2 písm. b/ a § 14 ods. 2 zákona č. 125/2016 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“ alebo „zákon č. 125/2016 Z.z.“) a žiadal, aby krajský súd napadnuté „rozhodnutie“ Inšpektorátu práce Banská Bystrica zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd skúmal, či žalobcom označené „rozhodnutie - protokol o výsledku inšpekcie práce“ bolo takým správnym aktom vydaným orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré je v zmysle ustanovení zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) možné považovať za „rozhodnutie“ (
1 písm. b/ SSP rozhodnutím orgánu verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný
osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka) alebo či ho je možné považovať za „opatrenie“ (
1 písm. c/ SSP opatrením orgánu verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté) a teda či tento protokol podlieha súdnemu prieskumu postupom
ustanovení SSP. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že protokol podlieha súdnemu prieskumu, keďže ho je možné považovať za taký správny akt orgánu verejnej správy, ktorý síce nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby (žalobcu), avšak má povahu opatrenia, ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby (žalobcu) dotknuté, a preto žalobu považuje za prípustnú. Charakter opatrenia spôsobilého byť predmetom prieskumu krajským súdom má protokol v rozsahu danom jeho obsahom. Žalobca sa môže cítiť priamo dotknutý len tou časťou protokolu, ktorou mu žalovaný uložil opatrenia, pretože - z povahy veci - len nimi mohol zasiahnuť do jeho subjektívnych práv. Keďže v danom prípade boli v protokole uložené opatrenia na odstránenie nedostatkov -nariadený postup
platných právnych predpisov (§ 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z.) a uložená povinnosť prijatia opatrení na odstránenie nedostatkov a ich príčin ako aj povinnosť predloženia správy o splnení opatrení na odstránenie nedostatkov (§ 14 ods. 2 písm. a/, b/ zákona č. 125/2006 Z.z.), ktoré boli jednotne formulované vo vzťahu ku všetkým nedostatkom uvedeným v bodoch 1 až 11 protokolu, krajský súd nebol v rozsahu prieskumu protokolu obmedzený iba na niektoré body (jednotlivé skutkové zistenia uvedené v bodoch 1 - 11 časti protokolu označenej ako „Pracovnoprávne vzťahy, B/Novozistené nedostatky, Pracovnoprávne a mzdové prepisy - 1200“), na ktoré nadväzujú uložené opatrenia. Krajský súd preto preskúmal (viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby - § 134 ods. 1 SSP) všetky zistené nedostatky - porušenia právnych predpisov, na ktoré uložené opatrenia nadväzujú. V prípade, ak by protokol obsahoval opatrenia na odstránenie len niektorých inšpekčných zistení, ostatné zistenia by mali predbežnú povahu podkladu pre ďalšie nadväzujúce samostatné administratívne konania (napr. o správnom delikte), na základe čoho by ich preskúmanie správnym súdom prípustné nebolo (§ 7 písm. e/ SSP). 2. Krajský súd vykonal prieskum zákonnosti napadnutého opatrenia a predchádzajúceho postupu žalovaného orgánu v administratívnom konaní z dôvodov uplatnených vo včas podanej správnej žalobe. K označeniu žaloby ako „Správna žaloba vo veci správneho trestania“ bolo potrebné uviesť, že nešlo o správnu žalobu vo veciach správneho trestania
Opatrenia uložené v záverečnej časti protokolu nemali povahu sankcie alebo trestu, pretože nemali represívny charakter, naopak mali charakter reparačný. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. 8Sžo/19/2014 z 30.09.2015 k tomu uviedol: “Opatrenie uložené kontrolovanému subjektu
2 zákona č. 125/2006 Z.z. možno považovať za opatrenie smerujúce k nastoleniu zákonného stavu, k odstráneniu zistených nedostatkov v činnosti kontrolovaného subjektu. Jeho účelom nie je sankcionovať, ale dosiahnuť stav riadneho fungovania verejnej správy“. Začatie samostatného konania o správnom delikte
1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. bolo žalobcovi oznámené listom žalovaného z 17.07.2017. Vzhľadom na to krajský súd postupoval
ustanovení o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 SSP a nasl.), súčasne však neaplikoval ust. § 195 až § 198 SSP, ktoré by bolo možné použiť len v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutí alebo opatrení vo veciach správneho trestania. 3. Žalobca namietal inšpekciu práce oznámením žalovaného z 12.05.2017.
jeho názoru mal byť vypracovaný dodatok k protokolu
3 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z., pretože žalobca k protokolu (dodatočne po podrobnom preskúmaní protokolu) podal námietky. Táto námietka nebola dôvodná pred krajským súdom, pretože v súlade s § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. bol žalovaný povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať len na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené žalobcom počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu. Protokol bol so žalobcom prerokovaný dňa 24.04.2017, kedy uviedol k výsledkom inšpekcie práce svoje vyjadrenie, ktoré bolo zapracované do protokolu spolu so stanoviskom žalovaného, čím bola inšpekcia práce ukončená. Vyjadrenie kontrolovaného zamestnávateľa k výsledkom inšpekcie práce bola v podstate jeho jediným dostupným prostriedkom obrany proti inšpekčným zisteniam, ktoré je možné prostredníctvom dodatku k protokolu korigovať, resp. modifikovať. Vzhľadom na povahu vyjadrenia žalobcu a následného stanoviska žalovaného k nemu nebol dôvod vyhotoviť dodatok k protokolu, nakoľko nebola potreba zmeny alebo doplnenia protokolu. Podávanie vyjadrení kontrolovaného zamestnávateľa je zákonom koncentrované na časové obdobie výkonu inšpekcie práce, do prerokovanie protokolu. Účinné podanie vyjadrenia obsahujúceho námietky tak musí konečnému prerokovaniu protokolu, v lehote určenej inšpektorom práce (§ 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z.), predchádzať. Vyjadrenie žalobcu z 30.04.2017, doručené žalovanému dňa 03.05.2017, potom, čo bol protokol dňa 24.04.2017 prerokovaný, teda nemohlo vyvolať povinnosť jeho posúdenia žalovaným a prípadne povinnosť vyhotovenia dodatku k protokolu
3 zákona č. 125/2006 Z.z., pretože to platná právna úprava nepripúšťa. Po doručení dodatočného vyjadrenia žalobcu k protokolu preto žalovaný, v súlade so zásadou súčinnosti (§ 3 ods. 2 Správneho poriadku), upovedomil žalobcu neformálnym oznámením z 12.05.2017, že z výkonu inšpekcie práce bol vypracovaný protokol, ktorý bol dňa 24.04.2017 prerokovaný so štatutárnym zástupcom žalobcu, pričom konateľ uviedol svoje vyjadrenie k protokolu o výsledku inšpekcie práce a zároveň inšpektor práce uviedol svoje stanovisko k tomuto vyjadreniu. Týmto bol protokol o výsledku inšpekcie práce prerokovaný a výkon inšpekcie práce ukončený. Záverom žalovaný k žalobcovej námietke nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti protokolu o výsledku inšpekcie práce a požiadavke žalobcu na jeho zrušenie v celom rozsahu uviedol, že na prípadné ďalšie konanie (o uložení pokuty) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
žalobcu krajský súd v odôvodnení rozsudku v bodoch 32 až 43 uviedol, že žalobné body žalobcu, v ktorých poukazuje na nedostatočne a neobjektívne zistený skutkový stav, na nezrozumiteľnosť a neurčitosť rozhodnutia sú nedôvodné, pričom bod 43 uviedol, že materiálna nevykonateľnosť uložených opatrení zistená nebola, pretože, čo do zistených porušení predpisov, ktoré majú byť ihneď odstránené (resp. majú byť prijaté opatrenia na ich odstránenie v budúcnosti a podaná správa o ich prijatí), odkazujú na body 1-11 (všetky zistené nedostatky), a tým spôsobom zrozumiteľne funkčne nadväzujú na túto časť protokolu. Protokol o výsledku inšpekcie práce tvorí jeden celok, ktorý v špecifickej forme obsahuje zistené nedostatky - porušenia právnych predpisov a prijaté opatrenia. Krajský súd uviedol, že protokol obsahuje všetky obsahové náležitosti
1 zákona č. 125/2016 Z.z, a ďalšie skutočnosti alebo informácie žalovaný nebol povinný doň uvádzať. 7. Krajský súd neposudzoval výrokovú časť a odôvodnenie rozhodnutia
2 a 3 Správneho poriadku, čím nepoužil správny predpis. Z právneho posúdenia veci krajským súdom nebolo možné dostatočne zistiť, aký je jeho právny názor na výrokovú časť rozhodnutia, keď iba formálne a všeobecne konštatoval že „žalovaný dospel k správnym právnym záverom na základe dostatočne zisteného skutkového stavu...“. Z odôvodnenia rozsudku nebolo možné zistiť, prečo sa krajský súd nezaoberal námietkami žalobcu /opatrením žalovaný nariadil odstrániť nedostatky 1-11 protokolu/, že tento výrok nebol presne formulovaný, odvolával sa na text predchádzajúcej časti protokolu, a preto ako taký bol nezrozumiteľný a nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čo spôsobilo jeho následnú neschopnosť takýto výrok vykonať aj z pohľadu vykonateľnosti.
žalobcu krajský súd riadne neodôvodnil, prečo výrokovú časť „prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a príčin“, považoval za preskúmateľnú a námietky žalobcu považoval za neopodstatnené. Žalobca mal za to, že krajský súd správne právne neposúdil námietky uvedené v žalobných bodoch 1 a 2, odôvodnenie rozhodnutia bolo postihnuté prílišným formalizmom, čo spôsobilo jeho nepreskúmateľnosť a nepredvídateľnosť. 8. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom súd v bode 43. rozsudku. Mal za to, že z morfologického výkladu slova „navrhne“ vyplývala povinnosť inšpektora navrhnúť opatrenia
2 písm. a) a nie „možnosť“ resp. „oprávnenosť“ navrhnúť opatrenia, tak ako uviedol žalovaný. Žalovaný splnil ustanovenie § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii len v tej časti, že uložil opatrenia a uložil povinnosť (ktorej zákonnosť a preskúmateľnosť však žalobca namietal), avšak k samotnému navrhnutiu opatrení nedošlo, pričom zákon v ustanovení § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii nepoukazuje na oprávnenosť alebo možnosť, ale priamo stanovuje že, „V protokole inšpektor práce navrhne opatrenia
2 písm. a)...“
zákona. Žalobca poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžo/162/2007 zo dňa 02.12.2008 a sp. zn. 5Sžf/31/2011 zo dňa 25.08.
3 OSP o zastavení konania vo veci žaloby, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia - protokolu. 11. Žalobca namietal bod 38, že hoci protokol o výsledku kontroly a jeho súčasti
sám o sebe nemá povahu rozhodnutia vydaného v správnom konaní a nemá formálne náležitosti takéhoto rozhodnutia, bolo nevyhnutné s ohľadom na jeho účinky vo vzťahu k právnemu postaveniu žalobcu, považovať ho za tzv. fiktívne rozhodnutie v rozsahu vysporiadania sa s námietkami žalobcu a v rozsahu uloženia povinnosti
2 a § 14 zákona č. 125/2006 Z.z. Protokol treba považovať za procesný úkon žalovaného, ktorého obsah má autoritatívny vzťah k žalobcovi a žalovaný v tomto prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, nie iba v pozícii oznamovateľa. 12. Žalobca poukázal na názor Krajského súdu v Košiciach v rozsudku sp. zn. 8S/53/2016 zo dňa 25.05.2017, v ktorom uviedol povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie, ktoré môže záporne ovplyvniť práva alebo záujmy dotknutej osoby. Odôvodnenie rozsudku v bode 43 považuje žalobca za nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, že výsledkom inšpekcie, počas ktorej boli zistené nedostatky je tiež autoritatívne uloženie opatrení žalobcovi na odstránenie zistených porušení a príčin. Ak krajský súd uzavrel, že odôvodnenie preskúmavaného protokolu nepatrí medzi zákonné obsahové náležitosti protokolu, a že nie je rozhodnutím vydaným
Správneho poriadku, že nemusí mať náležitosti, je takéto právne posúdenie veci nedostatočné a nesprávne. 13. Žalobca namietal bod 33 rozsudku,
ktorého mal byť vypracovaný dodatok k protokolu
3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z., pretože žalobca k protokolu (dodatočne po podrobnom preskúmaní) podal vyjadrenie, v ktorom namietal zistenia v protokole, a zmenil svoje vyjadrenie pri prerokovaní protokolu.
názoru žalovaného nebol povinný v zmysle ustanovení zákona uvádzať zoznam dokladov, z ktorých vychádzal pri tom ktorom nedostatku.
ustanovenia § 455 SSP s tým, že dňa vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu. o zrušení napadnutého rozsudku a o vrátení veci krajskému súdu na ďalšie konanie. 24.
1 zákona č. 25/2006 Z.z. inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený
2 písm. b / zákona č. 125/2006 Z.z. na základe výsledkov inšpekcie práce a
závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených, 26.
2 zákona č. 125/2006 Z.z. v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu. 27.
3 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektor práce vypracuje záznam o výsledku inšpekcie práce, ak pri inšpekcii práce u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, nezistil porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) alebo porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Inšpektor práce vypracuje záznam o výsledku inšpekcie práce aj vtedy, ak mu nebol umožnený výkon inšpekcie práce. 28.
1 zákona č. 125/2006 Z.z. protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 29.
2 zákona č. 125/2006 Z.z. v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia
2 písm. a), uloží opatrenia
2 písm. b), c), g),
3 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektor práce
4 zákona č. 125/2006 Z.z. protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho nepodpíše; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole. 32.
3 zákona č. 125/2006 Z.z. na konanie
e), § 6 ods. 1 písm. b),
tohto zákona.
príslušných zákonných ustanovení. Krajský súd svoje rozhodnutie náležitým a dostatočne presvedčivým spôsobom neodôvodnil a odôvodnenie rozsudku považuje najvyšší súd za nezrozumiteľné. 37. Z ustanovenia § 139 ods. 2 SSP vyplýva, že argumenty uvádzané správnym súdom si nesmú navzájom odporovať. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej správny súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zatiaľ čo vo výroku správny súd vyslovuje ako rozhodol, z odôvodnenia musí vyplynúť prečo tak rozhodol. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a preskúmateľné z pohľadu najvyššieho súdu. 38.
ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky predstavuje požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jeden zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, nakoľko iba vecne správne a náležite, t. j. zákonom predpísaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, je spôsobilé napĺňať ústavné kritériá vyplývajúce pre neho jednak z Ústavy Slovenskej republiky, ako aj z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). Najvyšší súd má za to, že krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne nezaoberal, nevysporiadal sa s podstatnými námietkami žalobcu a nevyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré by náležite aj odôvodnil, pričom dospel k nesprávnym a pochybným záverom o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. 42.
názoru najvyššieho súdu krajský súd v bodoch 33 až 43 rozsudku iba formálne konštatoval, že žalobné body žalobcu považoval za neopodstatnené a poukázal na Protokol, v ktorom sa žalovaný vraj dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami uvádzanými žalobcom. Takéto odôvodnenie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, krajský súd neodôvodnil v čom sú žalobné námietky neopodstatnené a neuviedol prečo považuje výrokovú časť protokolu - Opatrenie za preskúmateľnú. 43. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/75/2017-70 zo dňa 18.01.2018
1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude jasne definovať a ustáliť predmet konania, vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne rozhodnúť, pričom krajský súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť. Kasačný súd zároveň zdôraznil, že krajský súd je viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 44.
3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.