosť, že žalobca lustráciu osoby vykonal, ale údaje už v ďalšej služobnej činnosti nevyužíval, t.j. údaje získané z lustrácie nespracovával. Zdôraznil, že uvedené ustanovenie interného predpisu pojednáva práve o spracovaní údajov. Význam slova spracovávať si v tejto súvislosti krajský súd vyložil svojvoľne a v rozpore s logikou.
žalobcu nevyhnutné rozumieť aj vyhotovenie fotokópií listín spisu kopírovacím prístrojom a napríklad aj formou fotenia strán spisu prostredníctvom fotoaparátu, či vyhotovenie kópií nosičov elektronických dát a pod. Ak sú súčasťou spisu fotografické, zvukové alebo sfilmované obrazy, nie je možné v rámci vypisovania verne a úplne takýto dôkaz zachytiť na papier a zabezpečiť tak podklad pre uplatnenie svojich ďalších práv v konaní. S poukazom na dôvodovú správu k zákonu č. 73/1998 Z.z. mal žalobca za to, že ustanovenie § 237 ods. 2 tohto zákona nebolo koncipované s cieľom brániť vo vyhotovovaní fotokópií spisu účastníkom konania, nakoľko dôvodová správa sa týmto ustanovením vôbec nezaoberá. Zdôraznil, že ak bol bezdôvodne pri uplatňovaní svojho práva ako účastníka konania obmedzovaný v takej miere, že to mohlo mať vplyv na spravodlivé disciplinárne konanie, potom išlo v tejto súvislosti o také porušenie práva, na ktoré mal krajský súd prihliadnuť ako na dôvod zakladajúci nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu. 28. Ďalej žalobca namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. zo strany správnych orgánov, ktorú prevzal aj krajský súd. Považoval za nezákonné, ak sa pri ukladaní sankcie ako okolnosť zohľadnilo to, že prebiehalo iné disciplinárne konanie vo fáze odvolacieho konania. Konštatovanie o tom, že žalobca si neplnil služobné povinnosti v krátkom časovom slede druhýkrát možno jednoznačne až na základe existencie právoplatného rozhodnutia, ktorým bolo ukončené druhé disciplinárne konanie vo veci iného skutku. Až s právoplatným rozhodnutím možno spájať konkrétne právne účinky a tvrdiť, že žalobca spáchal disciplinárne previnenie, t.j. si neplnil služobné povinnosti. Prebiehajúce disciplinárne konanie vo veci iného skutku
žalobcu nemôže byť priťažujúcou okolnosťou pri rozhodovaní o uložení sankcie za disciplinárne previnenie, nakoľko iné prebiehajúce disciplinárne konanie sa môže skončiť v prospech žalobcu. V tejto súvislosti žalobca s poukazom na § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. dodal, že krajský súd bez primeraných skutkových okolností konštatoval, že prvostupňový orgán pri rozhodovaní o uložení konkrétneho opatrenia prihliadol na konkrétne skutočnosti a konal na základe konkrétnych úvah, avšak takéto konkrétne skutočnosti a úvahy v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového orgánu chýbajú. Napríklad z disciplinárneho rozkazu nie je možné zistiť, ako a či vôbec prvostupňový orgán prihliadol na to, že žalobca nebol za 19 rokov výkonu služby disciplinárne potrestaný. 29.
žalobcu krajský súd nesprávne vyhodnotil jeho námietku týkajúcu sa porušenia jeho procesného práva ako účastníka konania oboznámiť sa so všetkými podkladmi rozhodnutia správneho orgánu pred jeho vyhlásením. Dôvodil, že v tejto súvislosti nikdy nepoukazoval na správny poriadok ani Európsky dohovor o ochrane ľudských práv. Mal za to, že to, čo tvrdil v priebehu kontroly, v priebehu disciplinárneho konania a či uviedol alebo neuviedol dôvod lustrácie, nemohlo mať vplyv na to, či porušenie procesného predpisu je podstatné alebo nie. Preto sa nestotožňoval so záverom krajského súdu, že postup správnych orgánov v tomto smere síce možno považovať za porušenie procesných predpisov, ale nie podstatné. Dodal, že porušenie procesného predpisu bolo tak závažné, že spôsobilo nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu. Navyše si krajský súd v tejto súvislosti
názoru žalobcu odporoval, keď na jednej strane konštatoval nepodstatné porušenie procesného predpisu a na druhej strane uviedol, že prvostupňovému orgánu nemožno vytknúť nesplnenie povinnosti zakotvenej v procesnom predpise. 30. Žalobca sa nestotožňoval s konštatovaním krajského súdu, že spis obsahuje dôkaz o jeho nezmenenom hesle. Zdôraznil, že súdny spis takýto dôkaz neobsahuje a rovnako taký dôkaz neobsahuje ani disciplinárny spis prvostupňového orgánu. Poukázal na znenie záznamu z vykonanej kontroly,
ktorého žalobca nemal zmenené prvotné heslo do REGOB, k čomu sa vo vyjadrení kontrolnej skupine nevedel vyjadriť. Mal za to, že ide o konštatovanie nepodložené dôkazom.
žalobcu tak krajský súd, ako aj správne orgány tvrdenia o nezmenenom hesle opierajú iba o konštatovanie kontrolného orgánu v zázname z kontroly.
a/ SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti
SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom
SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná. 33. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci uloženia disciplinárneho opatrenia, a to za disciplinárne previnenie opísané v úvode tohto rozsudku. 34.
1 SSP miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak. 35.
1 SSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva. 36.
1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 37.
3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. (v znení účinnom do 31. decembra 2015) policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. 38.
1 zákona č. 73/1998 Z.z. (v znení účinnom do 31. decembra 2015) disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. 39.
1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. (v znení účinnom do 31. decembra 2015) disciplinárnym opatrením je zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov. 40.
1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z. (v znení účinnom do 31. decembra 2015) pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. 41.
1 veta prvá zákona č. 73/1998 Z.z. (v znení účinnom do 31. decembra 2015) za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia a len do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. 42.
1 zákona č. 73/1998 Z.z. (v znení účinnom do 31. decembra 2015) disciplinárne opatrenie nemožno uložiť, ak bol policajt za ten istý skutok už právoplatne odsúdený; ak bolo disciplinárne opatrenie uložené skôr, zruší sa s účinnosťou odo dňa uloženia. 43.
1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z. (v znení účinnom do 31. decembra 2015) rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia vyhlasuje policajtovi nadriadený, ktorý o uložení disciplinárneho opatrenia rozhodol, alebo ním poverený iný nadriadený. Vyhlásením rozhodnutia je disciplinárne opatrenie uložené. 44.
1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z. (v znení účinnom do 31. decembra 2015) oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 45.
2 zákona č. 73/1998 Z.z. (v znení účinnom do 31. decembra 2015) účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy. 46.
1, 3 a 4 zákona č. 73/1998 Z.z. (v znení účinnom do 31. decembra 2015) za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy
vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 47.
1 a 3 zákona č. 73/1998 Z.z. (v znení účinnom do 31. decembra 2015) rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. 48.
1 a 3 zákona č. 73/1998 Z.z. (v znení účinnom do 31. decembra 2015) odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 49.
73/1998 Z.z. (v znení účinnom do 31. decembra 2015) na konanie
tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. 50.
článku 7 ods. 1 písm. c/ nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 57/2012 o bezpečnostnej politike Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre oblasť informačných systémov v znení nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 115/2012 (ďalej aj ako „nariadenie o bezpečnostnej politike“) užívateľ informačného systému zodpovedá za dodržiavanie platných bezpečnostných zásad v potrebnom rozsahu na bezpečné využívanie informačného systému a spracovanie údajov na základe preukázateľného dôvodu oprávňujúceho na prístup do informačného systému. 51.
článku 9 písm. c/ nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 164/2013 o ochrane osobných údajov v znení nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 74/2014 (ďalej aj ako „nariadenie o ochrane osobných údajov“) oprávnená osoba mení heslá, ktoré využíva pri vstupe do informačných systémov a aplikácií.
ktorej sú z pôsobnosti článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vylúčené spory zamestnancov štátu, ktorých zamestnanie je charakteristické špecifickými činnosťami verejnej správy, jedná sa najmä o ozbrojené sily a políciu (napr. rozsudok ESĽP vo veci Pellegrin proti Francúzsku č. 28541/95, nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 403/2011 -23).
logického výkladu čl. 7 ods. 1 písm. c/ nariadenia o bezpečnostnej politike policajt, resp. užívateľ informačného systému zodpovedá za to, že využíva informačný systém a spracúva údaje z neho
bezpečnostných zásad len na základe preukázateľného dôvodu oprávňujúceho na prístup do informačného systému. Výklad tejto povinnosti policajta žalobcom, ktorý rozdeľuje pojmy „využívať“ a „spracovávať“, sa vymyká účelu uvedenej právnej normy. Správne orgány oboch stupňov postupovali správne, keď vychádzali zo skutkových zistení,
ktorých žalobca ani kontrolnému orgánu a ani počas disciplinárneho konania neuviedol žiadny preukázateľný dôvod pre využitie informačného systému (vykonanú lustráciu). Prvostupňový orgán v rámci disciplinárneho konania za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci si zabezpečoval ďalšie podklady pre svoje rozhodnutie, na základe ktorých preveroval existenciu oprávneného dôvodu na lustráciu dotknutej osoby žalobcom. Preto nemožno ani tvrdiť, že by na žalobcu bolo prenesené dôkazné bremeno. Naopak, bolo jeho povinnosťou preukázať oprávnený dôvod na využitie informačného systému. Najvyšší súd zdôrazňuje, že žalobca mal v priebehu kontroly, ako aj disciplinárneho konania dostatok priestoru na to, aby preukázal odôvodnenosť svojho konania (lustrácie v informačnom systéme), no v priebehu celého konania pred správnymi orgánmi oboch stupňov žiadny relevantný dôvod neuviedol, ale iba spochybňoval závery a postup správnych orgánov. Prvýkrát sa o dôvode na lustráciu p. T. zmienil až v priebehu pojednávania v konaní pred krajským súdom a tento jeho postup sa javí prinajmenšom ako účelový. V konaní pred správnymi orgánmi bolo nepochybne preukázané, že žalobca využil informačný systém (vykonal lustráciu) bez preukázateľného dôvodu.
čl. 9 písm. c/ nariadenia o ochrane osobných údajov bolo z vykonaného dokazovania nepochybne preukázané, že žalobca ako oprávnená osoba nemal zmenené prihlasovacie heslo, ktoré mu bolo pridelené na prístup do informačného systému. Tým konal v rozpore s povinnosťou
uvedeného nariadenia. Podobne ako to konštatoval krajský súd, administratívny spis obsahuje dôkaz o tom, že žalobca si heslo nezmenil. Jedná sa o výstup z informačného systému,
ktorého sa kontrolná skupina prihlásila do informačného systému pod prihlasovacími údajmi žalobcu. I keď nariadenie o ochrane osobných údajov neobsahuje lehoty, v rámci ktorých je policajt ako oprávnená osoba na vstup do informačného systému povinný meniť prihlasovacie heslo, najvyšší súd súhlasí s názorom krajského súdu, že vzhľadom na nebezpečenstvo zneužitia prístupu do informačného systému je povinnosťou policajta prihlasovacie heslá meniť a žalobca si prihlasovacie heslo od jeho pridelenia nezmenil. 61. Žalobcovi bolo za uvedené disciplinárne previnenie uložené disciplinárne opatrenie spočívajúce v znížení služobného platu o 5% na dobu 1 mesiaca
1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. Správne orgány oboch stupňov pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadali na všetky kritériá v zmysle § 56 ods. 2 uvedeného zákona. V prípade žalobcu sa jednalo o vedomé porušenie povinností policajta, ktoré vyplývajú z dvoch interných predpisov. V zmysle § 60 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. je disciplinárne opatrenie uložené jeho vyhlásením, a preto ak správne orgány v tejto súvislosti prihliadli aj na v tom čase vedené ďalšie disciplinárne konanie voči žalobcovi v štádiu odvolacieho konania, najvyšší súd súhlasí s názorom krajského súdu, že tento postup správnych orgánov nemožno považovať za sporný. Napokon, v zmysle § 53 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona je možné znížiť služobný plat až o 15% na dobu troch mesiacov, pričom žalobcovi bol služobný plat znížený len o 5% a len na jeden mesiac, čo vzhľadom na závažnosť porušenia služobných povinností považuje najvyšší súd za primerané disciplinárne opatrenie.
zákona č. 73/1998 Z.z. vylúčená. Uvedený postup je síce príliš formalistický, avšak žalobca sa s podkladmi pre rozhodnutie mal možnosť oboznámiť, a ak mu aj nebolo umožnené robiť si kópie zo spisu, nemožno túto vadu považovať za takú, ktorá mohla mať vplyv na správnosť a zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov v prejednávanej veci (obdobne viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/6/2017 zo dňa
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.