Najvyšší súd 6 Sžo 78/2007 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Mgr. Ľ. R., bytom B., L. č. X., proti odporcovi Obvodnému pozemkovému ú

§ 16zákona č.

229/1991 Zb.. Parcela č. 5580/3 je v rozhodnutí uvedená ako les vo výmere 2 017m² s tým, že prešla na štát v zmysle § 6 ods. 1, písm. k/ zákona a že bola na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 14.6.1978 vykúpená za účelom výstavby vodojemu K., a to za náhradu stanovenú v zmysle vyhlášky č. 47/1967 Zb. – 15 219 Kčs. K tejto parcele navrhovateľke vlastnícke právo nepriznal, nakoľko nepreukázala, že by kúpnu zmluvu uzavrela v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Ďalej sa v rozhodnutí uvádza, že parcely pod č. 5576/3 a 5579 boli vykúpené Mestskou správou komunikácií za celkovú náhradu 42 685 Kčs, tiež podľa platných cenových predpisov, a to podľa kúpnej zmluvy zo dňa 12.5.1976, pričom takisto navrhovateľka nepreukázala súbeh tiesne a nápadne nevýhodných podmienok. V súčte výmery parciel však bolo rozhodnuté o 197 m², ktoré nadobudol štát bez právneho dôvodu, na základe čoho bol navrhovateľke priznaný nárok podľa § 11 ods.

§ 16zákona č.

229/1991 Zb.. Toto rozhodnutie správneho orgánu navrhovateľka napadla opravným prostriedkom na súde. Bývalý Mestský súd v Bratislave podľa vtedy platných procesných predpisov bez ústneho pojednávania rozsudkom zo dňa

1. júna 1993 č. k. 18S 26/93-32 vyššie označené rozhodnutie pozemkového úradu potvrdil. Súd dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala, že okolnosti uzavretia kúpnych zmlúv boli schopné v komplexnom ponímaní vyvolať stav tiesne, pričom bolo nesporné, že náhrada za odkúpené pozemky bola plne v súlade s vtedy platnými cenovými predpismi. V časti týkajúcej sa výmery 197 m², ktorá prešla na štát bez právneho dôvodu, navrhovateľka uplatnila nárok dôvodne a za tento pozemok, ktorý nemožno vydať, nakoľko je na ňom vybudovaná komunikácia, jej patrí náhrada. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom
2. augusta
3. Nakoľko teda navrhovateľka uplatnila svoj reštitučný nárok na parcelu č. 5580/3 vedenú v PK vl. č. 13146 v kat. úz. V. podľa zákona č. 229/1991 Zb., bolo v prvom rade potrebné vyriešiť otázku, či spĺňa podmienky § 1 zákona č. 503/2003 Z. z.. Spôsob, akým krajský súd túto otázku vyriešil plne sa stotožniac s názorom odporcu, odvolací súd považuje za nedostatočný. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak navrhovateľka reštitučný nárok na spornú nehnuteľnosť podľa zákona č. 503/2003 Z. z. uplatnila aj z iného právneho dôvodu - zákonného titulu (prevzatie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu - § 3 ods. 1, písm. o/), nebolo možné bez ďalšieho prevziať názor odporcu, že nespĺňa podmienky § 1 cit. zákona. Nebolo pritom možné opomenúť ani rozdielnu výmeru majúcej sa vydať nehnuteľnosti (parcela č. 5580/3 má v pozemkovoknižnej vložke č. 13146 výmeru 2 680 m², kúpna zmluva zo dňa 14.6.1978 bola uzavretá na výmeru 2 047 m² a v reštitučnom konaní podľa zákona č. 229/1991 Zb. bolo rozhodované o výmere 2 017m²!) ani zdravotný stav navrhovateľky, ktorý je v spise doložený a ktorý by mohol byť spôsobilý vyvolať i pochybnosti o platnosti kúpnej zmluvy z dôvodu § 37 ods. 1 resp. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na charakter tzv. reštitučných zákonov, ktorých poslaním je (pri splnení zákonných predpokladov) odstránenie niektorých krívd z minulosti, treba mať za to, že účinné uplatnenie nároku má za následok zákonnú povinnosť správneho orgánu skúmať, či je daný niektorý z reštitučných dôvodov uvedených v § 3 ods. 1 cit. zákona. 6 Sžo 78/2007 4 Aj keď nie je úlohou správneho súdu namiesto správneho orgánu vykonávať dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, ani meniť či nahrádzať dôvody preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu, na to, aby krajský súd v danej veci mohol prevziať skutkový a právny záver odporcu, musel by sám vykonať dokazovanie v zmysle ustanovenia § 250i ods. 2 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP. Dokazovaním v správnom súdnictve nie je hodnotenie obsahu spisu administratívneho orgánu správnym súdom. Odvolací súd považuje tiež za potrebné konštatovať, že krajský súd sa dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevyporiadal s námietkami, ktoré uplatnila navrhovateľka v podanom opravnom prostriedku. Napriek tomu, že navrhovateľka bola prítomná na ústnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 21.3.2007, súd jej neumožnil predniesť alebo doplniť jej návrhy a neumožnil to ani ostatným účastníkom konania, ani navrhovateľku ako účastníčku konania nevypočul, keď zápisnica o pojednávaní neobsahuje žiadne prednesy účastníkov ani iné zákonné náležitosti v zmysle § 118 OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), iba sudcom podanú správu o stave veci. Takýmto postupom súdu bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva. Procesným právom účastníka je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP totiž znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutie správneho orgánu vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Aj keď s ohľadom na judikatúru Súdu nie je potrebné zdôvodňovať každý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nie len odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti Španielsku z 9.12.1994). S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozsudok krajského súdu treba považovať za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov zjavne vychádzajúci z nedostatočne zisteného a nedostatočne posúdeného skutkového i právneho stavu veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP v spojení s § 250l ods.

§ 250ja ods.

4 veta druhá OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 3 OSP). V ďalšom konaní krajský súd prejedá vec znova v medziach podaného opravného prostriedku a znova o nej rozhodne, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP v spojení s § 246c ods. 1, veta prvá OSP). 6 Sžo 78/2007 5 V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov tohto konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1, veta prvá OSP). Odvolací súd dáva ešte do pozornosti prvostupňovému súdu, že poplatok, na ktorý sa vzťahuje oslobodenie podľa § 4 ods. 2 písm. z/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (podľa ktorého od poplatku je oslobodený navrhovateľ v konaní podľa § 5 ods. 5 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení zákona č. 217/2004 Z. z.) sa od 1. júla 2007 v konaniach začatých do 30. júna 2007 nevyberá (§ 18a ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 26. marca 2008 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth