1, ods. 2 Tr. zák. na verejnom zasadnutí konanom
1 Tr. por. vyslovuje, že rozsudkom Okresného súdu Žilina zo 7. februára 2018, sp. zn. 29T/82/2017, bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 3 Tr. por. porušený zákon v ustanovení § 44 Tr. zák. v prospech obvineného Bc. R. F..
2 Tr. por. zrušuje rozsudok Okresného súdu Žilina zo 7. februára 2018, sp. zn. 29T/82/2017, vo výroku o treste, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušený výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Tr. por. prikazuje Okresnému súdu Žilina, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Odôvodnenie Okresný súd Žilina (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom zo 7. februára 2018, sp. zn. 29T/82/2017, ktorému predchádzalo prijatie vyhlásenia obvineného Bc. R. F. o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, uznal tohto vinným z prečinu podvodu
1, ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa
zák. upustil u obvineného Bc. R. F. od uloženia súhrnného trestu, pretože mal za to, že súhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťosem mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom na tri roky, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom okresného súdu z 27. júla 2016, č. k. 1T/11/2015-280, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 18. mája 2017, č. k. 3To/21/2017-325, je na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa dostatočný. Zároveň
1 Tr. por. obvinenému uložil povinnosť nahradiť poškodeným V. E. škodu vo výške 3.187,30 eura a Ing. Q. V. škodu vo výške 3.106 eur. Ihneď po vyhlásení tohto rozsudku sa príslušný prokurátor, obvinený Bc. R. F. a tiež obaja poškodení vzdali práva podať odvolanie. Proti rozsudku okresného súdu, ktorý bol príslušnému prokurátorovi doručený 12. februára 2018, podal minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“) 30. júla 2018 na podnet predsedu okresného súdu dovolanie z dôvodu
1 písm. i) Tr. por., a to v neprospech obvineného Bc. R. F.. V odôvodnení tohto mimoriadneho opravného prostriedku dovolateľ uviedol, že okresný súd pri posudzovaní súbehu trestných činov v predmetnej veci pochybil, pretože podmienky pre uloženie súhrnného trestu neboli splnené vo vzťahu k odsúdeniu rozsudkom z
1 Tr. por. vyslovil, že napadnutým rozsudkom okresného súdu bol vo výroku o treste porušený zákon v ustanovení § 44 Tr. zák. v prospech obvineného Bc. R. F.; 2)
2 Tr. por. napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku o treste a zrušil tiež všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad; 3)
1 Tr. por. okresnému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. Obvinený Bc. R. F. v písomnom vyjadrení k dovolaniu prostredníctvom pre dovolacie konanie ustanovenej obhajkyne uviedol, že s tvrdeniami ministra spravodlivosti nesúhlasí a je toho názoru, že v jeho veci bolo ustanovenie § 44 Tr. zák. o upustení od súhrnného trestu aplikované správne. Poukázal pritom na dátumy spáchania jednotlivých skutkov. Prokurátorka príslušnej okresnej prokuratúry sa vo svojom písomnom vyjadrení s dôvodmi uvedenými v podanom dovolaní stotožnila. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) posúdil vec najprv v zmysle § 382 Tr. por. a zistil, že dovolanie bolo podané ministrom spravodlivosti ako oprávnenou osobou
1 Tr. por., na podnet osoby, ktorej zákon právo na podanie dovolania nepriznáva, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné [§ 368 ods. 2 písm. a) Tr. por.], v zákonnej lehote uvedenej v § 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por., s obsahovými náležitosťami
1 Tr. por. a s uvedením dôvodov dovolania
odseku 2 tohto ustanovenia. Nezistiac dôvody pre odmietnutie dovolania
por. najvyšší súd viazaný jeho dôvodmi (§ 385 ods. 1 Tr. por.) preskúmal následne zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozhodnutia, proti ktorému podal minister spravodlivosti dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, a zistil, že dovolateľom vecne uplatnený dovolací dôvod je v posudzovanej veci daný. Úvodom tejto časti považuje najvyšší súd za potrebné najprv vo všeobecnej rovine uviesť, že uloženie súhrnného trestu a upustenie od jeho uloženia prichádza do úvahy iba v prípade, ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší z viacčinne sa zbiehajúcich trestných činov. Pritom medzníkom, ktorý oddeľuje viacčinný súbeh trestných činov od recidívy, je vyhlásenie prvého odsudzujúceho rozsudku za iný trestný čin toho istého páchateľa, a to i vtedy, ak v rámci opravného konania je takýto rozsudok zrušený, pokiaľ nakoniec dôjde k odsúdeniu páchateľa. V okolnostiach posudzovanej veci treba zároveň zdôrazniť, že povahu odsudzujúceho rozsudku má aj trestný rozkaz a účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú jeho doručením obvinenému (§ 353 ods. 8 Tr. por.). Preto ak spáchal obvinený ďalší trestný čin v dobe medzi doručením trestného rozkazu, ktorým bol odsúdený za jeho skorší trestný čin, a vyhlásením odsudzujúceho rozsudku, ktorým bol tento trestný rozkaz po jeho zrušení v dôsledku podaného odporu nahradený, nejde už o viacčinný súbeh týchto trestných činov, ale o tzv. nepravú recidívu, a teda za oba tieto trestné činy je nutné ukladať samostatné tresty [pozri tiež stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) pod č. 59/2018]. Vychádzajúc z uvedeného bolo pre rozhodnutie najvyššieho súdu podstatným zistenie, že pokračovací prečin podvodu
1, ods. 2 Tr. zák., za ktorý bol obvinený dovolaním napadnutým rozsudkom odsúdený, spáchal (dokončil) obvinený
1, ods. 2 Tr. zák. A ako už bolo vysvetlené vyššie, z pohľadu časového rozhrania medzi viacčinným súbehom a recidívou je irelevantné, že predmetný trestný rozkaz bol následne v dôsledku podaného odporu zrušený. Podstatné je to, že vo veci vedenej pod sp. zn. 1T/11/2015 k odsúdeniu obvineného napokon došlo, a to rozsudkom okresného súdu z
1 písm. i) Tr. por., ale v tom, že pri zisťovaní skutkového stavu boli závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci
3 Tr. por. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné pripomenúť, že ak z okolností prejednávaného prípadu a z prechádzajúcich odsúdení obžalovaného vyplýva potreba uloženia súhrnného trestu (§ 42 Tr. zák.), je súd povinný na hlavnom pojednávaní vykonať dokazovanie prečítaním podstatného obsahu spisov o predchádzajúcich odsúdeniach, aby záver súdu o tom či má byť ukladaný súhrnný trest alebo nie, mal oporu vo vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní a nevychádzal len zo všeobecných odborných znalostí a úvah súdu (pozri tiež rozhodnutie zverejnené v Zbierke pod č. 55/2013). Preskúmaním predloženého spisového materiálu dovolací súd zistil, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie iba prečítaním rozsudku Krajského súdu v Žiline z 18. mája 2017, sp. zn. 3To/21/2017, bez toho, aby vykonal dokazovanie aj prečítaním ďalších podstatných častí súdneho spisu vedeného pod sp. zn. 1T/11/2015 (už zmieneného trestného rozkazu, doručenky preukazujúcej jeho doručenie atď.). V dôsledku tohto nesprávneho postupu okresného súdu nebol obvinenému za trestný čin, zo spáchania ktorého bol uznaný vinným, uložený žiaden trest, hoci na upustenie od uloženia súhrnného trestu (vo vzťahu k odsúdeniu vo veci vedenej pod sp. zn. 1T/11/2015) u neho neboli splnené zákonné podmienky, čím bolo zásadným spôsobom ovplyvnené jeho postavenie, a to v jeho prospech (§ 371 ods. 5 Tr. por.). Pokiaľ ide o odchýlne „právne posúdenie“ dovolateľom vytknutej chyby, najvyšší súd dodáva, že pri zisťovaní dôvodov dovolania je rozhodujúce ich vecné vymedzenie dovolateľom a nie ich označenie
por. Preto ak dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom
1 Tr. por., ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania
por., než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por., dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom
Tr. por. a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 120/2012). Na základe týchto dôvodov rozhodol najvyšší súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd prvého stupňa pritom bude v rámci nového prerokovania veci povinný doplniť dokazovanie prečítaním podstatného obsahu jeho trestných spisov vedených pod sp. zn. 1T/11/2015 a sp. zn. 3T/2/2017 (prípadne aj ďalších týkajúcich sa následných odsúdení obvineného) a súc viazaný vyššie vysloveným právnym názorom opätovne rozhodnúť o treste, keďže výroky o vine a náhrade škody zostali týmto rozsudkom nedotknuté. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.